Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 23, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/220/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6905214324
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky R. B.,

občianky SR, bytom R. S., S.. R. č. X/XX. proti odporcovi Ľ. B., občanovi SR, bytom H. P., H. N. č. XXX,.
Ž., Č. R. o určenie výživného manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 28.10.2005 domáhala určenia výživného manželky od
odporcu po 400,- Sk mesačne. Uviedla, že s odporcom sú doposiaľ manželia od XX.X.XXXX, z
manželstva majú syna Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX,. na ktorého bolo rozsudkom Okresného súdu v
Rimavskej Sobote 1P 189/04 zo dňa 18.10.2004 zvýšené výživné odporcovi na sumu 1.000,- Sk

mesačne. S odporcom nežijú v spoločnej domácnosti 11 rokov. Navrhovateľka je na invalidnom
dôchodku, ktorý poberá vo výške 4.204,- Sk mesačne. Poberá rodinné prídavky na syna po 540,-
Sk mesačne. a nájomné za byt platí v sume 3.416,- Sk mesačne, inkaso 1.030,- Sk mesačne. Syn
navštevuje umeleckú školu, výdavky sú 200,- Sk mesačne. Jej príjem nie je postačujúci a preto žiadala
od odporcu výživné.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľke platí dobrovoľne, posiela jej
pravidelne 1.000,- Kč mesačne a to je výživné aj pre navrhovateľku a syna. Výživné platí aj cez
prázdniny,keďmádieťauseba.Snavrhovateľkounežijúvspoločnejdomácnosti odroku1995.Odporca

býva s matkou na S., v Č. len pracuje. Býva v hoteli v Č., pričom náklady na bývanie mu z polovice platí
zamestnávateľ. Vyživovaciu povinnosť má len k synovi Ľ..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil rodný list dieťaťa, správy o
príjme účastníkov, spis tunajšieho súdu 21C/137/2006 a zistil tento skutkový stav veci :

účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 11.5.1991. Zo spisu tunajšieho súdu 21C/137/2006 ( určenie
výživného na rozvedenú manželku) vyplýva, že rozvedení boli rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej
Sobote č.k. 7C/352/2005-23 zo dňa 28.2.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2006. Maloleté
dieťa z manželstva bolo zverené do starostlivosti navrhovateľke a odporca bol zaviazaný platiť mu
výživné po 1.000,- Sk mesačne. Dôvodom rozpadu manželstva boli rozdielne názory na manželský život

a odcudzenie. V rozhodnutí súd skonštatoval, že účastníci konania sa po vzájomne dohodli ukončiť
spolužitie v roku 1994.Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so synom Ľ. a náklady na bývanie predstavujú sumu 3.700,-
Sk mesačne. Poberá invalidný dôchodok vo výške 4.455,- Sk mesačne ( od 7/2006) a rodinné prídavky
po 540,- Sk mesačne. Poberala sociálne dávky 600,- Sk mesačne. za obdobie od 11/2005 až 5/2006

a od 6/2006 v sume 2.300,-Sk mesačne, od 7-8/2006 v sume 2.110,- Sk mesačne. a od 9/2006 do
11/2006 v sume 2.610,-Sk mesačne. Navrhovateľka neuviedla, koľko jej odporca prispel na výživu o
období od 10/2005 až do 4/2006. Tvrdila, že odporca na výživu neprispel žiadnou sumou v období od
júla až augusta 2007.

Odporca za obdobie od 1/2006 až 12/2006 dosiahol priem. čistý mesačný. príjem 7.937,- Kč mesačne.
a v tejto spoločnosti pracuje od 27.10.2005. Žije so svojou matkou a pracuje v Č. R..

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods.1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nebol podaný
dôvodne. Súd môže priznať výživné na plnoletú osobu len od podania žaloby na súd. Návrh na určenie
výživného manželky bol podaný dňa 28.10.2005 a nárok na výživné by navrhovateľka mohla uplatňovať
len za obdobie, pokiaľ boli účastníci konania manželmi,

14C/220/2005-75 teda od 28.10.2005 do 18.4.2006, kedy manželstvo zaniklo právoplatným

rozhodnutím o jeho rozvode. Výživné však nie je možné priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade bolo preukázané, že dobu od podania návrhu až do rozvodu manželstva bola
navrhovateľka poberateľkou invalidného dôchodku a poberala aj dávky sociálnej pomoci. Odporca mal
vyšší príjem, ako navrhovateľka, lebo je zamestnaný, pracoval v zahraničí. Obaja účastníci mali jednu
vyživovaciupovinnosť kmal.dieťaťu,ktorépochádzazichmanželstva.Odporcatvrdil,ženavrhovateľke

platí výživné dobrovoľne a posielal jej viac peňazí, než súd určil ako výživné pre syna. Navrhovateľka
toto nepoprela, tvrdila len, že jej nebolo prispievané na výživu za obdobie od 7-8/2007, to však nie
je predmetom návrhu. Okrem týchto skutočností treba poukázať aj na to, že účastníci konania žili
oddelene od roku 1994, hoci sa formálne rozviedli až v roku 2006. Navrhovateľka si v tomto období ani
neplnila povinnosti manželky a preto priznať jej výživné od odporcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca by mal právo na náhradu trov
konania, lebo bol v ňom úspešný, avšak si žiadne neuplatnil a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd ( dvojmo).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).