Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 11, 2009

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/59/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709202884
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcov : 1/ V. C., nar.

X.X.XXXX,. bývajúceho v P. nad L. č. XXX,. 2/ B. L., rodenej C., nar. XX.X.XXXX,. bývajúcej vo V. K.,
blok P. zastúpených advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária so sídlom v M., ul. S. C. č. XX. proti
žalovanému M. C., toho času na neznámom mieste zastúpeného opatrovníkom S. P. F. so sídlom B.
C. XX,. XXX XX. B., IČO XXXXX. XXX zastúpeného advokátom JUDr. J. O., Advokátska kancelária so
sídlom v K., K. č. XX,. o určenie predmetu dedičstva takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že do dedičstva po J. C., ktorý zomrel 7.10.1983 patria podiely v nehnuteľnostiach v
katastrálnom území P. nad L. zapísaných na LV č. 1743 parcela číslo 1367/69 - orná pôda o výmere 4

336 m2 pod B1 na mene žalovaného M. C. v 1-ici a na LV číslo 1421 parcely číslo 1355/44 - orná pôda
o výmere 5 642 m2, číslo 1365/7 - orná pôda o výmere 5 951 m2, číslo 1367/16 - orná pôda o výmere
1 709 m2 pod B1 na mene žalovaného M. C. v 1-ici.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.3.2009 domáhali proti žalovaným, aby súd určil,
že do dedičstva po ich právnom predchodcovi - otcovi J. C. patria vyššie označené podiely nehnuteľností
označených vo výrokovej časti rozsudku vedených na mene žalovaného v 2. rade. Odôvodnili to tým, že
sú podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností je ich právna predchodkyňa. Žalovaný bol ich
starým otcom a tento niekedy v 20. rokoch minulého storočia odišiel za prácou do USA. S manželkou a

svojim synom J. C. udržiaval písomný kontakt do konca 40-tych rokov. V tom čase už bol nemocný, lebo
mal úraz v bani. V listoch písal, že sa už nevráti a celý svoj majetok daruje svojmu jedinému synovi J. C..
Sporné nehnuteľnosti najprv užívala manželka žalovaného A. C. a potom čo sa J. C. v roku 1942 oženil a
po listoch od otca začal sporné nehnuteľnosti v dobrej viere užívať ako vlastník on. Tieto užíval pokojne
a nerušene ako vlastník až do čias, keď ich združili do honu miestneho družstva (r. 1957). Odvolávajúc
sa na ust. § 115 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb. navrhli žalobe vyhovieť, nakoľko J. C. splnil podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k žalovanému podielu na základe vydržania.

Opatrovník žalovaného v prvom rade namietal, že pokiaľ sa jedná o žalovaného tak sa predpokladá, že
zrejme zomrel takže nemá spôsobilosť vystupovať v tomto konaní ako jeho účastník. Vzhľadom k tomu,
že žalobca je jediným dedičom po žalovanom tak je tu aj otázka opodstatnenosti naliehavého právneho
záujmu v tejto veci, nakoľko existujú aj iné spôsoby a aj jednoduchšie ako získať sporné nehnuteľnosti.
Žalobu navrhol zamietnuť poukazujúc na to, že v čase mal právny predchodca nadobudnúť sporné
nehnuteľnosti platili určité právne predpisy a dohodnutý striktný právny postup pre nadobudnutievlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Je preto ťažké vziať do úvahy to, že na základe nejakého listu
sa mohol právny predchodca žalobcu domnievať, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil z predložených LV č. 1743 k.ú. P. nad L. parcela číslo 1367/69

- orná pôda o výmere 4 336 m2 je vedený pod B1 na mene žalovaného M. C. podiel v 1-ici a na LV číslo
1421 k.ú. P. nad L. parcely číslo 1355/44 - orná pôda o výmere 5 642 m2, číslo 1365/7 - orná pôda o
výmere 5 951 m2, číslo 1367/16 - orná pôda o výmere 1 709 m2 je vedený pod B1 na mene žalovaného
M. C. podiel v 1-ici. Ako podielová spoluvlastníčka na týchto LV je vedená pod B2 A. C., rod. T. v podiele
1/2-ice z celku. Z oznámení o úmrtí vyplýva, že J. C. nar. XX.X.XXXX. zomrel

