Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 10, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/127/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208210903
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci žalobcu Ing. B., G.., bytom v R., ul. L. č. X, zastúpeného Mgr. Miriam Majorošovou, advokátkou v
Bratislave, ul. Jesenského č. 2, proti žalovanému TEMPEST a. s., ul. Plynárenská č. 7/B, Bratislava,
IČO: 31 326 650, zastúpenému SP & R s. r. o., ul. Maróthyho č. 6, Bratislava, IČO: 36 859 982, o
6.790,08 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1.157,86 € na účet právneho zástupcu
SP & R s. r. o., Maróthyho č. 6, Bratislava, IČO: 36 859 982, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa 29. 5. 2008, domáhal proti žalovanému zaplatenia 204.558,-

Sk s 8,5 % úrokami z omeškania ročne od 10. 02. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca
ako dôvody podania žaloby proti žalovanému uviedol, že bol u žalovaného zamestnaný v pracovnom
pomere na určitú dobu od 01. 4. 2007 do 31. 3. 2008 a pracoval na pozícii vedúci oddelenia R.. Podľa
čl. III ods. 1 pracovnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a prílohy č. 1 k tejto pracovnej
zmluve, priznal žalobcovi priamy nadriadený žalobcovi u žalovaného dohodnutú variabilnú zložku mzdy
a to odmien za rok 2007, ktoré boli vo výške XXX.XXX,.- Sk. Dohodou, uzavretou medzi žalobcom a
jeho priamym nadriadeným o pravidlách výpočtu celoročných odmien, došlo podľa žalobcu k zmene
jeho pracovnej zmluvy v časti priznania variabilnej zložky mzdy. V novembri 2007 došlo u žalovaného

k personálnej výmene na poste priameho nadriadeného žalobcovi, ktorý odmietol žalobcovi vyplatiť
odmeny za rok 2007 vo výške vypočítanej v zmysle dohody uzavretej medzi žalobcom a jeho predošlým
priamym nadriadeným a navrhol žalobcovi nový spôsob výpočtu odmien, s ktorým žalobca nesúhlasil.
Žalovaný nevyplatil žalobcovi dohodnuté odmeny za rok 2007 v sume XXX.XXX,- Sk ani do skončenia
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ani na výzvu žalobcu zo dňa 22. 4. 2008. Žalobca má za to,
že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho zákonnej (§ 118, § 119 ods. 2, 3 Zákonníka práce), resp.
zmluvnej povinnosti riadne a včas uhradiť žalobcovi odmeny za rok 2007 ako nárokovateľnú variabilnú

zložku mzdy.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe túto navrhol zamietnuť a súčasne navrhol, aby mu súd priznal
proti žalobcovi náhradu trov konania. Podľa žalovaného, mimo fixnej mzdy, stanovenej žalobcovi
v zmysle pracovnej zmluvy a na základe platového výmeru, mohli byť zamestnancom žalovaného,
teda aj žalobcovi, vyplácané nad rámec fixnej a variabilnej zložky mzdy aj odmeny (prémie) ako
nenárokovateľná zložka mzdy. Priamy nadriadený žalobcovi mal právo iba stanoviť pre žalobcu kritériá
- vzorec pre výpočet celoročných prémií a navrhnúť priznanie celoročnej prémie žalobcovi na základestanovených kritérií a ekonomických výsledkov spoločnosti. O výške prémie a následne jej vyplatení
rozhodol s konečnou platnosťou generálny riaditeľ žalovaného. Priamy nadriadený žalobcovi stanovil
pre žalobcu iba kritériá pre výpočet celoročnej odmeny (prémie), pričom celoročnú odmenu (prémie) za

rok 2007 žalobcovi nepriznal, ani ju priznať nemohol, pretože mu skončil pracovný pomer u žalovaného
v roku 2007. Nový priamy nadriadený žalobcovi celoročné prémie za rok 2007 nepriznal.

