Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 8, 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/36/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206207303
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. M. a sudcov JUDr. H. a JUDr. V.

vo veci žalobkyne V. zast. JUDr. JK., advokátom, Advokátska kancelária, G. V., proti žalovanej W. zast.
JUDr. S. advokátom, V. o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti
rozsudku 22C/36/2006-375 z 5.2.2010 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zast. JUDr. S., advokáta, vo výške
1.718,27 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V písomnom vyhotovení jeho odôvodnenia reprodukoval výpovede žalobkyne, žalovanej, svedkýň

V.matky žalobkyne), V. (bývalej zamestnávateľky účastníčok konania), O. N. O. P., V. (kamarátky dcéry
žalobkyne), svedkov T. O. (suseda žalobkyne). Zo zmluvy o nájme spoločných priestorov (č.l. 15)
uzatvorenej podľa § 663 a nasl. OZ zistil, že prenajímateľom bolo Z. a nájomcom bola žalobkyňa,
že predmetom nájmu je podľa čl. II. bodu 2.2. spoločný priestor, umiestnený na prízemí, v obytnom
dome U. o celkovej ploche 49,98 m2, že podľa bodu 2.3. predmetný spoločný priestor sa dáva do
nájmu za účelom, uvedeným v žiadosti nájomcu o prenájom uvedených priestorov N., t.j. prevádzky
maloobchodnej predajne potravín, že podľa čl. III. doba nájmu, sa táto zmluva uzatvára na dobu neurčitú

anadobúdaplatnosťod1.8.2003,žepodľačl.IV.bodu4.2.mesačnáúhradanájmuspoločnéhopriestoru
činí 3.749,-Sk, že podľa bodu 4.4. nájomca bude uhrádzať náklady na prevádzku, spojenú s prenájmom
spoločného priestoru v celkovej výške 1.886,70 Sk mesačne, že podľa čl. VII. Ostatné dojednania, bodu
7.1. nájomca sa zaväzuje po dobu trvania nájomného vzťahu neuzatvárať podnájom k predmetu zmluvy,
ako aj nezriaďovať iné práva v prospech tretích osôb, že zmluva bola uzatvorená 27.6.2003. Zo zápisu
o prevzatí (č. l. 17) zistil, že M. N. bytom U. potvrdila, že za dohodnutú sumu 250.000,- Sk previedla
nájomnú zmluvu, ktorá sa týka predajne potravín na prízemí, na U., pričom odovzdala predajňu potravín

a kľúče od tejto predajne, spolu s vybavením (skladové regály, predajné regály, mraziaci box, chladiace
vitríny, atď.) žalobkyni, že tento zápis bol podpísaný O. za prítomnosti M. a žalovanej. Zo spoločného
vyhlásenia prenajímateľa a nájomcu k vypovedaniu nájomnej zmluvy z 27.6.2003 (č. l. 18) zistil, že
nájomná zmluva bola prenajímateľom 31.12.2003 vypovedaná a nájomníčka prehlásila, že s týmto
dátumom dodatočne súhlasí a uznáva za platný, že toto vyhlásenie bolo spísané 30.9.2005. Z listinného
dôkazu, pôžička (č. l. 156) zistil, že žalobkyňa si od žalovanej požičala čiastku 125.000,- Sk 4.7.2003, za
účelom odkúpenia predajne potravín, ktorú vlastnoručne podpísala. Zo znaleckého posudku č. 1/2008vypracovaného spol. Gemer Audit, spol. s r.o., Rudná 107, 048 01 Rožňava, 27.10.2008 zistil,
že znalec, bez predloženia dokladov, týkajúcich sa nadobudnutia hnuteľného majetku, nevedel určiť
jeho hodnotu k 1.8.2003, ani k 31.12.2003. Zo spisového materiálu 23C/376/2004 zistil, že žalobkyňa

proti žalovanej podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k zariadeniu predajne potravín na U. G.
a tovaru tam sa nachádzajúceho, aby jej žalovaná bola povinná vydať priestory predajne potravín,
zariadenie predajne potravín a tovaru sa tam nachádzajúceho so stavom k 31.12.2003, že k žalobe
pripojila zmluvu o nájme spoločných priestorov z 27.06.2003 rozhodnutie o umiestnení prevádzky z
29.07.2003, rozhodnutie o prevádzkovom čase 29.07.2003, prehlásenie žalobkyne spísané za účasti

svedkov D.T.. a M.S.. o pôžičke 20.000,-Sk od rodičov. Z pôžičky zistil, že žalobkňa si od žalovanej
požičala 125.000,-Sk za účelom odkúpenia predajne potravín 04.07.2003.

Zo žiadosti o prevedenie nájomnej zmluvy č. Z. zistil, že žalovaná požiadala prenajímateľa o prevedenie
nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa nie je schopná splácať pôžičku vo výške 125.000,-Sk ako
aj z toho dôvodu, že predajňa nespĺňa podmienky na prevádzkovanie predaja potravín, že prevedenie
zmluvy žiadala k 1.1.2004. Z vyjadrenia žalovanej z 14.01.2005 mu vyplynulo, že 11.12.2004 sa

zo žalobkyňou dohodla o tom, že záväzky žalobkyne splatí za ňu ona a naďalej bude vykonávať
činnosť sama. Ďalej uviedol, že žalobkyňa podaním z 2.3.2005 žiadala vydať veci - chladničku veľkú,
chladničku menšiu, mrazničku 50l, mrazničku 125l, chladiacu vitrínu, malý mraziaci box, veľký predajný
pult, elektronickú pokladňu k počítaču, počítač, zariadenie WC, malé umývadlo, WC misu, umývadlo
veľké s dresom, odkladaciu skriňu so zrkadlom, 3 ks regálov na predajni, 2ks regálov v sklade, 1ks

štvorkolesového vozíka, 2ks popolníkov, tovar na predajni a v sklade v hodnote 50.000,-Sk, odstupné za
priestorypredajne80.000,-Sk,alebonahradiťsumou250.000,-Sk,ktorápredstavujehodnotuuvedených
vecí vrátane odstupného za priestory.

