Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/60/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106220746
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa :Y. X. , bytom U. A. XX,XXX XX V., T. B., prechodne
bytom u K. T., Y. X,XXX XX J. nad Z. zastúpeného :JUDr. Lubomírom Müllerom , advokátom so sídlom
Mansfeldova 792/3,198 21 Praha , Česká republika proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti ,Župné námestie č.13, 813 11 Bratislava o zaplatenie 20 XXX,XX,-EUR /
614 XXX,-Sk / takto

r o z h o d o l :

Sú návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 26.6.2006 žiadal , aby súd zaviazal žalovaného odporcu
na zaplatenie sumy XX XXX,XX,-EUR / XXX XXX,-Sk / ktorá predstavuje náhradu priemernej mesačnej
náhrady mzdy vo výške XX XXX,-Sk za čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody vrátane väzby

od 26.1.1960 do 26.1.1964 to je 48 mesiacov /XX XXX,-Sk x48 mesiacov/ na tom skutkovom základe,
že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Tz 8/03 zo dňa 10.6.2003 bol zrušený
rozsudok bývalého obvodového súdu Košice zo dňa 29.2.1960 sp.zn. 2T 4/60 ktorým bol navrhovateľ
uznaný vinným zo spáchania trestného činu nenastúpenia v brannej moci podľa ustanovenia §265ods.1
Trestného zákona. Dňa 12.9.2003 navrhovateľ požiadal odporcu o priznanie a vyplatenie odškodnenia
s ohľadom na to ,že navrhovateľ bol na dobu štyroch rokov nezákonne zbavený osobnej slobody v

položkách v podaní špecifikovaných s poukazom na článok 5 ods.5 a článok 41 Zmluvy o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť ,v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku navrhovateľom na tom skutkovom základe ,že navrhovateľ žalobný návrh doručil súdu po
uplynutí premlčacej lehoty určenej v zákone č.58/1969 Zb. respektíve v zmysle zákona č. 141/1961 Zb.
Navrhovateľ žiadal návrh zamietnuť aj z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tak ,

aby jednoznačne preukázal vznik uplatneného nároku v konaní.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom
účastníkov konania , listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. §
79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a
ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách

tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na
pojednávaní.Súd sa prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku ktorú odporca v
vzniesol v konaní. Po tom čo odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v poslednom podaní doručenom súdu dňa 18.5.2009 svoj

návrh odôvodňoval tak, že na prejednávanú vec nie je možné použiť žiaden právny predpis okrem článku
5 ods.5 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 36 ods.3 Listiny základných práv
a slobôd a článoku 46 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky aj napriek tomu ,že v podaní doručenom
súdu dňa 16.7.2008 uviedol ,že vec nie je možné posúdiť podľa zákona č.58/1969 Zb. tak ako tvrdí
vo svojom vyjadrení žalovaný odporca , ale je vec treba posúdiť v zmysle ustanovenia §371 až 374

zákona č. 141/1961Zb.v znení účinnom do 30.6.1969.Podľa uvedeného zákona č.141/1961Zb. vec bolo
treba uplatniť do jedného roku u odporcu po tom čo bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok Najvyšším
súdom Slovenskej republiky sp.zn. 5Tz 8/03 zo dňa 10.6.2003. Navrhovateľ túto povinnosť si splnil a
dňa 12.9.2003 si nárok u odporcu uplatnil. V ustanovení § 374 zákona č. 141/1961 Zb je uvedené ,že
pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti do troch mesiacov žiadosti nevyhovie , možno nárok uplatniť v bežnom
občianskoprávnom konaní. Navrhovateľ argumentoval tým, že v občianskom zákonníku platnom a

účinnomvrozhodnomobdobíplatilatrojročnápremlčacialehotaktorávprejednávanejvecizačalaplynúť
13.12.2003 a skončila 13.12.2006 a žaloba bola konajúcemu súdu doručená dňa 26.6.2006 teda včas.

Podľa ustanovenia § 371 ods.1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
platný a účinný v rozhodnom období do 30.6.1969 kto utrpel majetkovú škodu väzbou, môže žiadať za
čas, za ktorý bola jeho osobná sloboda obmedzená, od štátu primerané odškodnenie, ak bolo trestné

stíhanie proti nemu zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa ustanovenia § 372 ods.1 cit. zákona kto utrpel majetkovú škodu tým, že na ňom bol celkom alebo
sčasti vykonaný trest odňatia slobody, nápravného opatrenia, prepadnutia majetku alebo veci alebo
peňažný trest, môže žiadať od štátu primerané odškodnenie, ak v neskoršom konaní bol spod obžaloby
oslobodený alebo trestné stíhanie bolo zastavené.

Podľa ustanovenia § 374 ods.1 cit. zákona nárok na odškodnenie za väzbu alebo trest zaniká, ak
nepožiada oprávnená osoba o priznanie nároku Ministerstvo spravodlivosti najneskoršie do jedného
roka odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktoré je základom nároku, a tam, kde také
rozhodnutie neprichádza do úvahy, najneskoršie do roka od prepustenia z trestu.

