Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/55/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106208119
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne K. M., štátnej občianky SR, bytom D. N. V., P. H. XXXX/

XXX,. zastúpenej JUDr. F. G., advokátom so sídlom v I., Š. XXX. proti žalovanému I. M., občanovi SR,
bytom S. XXX/XXX,. zastúpeného JUDr. J. T., advokátom so sídlom v T. T., D. P., Ľ. Š. X o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.4.2005, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn.
V XXX/XXXX. s a z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť JUDr. J. T., advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia
žalovaného vo výške 14.593,50 Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú uzatvoril jej manžel a žalovaný

dňa 22.4.2005. Tvrdila, že spoluvlastnícky podiel v rozostavanom rodinnom dome a pozemky s nim
súvisiace, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. 1418 kat. územia K. a ktoré boli predmetom uvedenej
darovacej zmluvy patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K prevodu vlastníctva a teda k
darovaniu nedala súhlas ako bezpodielová spoluvlastníčka, preto nemohlo podľa jej tvrdenia ísť o platné
darovanie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podiel v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom
daru, získal manžel žalobkyne do výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou za trvania manželstva .
Peňažné prostriedky použité na tento účel boli z podnikateľských aktivít, a preto boli jeho výlučným
vlastníctvom. Okrem toho uplynula lehota, na základe ktorej by mohla žalobkyňa namietať relatívnu

neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorá predchádzala darovacej zmluve. Mal za to, že manžel žalobkyne bol
výlučným vlastníkom podielu v nehnuteľnostiach, ktoré mu daroval.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Predmetom sporu v danej veci je žaloba o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorú je potrebné považovať
za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov

označuje.

V zmysle § 91 ods 1 O.s.p. ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozsudok sa musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie

zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Pokiaľ ide o spor týkajúci sa neplatnosti zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, treba vychádzať
nielen z procesných predpisov (§ 90 a nasl. O.s.p. a § 80 c/ O.s.p.), ale aj z hmotnoprávnych predpisov,
ktoré určujú kto môže by subjektom konkrétnych práv a povinností, kto teda má vecnú legitimáciu pre
daný spor. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o neplatnosť právneho úkonu je teda

aj skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu.

Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darovacia zmluva je dvojstranný právny
úkon, ktorý vzniká medzi darcom na jednej strane a obdarovaným na strane druhej. Všetci účastníci
darovacej zmluvy sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinnosti), sú teda vecne legitimovaní,
ak sa predmet konania týka tohto právneho úkonu. Obsahom právneho vzťahu darovacej zmluvy sú

práva a povinnosti darcu a obdarovaného, ktoré sú synalagmatické (vzájomné). To znamená, že právam
darcu korešpondujú povinnosti obdarovaného, a naopak. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu
nemožno oddeliť. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, predmet zmluvy sa týka tak
darcu ako aj obdarovaného. Darovacia zmluva preto nemôže byť určená za neplatnú iba vo vzťahu
k jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. vzťahovať na všetkých

účastníkov konania, či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Účastníkmi konania o neplatnosť
takéhoto úkonu preto musia byť všetci účastníci tohto úkonu.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci vyplynulo, že účastníkom darovacej zmluvy zo dňa
22.4.2005, ktorej platnosť žalobkyňa napáda, bol žalovaný a manžel žalobkyne J. M.. Ten však ku dňu
rozhodnutia súdu o neplatnosti tejto darovacej zmluvy nebol účastníkom súdneho konania. Žaloba

mala byť podaná nielen proti žalovanému, ale aj proti J. M., teda ďalšiemu účastníkovi darovacej zmluvy.
Za situácie, keď žalobkyňa smerovala žalobu iba proti jednému účastníkovi darovacej zmluvy, ide o
nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu zamietnuť.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p a § 149 ods. l O.s.p.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.Pokiaľ ide o trovy konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní plne úspešný

a prislúcha mu teda aj plná náhrada trov konania. Trovy predstavujú právne zastúpenie žalovaného za
tri úkony (príprava, prevzatie, žaloba, pojednávanie) vo výške 11.850,- Sk (jeden úkon á 3.950,- Sk)
+ 19 % DPH (2.51,50 Sk), paušálnu náhradu za tri úkony v sume 492,- Sk (3 x 164,- Sk). Celkové
trovy právneho zastúpenia žalovaného tak činia 14.593,50 Sk, ktoré je žalobkyňa povinná nahradiť
žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.