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozsudkom zo dňa 17. 4. 2009, č.k. 15C/127/2008-263 žalobu
žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

Na základe podaného odvolania žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12. novembra
2009, č.k. 6Co 227/09-279 zrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Odvolací Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor o nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa,
na ktorom založil svoje rozhodnutie, keď posúdil predmet sporu ako nárok žalobcu na podiel na zisku,
pričom zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa ňou domáha zaplatenia variabilnej zložky mzdy - odmeny
(prémií) za rok 2007 určenej v závislosti od výšky pridanej hodnoty a od pomeru medzi projektmi a

produktmi.Odvolacísúdpretouložilsúduprvéhostupňazisťovať,čižalobcovivznikolnároknaceloročné
prémie za rok 2007 v zmysle príslušného interného predpisu (zrejme organizačná smernica „Riadenie
ľudských zdrojov„ č. OS ZIMS08/07 účinná od 29. 3. 2007) a v prípade, že by sa táto organizačná
smernica na vec nevzťahovala, súd prvého stupňa má zistiť, či boli žalobcovi na rok 2007 stanovené
hodnotiteľné prémiové ukazovatele, či ich žalobca splnil a aký bol zaužívaný postup pri priznávaní prémií

u žalovaného.

Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov B., B., výsluchom člena
predstavenstva žalovaného Ing. G., oboznámením s obsahom listinných dôkazov predložených
účastníkmi konania, zistil súd tento skutkový stav veci:

Žalobca ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom písomnú pracovnú zmluvu dňa

08. 3. 2007, ktorú za žalovaného podpísal B. D. L., štatutárny orgán - člen predstavenstva, ktorý bol
oprávnený konať a podpisovať vo všetkých veciach v mene žalovaného samostatne. Žalovaný dohodol
so žalobcom v tejto písomnej pracovnej zmluve druh práce vedúci oddelenia R., miesto výkonu práce
R.a, deň nástupu do práce 01. 4. 2007. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 3. 2008
so skúšobnou dobou 3 mesiace. V článku III. MZDA si žalovaný so žalobcom v písomnej pracovnej

zmluve dohodli mzdové podmienky tak, že za vykonanú prácu prislúcha zamestnancovi mesačná mzda
dohodnutá v platovom výmere, ktorý je osobitnou prílohou pracovnej zmluvy (Príloha č. 1). K tejto
mesačnej mzde môže riaditeľ divízie alebo generálny riaditeľ priznať zamestnancovi variabilnú zložku
mzdy. Podľa platového výmeru zo dňa 08. 3. 2007, ktorý tvoril prílohu pracovnej zmluvy, uzavretej medzi
žalovanýmažalobcomdňa08.3.2007,sažalobcaažalovanýdohodlinahrubejmesačnejmzdežalobcu

XX.XXX,- Sk s účinnosťou od 01. 4. 2007. V článku VIII. pracovnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným
a žalobcom, je uvedené, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy je možné zmeniť len písomne, po
vzájomnej dohode zmluvných strán.

Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil uplynutím dohodnutej určitej doby dňa 31. 3. 2008.

Z výpovede žalobcu a svedka B. súd zistil, že B. pracoval u žalovaného ako riaditeľ divízie INDEV

a bol bezprostredne nadriadeným zamestnancom žalobcovi od vzniku pracovného pomeru žalobcu
u žalovaného. Svedok B. pri vzniku pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ústne dohodol so
žalobcom, s ktorým sa poznali z predchádzajúceho zamestnania, že žalobca bude pracovať u
žalovaného na pozícii vedúci oddelenia R. za fixnú mzdu XX.XXX,- Sk mesačne. Ústnu dohodu svedka
so žalobcom o mzdových podmienkach svedok predložil v písomnej forme generálnemu riaditeľovi

žalovaného. Podľa svedka písomná dohoda o mzde žalobcu bol platový výmer žalobcu. Pokiaľ v
platovom výmere žalobcu je uvedená hrubá mesačná mzda žalobcu XX.XXX,- Sk, podľa svedka satento dohodol so žalobcom, že síce fixná hrubá mesačná mzda žalobcu bude XX.XXX.,- Sk, ale do
platového výmeru žalobcu bude daná hrubá mesačná mzda žalobcu XX.XXX,- Sk a zvyšok XX.XXX,-
Sk mesačne bude súčasťou fixnej mzdy žalobcu, ale nebude uvedená v jeho platovom výmere. Pri

