Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 25, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/240/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110222399
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa P. B., nar.

XX.XX.XXXX,. občana SR, bytom D. N. V., O. č. XXX/XX. proti odporkyni Z. B., nar. XX.XX.XXXX,.
občianky SR, bytom D. N. V., C. XX/XX. o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporkyni s a náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.08.2010 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť platiť
mu výživné ako rozvedenému manželovi v sume 50,-€ mes., s účinnosťou od 01.09.2010. Uviedol,
že s odporkyňou sa rozviedli na tunajšom súde a majú dve dcéry M. (XXXX). a P. (XXXX),. ktoré
sú samostatné a mimo domova. Návrh si podal preto, lebo je to požiadavka sociálneho oddelenia. Z

bytu, ktorý majú s odporkyňou v spoločnom vlastníctve, odišiel v 3/2008 a býva v byte po rodičoch.
Jeho finančná situácia je neúnosná, pretože kvôli jeho nezamestnanosti sa pridala ešte vážna choroba.
Odporkyňa je zamestnaná a núdzou netrpí, preto sa domáhal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že nie je ochotná platiť navrhovateľovi žiadne výživné.
Býva sama v 3-izbovom byte, ktorý patrí dcére a táto ho od nich odkúpila, pričom navrhovateľovi bolo
dňa 13.09.2010 vyplatených 17.300,-€ a ona nedostala nič, lebo sa svojej čiastky vzdala. Za byt platí
116,22,-€ mes. nájom, 23,22,-€ mes. poplatky do fondu opráv a 33,64,-€ mes. inkaso. Nemá žiadne
nezaopatrené deti, do práce cestuje, s čím sú spojené náklady 27,20,-€ mes. cestovné a obedy 15,-€

mes. Príjem má len zo zamestnania a od 01.11.2010 prejdú v práci len na 4 -dňový pracovný týždeň,
čiže dôjde k poklesu jej príjmu. Pri navrhovateľovi zažila peklo, rozviedli sa po 27-mich rokoch pre
jeho alkoholizmus. Navrhovateľ často menil zamestnania. Keď bola výplata, tak sa opil a preto mu
nepredlžovali zmluvy. Poukázala na to, že navrhovateľ môže pracovať a za poškodené zdravie si môže
sám.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil správy o príjme účastníkov, spis tunajšieho
súdu 11C/182/2004 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/182/2004-18 zo dňa 04.06.2006 bolo manželstvo
účastníkov rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2006. Za príčinu rozpadu

manželstva súd považoval alkoholizmus navrhovateľa.V súčasnej dobe je navrhovateľ rozvedený, žije sám v 2-izbovom byte po rodičoch, ktorý zdedil. Dňa
13.09.2010 dostal od svojej dcéry výplatu ?-ice hodnoty spoločného bytu v sume 17.300,-€, z ktorej
vyplatil spoludedičov v sume 12.945,63,-€ (390.000,-Sk) aby sa stal výlučným vlastníkom bytu, kde

býva. Náklady na bývanie sú 138,42,-€ (4.170,-Sk) mes. Je nezamestnaný, bez nároku na podporu v
nezamestnanosti. Poberá sociálne dávky od 08/2010 v sume 118,30,-€ mes. za 8/2010 a po 181,37,-€
mes. za 9/2010. Naposledy pracoval v spol. K. s.r.o.. a pracovný pomer skončil dňa 10.01.2009 z dôvodu
uplynutia dojednanej doby. Potom bol dobrovoľne nezamestnaný, živil sa brigádnicky. Mal 2 infarkty a
musí chodiť na pravidelné kontroly do M..

Odporkyňa je rozvedená. Býva sama v 3-izbovom byte, ktorý patrí dcére a táto ho od nich odkúpila. Za
byt platí 116,22,-€ mes. nájom, 23,22,-€ mes. poplatky do fondu opráv a 33,64,-€ mes. inkaso. Nemá
žiadne nezaopatrené deti, do práce cestuje, s čím sú spojené náklady 27,20,-€ mes. cestovné a obedy
15,-€ mes. Odporkyňa dosahuje priem. čistý mes. príjem 409,-€.

Podľa § 72 ods.1,2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie
na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu
predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný

sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod
manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo
o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne.

Navrhovateľ je nezamestnaný a odkázaný na sociálne dávky. Dostal však výplatu z bytu v peniazoch
aj keď z toho vyplatil súrodencov, ešte mu zostalo dostatok finančných prostriedkov (4.354,37,-€), aby
mal z čoho žiť. Bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, bez nároku na podporu a sociálne dávky. Tieto
začal poberať až v 8/2010. Nebolo preukázané, že jeho zdravotný stav je zhoršený do takej miery, že
úplne vylučuje navrhovateľa z pracovného procesu a samotný navrhovateľ uviedol, že od odporkyne v

podstate žiadne výživné nechce. Návrh si podal len preto, lebo ho do toho tlačilo sociálne oddelenie.
S prihliadnutím na príčinu rozpadu manželstva, priznať výživné za danej dôkaznej situácie by bolo v
rozpore s dobrými mravmi a preto súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. Odporkyni, ktorá mala v konaní plný
úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.