Z výzvy z 21.12.2005 zistil, že žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby si prišla prevziať veci -chladničku
Calex, mrazničku Calex, regál kovový 310x51x205, regál kovový 77x 32x240, regál kovový 150x 31x

200, regál kovový 180x 41x 200, regál kovový 90x41x200, regál kovový 60x36x150, skrinku drevenú,
šatník 90x37x240, registračnú pokladňu, predajný pult, štvorkolesový vozík, že ju zaslala žalobkyni
doporučene podaním z 22.12.200, že podľa súpisu hmotného majetku z 23.12.2004 - chladnička Calex,
mraznička Calex, regál kovový 6x, skrinka drevená, šatník, registračná pokladňa, bola hodnota týchto
vecí spolu 12.100,-Sk. Zo spisového materiálu 23C/91/2006 zistil, že žalobkyňa proti žalovanej podala

žalobu o zaplatenie 125.000,-Sk so 6% úrokom z omeškania počítaným od 01.11.2005 do zaplatenia
z dôvodu nevrátenia pôžičky, že v prejednávanej veci uznesením 23C/91/2006-55 z 24.11.2008 súd
prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vo veci 23C/376/2004. Vychádzajúc z § 451 ods.
1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2, § 107 ods. 1, 2 OZ (ich znenie citoval) vyhodnotil prejednávaný
spor tak, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré pozostáva z poskytnutia

finančnej náhrady za protiprávne privlastnenie si užívacieho práva k prenajatým nebytovým priestorom,
vyplývajúceho pre žalobkyňu z platnej nájomnej zmluvy, uzatvorenej so Z. N. G. titulom úmyselného
bezdôvodného obohatenia za 19 dní v novembri a 30 dní v decembei 2003, v celkovej sume 10.755,40
Sk s 9 % úrokom z omeškania od 1.1.2004 do zaplatenia, zaplatenia finančnej náhrady 347.200,- Sk za
úmyselnéprotiprávneužívanie31kszariadeniaztoho25ks.získanékúpoua6ks.vlastnéhozariadenia,

a to 31 x 5, 155,- Sk/deň x 2440 dní s 9 % úrokom z omeškania, počítaným od 11.1.2004 do zaplatenia,
poskytnutia finančnej náhrady 182.082,10 Sk s 9 % úrokom z omeškania od 1.1.2004 za úmyselný
a protiprávny predaj rôzneho množstva a druhu potravín v hodnote 220.903,- Sk, ktorým získala
úmyselné obohatenie vo výške najmenej 182.082,10 Sk. Vychádzajúc zo skutočnosti, že základným
predpokladom vzniku vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt

jedným subjektom na úkor iného, že pasívne legitimovaný v tomto spore je podľa § 451 ods. 1 OZ., ten,
ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať,uviedol,žežalobkyňa malapreukázať,
že žalovaná sa na jej úrok obohatila, že aktívne legitimovaný v tomto vzťahu je podľa § 456 OZ, ten,
komu sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať, resp. na úkor koho sa získal, že žalobkyňa
musí preukázať, že je v spore aktívne legitimovaná teda, že jej majetok sa v dôsledku konania žalovanej

zmenšil alebo sa nezväčšil, pričom za normálnych okolností možno predpokladať, že sa zväčšiť mohol,
že žalobkyňa mala preukázať, že žalovaná na jej ujmu užívala prenajaté priestory bez právneho titulu.
Vychádzal zo zistenia, že Zmluvou o nájme spoločných priestorov prenajímateľ predmetných priestorov,
ktorým bolo Z. Košice dal žalobkyni do nájmu priestory vymedzené v čl. II. cit.j zmluvy a podľa čl. VIII.
Ostatné dojednania, bodu 7.1. sa žalobkyňa zaviazala po dobu trvania nájomného vzťahu neuzatvárať

podnájom k predmetu zmluvy, ako aj nezriaďovať iné práva v prospech tretích osôb. Z uvedeného mal
za zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala, že užívaním predmetných priestorov žalovanou, bez právnehotitulu, vznikla jej ujma, keďže ona v súlade s uzatvorenou zmluvou nemohla dať prenajaté priestory
do podnájmu. Ďalej uviedol, že žalovaná na pojednávaní 4.9.2007, listinnými dôkazmi, výpismi z účtu
XXXXXXXXXX/XXXX osvedčila, že za žalobkyňu uhradila nájomné vo výške 205,80 eura (6200,-

Sk) 14.11.2003 za november 2003 a 8.1.2004 187,08 eura (5.636,- Sk) za december 2003, pričom
táto skutočnosť mu vyplynula aj zo znaleckého posudku. Ďalej poukázal na námietku premlčania
žalovaného nároku,vznesenú zást. žalovanej, na ktorú prihliadal podľa § 100 ods. 1 OZ. V súlade s
nájomnouzmluvouzistil,ženájomnébolosplatné podľavystavenejfaktúry,najneskôrvmesiaci12/2003
(za 11/2003) a 1/2004 (za 12/2003), že ak by žalobkyni v súvislosti s užívaním priestorov žalovanou

vznikol nejaký nárok, že ten by sa premlčal v 2-ročnej premlčacej dobe podľa. § 107 ods. 1 O. z., teda
12/2005 a 1/2006, pričom žalobkyňa podala žalobu 30.3.2006, teda zjavne po uplynutí premlčacej
doby. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby považoval za rozhodujúci deň, keď
sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil a pre začiatok plynutia objektívnej 3-ročnej aj 10-ročnej premlčacej doby mal za rozhodujúci
okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, že žalobkyňa po celú dobu, keď

bola práceneschopná vedela, že žalovaná tieto priestory užíva a najneskôr sa o tom sa dozvedela v
decembri 2003, keď bola prepustená z nemocnice do domáceho liečenia. Okrem toho mu vyplynulo,
že tieto priestory žalovaná užívala so súhlasom manžela žalobkyne. Vyvodil právny záver, že z dôvodu,
že žalobkyňa nebola oprávnená, požadovať náhradu za užívanie predmetných priestorov,že nemohla
požadovať od žalovanej úhradu za podnájom, v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne ako