uzatváraní pracovného pomeru žalobcu u žalovaného svedok dohodol so žalobcom aj pohyblivú zložku
mzdy žalobcu, ktorá nebola dohodnutá fixnou sumou, ale závisela od pridanej hodnoty danej divízie,
teda išlo o celoročné obchodné odmeny. Žalobca aj svedok B. zhodne vypovedali, že svedok B.
stanovil žalobcovi kritériá pre celoročnú obchodnú odmenu - prémie za rok 2007 mailom zo dňa 26.
6. 2007, ktoré kritériá žalobca ústne akceptoval. Svedok B. ako riaditeľ divízie B. a bezprostredne

nadriadený zamestnanec žalobcovi v pracovnom zaradení vedúceho oddelenia R., nevyhodnocoval
splnenie stanovených kritérií žalobcovi pre priznanie celoročnej obchodnej odmeny - prémií za rok 2007,
pretože svedok síce skončil pracovný pomer u žalovaného 31. 12. 2007, ale skutočne nevykonával
prácu u žalovaného od novembra 2007, pričom splnenie kritérií pre priznanie celoročných obchodných
odmien - prémií za rok 2007 bolo možné urobiť až v januári nasledujúceho roka 2008. Podľa svedka B.
celoročné obchodné odmeny - prémie boli u zamestnancov divízie B. variabilnou zložkou mzdy, ktorá

závisela od dosiahnutého čistého zisku divízie B. za príslušný rok. Svedok štandardne pri priznávaní
celoročných obchodných odmien postupoval tak, že si spolu s príslušným zamestnancom vyhodnotili
splnenie kritérií, svedok vypočítal v peňažnej sume výšku celoročnej obchodnej odmeny. Takto svedkom
vypočítanú celoročnú obchodnú odmenu podriadenému zamestnancovi svedok väčšinou dal do tabuľky,
ktorú poslal na mzdové oddelenie žalovaného a v kópii mailom túto tabuľku zasielal generálnemu

riaditeľovi žalovaného. Svedok vypovedal, že nemá vedomosť o tom, že by u žalovaného počas trvania
jeho pracovného pomeru, existoval nejaký interný predpis, ktorý by upravoval kritériá pre priznanie
celoročných obchodných odmien a postup pri ich priznávaní. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ došlo k
vyhodnoteniu dohodnutých kritérií pre priznanie celoročných odmien jeho podriadeným zamestnancom
a priznaniu celoročných odmien, ktoré svedok vypočítal, svedok považoval tento mzdový nárok ako

nárokovateľnú zložku mzdy. Podľa svedka, na základe hospodárskych výsledkov žalovaného sa mohli
rozdeliť celoročné prémie ako ďalšie odmeny, ktoré boli poskytnuté na základe vyhodnotenia každého
jedného zamestnanca spoločnosti. Celoročné obchodné odmeny (prémie) spadajú pod variabilnú
zložku mzdy, na ktorú nemusí mať zamestnanec nárok, lebo ju dostáva na základe vyhodnotenia jeho
pracovných úloh a schvaľuje ju generálny riaditeľ žalovaného.

Z výpovede žalobcu a svedka B. súd zistil, že B. pracoval u žalovaného v pracovnom zaradení ako
riaditeľ divízie B. od 01. 11. 2007 a stal sa po B. D. bezprostredne nadriadeným zamestnancom
žalobcovi ako vedúcemu oddelenia R.. Svedok B. prevzal od B. mail z júna 2007, v ktorom boli vo
forme návrhu uvedené kritériá pre priznanie celoročných obchodných odmien žalobcovi. Svedok B.
neakceptoval tieto kritériá z dôvodu, že zohľadňovali u žalovaného obdobie celého roka 2007, teda

aj obdobie, keď žalobca nebol zamestnancom žalovaného. Ďalším dôvodom bola, podľa svedka B.,
skutočnosť, že uvedené kritériá boli postavené globálne, teda neboli naviazané na konkrétne projekty,
na ktorých sa podieľal žalobca, tieto sa rátali z pridanej hodnoty, ale u žalovaného bolo zaužívané rátať
ich zo zisku. Svedok ústne prezentoval žalobcovi, že jeho mzda pozostáva z troch zložiek a to z fixnej
mesačnej mzdy a variabilnej, ktorá môže byť mesačná alebo štvrťročná ako odmena a koncoročná

