Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 16, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/111/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106205607
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou právnej veci navrhovateľa M. B., občana
SR,bytomP.č.XXX,práv.zast.JUDr.J.K.,advokátomsosídlomvT.,J.Z.č.XXXX/XXX.protiodporcovi
E. B. a S., D. N. V., K. č. XXXX/XX-XX,. IČO XX. XXX. XXX. o zaplatenie 400.825,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 24.048,-Sk do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 10.03.2006 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenienie 400.825,- Sk s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 55.279,- Sk od 21.12.2004 do
zaplatenia, s úrokom 13 % zo sumy 129.235,- Sk od 19.10.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 13
% zo sumy 15.730,- Sk od 09.12.2005 do zaplatenia a s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 222.581,-
Sk od 21.12.2004 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Uviedol, že s odporcom uzavreli v roku 1995
podľa § 829 Občianskeho zákonníka a nasl. ústnu zmluvu o združení a začali podnikať v oblasti výroby

a predaja stolových a nástenných kalendárov, spisových dosiek a šanónov. Takto fungovali až do roku
2000, kedy mu odporca zamedzil prístup do objektu združenia. V roku 2000 šetrila polícia podozrenie,
že synovia ďalšieho tichého spoločníka kradli tovar, ktorý načierno predávali a brali aj tržby. Združenie
neodvádzalo odvody v plnej výške do zdravotnej, sociálnej poisťovne, fondu nezamestnanosti a došlo
k vydávaniu platobných a exekučných príkazov, ktoré chodili na adresu združenia do K., ktoré odporca
za jeho chrbtom likvidoval s tým, že všetko je uhradené. Navrhovateľ uviedol, že on niesol najvačšie
riziko, lebo bol vlastníkom rodinného domu, hrozila mu exekúcia jeho predajom. Keď sa v roku 2000

rozišli s odporcom, tento sľúbil, že ho do 3 rokov vyplatí z vkladu 500.000,- Sk, ktoré do združenia vložil
a z majetku združenia podľa § 839 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ uviedol, že poplatil väčšinu
neuhradených spoločných pohľadávok od roku 2000 za odporcu, lebo odvody do fondov bol povinný
platiť odporca. Na základe platobného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. Ro/55/1997
z 19.08.1997 na 10.672,- Sk s prísl. bol vydaný exekučný príkaz č. Ex/1326/02 a navrhovateľ takto
za odporcu uhradil 15.717,50 Sk prijímovými pokladničnými dokladmi č. 4618/2004 zo dňa 29.09.2004

sumu 10.672,- Sk a 30.09.2004 sumu 5.045,- Sk. N. Ú. P. zaplatil prijímovým pokladničným dokladom
č. 6384/2004 zo dňa 20.12.2004 za poistenie v nezamestnanosti 39.562,- Sk. Do V. Z. P. za odporcu
zaplatilnazákladeexekučnéhopríkazuV.č.141/2000-HO-EPz19.04.2000sumu109.123,-Ska3.913,-
Sk v rokoch 2000 - 2001. Na základe exekučného príkazu č. 143/2000 uhradil do r. 2004 sumu 105.000,-
Sk a 18.10.2004 trovy exekúcie 24.235,- Sk. Do S. P. za odporcu zaplatil za roky 1997 - 2005 na základe
exekučných príkazov Ex 258/02 z celkovej sumy 740.988,- Sk sumu 222.581,- Sk a na základe exekúcie
Ex 677/97 doplatil odmenu súdnemu exekútorovi sumu 15.730,- Sk.Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že spoluprácu s navrhovateľom ukončili v roku 1999. Žiadne
združenie, kde by boli vložené jeho peniaze a peniaze brata J. B. nikdy neexistovalo. Nikdy sa nedohodli,
že on bude deliť nejaké zisky a vyplácať zamestnancov navrhovateľa. Odporca uviedol, že podniká

