Decision was made at the court Okresný súd Michalovce
Judgement was issued by JUDr. Viera Bodnárová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12C/160/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707211777
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov
JUDr. Ota Jurča a JUDr. Juraja Tymka vo veci žalobcov: 1/ Dušana Matišina, nar. 12.5.1955, 2/
Kamily Matišinovej, nar. 12.6.1957, obom bytom Zemplínska Široká 286, oboch zast. advokátom JUDr.
Miroslavom Hospodárom, Advokátska kancelária Michalovce, Nám. Slobody 13, proti žalovanému:
Milanovi Popíkovi, nar. 20.6.1982, bytom Pavlovce nad Uhom, ul. Hlavná 144/202, zast. advokátkou
JUDr. Helenou Knopovou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 12C 160/2007-91 z 27.11.2009
takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok a žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že žalobcovia v 1. a 2.rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parc. č. 559/3 záhrady o výmere 889 m2 kat. úz. Zemplínska Široká vyčlenenej z pôvodnej parcely 559/1
záhrady o výmere 2328 m2, zapísanej na LV 681 kat.úz. Zemplínska Široká na základe geometrického
plánu geodetickej firmy Badida 22.1.2007 pod č. 14328810-35/2005. Zároveň žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 718,84 Eur na účet advokáta žalobcov do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc.č. 559/2
o výmere 400 m2 zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavený rodinný dom súp.č. 286 zapísanej
na LV č. 702 kat.úz. Zemplínska Široká. Predmetnú parcelu začali užívať na základe dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku z 27.9.1982, registrovanej bývalým ŠN Michalovce pod sp.zn.
R II 154/92 z 30.9.1982. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobcovia s úmyslom užívať väčšiu časť
pozemku, než ktorú začali užívať na základe dohody o zriadení práva osobného užívania, dohodli
sa s pozemnoknižnou vlastníčkou nehnuteľnosti Annou Bruňákovou o kúpe časti pôvodnej parc. č.
559, ktorá je predmetom tohto konania. K dohode malo dôjsť v presne nezistenej dobe v roku 1982
pred 8.11.1982. Anna Bruňáková ako pozemnoknižná vlastníčka kúpnopredajnou zmluvou spísanou vo
forme notárskej zápisnice 4.1.1983 predala Ladislavovi Šimkovi, okrem iného aj parc.č. 559/1 záhrada o
výmere2201m2,ktorejsúčasťoujeajnehnuteľnosť,ktorájepredmetomtohtokonania.Vlastníckeprávo
k parc.č. 559/1 bolo v roku 2006 prevedené na Valériu Gažiovú, ktorá predmetnú nehnuteľnosť previedla
na žalovaného. Žalobcovia v roku 1982 pred 8.11.1982 po uzavretí dohody o kúpe časti pozemku s
Annou Bruňákovou, časť parc.č. 559/1 si ohradili a užívali ju ako záhradu. V roku 1995 Ladislav Šimko
požadoval od žalobcov doklad o nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti.Napokon vychádzal zo zistenia, že na LV 681 kat.úz. Zemlínska Široká je vedený ako výlučný vlastník č.