ajvdôsledkupremlčanianároku,žalobuvtejtočastizamietol.Včastivydaniabezdôvodnéhoobohatenia
týkajúceho sa zaplatenia finančnej náhrady vo výške 347.200,- Sk za úmyselné, protiprávne užívanie
31 ks zariadenia, (25 ks získaného kúpou a 6 ks vlastného), a to 31 x 5, 155,- Sk/deň x 2440 dní
s 9 % úrokom z omeškania, počítaným od 11.1.2004 do zaplatenia, posudzoval nárok žalobkyne v
súlade s § 451 ods. 1,2 O. z., ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže

podľa tvrdenia žalobkyne žalovaná užívala rôzne hnuteľné veci, ktoré jej patrilij s tým, že žalobkyňa
mala preukázať, že veci, ktoré žalovaná užíva patria jej, príp., že má k týmto veciam dispozičné právo.
Uviedol, že žalobkyňa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností spoľahlivo nepreukázala, že 31 ks.
vecí, za ktorých užívanie žiadala náhradu, patrili jej, že v konaní bolo preukázané, že matka žalobkyne
(výpoveď A. Y.) dala do predajne svoju mrazničku, varič a ohrievač, že z uvedeného je zrejmé, že ak

žalovaná predmetné veci užívala, nemohla sa obohatiť na úrok žalobkyne, že ostatné veci žalobkyňa
neidentifikovala, nepreukázala, aké veci žalovaná užívala, (okrem vecí, ktoré žalovaná chcela žalobkyni
vydať podľa dôkazu založeného v spisovom materiály 23C 376/2004, v ktorom žalovaná doporučeným
listom 21.12.2005 žalobkyňu vyzvala, aby si prišla prevziať veci chladničku Calex, mrazničku Calex,
regál kovový 310x51x205, regál kovový 77x 32x240, regál kovový 150x 31x 200, regál kovový 180x

41x 200, regál kovový 90x41x200, regál kovový 60x36x150, skrinka drevená, šatník 90x37x240,
registračná pokladňa, predajný pult, štvorkolesový vozík, u ktorých sa dá predpokladať, že žalovaná
uznala vlastníctvo žalobkyne) , že aká bola hodnota týchto vecí v čase, keď ich žalovaná užívala a
rovnako ani neodôvodnila z čoho výšku bezdôvodného obohatenia vypočítala a ako dospela k sume
5 ,- Sk za deň užívania. Ďalej prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaná v konaní preukázala, že za

niektoré veci platila výlučne ona splátky (počítač, program a scener), čo preukázala listinnými dôkazmi
výdavkovým pokladničným dokladom na 9.717,- Sk a 17.000,- Sk z 20.2.2004 a 26.3.2004, čím
spochybnila výlučné vlastníctvo žalobkyne, ktorá skutočnosť mu vyplynula aj zo znaleckého posudku.
Žalovanou aj v tejto časti vznesenú námietku premlčania posudzoval v súlade s § 107 ods. 1 O. z. a
vyvodil záver, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo za obdobie od

11.1.2004 do 21.5.2005, keďže túto časť bezdôvodného obohatenia si uplatnila upresnením žaloby z
22.5.2007ačasťžalobyzamietolzdôvodupremlčanianárokuazaobdobieod22.5.2005doteraz žalobu
zamietol dôvodu, že žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala užívaním,
ktorých vecí a v akej výške sa žalovaná mala na jej úkor obohatiť. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
žalobkyňa bola poučená v súlade s § 120 ods. 4 O. s. p., že jej zást. žiadal doplniť znalecké dokazovanie

tak, ako boli pre znalca špecifikované otázky v podaní z 24.11.2008 uviedol, že z návrhu na doplnenie
znaleckého dokazovania považoval za zrejmé, že ani jedna z otázok nesmeruje k určeniu hodnoty vecí a
výpočtu možného, predpokladaného nájmu, za ktoré by mohla žalobkyňa veci prenajať,že preto upustil
od ďalšieho dokazovania s prihliadnutím aj na stanovisko znalca, že bez predloženia ďalších dokladov
nie je možné vykonať znalecké dokazovanie, ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že dokazovanie v

rozsahu žiadanom žalobkyňou je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania neefektívne a neúčelné.
V časti žaloby, ktorá sa týkala bezdôvodného obohatenia, za ktoré žalobkyňa žiadala poskytnúť finančnú
náhradu 182.082,10 Sk s 9 % úrokom z omeškania od 1.1.2004 za úmyselný a protiprávny predaj
rôzneho množstva a druhu potravín v hodnote 220.903,- Sk, ktorým získala úmyselné obohatenie vovýške najmenej 182.082,10 Sk, vykonal znalecké dokazovanie, znaleckým posudkom č. 1/2008 znalca
GemerAudit spol. s r.o. z ktorého mu vyplynulo (str. 22,23 ZP), že k 31.12.2003 bol na predajni tovar
v hodnote 85.818,- Sk, že z tohto údaja nie je možné vyvodiť záver, že žalovaná sa jeho predajom

obohatila, pretože nie je zrejmé, aký bol stav na predajni k 11.11.2003, keď žalobkyňa ochorela a
akou čiastkou k zistenej hodnote prispela žalovaná z vlastných finančných prostriedkov za obdobie od
11.11.2003 do 31.12.2003, že žalobkyňa v konaní nepreukázala s akou maržou bol tovar predávaný.
Vzhľadom aj na žalovanou vznesenú námietku premlčania, ktorú aj v tejto časti posudzoval podľa § 107
ods. 1 O. z., pričom žalovaná sa mala na úkor žalobkyne obohatiť sumou 182.082,10 Sk k 31.12.2003,

dospel k záveru, že nárok žalobkyne sa premlčal k 31.12.2005 a z dôvodu premlčania žalovaného
nároku žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 a § 150
O.s.p., tak že žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania, ktorá mala v konaní plný úspech.
Pri určovaní výšky náhrady trov konania prihliadal u žalobkyne na tú skutočnosť, že žalobkyňa je plne
odkázaná na invalidný dôchodok z dôvodu trvalých zdravotných problémov a nie je predpoklad, aby sa
jej zdravotný stav mohol výraznejšie zmeniť. Žalovanej priznal náhradu len čiastočne a to vo výške 50%

vzniknutých trov konania s tým, že žalovanej v tomto konaní vznikli trovy, ktoré si jej zást. si uplatnil
v podaní faxom 8.2.2010 doplneným písomne podaním z 10.2.2010. Citujúc znenie vyhl. 655/2004,
Z.z. (ďalej len vyhl.), § 11 ods. 1 uviedol, že základná sadzba za 1 úkon právnej pomoci je 41,82 eur
(1.260,- Sk), za úkony právnej pomoci; príprava a prevzatie zastúpenia 14.7.2006 podľa § 14, ods.
1, písm. a) 41,82 eura, podanie žaloby 17.7.2006 podľa § 14, ods. 1, písm. c) 41,82 eura, podľa §