15 rokov, mal vlastné IČO a vlastných zamestnancov, ktorí pre neho robili na zmluvy a navrhovateľ
mal tiež vlastné IČO a vlastných zamestnancov. S tým, čo požaduje navrhovateľ, nemá on z právneho
ani z morálneho hľadiska nič spoločné. Obaja pracovali samostatne. Firma navrhovateľa mala svojich
zamestnancov vedených v jeho účtovníctve, na daňovom úrade, na sociálnej poisťovni, v zdravotnej
poisťovni a on mal svojich zamestnancov, vedených v jeho účtovníctve. Z právneho hľadiska za svojich

zamestnancov vedených v účtovníctve znášal všetky platby do poisťovní za jeho firmu odporca a za
svojich zamestnancov musí znášať povinnosti samotný navrhovateľ. Odporca uviedol, že tak, ako on
zaplatil dlhy voči poisťovniam za vlastných zamestancov, tak musel zaplatiť aj navrhovateľ za svojich
zamestnancov.Odporcanemáničspoločnéhosdlhminavrhovateľanaodvodochzajehozamestnancov,
tak ako navrhovateľ nemá nič spoločné s jeho dlhmi. Odporca nepoprel, že navrhovateľ vložil do
podnikania svojich 500.000,- Sk, podnikal však pre seba a na žiadny spoločný účet tieto peniaze nešli.

Navrhovateľ podnikal v P. a robil šanóny. Odporca odmietol podporovať stratovú výrobu šanónov ešte
v roku 1999 a nebol ochotný platiť pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplatením odvodov za jeho
zamestnancov. Pohľadávky navrhovateľa považoval za premlčané a vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov Z. P., J. B., A. B. nar.
XX.XX.XXXX,. A. B. nar. XX.XX.XXXX,. I. Š., oboznámil výpis zo živnostenského oprávenia odporcu,

vyúčtovanie nákladov exekúcie Ex/1326/2002 z 29.06.1998, exekučný príkaz V. č. 143/2000-HO-EP z
19.04.2000, vyúčtovanie exekučného konania Ex/381/2002 zo dňa 19.11.2004, výzvu na doplatenie trov
exekúcie Ex/677/1997, upovedomenie o začatí exekúcie Ex/258/2002 zo dňa 29.05.2002 + vyúčtovanie
zo dňa 13.12.2005, prijímové pokladničné doklady zo dňa 17.02.2005, 17.03.2005, 23.01.2005,
20.12.2004, 28.09.2004, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 13.11.2006, písomné vyjadrenie

navrhovateľa k odporu zo dňa 11.12.2006 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ tvrdil, že s odporcom v roku 2005 uzavreli ústnu zmluvu o združení podľa § 829
Občianskeho zákonníka s tým, že budú podnikať v oblasti predaja a výroby stolových a nástenných
kalendárov, spisových dosiek a šanónov. Navrhovateľ vložil do podnikania sumu 500.000,- Sk, neskôr
ešte 100.000,- Sk pričom v tom čase už firma v K. bola rozbehnutá a túto si odporca J. B. ocenili na sumu

1 mil. Sk. Obsahom dohody o združení malo byť, že všetko pôjde cez jedno účtovníctvo, všetko sa bude
hradiť na jeden účet, ktorý bude spravovať odporca a tento mal vyplácať všetkých zamestnancov zo
spoločného účtu. O spôsobe hradenia jednotlivých pohľadávok sa nedohodli, dohoda bola len o zisku
v tom smere, že sa mal deliť na tretiny. Začiatkom júla 1999 bol navrhovateľ zo združenia vyhodený
a odporca prestal vyplácať odvody za zamestnancov navrhovateľa a jemu začali chodiť exekúcie.

Navrhovateľ titulom zmluvy o združení žiadal zaplatiť od odporcu náklady na jeho exekučné konania
vrátane trov exekúcií, ktoré vznikli v dôsledku neplatenia odvodov za jednotlivých zamestnancov, ktorí
mali uzavreté pracovné zmluvy s navrhovateľom. Odporca existenciu takejto dohody poprel. Potvrdil, že
navrhovateľ investoval vlastných 500.000,- Sk do výroby šanónov v prevádzke v P., podnikal pre však
pre seba a jeho peniaze nešli na žiaden spoločný účet. V roku 1999 sa sám navrhovateľ rozhodol spolu s

J. B., že budú robiť šanóny v P.. Každý mal vlastných zamestnancov a bol povinný za nich platiť odvody.

Z výpisu zo živnostenského registra odporcu vyplýva, že podniká pod obchodným menom E. B. - B. A
S., I. XX. XXX. XXX. s miestom podnikania D. N. V., K. č. XXXX/XX-XX,. od 01.07.1991.