559/1 žalovaný titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. 115/07 9.2.2007. Dňa 8.11.1982
Anna Bruňáková, nar. 11.2.1904 podpísala prehlásenie, z ktorého vyplýva, že pozemok, ktorý odpredala
ČeskoslovenskémuštátuMNVZemplínskaŠirokáč.parc.č.559,kdesitohočasustaviarodinnýdomček
Dušan Matišin bol pridelený MNV. Zároveň prehlásila, že menovanému Matišinovi odpredala aj ďalšiu
časť záhrady na úroveň medze súdruha Iškyho, ktorý je „zbudovaný“ na tej istej ulici.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa s prihliadnutím na ust. § 47 ods. 2,3 OZ,
§ 130 ods. 1 OZ,§ 132 ods. 1 OZ a § 134 ods. 1,2 OZ nárok žalobcov považoval za dôvodný. Mal
za preukázané, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy ohľadne predmetnej nehnuteľnosti ust. § 47
OZ si vyžadovalo k účinnosti kúpnopredajnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti registráciu bývalým
štátnym notárstvom. K takejto registrácii o prevode nehnuteľnosti nedošlo. Žalobcovia sa však ani na akt
registrácie neodvolávali a svoju nerušenú držbu odvodzovali iba od kúpnopredajnej zmluvy vykonanej
v ústnej forme, existenciu ktorej preukazovali potvrdením z 9.11.1982 spísaným na MNV Zemplínska
Široká predávajúcou. Súd prvého stupňa uzavrel, že uvedené prehlásenie nie je kúpnopredajnou
zmluvou.Kukúpnopredajnejzmluvenedošlovoforme,ktorúsivyžadovalprávnyporiadok(písomná§46
ods. 1 OZ) . Tieto právne významné skutočnosti však podľa záveru súdu prvého stupňa nič nemenia na
zisteniach vyplývajúcich zo svedeckých výpovedí, že držba žalobcov bola pokojná, nerušená a trvajúca
od r. 1982 až do r. 1995. Vzhľadom na to, že žiaden zo svedkov nespochybnil pokojnú dlhotrvajúcu držbu
žalobcov po zvážení všetkých skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, priklonil sa k záveru,
(rešpektujúc ust. § 130 ods. 1 OZ), že dobromyseľnosť na strane žalobcov v čase vstupu do držby bola
a tá trvala do roku 1995. Otázku dobromyseľnosti posudzoval aj s prihliadnutím na skutočnosť, že pri
kúpe nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, z pohľadu vtedajšej právnej úpravy bolo potrebné
vychádzať z toho, že do osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu bola možná maximálna
výmera pozemku 800 m2. Žalobcovia však svoju dobromyseľnosť odvíjali od kúpnopredajnej zmluvy, nie
od vzniku práva osobného užívania pozemku, ktoré im vzniklo na základe dohody registrovanej štátnym
notárstvom o zriadení práva osobného užívania pozemku, na ktorej nehnuteľnosti si postavili rodinný
dom, ale na spornej nehnuteľnosti si ďalší rodinný dom nepostavili, preto takýto postup podľa záveru
súdu prvého stupňa nemožno označiť ako obchádzanie zákona.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
a žalobu zamietnuť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažoval za správne, poukazujúc na ust. §
205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, keď konštatoval, že išlo pokojnú dlhotrvajúcu držbu od r. 1982, pretože žalobcovia žiadnym
spôsobom nepreukázali, ani len držbu spornej nehnuteľnosti. Súd v odôvodnení neuvádzal žiadne
dôkazy ani dôvody na základe ktorých mal preukázané, že žalobcovia mali spornú nehnuteľnosť v držbe.
Skutočnosť, že bolo predložené prehlásenie Anny Bruňákovej o odpredaní nepreukazuje, že žalobcovia
sa držby ujali, t.j., že vec držali, užívali, požívali jej plody a úžitky a už vôbec nie, kedy sa tak stalo.
Konštatovanie súdu prvého stupňa, že držba bola dobromyseľná je nesprávnym skutkovým zistením
a zároveň vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na to, že podmienkou
oprávnenej držby je, že držiteľ sa omylom domnieva, že nie je vlastníkom držanej veci a že jeho omyl
je ospravedlniteľný, bol toho názoru, že pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu treba vychádzať aj z
objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť, či nižšia úroveň vzdelania nie sú významné. Ospravedlniteľný
môže byť skutkový a výnimočne aj právny omyl, neznalosť alebo neúplná znalosť právnych predpisov
a následne nesprávne posúdenie právnych následkov môže byť ospravedlniteľným omylom, len ak
ustanovenie zákona je objektívne nejasné. V opačnom prípade by bol ospravedlniteľný každý právny
omyl. V predmetnej veci podľa názoru žalovaného je dobromyseľnosť žalobcov vylúčená, pretože
skutočnosti vyžadujúce sa na prevod nehnuteľnosti, písomná zmluva, ako aj obmedzenie výmery
pozemku a nemožnosť prevodu práva osobného užívania boli notoricky známymi skutočnosťami. O to
viac museli byť žalobcom tieto skutočnosti známe, pretože ako uviedli v žalobe už pred údajnou kúpou
od Anny Bruňákovej odkúpili od štátu do osobného užívania časť parcely č. 559, boli im teda známevšetky podmienky a proces prevodu. V samotnom návrhu žalobcovia uvádzajú, že vedeli, že podľa vtedy
platnej úpravy mohol občan odkúpiť do osobného užívania pozemok maximálne vo výmere 400m2. Čo
sa týka dobrej viery držiteľa pri vydržaní, musí sa vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za
následok nadobudnutie veci, teda aj na existenciu písomnej zmluvy, jej registráciu a súlad nadobudnutia
s právnymi predpismi. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti bez písomnej zmluvy a splnenia
ďalších podmienok, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a
to ani v prípade, že je presvedčený, že takýto spôsob k nadobudnutiu postačuje.
Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať
náhradutrovodvolaciehokonania.Bolitohonázoru,žesúdprvéhostupňadospelksprávnymskutkovým
zisteniam, keď konštatoval pokojnú a dlhotrvajúcu držbu od r. 1982. Vykonaným dokazovaním bolo v
plnom rozsahu preukázané, že mali spornú nehnuteľnosť v držbe a nakladali s ňou ako s vlastnou.
Písomné prehlásenie Anny Bruňákovej z 8.11.1982 je okrem iného aj dôkazom o tom, kedy sa tak
stalo. Svedeckými dôkazmi preukázali, že existovala ohľadne sporného pozemku ústna kúpna zmluva
medzi nimi a pôvodnou vlastníčkou Annou Bruňákovou, že odkúpenú časť pozemku si ohradili, užívali ju
nerušene a to až do r. 1985. Namietali pravdivosť výpovede svedkyne Šimkovej, keď vypovedala, že pri
kúpe rodinného domu ich nikto neupozornil na to, že parcelu č. 559/3 užívajú oni. V ďalšej časti hodnotili
výpoveď svedka Ladislava Šimka, Rozálie Bruňákovej. Poukazovali na ustálenú judikatúru týkajúcu sa
posúdenia dobromyseľnosti držby, okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia predmetu vydržania.
Poukázali na to, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že prehlásenie Anny Bruňákovej potvrdzuje
existenciu ústnej kúpnej zmluvy o predaji sporného pozemku a dohodu o tom, že v budúcnosti bude
uzavretá medzi nimi platná kúpnopredajná zmluva. Zdôraznili, že Anna Bruňáková zrejme predala tú istú
časť pozemku 2x, avšak za dôležitú považovali tú skutočnosť, že nevedeli a ani so zreteľom na všetky
okolnosti nemohli vedieť, že Anna Bruňáková predala Ladislavovi Šimkovi okrem domu a časti pozemku
aj časť pozemku, ktorú už kúpili oni, pretože od uchopenia držby v roku 1982 užívali sporný pozemok,
brali z neho pôžitky a v tomto užívaní neboli nikým a ničím rušení až do roku 1995, ktorú skutočnosť
považovali za ospravedlniteľný skutkový omyl.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p. zopakoval dokazovanie oboznámením žaloby, oboznámením LV č. 702, LV č. 681
kat. úz. Zemplínska Široká oboznámením notárskej zápisnice N 887/82 z 30.11.1982, oboznámením
rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania Okresným národným výborom v Michalovciach
zo 17.9.1982 č. Fin. 4742/82/Pd založeným v spise Okresného súdu Michalovce sp.zn. R II 154/82 a
rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.
Žalovaný svoje odvolanie odôvodňoval odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., že
súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že sa týka chyby v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúci v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie a na základe ktorého súd posúdil vec po právnej stránke je nesprávne
v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnym skutkových
zistení môže byť chybný názor v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., vzhľadom na to, že súd buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil
na chybnom hodnotení dôkazov.O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalovaného je
potrebné považovať za dôvodne podané.
Súd prvého stupňa v danom prípade uzavrel, že žalobcovia splnili všetky podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania vydržaním, majúc za to, že
boli splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky, t.j. spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľná
držba, ktorá trvala po dobu najmenej 10 rokov.