11, ods. 1, vyhl.základná sadzba za l úkon právnej pomoci 45,51 eura (1.371,- Sk), za úkony účasť na
pojednávaní 22.5.2007 podľa § 14, ods. 1, písm. d) 45,51 eur, účasť na pojednávaní 4.9.2007 podľa §
14, ods. 1, písm. d) 45,51 eura, účasť na pojednávaní 30.10.2007, § 14, ods. 1, písm. d) 45,51 eura, pri
hodnote sporu 6.044,02 eura (182.082,10 Sk), podľa § 10, ods. 1 vyhl., základná sadzba za 1 úkon je
210,81 eura, účasť na pojednávaní 8.1.2008, v rozsahu od 10.00 - 13.10 hod. 2 x 210,81 eura, účasť

na pojednávaní 10.3.2009 podľa § 14, ods. 1, písm. d) 210,81 eura. Odmena spolu 1.108,92 eura, 19
% DPH zo sumy 1.108,92 eura, podľa § 18, ods. 4 vyhl. 210,69 eura, režijný paušál 2 x 5,44 eura (164,-
Sk), podľa § 16, ods. 3 vyhl. 10,88 eura, 4 x 5,69 eura (178,- Sk), podľa § 16, ods. 3 vyhl. 23,64 eura,
3 x 6,31 eura (190,- Sk), podľa § 16, ods. 3 vyhl. 18,93 eura a 1 x 6,95 eura, podľa § 16, ods. 3, hotové
výdavky, cestovné náklady podľa § 16, ods. 4, 291,30 eura a náhrada za stratu času podľa § 17, ods.

1, 413,52 aura. Spolu 2.084,83 eura, podľa vyhl., účinnej od 1.6.2009, hodnota sporu 6.044,02 eura,
podľa § 10, ods. 1 vyhl., základná sadzba za l úkon 210,81 eura, účasť na pojednávaní 6.11.2009 podľa
§ 14, ods. 1, písm. d) 210,81 eura, hodnota sporu 17.925,96 eura, podľa § 10, ods. 1 vyhl., základná
sadzba za l úkon 336,94 eura, za účasť na pojednávaní 26.1.2010 podľa § 14, ods. 1, písm. d) 336,94
eura a za účasť na pojednávaní 5.2.2010 podľa § 14, ods. 1, písm. d) 336,94 eura, režijný paušál 1 x

6,95 eura, podľa § 16, ods. 3) vyhl. a 2 x 7,21 eura, podľa § 16, ods. 3 vyhl. Hotové výdavky, cestovné
náklady podľa § 16, ods. 4 vyhl., 155,61 eura a náhrada za stratu času, podľa § 17, ods. 1, 285,04 eura.
DPH zo sumy 1.135,90 eura, podľa § 18, ods. 4) 215,82 eura, spolu 1.351,72 eura. Trovy právneho
zast. celkom vo výške 3.436,55 eura z toho priznané vo výške 50% predstavovali 1.718,27 €.

Proti rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaná

čo do výroku o trovách konania.

Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že ho podáva z dôvodu, že trpí vadami, ako aj vadami rozhodnutia, že v
konaní, ktoré predchádzalo došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., že konanie má inú
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom nepribratím znalca (odborného lekára) z oblasti logopédie. Ďalej uviedla, že pred súdom bolo
preukázané, že 27.6.2003 uzavrela s jej predsedom Ing. JK. (ďalej len SVB) zmluvu o nájme nebytových
priestorov s účinnosťou od 1.8.2003, že touto zmluvou nadobudla právo užívať nebytové priestory v
bytovom dome na U. v ktorých prevádzkovala predajňu potravín, že nájomná zmluva bola uzavretá na

dobu neurčitú a do 30.9.2005 nebola žiadnou zo strán právoplatne vypovedaná, že vypovedaná bola
dohodou ktorú uzavrela s prenajímateľom 30.9.2005 s tým, že k ukončeniu nájmu došlo 31.12.2003, že
k oneskorenému vypovedaniu nájomnej zmluvy so spiatočnou účinnosťou došlo z podnetu a iniciatívy
vlastníkov bytov v bytovom dome na Levočskej 2, alebo z dôvodu jej zlého zdravotného stavu predajňu
nebola schopná prevádzkovať a svojimi zmyslami nechápala právny stav, v ktorom sa ocitla a nebola

schopná k tomu zaujať akékoľvek stanovisko, lebo nerozumela, čo jej kto hovorí, rovnako oni nerozumelijej, že nevedela hovoriť, čítať, ani písať, že namiesto svojho podpisu iba obkresľovala svoje meno, ktoré
jej niekto iný napísal, že dodnes má stým problémy, že rozumie a rozumejú jej iba ľudia s ktorými je
dennodenne v styku; OZ poskytuje nájomcovi nebytových priestorov rovnaké právo na ochranu ako

vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do výkonu jeho práv spojených s nájmom nebytových
priestorov,že toto právo jej priznané zákonom napadnutý rozsudok nerešpektuje, hoci ochranu jej OZ
poskytoval do 30.9.2005, kedy so SVB uzavreli dohodu o ukončení nájmu. Ďalej uviedla, že zariadenie
priestorov predajne získala od predchádzajúceho nájomcu M. Baloghovej za 250 000,-Sk, že peniaze
získala od rodičov a dcéry O. že k tomu účelu vybrali svoje úspory z bánk, že dôkaz o týchto výberoch