prémia. Vzhľadom na to, že B. nemienil priznať žalobcovi celoročné obchodné odmeny - prémie za
rok 2007 podľa kritérií stanovených B. ktoré neboli prerokované a schválené generálnym riaditeľom
žalovaného B., konalo sa v januári - februári 2008 stretnutie žalobcu a B. D. s generálnym riaditeľom a
súčasne členom štatutárneho orgánu žalovaného B.. B. zhodne ako B. neakceptoval stanovené kritériá
pre priznanie celoročných obchodných odmien - prémií žalobcovi B. B. uviedol, aby Ing. D. M. vec

prémií žalobcu za rok 2007 uzavrel priamo so žalobcom. Podľa žalobcu, tento pripravil sumár projektov,
ktoré realizoval a zaslal ich mailom B. M. na výpočet prémií žalobcovi. Podľa B., tento nedostal od
žalobcu, do skončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného, relevantné podklady, z ktorých by bol
identifikovateľný konkrétny prínos žalobcu pre konkrétny projekt, preto svedok považoval požiadavku
žalobcu na priznanie celoročných prémií za rok 2007 za uzavretú. Svedok vypovedal, že nevie o tom,

či u žalovaného bola vydaná a účinná vnútroorganizačná smernica, ktorá by upravovala v roku 2007
kritériá pre priznanie celoročných prémií a spôsob ich priznania.

Doplneným dokazovaním výsluchom člena štatutárneho orgánu - predstavenstva žalovaného,
oprávneného konať za žalovaného samostatne a súčasne generálneho riaditeľa žalovaného B. súd
zistil, že mzda žalobcu bola dohodnutá v jeho platovom výmere, ktorý bol súčasťou pracovnej zmluvy

žalobcu, podpísanej za žalovaného svedkom, a to 60 000,- Sk ako fixná mesačná mzda brutto a suma 15000,- Sk mesačne bola dohodnutá ako variabilná zložka mzdy v prípade, že si žalobca bude plniť svoje
pracovné povinnosti a žalovaný bude dosahovať ukazovatele, tak bude žalobcovi táto variabilná zložka
mzdy vyplatená. Vybrané pracovné pozície u žalovaného majú dohodnutú tzv. koncoročnú - celoročnú

prémiu, ktorá je podmienená tým, že žalovaný dosiahne pozitívny hospodársky výsledok a časť peňazí
zo zisku je následne rozdelená medzi zamestnancov pre vybrané pozície. V danom prípade nejde o
podiel zo zisku. Svedok nemal ako generálny riaditeľ žalovaného vedomosť, že B. stanovil žalobcovi
kritériá pre priznanie celoročných prémií za rok 2007. Svedok to zistil až vtedy, keď žalobca prišiel za
novým riaditeľom divízie B. a predložil spôsob výpočtu jeho celoročných prémií, ktoré podľa tvrdenia

žalobcu, mal dohodnuté s B. Toto svedok zistil koncom decembra roku 2007 od B. ktorý si prišiel
za svedkom overiť, či svedok o danom systéme výpočtu celoročných prémií žalobcovi vie a či je to v
poriadku. Systém pre výpočet celoročných prémií žalobcu, ktorý E. predtým nepoznal, si svedok prešiel
s B.. Svedok v tomto navrhovanom systéme našiel niekoľko zásadných problémov a to, že B. kritériá pre
priznanie celoročných prémií žalobcovi za rok 2007 so svedkom vopred neprerokoval a neboli svedkom
schválené. Ďalší problém bol v tom, že žalobcovi by podľa týchto kritérií vznikol nárok na celoročné

prémie aj za projekty začaté a ukončené v divízii INDEV v čase, keď žalobca nebol v pracovnom pomere
u žalovaného. Posledný zásadný problém bol v tom, že tieto kritériá neodzrkadľovali pridanú hodnotu,
resp. činnosť žalobcu u žalovaného. Svedok preto nesúhlasil s uvedenými kritériami a spôsobom
výpočtu celoročných prémií za rok 2007 žalobcovi, o čom informoval žalobcu B. M. žalobca uviedol do
jeho výpočtu celoročnej prémie, rozobrali každý projekt, kde a akú činnosť vykonal osobne žalobca a

