Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/24/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205228415
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu P. M., občana SR, bytom

T., H. XXXX/XX. proti žalovanému S. E., A. S., so sídlom v B., H. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpenému
JUDr. Z. B., advokátkou so sídlom v L., P. XX. o splnenie povinnosti previesť byt do osobného vlastníctva
takto

r o z h o d o l :

Žaloba o nahradenie prejavu vôle odpredať byt č. XXX. nachádzajúci sa v T., na H. ulici s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že je nájomcom jednoizbového bytu, ktorého vlastníkom je žalovaný. V roku 1996 ho
požiadal o odkúpenie tohto bytu. Odvtedy sa viac krát domáhal toho, aby mu byt bol odpredaný. Keďže
si žalovaný nesplnil povinnosť uloženú zákonom, domáhal sa nahradenia jeho prejavu vôle a žiadal, aby
mu súd uložil povinnosť previesť predmetný byt do osobného vlastníctva v zmysle a za cenu stanovenú

zákonom.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca požiadal v roku 1996 o odkúpenie bytu,
ktorý užíva a podľa zákona o bytoch mal žalovaný povinnosť odpredať mu byt do dvoch rokov od
žiadosti.Uviedol,žepouplynutítejtolehotysažalobcamalsvojhoprávadomáhaťnasúdevovšeobecnej
premlčacej lehote. Keďže tak neurobil, je podľa názoru žalovaného nárok žalobcu premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením nájomnej zmluvy, žiadosťami žalobcu o
odpredaj bytu, výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav :

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vlastníkom bytu č. XXX, ktorý sa nachádza na H. ulici č. XXXX/
XX. v T. je žalovaný a žalobca má tento jednoizbový byt v nájme od 1.3.1995, aj keď písomná zmluva
bola uzavretá až v roku 1998. Tieto skutočnosti nepoprel ani žalovaný. Tomu, že nájomný vzťah medzi

žalobcom a žalovaným vznikol pred uzavretím písomnej nájomnej zmluvy nasvedčuje aj žiadosť žalobcu
zo dňa 25.1.1996, ktorou žalobca žiadal žalovaného o odpredaj bytu, ktorý užíva. Okrem tejto žiadosti
požiadal žalovaného o odpredaj opätovne aj dňa 6.8.1999.

Z výpisu O. R. Okresného súdu Trenčín vyplýva, že žalobca s označením S. E., a.s. existuje od
12.10.1994 (IČO XX. XXX. XXX).. Dňa 13.3.2001 bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení tejto
spoločnosti rozhodnuté o jej zrušení bez likvidácie, a to rozdelením na S. E. a.s., H. XX,. B. A. S. E. P.S., a.s., M. X,. B.. Z čl. XX Stanov žalobcu (IČO XX. XXX. XXX). vyplýva, že záväzky týkajúce sa bytov
prevzal žalobca. Ani tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb. platného ku dňu 25.1.1996 (v čase podania žiadosti o dokúpenie

bytu) štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové
organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada
o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na
súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

Zákonom č. 173/1999 Zb. bol novelizovaný zák. č. 182/1993 Zb., ktorým bol (okrem iného) do zákona

doplnený § 29 ods. 8 podľa ktorého, vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až
f) zákona sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo
dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu
o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca

môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena
pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.

Medzi vlastníkov domov uvedených § 17 ods. 3 písm. c/ predtým citovaného zákona patril aj žalobca
ako obchodná spoločnosť súčasťou štátu.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak vznikol žalobcovi nárok na uzavretie nájomnej

zmluvy, žalovanému vznikla povinnosť uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva už za účinnosti
zákona č.182/1993 Zb. platného v čase podania jeho prvej žiadosti o odkúpenie bytu, a to v lehote
do dvoch rokov od podania žiadosti. Táto lehota však bola zák. č. 173/1999 Zb. predĺžená, pretože
z ustanovenia § 29 ods. 8 citovaného zákona vyplynulo, že vlastník domu mal povinnosť byt previesť
do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona, ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred

nadobudnutím jeho účinnosti. O takýto prípad v danej veci išlo, pretože žalobca požiadal o odkúpenie
bytupredúčinnosťou zákonač.173/1999Zb.ažalovanýsnimzmluvuoprevodevlastníctvadoúčinnosti
tejto novely zák. č. 182/1993 Zb. neuzavrel.

Žalovaný však vzniesol námietku premlčania.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 182/1993 Zb. (platného v čase rozhodnom) ak tento zákon neustanovuje inak,

vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník
a osobitné predpisy.

Keďže právny inštitút premlčania nie je upravený zákonom 182/1993 Zb., treba mať za to, že v zmysle
citovaného ustanovenia treba problematiku tohto inštitútu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie podľa citovaných zákonných ustanovení znamená uplynutie času určeného zákonom na

vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby sa toto právo vykonalo. Prihliada sa však naň iba vtedy,
ak dlžník poukáže na to, že zákonom určený čas uplynul, teda vznesie námietku takéhoto premlčania.
Žalovaný tak v konkrétnom prípade urobil.

Keďže v Občianskom zákonníku nie je ustanovené inak a právo týkajúce sa nahradenia prejavu vôle je
právom majetkovým, všeobecná trojročná premlčacia lehota v tomto prípade by plynula odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty

od slova "mohlo" a nie od slova "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej
okolnosti, teda či žalobca vedel alebo nevedel o svojom práve.

Žalobca tvrdil, že po prvý krát požiadal žalovaného o odkúpenie bytu, ktorý užíva, dňa 25.1.1996.
Zákonom stanovená lehota (s prihliadnutím na novelizované ustanovenie § 29 ods. 8 zák. č. 183/1993
Zb.,) v ktorej mal žalovaný povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode tohto bytu uplynula

16.7.2001 (dva roky od nadobudnutia účinnosti zák. č. 173/1999 Zb.). Po uplynutí tohto dátumu mohol
žalobca v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Zb. podať na súd návrh, aby bolo žalovanému určené
splnenie povinnosti uzavrieť s nim zmluvu o prevode vlastníctva. Premlčacia lehota na podanie takéhoto
návrhu začala plynúť 17.7.2001 a uplynula po troch rokoch, teda 17.7.2004. Ak žalobca podal na súd
žalobuonahradenieprejavuvôledňa23.11.2005,urobiltakpouplynutívšeobecnejtrojročnejpremlčacej

doby.

Zo zaužívanej súdnej praxe a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súd sa môže
zaoberať vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho
práva žalujúceho účastníka. V takomto prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Podľa
tejto praxe, ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a žalovaná strana vzniesla námietku

premlčania, neskúma existenciu subjektívneho práva, ale vychádza z toho, že i tak by žaloba s
uplatnením námietky premlčania bola zamietnutá.

Vzhľadom k tejto skutočnosti sa súd nezaoberal inými dôvodmi uplatnenej žaloby, ale túto z dôvodov
vznesenej námietky premlčania v plnom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).