Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 15, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/18/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105202388
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci žalobkyne Z. H., rod. Ď.,

ošetrovateľky, občana Slovenskej republiky, bytom S. XX, zastúpenou JUDr. D. B., zamestnankyňou S.,
T., R. X,. P. O. B. XX. proti žalovanému M. O. S. R., K. X,. B. o zaplatenie 28.317,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 28.317,- Sk spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne
zo žalovanej sumy od 11.07.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1.415,- Sk, všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 28.317,- Sk s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 11.07.2004 titulom nezaplateného odstupného vo výške štyroch funkčných platov podľa
kolektívnej dohody na rok 2004. Uviedla, že bola zamestnankyňou M. O. S. - V. Ú. XXXX. T. od

01.02.1993, pričom sa na ňu vzťahoval zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Na
základe rozhodnutia zamestnávateľa sa V. XXXX T. v roku 2004 reorganizoval tak, že sa znižoval počet
zamestnancov k 30.09.2004. Pri personálnom pohovore, vykonanom dňa 08.06.2004, bola zo strany
žalovaného spomenutá i možnosť skončenia pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej
doby. V ten istý deň, t.j. 08.06.2004, jej žalovaný doručil na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru
z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, na základe ktorej mal jej pracovný
pomer skončiť z dôvodu nadbytočnosti dňom 30.09.2004. Po prevzatí výpovede sa rozhodla, že využije

možnosť spomínanú žalovaným pri personálnom pohovore a dňa 10.06.2004 mu zaslala písomné
oznámenie, že súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby, t.j. k
30.06.2004. Žalovaný jej listom zo dňa 30.06.2004 oznámil, že na základe písomnej žiadosti jej pracovný
pomer končí dňom 30.06.2004 z dôvodov organizačnej zmeny podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce. Keďže jej pracovný pomer skončil pred začatím plynutia výpovednej doby, má za to, že skončil
dohodou z dôvodov organizačných zmien. Žalovaný jej vyplatil odstupné vyplývajúce zo Zákonníka
práce a Kolektívnej zmluvy uzavretej medzi M. O. S. a O. S. vo výške osem funkčných platov, avšak

odstupné v súlade s Kolektívnou dohodou vo verejnej službe uzavretou medzi zamestnávateľmi a K. O.
Z. S. vo výške štyroch funkčných platov jej nevyplatil. Žiadala i úroky z omeškania 9 % od 11.07.2004
do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko trval na skutočnosti, že nedošlo ku skončeniu pracovného
pomeru dohodou, nakoľko by bolo potrebné odvolanie výpovede zamestnávateľom, k čomu nedošlo
a taktiež žalobkyňa nepredložila dohodu o ukončení pracovného pomeru, využila len možnosť ukončiť
pracovný pomer pred uplynutím výpovednej lehoty, čo nie je to isté. Tvrdenie žalovaného podporuje
aj návrh zákona, z ktorého bolo vypustené v § 76 ods. 2 posledná veta slovíčko dohodou, čím

odpadla možnosť donútiť zamestnávateľa uzavrieť dohodu o ukončení pracovného pomeru. Má za to,
že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený výpoveďou, a preto nemá nárok na odstupné v zmyslekolektívnejdohodynarok2004.Inaknemánámietkyvočivýškeňouvypočítanéhoodstupnéhovprípade,
že by jej toto prislúchalo, čo však žalovaný popiera.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu, dohody o zmene pracovnej

zmluvy, oznámenia o skončení pracovného pomeru, oznámenia žalobkyne zo dňa 10.06.2004,
oznámenia žalovaného zo dňa 30.06.2004, určenia funkčného platu, žiadosti o vyplatenie odstupného,
Kolektívnej zmluvy uzavretej medzi M. O. S. a O. S., Kolektívnej dohody vo verejnej službe uzavretej
medzi zamestnávateľmi a K. O. Z. S., písomných vyjadrení účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného od 01.02.1993 ako civilný zamestnanec vo verejnom záujme
s funkčným platom vo výške 8.740,- Sk.

Z listinných dôkazov a zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni listom
zo dňa 08.06.2004, že s ňou ukončuje pracovný pomer výpoveďou s výpovednou dobou tri mesiace.
Žalobkyňa výpoveď prevzala 08.06.2004. Po osobnom pohovore listom zo dňa 10.06.2004 oznámila
žalobkyňa, že využíva možnosť ponúknutú žalovaným a súhlasí so skončením pracovného pomeru k
30.06.2004. Žalovaný listom zo dňa 30.06.2004 oznámil žalobkyni akceptovanie jej návrhu s tým, že

jej pracovný pomer končí dňom 30.06.2004.

Medzi účastníkmi je sporné, či došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného
výpoveďou danou zamestnávateľom, alebo dohodou.

Podľa ust. § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

Podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že pracovný pomer žalobkyne u

žalovaného bol ukončený dohodou ku dňu 30.06.2004, nakoľko došlo k písomnému návrhu na uzavretie
dohody a jej písomnému prijatiu, čím došlo k uzavretiu dohody o ukončení pracovného pomeru.

Podľa článku II bod 4. ab) Kolektívnej dohody vo verejnej službe uzavretou medzi zamestnávateľmi a
Konfederáciou odborových zväzov SR zamestnávateľ vyplatí zamestnancom, s ktorými skončí pracovný
pomer z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, odstupné, a to vo výške

najmenej štyroch funkčných platov, ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov a
rozviaže pracovný pomer dohodou.

Na základe uvedeného potom žalobkyni patrí odstupné vo výške štyroch funkčných platov, nakoľko bola
u žalovaného zamestnaná viac ako päť rokov a rozviazala pracovný pomer dohodou z dôvodov § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.Z určenia funkčného platu a náhrady za služobnú pohotovosť vyplýva, že funkčný plat žalobkyne
predstavoval sumu 8.740,- Sk. Štyri funkčné platy potom predstavujú sumu 34.960,- Sk.

Podľa ust. § 76 ods. 5 Zákonníka práce odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného

pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa
zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis (vyhl. č. 87/1995 Z.z.).

U žalovaného bol výplatný termín určený na 10. deň v mesiaci. Dňom splatnosti odstupného bol preto
deň 10.07.2004. Nakoľko žalovaný odstupné nevyplatil, dňom 11.07.2004 sa dostal do omeškania.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne, zaviazal preto /súc viazaný

v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. návrhom žalobkyne/ žalovaného na zaplatenie sumy 28.317,- Sk
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.07.2004 do zaplatenia, pričom odstupné je vyčíslené netto,
t.j. po odpočte zákonných preddavkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal plnú
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom poplatku z návrhu v sume 1.415,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi

má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny
nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.