žalovaný môže navrhnúť nejaký iný systém výpočtu celoročnej prémie, ktorá bude odzrkadľovať výkon
žalobcu u žalovaného. Podľa svedka žalobca na túto ponuku žalovaného nereflektoval, preto svedok
za žalovaného uzavrel kauzu celoročnej prémie u žalobcu s nulovým výsledkom, teda žalobcovi nebola
priznaná žiadna celoročná prémia za rok 2007. Svedok ďalej vypovedal, že u žalovaného bol zaužívaný
postup pri priznávaní celoročných prémií zamestnancom žalovaného podľa týchto kritérií:

1. Na celoročné prémie museli byť u žalovaného vyčlenené finančné zdroje.

2. Každý riaditeľ divízie mal systém pre priznanie celoročných prémií prediskutovaný so zamestnancom
aschválenýgenerálnymriaditeľomžalovaného.Kritériáprepriznanieceloročnýchprémiísaautomaticky
nepoužívali pre pracovnú pozíciu, ale pre každého zamestnanca, ktorý do konkrétnej pracovnej pozície
nastúpil pracovať, sa stanovili konkrétne individuálne kritériá.

3. Na konci roka riaditeľ príslušnej divízie pripravil návrh celoročných prémií pre konkrétnych
zamestnancov, s ktorým prišiel za generálnym riaditeľom žalovaného, s ním prešiel každého
zamestnanca či splnil kritériá a v akej výške mu žalovaný prizná celoročnú prémiu.

Po prípadnej úprave návrhu celoročnej prémie generálnym riaditeľom žalovaného, ktorý bežne
niektorým zamestnancom navrhnutú celoročnú prémiu znížil, alebo zvýšil alebo návrh zamietol, čo bolo

v jeho kompetencii, príslušný riaditeľ divízie poslal konkrétny návrh na výplatu mzdy personálnemu
oddeleniu a kópiu generálnemu riaditeľovi žalovaného. Svedok nemal vedomosť, či u žalovaného bolo
upravené nejakým vnútroorganizačným predpisom priznávanie celoročných prémií a postup pri ich
priznávaní. Podľa svedka B. vykonávala práce pre žalovaného na živnosť, preto jej neboli vyplácané
celoročné prémie, ale bolo jej vyplácané peňažné plnenie podľa v uzavretej zmluve dohodnutých

obchodných podmienok na základe fakturácie, ktoré žalovaný mohol aj nemusel akceptovať.

Z vyúčtovaní mzdy, ktoré predložil žalobca, je zrejmé, že žalovaný vyplácal žalobcovi mesačne od vzniku
do skončenia jeho pracovného pomeru mzdu 60.000,- Sk ako tarifnú - základnú mzdu a 15.000,- Sk
ako odmeny.

Podľa písomnej pracovnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, žalobca prehlásil, že bol oboznámený

(okrem iného) s pracovným poriadkom. Ďalej žalovaný vykonal so žalobcom vstupné školenie (okrem
iného) o organizačnej štruktúre spoločnosti, organizačnom poriadku, organizačných smerniciach, o čom
svedčí písomný zápis zo dňa 02. 4. 2007, podpísaný žalobcom.Podľa žalovaného, u tohto nepôsobila ani nepôsobí odborová organizácia, preto u žalovaného nebola
ani nie je uzavretá kolektívna zmluva.

Na preukázanie existencie interného predpisu o odmeňovaní zamestnancov predložil žalovaný

organizačnúsmernicusnázvom"Riadenieľudskýchzdrojov",vydanie:XXOSZIMSXX/XXsúčinnosťou
29. 3. 2007 (ďalej len "smernica"). Táto smernica má podľa obsahu I. až IX. bodov. V bode V. v
čl. 9 až 11 je upravené odmeňovanie zamestnancov. V čl. 11 sú upravené prémie na hospodárskom
výsledku spoločnosti za príslušný kalendárny rok. Kritériá pre priznanie prémie za príslušný kalendárny
rokurčízamestnancovivedúciorganizačnejzložky.Nazákladezhodnoteniasplneniarozhodujúcichúloh

spoločnosti a kladného hospodárskeho výsledku spoločnosti za príslušný kalendárny rok, zhodnotenia
splnenia kritérií pre priznanie prémie zamestnancom, navrhne vedúci organizačnej jednotky výšku
prémie pre ním riadený okruh zamestnancov. Po schválení návrhu vedúceho organizačnej jednotky GR,
sa určí prémia na vyplatenie zamestnancovi. Zamestnanci na prémie nemajú právny nárok.