bol súdu predložený, že napriek tomu v odôvodnení rozsudku uvádza, že peniaze na podnikanie jej dala
mama, otec alebo jej dcéra O., že teda nie alebo jej dcéra, ale správne je a dcéra Martina, že nie je
pravdivé tvrdenie žalovanej o pôžičke 125.000,-Sk s vysokým úrokom, pre ktorú ju žaluje žalovaná v
konaní 23C/ 91/2006, ani o jej vklade do pokladne, dokupovaní nového tovaru a splácaní počítača, že
nepredložila o tom ani jeden hodnoverný dôkaz, že súd sa uspokojil s jej ústnym tvrdením, že predajňu
potravín bez problémov prevádzkovala do 15.9.2005, že do tej doby jej vypomáhala A. G., že splatila

všetky svoje záväzky a splátky, vrátene splátiek za počítač, že poslednú splátku za počítač zaplatila
28.8.2003 p. G. ktorý to potvrdil, že tento stav dokladuje účtovníctvo, ktoré viedla vlastnou rukou v zošite
a tvorí obsah spisového materiálu , že súd tento listinný dôkaz nevyhodnotil, že pokladničnou knihou
vedenou pomocou počítača dokladovala, že do podnikania vložila osobný vklad naposledy 31.7.2003
vo výške 120.000,-Sk, že po tomto termíne je v pokladničnej knihe zaznamenaný len príjem za predaný

tovar, že zo záznamov v tejto pokladničnej knihe vyplýva, že nemala manko ani žiadne dlhy, že dôkaznú
hodnotu tejto pokladničnej knihy zvyšuje skutočnosť, že ju dodatočne zaviedla žalovaná po svojom
nástupe ku nej, čo sama tvrdila do doby, kým nezistila, že údaje v nej sú v jej neprospech, že v septembri
2003 ju oslovila žalovaná, že je nezamestnaná, že preto sa dohodli, že jej občas bude vypomáhať
namiesto G. za pultom napr. pri preberaní tovaru alebo keď si bude musieť niečo zariaďovať, že nemali

o tom žiadnu písomnú dohodu a nebola v pracovnom ani inom obdobnom pomere, že vypomáhať jej
začala 16.9.2003, že jej aktivity a záujem o pokladňu boli v rozpore s ich dohodou a nad rámec jej
predstáv o spolupráci, ktorú si dohodli, že rozhodne si nepriala, aby jej vstupovala do pokladne a do
účtovníctva, že preto ju vyhodila a vymenila zámky na vchodových dverách, že kľúče jej ani predtým
nedala,alezistila,žesiichzadovážila,žetentokrokžalovanácharakterizovalanapojednávaníako,žeju

vymkla a zatajovala pred ňou nejaké skutočnosti, že bolo to v utorok pred jej ochorením, teda 4.11.2003,
že v ten deň, ju žalovaná slovne napadla a jej manžel jej obúchal hlavu o stenu, že následne 11.11.2003
v pondelok nastúpila do nemocničného ošetrenia s diagnózou, ktorou trpí do dnes, že žalovaná chcela
svoje aktivity a záujmy legalizovať počas jej pobytu v nemocnici tým, že ju nútila podpísať zmluvu o
tichom spoločenstve spracovanú 20.10.2003, čo odmietla. Aj keby bola dobromyseľná a konala by v

súlade s dobrými mravmi a v snahe niečo zachraňovať, bola by urobila inventúru ku dňu 11.11.2003, že
zachraňovaniu niečoho ju nikto nesplnomocnil a nebola ničím a nikým oprávnená, že k celkom zjavnému
protiprávnemu úkonu sa rozhodla po jej ochorení 11.11.2003, kedy svojvoľne a bez akéhokoľvek
zákonného podkladu obsadila priestory predajne a neoprávnene ich užívala spolu so zariadením a
voľne nakladala s predajným tovarom, že konala tak napriek tomu, že v tom čase nemala žiadne

oprávnenie k podnikateľskej činnosti, že za nedovolené podnikanie bola riešená v priestupkovom konaní
ČVS:ORP-4395/1-OSV-K2-05, Namietala, že žalovaná má niekoľko navzájom si odporujúcich tvrdení,
keď raz hovorí o vklade do podnikania, potom o tej istej sume peňazí ako pôžičke, napr. o sume
125.000,-Sk a pod., že nie je vyjasnená otázka koľko vlastne mala vložiť do podnikania, hlavne či vôbec
mala záujem niečo vložiť, alebo vôbec niečo vložila, že jej tvrdenia o jej neuhrádzaní nájomného, o

vypnutom telefóne, o dlhoch a pod. je nepravdivé a ničím nepreukázané, že opak že je preukázané, že
všetko bolo uhradené z jej prostriedkov, že pokiaľ uhradila nájom a ostatné náklady spojené s užívaním
prenajatých priestorov počas jej pobytu v nemocnici, že ich uhradila z jej finančných prostriedkov,
získaných predajom jej tovaru, že všetko si účelovo vymyslela, že svoje tvrdenia nepreukázala, že
naopak súdu predložila dôkazy, že všetky platby boli včas uhrádzané formou prevodného príkazu z jej

podnikateľského účtu, z ktorého príslušné výpisy predložila, v jej prospech je potrebné hodnotiť aj tú
časť výpovede N. v ktorej hovorí, že žalovaná od nej žiadala potvrdenie o zaplatení sumy 20.000,-Sk
hoci vedela, že celú dlžnú sumu 40.000,-Sk N. oproti potvrdeniu vrátila, že týmto potvrdením žalovaná
chcela dokladovať svoje tvrdenie, že predajňu prevádzkovali spolu na polovicu a preukázať svoj vklad do
údajného spoločného podnikania, že súd si osvojil tvrdenia žalovanej za pravdivé na podklade obsahu

súdnych spisov vzťahujúcich sa ku konaniam 23C 91/2006 a 23C 376/2004, ktoré ešte nie sú ukončené,
že naproti tomu priestupkové konanie ČVS: ORP-4395/1-OSV-K2-5, ktoré bolo právoplatne skončené
v neprospech žalovanej, obchádza, že žalovaná vo viacerých vystúpeniach priznáva svoje úmyselné
a protiprávne konanie smerujúce k jej neoprávnenému obohateniu a ku vzniku škody na jej majetku,že takýmto priznaním je napr. výzva z 21.12.2005, ktorou ju žalovaná výzva, aby si prevzala vo výzve
vymenované veci tvoriace zariadenie predajne, že súd si nepoložil otázku, prečo jej vymenované veci
chcela vydať, že boli to žalovanej veci alebo jej, že neprevzala ich, lebo vo výzve nebolo uvedené,

