Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2010

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24Cb/213/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309207497
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ml.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v B. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Boženy Husárovej a J.. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu Československá obchodná banka,
a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom,
Michalská 9, Bratislava proti žalovanému B. Y., nar. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom A. XXX/XX,
Galanta, o zaplatenie 1.329,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
v Galante č. k. 24Cb 213/2009-96 zo dňa 6.7.2010 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 15 % zo sumy 1.156,87 eur od 16.3.2009 do zaplatenia,

do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách prvostupňového konania 355,14 eur do troch dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách odvolacieho konania 38,21 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.329,74 eur s príslušenstvom (úrokom z
úveru a úrokom z omeškania) ako plnenia zo zmluvy o ČSOB uzavretej 20.3.2007, predmetom ktorej
bolo zriadenie a vedenie bežného účtu, na základe ktorej žalovanému poskytol peňažné prostriedky
formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 50.000,- Sk. Nakoľko sa žalovaný so splatením

dlhu dostal do omeškania, riadne a včas dlh nezaplatil, úver sa stal splatným dňom 15.7.2008 a tento
so sankciami predstavuje žalovanú sumu v celkovej výške 1.329,74 eur.

Okresný súd v Galante rozsudkom zo dňa 6.7.2010 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.329,74 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 13,6 % ročne zo sumy 953,68 eur od 16.3.2009 do
zaplatenia, úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 953,68 eur od 16.3.2009 do zaplatenia, úrok z
omeškania 9,5 % ročne zo sumy 203,19 eur od 16.3.2009 do zaplatenia a úrok z omeškania 20 % ročne
zo sumy 49,82 eur od 1.3.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyškusúdnávrhzamietolasúčasnepodľa§142ods.3O.s.p.priznalžalobcovi,vzhľadomnaneúspech

žalobcu iba v nepatrnej časti, náhradu trov konania v plnej výške 355,14 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere, v súlades ustanovením zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Poukazoval na to, že vzhľadom k nesplneniu si zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného riadne a včas vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, žalobca vyhlásil, v

súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, svoje pohľadávky z predmetného úveru za splatné
ku dňu 15.7.2008. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zostatok úveru spolu so splatnými úrokmi z
úveru a úrokmi z omeškania k 15.3.2008 v celkovej výške 1.329,74 eur a debetný zostatok na bežnom
účte vo výške 49,82 eur spolu s dohodnutým úrokom z úveru vo výške 13,60 % ročne z istiny úveru
odo dňa nasledujúceho do zaplatenia. Konštatoval, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi

z dlžnej sumy aj úrok z omeškania, avšak len do výšky určenej ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v znení účinnom v čase omeškania v spojení s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a vykonávacím právnym predpisom vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 16.3.2009
do zaplatenia a preto návrh vo zvyšku zamietol ako nedôvodný.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote v jeho zamietajúcej časti odvolanie, ktorým sa
domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby nepriznaná časť úroku z omeškania bola

priznaná vo výške 15 %, tak ako bola zmluvne dohodnutá.

Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 (žalovaný sa
dostal do omeškania už dňom 16.7.2008), na základe ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná

pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroku, v ktorom došlo k omeškaniu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal
rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním a po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

V predmetnej veci je potrebné konštatovať, že súd nárok žalobcu na úrok z omeškania nesprávne

právne posúdil, keď jeho dohodnutú výšku žalobcovi nepriznal bez existencie okolností jeho priznanie
vylučujúcich. Z článku VI uzavretej zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere totiž vyplýva, že účastníci
konaniasidohodlipreprípadomeškaniadlžníkasozaplatenímakýchkoľvekzáväzkovpodľatejtozmluvy
úrok z omeškania vo výške 15 %.

Súdom prvého stupňa aplikované ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neobmedzuje

možnosť účastníkov záväzkového vzťahu iba na dohodu o výške úrokov z omeškania rovnajúcej sa
výške určenej postupom podľa zákona (dohoda by tak logicky stratila akýkoľvek význam) alebo o
úrokoch nižších, ale vzhľadom na funkcie úroku z omeškania, jednou z ktorých je aj náhrada škody
spôsobenej nemožnosťou veriteľa disponovať s dlžnou sumou, pripúšťa dohodu o úroku presahujúcom
výšku úroku stanovenú postupom podľa zákona, ktorá je v obchodných vzťahoch prakticky výlučne

používaná. Maximálnu výšku dohodnutého úroku z omeškania nie je možné zo zákona jednoznačne
odvodzovať, táto nesmie byť neprimeraná hospodárskym dôvodom, čo by malo za následok rozpor
dojednania so zásadami poctivého obchodného styku.

Nakoľko v danom prípade neprimeranosť účastníkmi dohodnutej výšky úroku z omeškania nevyplýva
zo žiadnych okolností sporu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa §

220 O.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania
vo výške 15 % zo sumy 1.156,87 eur od 16.3.2009 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v konaní plne úspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 355,14 eur ako ich špecifikoval už súd prvého

stupňa a súčasne právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške nákladov právneho zastúpenia
pri jednom úkone zastupujúceho advokáta s tarifnou odmenou 24,90 eur ( hodnota odvolacieho konaniapredstavuje 318,14 eur, čo je 5 násobok ročného plnenia vypočítaný z rozdielu priznaného úroku z
omeškania súdom prvého stupňa a žalobcom uplatneného úroku z omeškania, a to postupom podľa §
10 ods. 3 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb) a vo výške paušálnej náhrady výdavkov 7,21 eur, čo spolu s 19 % DPH je 38,21- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.