Z vyúčtovania exekučného konania Ex/1326/2002 z 27.10.2004 vyplýva, že na exekútorskom úrade
JUDr.V.K.vP.saviedloexekučnékonanienanávrhoprávnenéhoS.P.,sosídlomvP.B.protipovinnému

B. M., P. P., IČO XX. XXX. XXX. so sídlom P. XXX. na vymoženie pohľadávky 10.672,- Sk s prísl. a
povinný - navrhovateľ zaplatil celkove 10.672,- Sk oprávnenému a trovy exekúcie exekútorovi 5.045,50
Sk.

Z exekučného príkazu V. Z. P. P. P. B. č. 143/2000-HO-EP z 19.04.2000 vyplýva, že V. vymáhala od
povinného M. B., P. P. so sídlom P. č. XXX,. IČO XX. XXX. XXX. pohľadávku oprávneného, vyplývajúcu

z vykonateľného výmeru V. č. 1204-c/1999 z 28.12.1999 v sume 177.351,- Sk.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.10.2004 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil na základe
vyúčtovania exekučného konania Ex/381/2002 vedeného na exekútorskom úrade JUDr. J. M. v P. sumu
24.235,- Sk trov exekúcie a istinu 134.235,- Sk. V exekučnom konaní navrhovateľ vystupoval ako

povinný.

Z upovedomenia o začatí exekúcie č. Ex/258/2002 vedenej na exekútorskom úrade JUDr. J. M. bolo
zistené, že exekučné konanie a viedlo na návrh oprávneného S. P. proti povinnému M. B. v P. č. XXX.
na vymoženie pohľadávky vo výške 749.188,- Sk. Z ktorého navrhovateľ uhradil 286.446,- Sk istinu,
2.500,- Sk penále a trovy exekúcie 177.914,80 Sk.

Podľa § 829 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili

o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa § 833 Občianskeho zákonníka poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.

Podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 840 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený, sa nezbavuje
zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia, ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia.

Podľa § 841 Občianskeho zákonníka pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt

poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej
činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

Spôsob spolupráce fyzických a právnických osôb v združení upravuje Občiansky zákonník v ust. § 829
až 841. Ide o rámcovú úpravu a zákon predpokladá, že účastníci si upravia vzájomné práva a povinnosti
v zmluve o združení. Zmluva o združení je zmluvou konsenzuálnou a Občiansky zákonník z hľadiska jej

obsahupredpisujelendohoduospoločnompričinenísaodosiahnutiedojednanéhoúčeluanepredpisuje
formu, akou má byť tento právny úkon urobený. Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia,
ak to určuje zmluva, povinní poskytnúť pre účely združenia peniaze alebo iné veci. Združenie nie je
právnickou osobou a majetkové hodnoty, ktoré účastník poskytne na účely zmluvy, neprechádzajú do
vlastníctva združenia. Účastník, ktorý majetkové hodnoty poskytol, aj naďalej s nimi nakladá, v záujme

dosiahnutia účelu zmluvy. Je však povinný oddeliť ich od svojho majetku. Oddelenie majetkovej hodnoty
od ostatného majetku účastníka, ak si účastník svoje majetkové hodnoty spravuje sám, alebo ak ich
odovzdal účastníkovi poverenému ich správou má závažné majetkovoprávne dôsledky uvedené v ust.
§ 833 Občianskeho zákonníka. Oddelením majetku poskytnutého na účely združenia od ostatného
majetkuvzniká spoluvlastníctvo ktýmtoveciam(peniazom)uvšetkýchúčastníkovvpomerekichvýške.

Pokiaľ ide o zánik účasti jednotlivého člena združenia, člen môže zo združenia vystúpiť, alebo byť z
neho vylúčený. Právny vzťah založený zmluvou o združení môže zaniknúť aj rozpustením združenia,
uplynutím času, naktorý bolo združenie založené alebo dosiahnutím účelu zmluvy. V týchto prípadoch
treba účastníkovi vrátiť veci poskytnuté združeniu a vyplatiť mu v peniazoch podiel na majetku podľa
stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia (prípadne rozpustenia) a pokiaľ ide o veci individuálne, ktoré