kde a kedy si ich má prevziať, že neumožnila fyzickú identifikáciu týchto vecí, že mala si ich opoznať
podľa čiernych fotografií výrobných štítkov neidentifikovaných strojárskych výrobkov, že touto výzvou
dosvedčila, že vymenované veci najmenej do 22.12.2005 neoprávnene užívala, že rovnako listinné
dôkazy predložené súdu žalovanou 4.9.2007 sú výpisy z jej účtov a úhrada finančných prostriedkov
získaných predajom jej tovaru. Súd konštatoval v rozsudku, že bez akýchkoľvek pochybností spoľahlivo

ona nepreukázala, že 31 ks vecí, za ktorých užívanie žiada náhradu, patrili jej, čo vyvracia výzva
uvedená v predchádzajúcom odseku, že pokiaľ ide o odôvodnenie výšky bezdôvodného obohatenia v
sume 5 ks za každý deň ich užívania vychádzala práve z uvedenej výzvy žalovanej, v ktorej určuje túto
sumu ako poplatok za ďalšie držanie jej veci vo svojej moci, akoby úschovné, že okrem toho žalovaná
nenamietala uplatňovanú výšku náhrady v tomto bode, že súd pri hodnotení dôkazu vychádza v ústrety
žalovanej. V sporovom konaní dôkazné bremeno znáša žalobca, že dôkazné bremeno však musí uniesť

aj žalovaný pokiaľ tvrdí opak , že touto povinnosťou žalovanej sa súd nezaoberá, že pritom v konaní
bolo preukázané, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o tvrdenom spoločnom podnikaní, že pre
nedovolené podnikanie bola riešená v uvedenom priestupkovom konaní a živnostenský list si vybavila
až v roku 2004. Okrem toho existenciu manka vyvracajú listinné dôkazy predložené 9.7.2007, svedkyňa
A. G. A. Y. a M. N. a záznamy v účtovníctve, ktoré dala k dispozícii a dokazujú, že žalovaná klame je ňou

zatajované účtovníctvo, ktoré má k dispozícii, ale ho súdu ako dôkaz nepredložila, že vo výkaze majetku
a záväzkov k 31.12.2003 nie sú vykázané žiadne nesplnené záväzky, že zatajila aj „veľký červený zošit“
do ktorého si každý deň zapisovala, aký tovar, v akom sortimente, množstve a nákupnej cene jej bol
dodaný a v akom množstve ten tovar predala, že súd ju v tom smere opomenul vyzvať na predloženie
účtovníctva v zmysle platnej právnej úpravy, že práve zatajenie účtovníctva žalovanou bolo dôvodom

prečo žalobný petit nevedela upresniť, že urobila tak len na základe svojho odhadu, s ktorým žalovaná
nesúhlasila a preto navrhovala znalecké dokazovanie, že ustanovený znalec Gemer Audit v znaleckom
posudku č. 1/2008 z 27.10.2008 neodpovedal ani na jednu položenú otázku, že preto trvala na novom
znaleckom dokazovaní, čo súd odmietol, že znalec neuviedol aké množstvo, sortiment a nadobúdacia
hodnota tovaru bola v priestoroch predajne k 11.11.2003, za akú cenu ho bolo možné predať a kedy bol

tovar predaný, že suma získaná predajom tovaru nachádzajúceho sa v predajni 11.11.2003 predstavuje
žalovanú hodnotu, že v znaleckom posudku nie je uvedené, ani čo znamená v peňažnom denníku
záznam dňa 31.12.2003 vrátenie vkladu 145.000,-Sk, komu a začo, že žalovaná v spornom období
podnikala vo svojom mene aj v jej mene, o čom svedčia predložené faktúry dodávateľa U. s.r.o. a A.
vystavené na odberateľa V. že znalecký posudok sa nezaoberá ani touto skutočnosťou, že znaleckým

dokazovaním mala byť preukázaná výška hodnoty ,ktorou sa mala žalovaná neoprávnene obohatiť na
jej úkor, teda hodnota, ktorú bolo možné nadobudnúť predajom potravín nachádzajúcich sa v priestoroch
predajne 11.11.2003, že vydanie potravín v nadobúdacej hodnote, ich finančnú náhradu uplatňuje v
konaní 23C 376/06. Namietala, že uplatňovaný nárok upresnila podaním 21.1.2010, že žalovaná takto
uplatňovaný nárok nenamietala ani v jednom bode, že namietala iba prekážku právoplatne rozhodnutej

veci 23C /376/04 a premlčanie uplatňovaného nároku vo všetkých bodoch, že vo všeobecnosti žalovaná
vzniesla námietku premlčania, že súd túto námietku akceptoval a žalobu v časti do 22.5.2005 z dôvodu
premlčania zamietol, že zato, že nesprávne právne posúdil otázku vznesenej námietky premlčania a
zle určil začiatok plynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty, že neuplatnil, resp. uplatnil
nesprávnyvýklad §101,§106ods.1a2a§107ods.2O.s.p.,žepremlčacialehotazačínaplynúťdňom,

keď právo mohlo byť uplatnené po prvýkrát, že možnosť vykonať právo po prvýkrát, je začiatok plynutia
premlčacej doby, teda vzniká aj možnosť podať žalobu, že podľa zaužívanej súdnej praxe začiatok
plynutia premlčacej lehoty nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda, či oprávnený subjekt vedel alebo
nevedel o svojom práve. Vychádzajúc z uvedeného tvrdila, že pri rozhodovaní o otázke premlčacej
lehoty súd mal predbežne vyriešiť otázku kedy došlo ku skončeniu jej práceneschopnosti, resp. doby

liečenia, kedy došlo k právoplatnému skončeniu konania 23C/376/2004, v rozhodnutí ktorého súd určí,
ktoré práva a veci si žalovaná privlastnila k bezdôvodnému obohateniu, právoplatného záveru trestného
konania ČVS:ORP-4395/1-OSV-K2-05, kedy jej bol ustanovený zást. pre toto konanie, bezdôvodného
obohateniaúmyselnýmprotiprávnymkonanímakonanímprotidobrýmmravom,poznaleckomposúdení
jej spôsobilosti účinne uplatniť právo, že znalec mal určiť, kedy a za akú cenu bol predaný konkrétny

tovar, že až predajom tovaru vzniká hodnota, ktorou sa žalovaná neoprávnene obohatila na jej úkor,
ktorú v žalobe uplatňuje, že úžitok o ktorý žalobou usiluje vznikol samostatne u každého jednotlivého
potravinového článku zvlášť až dňom jeho predaja. Opakovala, že žalobou z 23.3.2006 sa domáha
určenia, že žalovaná je povinná jej poskytnúť peňažnú náhradu podľa výšky určenou znalcom spríslušným úrokom z omeškania od 11.11.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania, že tento petit
bol všeobecný z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti tohto odvolania, jednoducho preto, že
svoje právo nevedela uplatniť, lebo jej nikto nerozumel, že petit upresnila podaním z 21.1.2010 preto,

