Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/102/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106217604
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa P. D. V. N., so

sídlom N., D. XX, IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpeného JUDr. D. B., advokátkou, so sídlom T., P.
XX. proti odporcovi J. K., štátnemu občanovi S. R., bytom N., Ž. XXX/XX,. v konaní zastúpenému JUDr.
M. M., advokátom, so sídlom N., J. P. XX/XX. o Zaplatenie 17.985,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 3.174,- Sk, k rukám
právneho zástupcu odporcu JUDr. M. M., advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia 17.985,- Sk spolu s 6 % úrokom z
omeškania od 14.03.2006 do zaplatenia a to titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Uviedol, že s odporcom

mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, v ktorej si okrem iného dojednali zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku
priemerného zárobku, pre prípad porušenia povinností odporcu ako zamestnanca, ktoré by spočívalo
v tom, že by odporca prestal riadne chodiť do práce bez udania dôvodu. K tejto situácii došlo, keď
odporca dňa 13.03.2006 prestal bez ospravedlnenie riadne chodiť do práce a navrhovateľovi ako jeho
zamestnávateľovi tak vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho si účastníci nemohli platne dojednať v pracovnej zmluve
zmluvnú pokutu, nakoľko Zákonník práce takýto zabezpečovací inštitút nepripúšťa. Dojednanie o
zmluvnej pokute je preto pre rozpor so zákonom neplatné.

Vzhľadom na tvrdenia odporcu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty vykonal súd, vychádzajúc zo

zásady procesnej ekonómie, v prvom rade dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti a to oboznámením
pracovnej zmluvy zo dňa 01.02.2006. Z takto vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Dňa 01.02.2006 uzatvorili navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako zamestnanec písomnú
pracovnú zmluvu na dobu určitú od 07.02.2006 do 30.04.2006. V tejto zmluve si okrem iného dojednali
aj v čl. 16 zmluvnú pokutu pre prípade porušenia povinností zamestnanca. Konkrétne mal zamestnanec
v prípade, že neplatne rozviaže pracovný pomer so zamestnávateľom a prestane riadne chodiť do práce
ako aj v prípade, že neospravedlnene a bez právneho dôvodu nenastúpi do práce (zavinená absencia)
povinnosť uhradiť zamestnávateľovi zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku priemerného zárobku za

každý aj začatý mesiac touto skutočnosťou spôsobenej absencie.Podľa § 20 Zákonníka práce /zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov/ práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením
záložného práva.

V zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce /zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov/ ak
Zákonníka práce vo svojej prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy
Občiansky zákonník.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Zákonníka práce a

občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy boli navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporca ako
zamestnanec vo vzájomnom pracovnoprávnom vzťahu. V pracovnej zmluve si účastníci okrem iného
dojednali pre prípad porušenia povinností odporcu ako zamestnanca zmluvnú pokutu. Súd je toho
názoru, že v pracovnoprávnych vzťahoch takýto inštitút zabezpečenia povinností použiť nemožno.

Zákonník práce, ako právny predpis upravujúci oblasť individuálnych a kolektívnych pracovných
vzťahov, upravuje zabezpečovacia inštitúty v § 20, v ktorom stanovuje, že práva a povinnosti v
pracovnoprávnych vzťahoch možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením
záložného práva. Uvedený výpočet zabezpečovacích prostriedkov je pritom výpočtom taxatívnym, čo
vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 20 Zákonníka práce. Keďže právne predpisy upravujúce

pracovnoprávne vzťahy majú zásadne kogentnú povahu, je aj ustanovenia § 20 Zákonníka práce
ustanovením kogentným a teda účastníci pracovnoprávnych vzťahov sa nemôžu od jeho úpravy
odchýliť, či ju vylúčiť, a to ani po vzájomnej dohode. Kogentnosť ustanovenia § 20 Zákonníka práce
v spojení s taxatívnym výpočtom zabezpečovacích prostriedkov pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov
v tomto ustanovení tak robia akékoľvek dojednanie iného zabezpečovacieho prostriedku, vrátane

zmluvnej pokuty, zakázaným a teda rozporným so zákonom. Pretože Zákonník práce neupravuje bezo
zvyšku dôvody neplatnosti právnych úkonov je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce v
prípade rozporu právneho úkonu so zákonom subsidiárne aplikovať Občiansky zákonník a to konkrétne
ustanovenia § 39. V zmysle tohto ustanovenia je potom potrebné dojednanie účastníkov o zmluvnej
pokute v pracovnej zmluve zo dňa 1.2.2006 posúdiť ako neplatné pre rozpor so zákonom.

Na základe uvedených záverov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému
navrhovateľovi patrí náhrada trovkonania.Pretosúdnavrhovateľoviuložilpovinnosťzaplatiťodporcovi,
ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v celkovej sume 3.174,- Sk, ktorá suma predstavuje
trovy právneho zastúpenia odporcu v tomto konaní (tarifná odmena 1.150,- Sk za každý z dvoch úkony

právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 21.12.2006 + 2-krát režijný
paušál 164,-Sk za uvedené dva úkony právnej služby + náhrada za stratu času za cestu právneho
zástupcu zo sídla jeho kancelárie v N. na pojednávanie v T. dňa 21.12.2006 a späť, teda 2 x aj začatá
polhodina cesty po 273,- Sk = 546,- Sk; teda všetko spolu 2.300 + 328 + 546 = 3.174,- Sk). Výška
tarifnej odmeny za úkony právnej služby bola súdom určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004

Z.z, podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
nad 5.000,- Sk do 20.000,- Sk je 500,- Sk + 50,- Sk za každých aj začatých 1.000,- Sk prevyšujúcich
sumu 5.000,- Sk. V danom prípade bola predmetom konania suma 17.985,- Sk, čo predstavuje tarifnú
hodnotu, z ktorej je tarifná odmena 500,- Sk + 50,- Sk x 13, teda 1.150,- Sk. Režijný paušál za úkony
právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi odporcu podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky vo výške 1/100

výpočtového základu, čo v roku 2006 predstavuje 164,- Sk. Náhrada za stratu času patrí právnemu
zástupcovi odporcu podľa § 17 uvedenej vyhlášky a to vo výške 1/60 z výpočtového základu za každú
aj začatú polhodinu cesty, čo v roku 2006 predstavuje 273,- Sk za každú aj začatú polhodiny cesty.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.