poskytol združeniu, treba ich vrátiť v stave, v akom sa nachádzali k tomuto dňu. Za veci určené druhovo,
najmä ak došlo k ich spotrebovaniu, sa mu zabezpečenia veci rovnakého druhu, množstva a kvality
alebo sa mu poskytne náhrada v peniazoch.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa, ktorý si žalobou
uplatnil, nemá oporu v žiadnom právnom predpise a nevyplýva ani z dohody alebo zmluvy uzavretejmedzi účastníkmi. Bolo preukázané, že navrhovateľ oddelil od svojho majetku 500.000,- Sk určených
na podnikanie s odporcom, avšak nepreukázalo sa, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o
združení konkrétneho obsahu. Odporca poprel, že by bol poverený správou navrhovateľových peňazí a

z toho, že na navrhovateľov účet č. XXXXXXX-XXX/XXXX. vedený v S., a. s. chodili aj platby faktúrované
odporcovi nemožno bez ďalšieho pokladať za dôkaz existencie združenia. Pokiaľ by aj navrhovateľ
uniesol dôkazné bremeno a preukázal by existenciu zmluvy o združení, v prípade, ak by bol zo združenia
vylúčený, resp. toto by bolo rozpustené, mal by právo domáhať sa iba vyplatenia podielu na majetku
získaného výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom a

vrátenia vložených hodnôt, podľa § 841 Občianskeho zákonníka. Z výpovede svedka J. B. aj odporcu
vyplývalo, že navrhovateľ ukončil spoluprácu s odporcom k 01.07.1999. Nárok na vyplatenie podielu
a vrátenie vložených vecí podlieha premlčaniu podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a
premlčuje sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od okamihu, ako sa právo
mohlo uplatniť po prvý raz. Navrhovateľ mohol po prvý raz požiadať o vyplatenie podielu dňa 02.07.1999
a premlčacia doba mu plynula dňa 02.07.2002. Žaloba došla na súd až dňa 10.03.2006, kedy už právo

bolo premlčané a odporca namietal premlčanie uplatnenej pohľadávky.

Navrhovateľ sa však vyplatenia majetkového podielu ani vrátenia hodnôt vložených do združenia
nedomáhal. Žiadal, aby odporca zaplatil pohľadávky, ktoré bol povinný platiť podľa predložených
exekučných príkazov samotný navrhovateľ. Išlo o dlhy, ktoré vznikli na základe zákonom stanovených
povinných odvodov na poistné za zamestnancov, ktorí boli v pracovnom pomere s navrhovateľom.

Navrhovateľ podnikal ako fyzická osoba, sám uzatváral pracovné zmluvy a povinnosť platiť poistné
za vlastných zamestnancov ust. § 14 ods. 1 písm. b/ (nemocenské poistenie), § 14 ods. 2 písm. b/
(dôchodkové poistenie) § 14 ods. 6 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, účinný od 01.01.1995
do 01.01.2004 ukladá zamestnávateľovi. Povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie ust. § 10
ods. 1 písm. c/ zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, účinný od 01.01.1995 do 01.11.2004,

ukladá zamestnávateľovi. Pokiaľ si navrhovateľ neplnil povinnosti, vyplývajúce zo zákona, jednotlivé
poisťovne začali nedoplatky na odvodoch za jeho zamestnancov vymáhať na základe právoplatných a
vykonateľných rozhodnutí od zamestnávateľa, ktorý bol v rozhodnutiach označený ako osoba povinná
ich platiť. Pokiaľ tento nezaplatil pohľadávky dobrovoľne a dlh vymáhal exekútor, z ustanovenia § 200
nasl. Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Zb. v znení nesk. predpisov) vyplýva, že povinosť platiť

exekučné trovy má osoba označená vo vykonateľnom rozhodnutí ako osoba povinná a to v žiadnom
predloženom rozhodnutí nebol odporca, ale navrhovateľ. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
možnosť vymáhať od tretích osôb zaplatené trovy z vlastných exekúcií. Taktiež nie je možné presúvať
na inú fyzickú osobu zákonom stanovenú odvodovú povinnosť za vlastných zamestnancov, a to ani
z dôvodu existencie zmluvy o združení. Združenie nie je oprávnené platiť takéto pohľadávky, pretože

nemôže nikoho zamestnávať, nemá právnu subjektivitu. Odporca nemôže plniť zákonom stanovenú
odvodovú povinnosť za osoby, s ktorými preukázateľne neuzavrel žiadnu pracovnú zmluvu. Preto súd
žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech súd priznal náhradu trov konania v sume 24.048,- Sk za zaplatený súdny poplatok za odpor.

Trovy konania bude navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.