že znalec sa stále ospravedlňoval na výzvy súdu, aby vypovedal na pojednávaní, že žalovaná o tom
vedela dopredu a stále ubezpečovala súd, že znalec na jeho predvolanie nepríde, že ani neprišiel a
návrh na nové znalecké dokazovanie nebolo prijaté. Z uvedeného jej vyplynulo, že žaloba bola podaná
akoby „pre istotu“, aby márne neuplynula premlčacia lehota, hoci súd mal dôvod pre odmietnutie žaloby
pre jej predčasnosť, že podľa platnej právnej úpravy premlčanie už začaté neskončí, dokiaľ neuplynutie

rok po tom, keď bude ustanovený zástupca, že táto ročná doba sa počíta odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť uznesenie o ustanovení zástupcu, že zást. jej bol ustanovený uznesením Krajského súdu
v Košiciach 5 Co /431/2006 z 23.10.2006 a doručený jej bol 22.1.2007, že subjektívna premlčacia
doby plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, že nie je
pri tom rozhodujúce, či oprávnený mal možnosť dozvedieť sa o potrebnej skutočnosti už skôr, že o
tom, kto je škodca sa mohla dozvedieť až z právoplatného rozhodnutia 23C /376/2004, že objektívna

premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo ku škodnej udalosti, že pri škode spôsobenej úmyselne
je táto doba 10 ročná, že pre začiatok objektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih, keď k
získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, že u potravinových článkov došlo k bezdôvodnému
obohateniu až ich predajom jednotlivo u každého kusa zvlášť. Poukázala na to, že v prejednávanom
prípade súd nezisťoval, či vôbec u niektorých potravinových článkov už došlo ku vzniku začiatku plynutia

objektívnej premlčacej lehoty, teda, či každý jednotlivý potravinový článok už bol predaný, napriek
tomu prijal záver o premlčaní uplatňovaného nároku. Napokon nesúhlasila s rozhodnutím o určení
výpočtového základu pre výpočet trov právneho zast. s tým, že hodnota uplatňovaného nároku na
začiatku konania nebola určená, že mal ju v priebehu konania určiť znalec, že do vydania napadnutého
rozsudku hodnota sporu nebola určená, že pri určení výšky tarifnej odmeny bol porušený zákon v §

10 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., že súd mal vychádzať z ust. § 11 ods. 1, teda
zo sumy 1.371,-Sk za každý úkon po celú dobu trvania súdneho konania a okolnosti, ktoré ju viedli k
uplatneniu práva na súde, najmä jej zdravotný stav, majetkové, sociálne, osobné pomery, ale hlavne
postoj žalovanej v konaní, spôsob ktorým prišla o majetok a svoje práva, najmä úmyselné a účelové
zatajenie účtovníctva žalovanou, dostatočne poukazujú na prítomnosť dôvodov hodných osobitného

zreteľa, za ktorých súd môže výnimočne náhradu trov konania celkom nepriznať v zmysle § 150 O.s.p.
Žiadala rozsudok zrušiť z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. h) a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Žalovaná v odvolaní čo do výroku o trovách konania uviedla, že s názorom súdu nesúhlasí, že žalobkyňa
sa spolu so svojim právnym zást. výrazne pričinili o to, že trovy konania sú také vysoké, že v prvom

rade poukazujú na skutočnosť, že žaloba bola podaná úplne bezdôvodne, pričom ani v priebehu
konania nebolo zrejmé čoho sa žalobkyňa domáha, že z toho dôvodu bolo potrebné vykonať mnohé
ďalšie úkony resp. zúčastniť sa niekoľkých ďalších pojednávaní, ktorých jediným cieľom bolo to, aby
sa zistila základná otázka, t.j. čoho sa vlastne žalobkyňa domáha, že z uvedeného môžu konštatovať,
že žalobkyňa si sama spôsobila to, že trovy konania sú také vysoké ako to vyplýva z predloženého

vyúčtovania. Ďalej dali do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalovaná bola uvedenou žalobou napadnutá
neprávom,očomsvedčíajskutočnosť,žežaloba bolavcelomrozsahuzamietnutáažebybolonanajvýš
nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi ak by účastníčka konania, ktorá bola takáto bezdôvodne
napadnutá musela ešte uhrádzať 50% nákladov na právne zast., že nemožno súhlasiť s názorom súdu,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré odôvodňujú zníženie povinnosti

nahradiť trovy konania. Zastávala názor, že trovy celého konania má znášať výlučne žalobkyňa, pretože
ich v celej výške zapríčinila len ona. Poukázala aj na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. si treba všímať aj okolností, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, že v súvislosti s tým, opätovne poukazuje
na správanie sa žalobkyne v priebehu celého konania, na jej bezdôvodné uplatnenie práva a opakované

zmeny žalobného petitu, ako aj na ďalšie okolnosti prípadu, že sú toho názoru, že použitie § 150 O.s.p. v
danom prípade vzhľadom na skutkové okolnosti nepripadá do úvahy , že žalobkyňa je povinná nahradiť
jej trovy konania v celom rozsahu. Navrhla rozsudok vo výroku týkajúceho sa náhrady trov konania
zmeniť a žalobkyňu zaviazal na úhradu trov vo výške 100% zo sumy, ktoré jej patria.