Žalobca predložil organizačnú smernicu s názvom "A., vydanie: XX OS ZIMS XX/XX s účinnosťou XX.
X. XXXX. Táto smernica má podľa obsahu I. až VII. bodov, ale v skutočnosti má VIII. bodov, pretože

bod II. je uvedený dvakrát pri POJMY . a aj pri PRIJÍMANIE NOVÝCH ZAMESTNANCOV. V tomto
internom predpise žalovaného, predloženom žalobcom, nie je v žiadnom bode upravené odmeňovanie
zamestnancov.

Podľa § 9 Zákonníka práce v znení účinnom od 01. 7. 2006 do 31. 8. 2007 (ďalej len "ZP"), v
pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny

orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj
nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov,
sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.

Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v

pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia
povereného zamestnanca.

Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci,
ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a
ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať

ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Podľa § 10 ZP právne úkony štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú
zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

Ak štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych
vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel

vedieť, že tento štatutárny orgán alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí,
ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani
tým nebol poverený.

Podľa§42ods.1ZPpracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzizamestnávateľom
a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať

zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1, 4 ZP, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie
hmotné výhody.

Podľa § 118 ods. 1, 2 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so

zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 119 ods. 1, ods. 2 veta prvá ZP, mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená

osobitným predpisom.

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve
alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu, podaná proti žalovanému, je nedôvodná.

Účastníci pracovného pomeru sú oprávnení dohodnúť mzdu v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve
alebo v inej zmluve. Mzda je jednou z foriem odmeny za prácu. V porovnaní so mzdou je odmena za
prácu širším pojmom (zahrňuje akékoľvek plnenie, ktoré fyzická osoba dostáva za prácu). Odmenou za
prácu je teda nielen mzda, plat, ale napríklad aj odstupné, odmeny, prémie, podiely na zisku, provízie,
tantiémy a pod. .

Plnenie, označené žalobcom aj žalovaným ako celoročné prémie za rok 2007, bolo podľa zhodného
tvrdenia účastníkov, variabilnou zložkou mzdy žalobcu.

Odmenu (prémie), ako jednu z foriem odmeny za prácu, sú účastníci pracovného pomeru oprávnení
dohodnúť v pracovnej zmluve alebo ho môže zamestnávateľ upraviť v internom predpise o odmeňovaní
zamestnancov.

Vzhľadom na to, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by u žalovaného v roku 2007 bol
platný a účinný interný predpis - organizačná smernica s názvom „Riadenie ľudských zdrojov”, vydanie
05 OS ZIMS 08/07 s účinnosťou od 29. 3. 2007 v znení, v akom ho predložil žalovaný, teda v znení,
v ktorom by boli upravené prémie na hospodárskom výsledku spoločnosti za príslušný kalendárny rok,
súd mal z výpovedí svedkov B. generálneho riaditeľa žalovaného B. rok vedúcim organizačnej zložky,

kladný hospodársky výsledok spoločnosti, návrh výšky prémií pre ním riadený okruh zamestnancov na
základe zhodnotenia splnenia kritérií pre priznanie prémií, schválenie návrhu vedúceho organizačnej
zložky generálnym riaditeľom a určenie prémií na vyplatenie zamestnancovi.Zákonník práce z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 4 ZP) vo vzťahu k
prvej časti ZP už nevymedzuje pojem právny úkon. Pre pracovnoprávne účely sa používa pojem právny
úkon tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník v ust. § 34. Stanovenie kritérií (vzorec výpočtu) pre

priznanie celoročných odmien - prémií vedúcim zamestnancom podriadenému zamestnancovi nie je
možné podľa obsahu považovať za právny úkon, pretože nesmeruje ku vzniku alebo zmene práv a
povinností účastníkov pracovnej zmluvy. Až priznanie prémií za príslušný kalendárny rok je právnym
úkonom zamestnávateľa, ktorý smeruje ku vzniku povinností zamestnávateľa voči zamestnancom.
Právne následky tohto právneho úkonu môžu byť vecou dispozície účastníkov alebo sú právnym

predpisom donucovacej povahy kogentne určené.