dňa 7.10.1983 a jeho rodičmi boli M. C. - žalovaný a A. C., rod. T.. Táto zomrela dňa 20.4.1990.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalovaný bol jeho starým otcom a J. C. jeho otcom a bol jediným synom
žalovaného. Žalovaný v 20-tych rokoch odišiel do USA a odtiaľ sa už nevrátil. Uviedol, že sa zachoval
list žalovaného, z ktorého obsahu vyplýva, že sporné podiely daroval jeho otcovi J. C.. On osobne ako
13 - 14-ročný chlapec chodieval s otcom a starou matkou na sporné nehnuteľnosti, kde pracovali a
obhospodarovali ich. Od starej matky sa dozvedel, že žalovaný mal v roku 1928 úraz v bani a zostal

na vozíku s tým, že sa o neho v USA starali vzdialení príbuzní. Nikdy sa nevrátil na Slovensko a údajne
v roku 1944 zomrel. Žiadne iné deti nemal.

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Opatrovník žalovaného namietal, že keďže žalovaný zomrel stratil tým spôsobilosť byť účastníkom

konania. V konaní však žiadnym spôsobom toto tvrdenie nebolo preukázané a preto súd so žalovaným
ako účastníkom tohto konania konal.

Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží

oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

Podľa § 116 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb. kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže
si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Občiansky zákonník z roku 1950 viazal možnosť vydržania na tri základné podmienky, a to na
oprávnenosť držby, na nepretržitosť držby počas vydržacej doby a

na uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby. Vydržať sa mohli veci patriace všetkým účastníkom
občianskoprávnych vzťahov. Z vydržania boli vylúčené iba nescudziteľné veci, ktoré boli v socialistickom
vlastníctve (§ 115 Občianskeho zákonníka z roku 1950).

Vydržaniejejednýmzospôsobovpôvodného(originálneho)nadobudnutiavlastníckehopráva.Vprípade
splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k tomu

žiadne rozhodnutie štátneho orgánu; rozhodnutie súdu, vydané na základe určovacieho návrhu (§
80 písm. c) O. s. p.) má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa deklaruje
existujúci právny stav. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníctva priamo zo
zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych úprav,
ktoré účinky vydržania upravovali odlišne. Ak teda boli splnené všetky podmienky nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 je namieste ich splnenia
posudzovať podľa neho.

Súd v tomto konaní mal za preukázané z výsledkov vykonaného dokazovania, že právny predchodca
žalobcov J. C. splnil vyššie označené zákonné podmienky vydržania, ktoré vyžaduje ust. § 115 zák. č.141/1950 Zb. pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, keď potom čo jeho
otec M. C. - žalovaný v 20. rokoch minulého storočia odišiel za prácou do USA užíval sporný podiel
nehnuteľností ako svoje vlastníctvo, a to nepretržite až kým koncom 50-tych rokov neboli nehnuteľnosti

vzaté do družstva, t.j. viac ako 10 rokov. Nebolo zistené, žeby ho niekto v užívaní rušil. Tieto skutočnosti
potvrdil aj svedok J. V., ktorý sa narodil v obci a býval vedľa domu starej matky žalobcu a pamätal
si, že sporné nehnuteľnosti užívala stará matka žalobcov a potom keď sa oženil tak ich otec J. C. až
kým neboli nehnuteľnosti vnesené do družstva v roku 1957. Uviedol, že samotný J. C. mu spomínal,
že tieto pozemky mu daroval jeho otec - žalovaný, ktorý to napísal v liste. Táto skutočnosť vyplýva aj z

predloženého listu zo dňa 12.4.1941, ktorý písal starý otec žalobcov svojej manželke, kde uviedol cit.
„ tebe drahy synu J. kec ši še už oženil ta žeby ši mal načim gazdovac ta ci daruju šicky svojo žeme
co su na mojim mene u kraju“, ktorý sa z tohto obdobia zachoval. Aj tento dôkaz potvrdzuje, že právny
predchodca žalobcov bol dobromyseľný v užívaní sporných nehnuteľností, keďže sporné nehnuteľnosti
užíval s vedomím, že sa jedná o jeho vlastníctvo. Súd preto žalobe vyhovel a určil v súlade s ust. § 115
zák. č. 141/1950 Zb., že vyššie označený podiel sporných nehnuteľností vedený na mene žalovaného

patrí do dedičstva po neb. J. C., otcovi žalobcov.

Vzhľadom k tomu, že úspešní žalobcovia nežiadali od žalovaného náhradu trov konania súd mu z tohto
dôvodu ich náhradu nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší

súd.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.