Odvolacísúdbeznariadenia pojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie vrozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je
vecnesprávny,súdsprávnezistilskutkovýstavveci,správnejuprávneposúdil,odôvodneniemápodklad
vzistenískutkovéhostavuaodvolacísúdsasodôvodnenímvcelomrozsahustotožňuje,pretožedôvody

rozsudku sú správne.

Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., že účastníkom konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred ním a písm.h/), že súd nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods. 1 písm.
c) O.s.p., t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) t.j. že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a f) t.j. že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobkyňou tvrdená vada konania, t.j. že sa jej postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
nebola zistená.

Z obsahu žalobkyňou podanej žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia z 23.3.2006 , ako aj jej
doplňujúcich podaní možno jednoznačne uzavrieť, že žalobkyňa mala také postulačné-vyjadrovacie
schopnosti, na základe ktorých sa vedela jednoznačne vyjadrovať a komunikovať so súdom ,
nebolo preto potrebné v konaní pribrať znalca z oblasti logopédie, ktorého o.i. v konaní pred súdom
ani nenavrhla pribrať. Jej možnosť konať pred súdom bola naviac zabezpečená aj tým, že súd jej

uznesením 22C/36/2006-76 z 20.9.2006 ustanovil zástupkyňu z radov advokátov JUDr.I. a Krajský
súd v Košiciach uznesením 5Co/431/2006-82 z 23.10.2006, zmenil uznesenie tak, že jej ustanovil
zástupcuzradovadvokátovJUDr.M.advokáta, podľa§30O.s.p. naochranujejzáujmovvtomtokonaní
zástupcu, prostredníctvom ktorého mohla formulovať svoje nároky aj po odbornej-právnej stránke .

Vadami konania podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. sú vady spočívajúce v chybnom postupe súdu

napr. pri dokazovaní, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti,
ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom sú tieto vady len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré
mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolanie žalobkyne z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s.
p. nie je opodstatnené, lebo súd sa nedopustil chybného postupu pri dokazovaní, ani pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania, ktoré by neboli predmetom samostatného rozhodovania, ani v
chybnom poučovaní účastníkov, neboli zistené ani ďalšie nedostatky jej činnosti, ku ktorým by v konaní
došlo alebo v súvislosti s rozhodovaním ani takých porušení predpisov procesného práva, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval pre rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi

navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci
bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je
nepochybne zrejmé z obsahu spisu.Výhradu žalobkyne ohľadne ďalšieho znaleckého dokazovania v konaní súd prvého stupňa odôvodnil
vo svojom rozhodnutí so zreteľom na tú skutočnosť, že tak, ako boli pre znalca špecifikované otázky
v podaní z 24.11.2008 a v návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania, že ani jedna z otázok

nesmerovala k určeniu hodnoty veci a výpočtu možného predpokladaného nájmu, za ktoré by mohla
žalobkyňa veci prenajať s tým, že súd preto správne upustil od ďalšieho dokazovania s prihliadnutím aj
na stanovisko znalca, že bez predloženia ďalších dokladov nie je možné vykonať znalecké dokazovanie,
ako aj na skutočnosť, že dokazovanie v rozsahu žiadanom žalobkyňou by bolo vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania neefektívne a neúčelné. Napokon ani ďalšie znalecké dokazovanie, týkajúce sa

finančnej náhrady za protiprávny predaj rôzneho druhu potravín by bolo takisto neefektívne a neúčelné,
pretože z údajov (str.22 a 23 ZP) , že na predajni bol k 31.12.2003 tovar v hodnote 85.818 Sk, nie
je zrejmé, aký bol stav na predajni k 11.11.2003 , ani ďaľšie odôvodnení rozhodnutia vymenované
podstatné skutočnosti, potrebné na preukázanie žalobkyňou tvrdeného nároku.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto ani tento odvolací dôvod
nie je daný.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu

normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené
v odvolaní.

K námietke žalobkyne ohľadne posudzovania plynutia premlčacej doby a vyriešenia predbežnej otázky,
ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní je potrebné uviesť, že aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore,že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa oprávnený
v tomto prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho

získal; že nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa rozhodné skutočnosti už
skôr.

Možnosť, resp. nemožnosť dozvedieť sa, kto sa na úkor oprávnenej osoby a kedy bezdôvodne obohatil
je v tomto prípade bezpredmetná, keďže plynutie premlčacej doby sa viaže na okamih, kedy sa
oprávnený skutočne dozvie o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a že na jeho úkor došlo

k tomuto bezdôvodnému obohateniu, ktoré skutočnosti súd správne vyhodnotil. Žalobkyňa pred
súdom nepreukázala, aby sa žalovaná bezdôvodne obohatila úmyselným protiprávnym konaním, resp.
konaním proti dobrým mravom , pričom žaloba je voči žalovanej neopodstatnená v celom rozsahu na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci , po správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a
vyvodení správnych právnych záverov.

Súd rozhodol správne, pokiaľ priznal žalovanej náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva

proti žalobkyni, ktorá vo veci nemala úspech a správne prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa je plne
odkázaná na invalidný dôchodok z dôvodu trvalých zdravotných problémov, že nie je predpoklad, aby sa
jej zdravotný stav mohol výrazne zmeniť, preto žalovanej priznal náhradu trov konania len čiastočne vo
výške50%vzniknutýchtrovkonania,vychádzajúcz§150ods.1O.s.p. Správneurčilajvýpočtovýzáklad
pre výpočet trov právneho zast. za jednotlivé úkony právnej pomoci ,vychádzajúc z § 10 ods.1, § 14 ods.

1 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže tarifnú hodnotu sporu bolo možné vyčísliť konkrétnou finančnou
čiastkou, aj keď v žalobe nebola písomne špecifikovaná, z predmetu konania v tom ktorom štádiu
konania, podľa rozsahu žalovaného nároku, v súlade so žalobou a následne jej upresňovaním, pričom
chronológia postupu, týkajúceho sa upresnenia nároku žalobkyne je podrobne popísaná v odôvodnení
rozsudku. Preto je rozsudok aj vo výroku o trovách konania správny a zákonný.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 2, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

So zreteľom na tú skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaná nemali v odvolacom konaní úspech, keď

žalovaná podala odvolanie čo do trov konania, náhrada trov odvolacieho konania im nebola priznaná.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.