V danom prípade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že jeho nadriadený B. s ním dohodol vzorec pre výpočet
variabilnej zložky mzdy, vzhľadom na vyššie uvedené predpoklady pre priznanie celoročných prémií,
je bez právneho významu, či takýto vzorec B.o žalobcom dohodol. B. navrhol žalovanému kritériá pre
priznanie celoročných prémií. Súhlas žalovaného s návrhom kritérií pre priznanie celoročných prémií
za rok 2007 nie je podstatný, pretože takýto návrh nie je sám osebe priznaním tejto variabilnej zložky

mzdy zamestnávateľom zamestnancovi a nie je právnym úkonom, lebo tým nedošlo k vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností, ktoré sú stanovené Zákonníkom práce. Tento návrh kritérií nemohol
byť pre žalovaného záväzný, pretože ho neakceptoval nielen nástupca Ing. Petra Kočiška vo funkcii
nadriadeného žalobcu, ale ani generálny riaditeľ žalovaného.

Na žalobcovi bolo dôkazné bremeno preukázať v konaní, že má právny nárok na prémie za rok 2007

od žalovaného, teda že takéto plnenie ako kogentný záväzok žalovaného dohodol so žalovaným v
pracovnej zmluve (formulovaný ako povinnosť, nie možnosť, žalovaného priznať a vyplatiť prémie za
príslušný kalendárny rok po preukázaní splnenia zamestnávateľom zamestnancovi stanovených kritérií)
alebo, že sa žalovaný vo svojom internom predpise o odmeňovaní zamestnancov za prácu zaviazal
povinnosťou na takéto plnenie zamestnancom (nie možnosťou ako dispozitívnym plnením). Žalobca v

konaní toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalobcovi nepriznal prémie za rok 2007 ako nenárokovateľnú
zložku jeho mzdy ani jeden z jeho nadriadených zamestnancov - riaditeľov divízie B. ani splnenie kritérií
stanovených B. z pridanej hodnoty a pomeru konkrétneho prínosu žalobcu pre konkrétne projekty od
vzniku jeho pracovného pomeru u žalovaného v roku 2007), preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom výsluchom svedkyne B. O náhrade trov konania

rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, podal návrh na náhradu
trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.), preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Trovy konania žalovaného sú trovy jeho právneho zastúpenia advokátom z tarifnej
hodnoty veci 204.558,- Sk (6.790,08 €) za dva úkony právnej služby po 7.150,- Sk za jeden úkon (1.
prevzatie a príprava zastúpenia dňa 11. 11. 2008, 2. účasť na pojednávaní dňa 19. 11. 2008), 19 % DPH

z odmeny 14.300,- Sk, čo je 2.717,- Sk, 2 x 190,- Sk režijný paušál, čo je 380,- Sk, spolu 17.379,- Sk,
v prepočte konverzným kurzom 577,47 € (zák. č. 659/2007 Z. z.) podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení
platnom do 31. 12. 2008 (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3). Právnemu
zástupcovi žalovaného ďalej patrí odmena za úkon účasti na pojednávaní dňa 25. 02. 2009 v sume
237,34 €, 19 % DPH z 237,34 €, čo je 45,09 €, 1 x režijný paušál 6,95 €, spolu 289,38 € (podľa vyhl.

č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2009, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3, § 18
ods. 3) a za úkon účasti na pojednávaní dňa 10. 3. 2010 v sume 237,34 € plus režijný paušál 7,21 €
plus 19 % DPH z odmeny a režijného paušálu 244,55 €, čo je 46,46 €, spolu 291,01 € (podľa vyhl. č.
655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 6. 2009, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 3, § 18 ods.
3). Trovy konania žalovaného sú spolu 1.157,86 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).