Podľa ustanovenia §374 ods.2 cit zákona ak neprizná Ministerstvo spravodlivosti náhradu do troch

mesiacov od uplatnenia nároku alebo ak nie je oprávnená osoba s priznanou výškou odškodnenia
spokojná, môže svoj nárok uplatniť v konaní o občianskoprávnych veciach.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ si nárok na náhradu odškodnenie
uplatnil u žalovaného odporcu dňa 12.9.2003 ,odporca nárok navrhovateľa v lehote troch mesiacov
neprejednal t.j. do 12.12.2003 a z tohto dôvodu vnikol nárok navrhovateľovi , aby sa s nárokom

na náhradu škody obrátil na súd civilnou žalobou ale taktiež v lehote jedného roka predlženej
o čas prejednania uplatneného nároku. Lehota navrhovateľovi na uplatnenie nároku uplynula dňa
12.12.2004.s poukazom na znenie ustanovenia § 106 ods.1 občianskeho zákonníka účinného v
rozhodnom období do 30.6.1969 podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za rok odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľ sa o škode dozvedel a kto za

ňu zodpovedá na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Tz 8/03 zo dňa
10.6.2003. Dňa 12.9.2003 navrhovateľ si u odporcu uplatnil nárok na náhradu škody. Odporca v lehote
troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok. Teda nerozhodol
do 12.12.2004. Dňom 13.12.2004 začala navrhovateľovi plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na náhradu škodyv občianskom konaní na súde. Táto lehota uplynula 13.12.2005a žalobný návrh bol

súdu doručený až 26.6.2006.

Odporca sa dovolal premlčania uplatneného nároku navrhovateľom preto súd návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku účastníkom konania preto
súd pri posúdení veci vychádzal z platnej právnej úpravy do roku 30.6.1969 a to zo zákona č. 141/1961Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) a Občianskeho zákonníka. Súd vec nemohol posúdiť
podľa zákona č.59/1969 Zb.o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom, nakoľko navrhovateľ nebol odsúdení pre spáchanie trestného činu

po nadobudnutí účinnosti toto zákona ale rozsudkom bývalého Vojenského súdu v Košiciach zo dňa
29.2.1960 v tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 27 zákona č.58/1969 Zb. podľa
ktorého zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody spôsobenej rozhodnutiami,
ktoré budú vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a na náhradu škody spôsobenej po
tomto dni nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nadobudol účinnosť v zmysle
ustanovenia § 32 cit. zákona 1. júlom 1969.

Podľa článku .36 ods.1 Ústavného zákona č.23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listiny základných práv
a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa článku 36 ods.3 cit. ústavného zákona každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo
nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný
postup.

Podľa článku 36 ods.4 ct. Ústavného zákona podmienky a podrobnosti upravuje zákon.

Podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky / ústvavný zákon č.460/1992 Z. v znení neskorších

predpisov každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 46 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa článku 46 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie vyššie citovaného článku 36 ods.3 Listiny základných práv a
slobôd a na článok 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky / ústavný zákon č.460/1992 Zb. / podľa ktorých
sa navrhovateľ mohol domáhať náhrady škody ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím

súdu avšak za podmienok upravených príslušným zákonom. Súd nemohol vec prejednať len za základe
citovaných článkov, nakoľko nimi nie sú upravené podmienky a podrobnosti na uplatnenie jednotlivých
nárokov na náhradu škody, neupravujú lehoty na uplatnenie jednotlivých nárokov tak ako príslušné
zákony podľa ktorých má súd v zmysle citovaných článkov pri prejednaní nároku na náhradu škody
postupovať. Plynutie času upravuje každý hmotnoprávny predpis z dôvodu zachovania právnej istoty

pre fyzické ako aj právnické osoby.

Ak by sa odporca premlčania uplatneného nároku nedovolal, súd by návrh navrhovateľa zamietol aj
z dôvodu, že hodnoverným spôsobom nepreukázal vznik škody. Navrhovateľ nepreukázal , kto bol
pred jeho odsúdením jeho zamestnávateľom, akú výšku mzdy poberal. V tejto súvislosti poukázal
právny zástupca navrhovateľa len na znenie odsudzujúceho rozsudku sp.zn.2T4/60 zo dňa 29.2.1960

v ktorom je konštatované "že obžalovaný je robotníckeho pôvodu , vyučený rádiomechanikom .V tomto
obore pracuje až doposiaľ". Toto tvrdenie je nepostačujúce, nakoľko jeho obsah sa preveriť nedá zdôvodu, že nie uvedený názov zamestnávateľa navrhovateľa a túto skutočnosť ani samotný navrhovateľ
uviesť nevedel. Ak by bol skutočne pracoval je nanajvýš nepravdepodobné ,že by si názov svojho
zamestnávateľa nepamätal a že by sa nezachoval žiaden listinný dôkaz o o založenom pracovnom

pomere pracovnou zmluvou a že by nevedel navrhovateľ ustáliť výšku mzdy ktorú mal poberať za
vykonanú prácu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovenbím§142 ods.1 O.s.p.

podľa zásady úspechu účastníka v konaní. Odporca v konaní mal plný úspech avšak súd mu náhradu
trov konania nepriznal ,nakoľko mu žiadne trovy konania v súvislosti s prejednaním návrhu navrhovateľa
nevznikli z tohto dôvodu si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci /§205ods.2 O.s.p./