V danom prípade súd prvého stupňa síce náležite zistil skutkový stav, nesprávne ho však hodnotil vo
vzťahukuplatnenémunárokuasprávnyprávnypredpisnadanýskutkovýstavvšaknesprávneaplikoval.
V danom prípade dokazovaním vykonaným pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačným spôsobom
preukázané a medzi účastníkmi táto skutočnosť ani nebola spornou, že žalobcovia s Annou Bruňákovou
uzavreli kúpnopredajnú zmluvu iba ústnou formou, ktorou odkúpili pozemok, časť záhrady o výmere 889
m2, ktorá časť bola pôvodne súčasťou parc.č. 559/1 záhrada o výmere 2328 m2 kat.úz. Zemplínska
Široká.
Vychádzajúc z ust. § 134 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy medzi
žalobcamiaAnnouBruňákovou(tak,akohocitovalajsúdprvéhostupňa)vyplýva,žekzmluveoprevode
nehnuteľnostijepotrebnájejregistráciaštátnymnotárstvomavlastníctvoprechádzaregistráciouzmluvy,
pričom zmluvy o prevode o nehnuteľnosti musia mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 OZ v znení platnom a
účinnom v roku 1982). V uvedenom období žalobcovia uzatvárali zmluvu o zriadení osobného užívania k
pozemku, preto si museli byť vedomí toho, že aj pre uzavretie kúpnej zmluvy, vzhľadom na to, že sa týka
nehnuteľností, pozemku sa vyžaduje písomná forma. Že o tejto skutočnosti vedeli nepriamo nasvedčuje
aj ich tvrdenie uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu, že mali v úmysle po uzavretí ústnej kúpnopredajnej
uzavrieť s Annou Bruňákovou túto zmluvu aj v písomnej forme.
Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa vyžaduje splnenie troch podmienok - spôsobilý
predmet vydržania - držba musí byť oprávnená a - musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej
doby, v danom prípade 10 rokov. Pri posudzovaní oprávnenej držby je potrebné vychádzať z ust. § 130
ods. 1 OZ, ako to urobil aj súd prvého stupňa. V danom prípade vzhľadom na to, že žalobcovia ešte pred
uzavretím predmetnej ústnej kúpnej zmluvy mali vedomosť o tom, že zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti
musia mať písomnú formu, preto prevzatie nehnuteľnosti bez uzavretia písomnej zmluvy nepostačuje
pre záver o existencii dobrej viery u žalobcov ako nadobúdateľov predmetných nehnuteľností. Preto
pokiaľ sa ujali držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôžu byť vzhľadom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú vlastníkom veci a to ani v prípade, že by boli presvedčení, že
takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje, čo v danom prípade nezodpovedá
skutočnosti, pretože, ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovia mali vedomosť o tom, že pokiaľ chcú
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, táto musí byť písomná. Preto
držbanehnuteľnosti,ktorásaopieraoústnukúpnuzmluvu,nemôževiesťkvydržaniuvlastníckehopráva
k predmetnej nehnuteľnosti.
Preto záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobcovia napriek tomu, že uzavreli iba ústnu kúpnu
zmluvu od ktorej odvodzovali dobromyseľnosť pri vstupe držby boli oprávnenými držiteľmi, teda boli
dobromyseľní pri vstupe do držby a táto dobromyseľnosť trvala až do r. 1995 je potrebné považovať za
nesprávny, založený na nesprávnom právnom posúdení.
Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že žalobcovia na ktorých bolo dôkazné bremeno,
nepreukázali, že boli splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, pretoženepreukázali existenciu dobromyseľnosti pri vstupe do držby a trvanie tejto dobromyseľnosti počas
vydržacej doby, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150
O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Podľa výsledku konania by právo na náhradu
trov konania mal žalovaný. V danom prípade príčinou tohto sporu bolo konanie aj tretej osoby a to Anny
Bruňackej, ktorá odpredala žalobcom časť nehnuteľnosti pozemku ústnou kúpnou zmluvou, napriek
tomu,žetiež malavedomosťotom,žejepotrebnápísomnázmluvaanáslednetúistúčasťnehnuteľnosti
ako súčasť celej nehnuteľnosti odpredala iným osobám. Túto skutočnosť odvolací súd považoval za
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.