Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/160/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208201023
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky M. C., štátnej

občiankySlovenskejrepubliky,bytomB.N.B.,G.XXXX/X,zastúpenejJUDr.A.G.,advokátkousosídlom
T., B. XXXX. proti odporcovi J. C., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom B. N. B., J. M. XXX/
XX. o návrhu na zrušenie spoločného nájmu k bytu takto

r o z h o d o l :

Spoločný nájom účastníkov k družstevnému bytu č. XX,. ktorý sa nachádza v B. N. B., na G. ulici č.
XXXX,. druhé poschodie s a z r u š u j e.

Za ďalšiu nájomkyňu sa ako členka družstva u r č u j e navrhovateľka.

Odporca je p o v i n n ý sa vypratať z predmetného bytu do 15 dní potom, ako mu bude pridelený
náhradný byt.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala o zrušenie práva spoločného nájmu k družstevnému bytu. Uviedla, že byt, ktorý

je predmetom tohto sporu im bol pridelený za trvania manželstva, ale po rozvode nedošlo k dohode,
kto ho bude byt užívať. Navrhla, aby súd určil za výlučnú nájomkyňu ju ako členku bytového družstva.
Poukázala na to, že v byte býva s plnoletým synom, ktorý potrebuje starostlivosť z dôvodu vážneho
ochorenia. Žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť z bytu sa vysťahovať bez pridelenia náhradného
bytu, nakoľko odporca má bývanie zabezpečené u svojej priateľky.

Odporca súhlasil so zrušením spoločného nájmu k bytu, ale žiadal o jeho pridelenie do svojho užívania.
Poukázal na to, že toho času býva so svojou partnerkou a maloletým dieťaťom v sociálnom byte, ktorý je
nevyhovujúci. Tvrdil, že syn, ktorý býva s navrhovateľkou má svoj vlastný byt, ktorý prenajíma. Nepoprel

však, že starostlivosť potrebuje. Byt chcel získať pre svoju novú rodinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn.
18C 152/2007, oboznámením rozhodnutia o pridelení bytu, vyjadrením bytového družstva a zistil tento
skutkový stav:Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18C 152/2007 mal súd za preukázané, že účastníci sú bývalí manželia,
ktorých manželstvo bolo rozvedené právoplatným rozsudkom zo dňa 7.11.2007.

Medziúčastníkminebolosporné,žezatrvaniamanželstvaimbolpridelenýdružstevný bytpozostávajúci

z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý sa nachádza v B. N. B.. Obaja zhodne uviedli, že k tomuto
bytu majú spoločný nájom a po rozvode manželstva sa nedohodli, kto ho bude ako výlučný nájomník
a člen bytového družstva užívať.

Z výsluchu oboch účastníkov vyplynulo, že v byte býva navrhovateľka so synom pochádzajúcim z
manželstva, ktorý trpí ochorením sklerózy multiplex. Odporca toho času býva so svojou priateľkou a
dieťaťom v jednoizbovom byte, ktorý bol pridelený tejto priateľke.

Z vyjadrenia M. Ú. v B. N. B. súd zistil, že S. S. (priateľke odporcu) bol pridelený jednoizbový nájomný byt
I. kategórie, a to na dobu určitú, v trvaní 3 mesiacov, ale s možnosťou predlženia nájmu za predpokladu
riadneho platenia nájomného. Tento byt podľa vyjadrenia vedúceho odboru starostlivosti o občanov M.
Ú. B. je hygienickým problémom a zdravotným rizikom pre bývajúcich.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil takto :

Na základe prevzatia prideleného bytu vzniklo účastníkom právo spoločného užívania k bytu na ulici T.
P. (následne na G. ulici), a to v zmysle ustanovení § 175 ods. l Občianskeho zákonníka v znení v čase
jeho pridelenia (1987). Dňom 1.1.1992 sa v zmysle novely Občianskeho zákonníka (ustanovenia § 871
ods. 1) zmenilo toto právo spoločného užívania bytu manželmi na spoločný nájom.

V zmysle § 705 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o ďalšom nájme

družstevného bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že zrušuje právo spoločného nájmu bytu,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v byte. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi po rozvode manželstva nedošlo k dohode, kto bude ďalším

nájomcom bytu, ktorý im bol za trvania manželstva pridelený, rozhodoval o tejto skutočnosti súd, a to v
zmysle § 705 ods. 2 Obč. zákonníka. S poukazom na toto ustanovenie zrušil súd spoločný nájom a za
ďalšiu užívateľku určil navrhovateľku, ktorú zároveň určil aj za ďalšiu členku bytového družstva. Týmto
zaniká aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Odporca žiadal o pridelenie bytu do svojho užívania najmä preto, že chce zabezpečiť svojej novej

partnerkeadieťaťu,ktorésňoumá,riadneavyhovujúcebývanie.Prirozhodovaníoďalšomnájmezobral
súd do úvahy skutočnosť, že odporca zo spoločnej domácnosti odišiel z dôvodu nadviazania známosti
s inou ženou, čo bolo aj príčinou rozvodu manželstva. Partnerke odporcu bol pridelený byt, v ktorom
býva aj s dieťaťom. Za týchto okolnosti by pridelenie bytu do užívania odporcu bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Súd pri rozhodovaní zobral zreteľ aj na skutočnosť, že bytové družstvo navrhlo pridelenie bytu

tomu z účastníkov, ktorý platí nájom a poplatky spojené s bývaním. Týmto účastníkom je navrhovateľka,
ktorá v byte býva nepretržite a stará sa oň. Zohľadnená bola aj skutočnosť, že navrhovateľka v byte
býva so synom pochádzajúcim z manželstva, ktorý trpí vážnym ochorením a vyžaduje z tohto dôvodu
starostlivosť. Nie je v tomto konaní rozhodujúce, či syn účastníkov má vlastný byt .

Podľa § 712 a/ ods. 7 Občianskeho zákonníka môže súd, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa

rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie.V zmysle citovaného zákonného ustanovenia spoločný nájomca nie je povinný z bytu sa vysťahovať
a byt vypratať, pokiaľ pre neho nie je zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Citované
zákonné ustanovenie všeobecne určuje, že takouto bytovou náhradu má byť pri družstevných bytoch

predovšetkým byt. Na to, aby bolo možné rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie, musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade neexistujú takéto dôvody
hodné osobitného zreteľa, nakoľko byt, ktorý toho času užíva odporca nebol pridelený jemu, ale jeho
družke. Okrem toho je tento byt podľa vyjadrenia mestského úradu hygienicky nevyhovujúci. Z toho

dôvodu súd rozhodol o povinnosti odporcu vypratať byt, ktorý bol predmetom sporu až po pridelení
náhradného bytu. Do tejto doby má odporca právo v predmetnom byte bývať (samozrejme bez priateľky,
ktorá má bývanie zabezpečené).

Lehotu na splnenie povinnosti byt vypratať určil súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo.

Nakoľko každý z účastníkov v danej veci bol čiastočne úspešný (navrhovateľka tým, že bolo vyhovené
jej návrhu ohľadne pridelenia bytu do jej užívania a odporca tým, že mu bol pridelený náhradný byt), súd
ani jednému z nich v zmysle predtým citovaného rozhodnutia náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania

- bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.