Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 25, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/70/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117229037
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1117229037.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej

veci navrhovateľa: D. M., G. XX,. XXX. XX. B., zastúpený právnym zástupcom: Mgr. V. G., advokát, H.
XX,. B. proti odporcovi: S. B. D. B. I, P. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 03. 1996 domáhal voči
odporcovi ochrany svojich osobnostných práv (mena, vážnosti, občianskej a profesijnej cti a dôstojnosti)

v dôsledku neoprávneného zásahu odporcu ako aj nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola neoprávneným
zásahom spôsobená.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. 18 na G. ulici č. XX,. ktorý odkúpil
od S. B. I (odporcu) v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.. Dňa 19.3.1996 navrhovateľ po upozornení
obchodného partnera pri jeho návšteve, že vo vestibule bytového domu na G. ulici č. XX,. kde
má odporca oznamovú sklenenú vitrínu s uvedenými oznamami o umiestnení polôh jednotlivých

bytov v dome, našiel oznam "Osobný účet užívateľa", kde bola zverejnená informácia a fixkou
zvýraznená navrhovateľova údajná finančná podlžnosť voči S. I v B. (odporcovi). Týmto vedomým a
účelovým postupom a svojvoľnými zverejňovanými nepravdivými informáciami neoprávnene zasiahli
do občianskej a obchodnej cti navrhovateľa vo vzťahu k ostatným nájomcom a návštevníkom domu
vrátaneobchodnýchpartnerovnavrhovateľa.Zverejnenímtohtooznamuodporcaprivodilnavrhovateľovi
resp. vytvoril možnosť značného zníženia osobnej vážnosti hlavne v obchodných kruhoch pri osobných
návšteváchobchodnýchpartnerovakoiuostatnýchnájomcovasusedovvdome.Vzhľadomnauvedené

žiadal, aby bolo odporcovi uložená povinnosť písomne sa ospravedlniť navrhovateľovi a zaplatiť mu
nemajetkovú ujmu vo výške 50.000,-Sk.
Odporca žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že obyvatelia domu na G. ulici č. XX.
sa na schôdzi dňa 14.7.1994 rozhodli, že si zvolia správcovstvo, že uzatvoria zmluvy o výkone správy
a že za správcu si zvolia odporcu. Túto skutočnosť potvrdil každý vlastník bytu aj pri podpise Zmluvy
o prevode bytu do vlastníctva, kde v bode III bod 5 každý vlastník prehlásil, že pristupuje k zmluve o
výkone správy. Toto prehlásil aj navrhovateľ pri podpise jeho zmluvy o prevode bytu do vlastníctva dňa

19.10.1994. Navrhovateľ bol zo strany odporcu viackrát pozývaný na podpis zmluvy o výkone správy a
opätovne mu bola daná možnosť zúčastniť sa rokovania k zmluvám o výkone správy. Navrhovateľ však
ani jednu možnosť nevyužil a zmluvu o výkone správy dodnes nepodpísal.Navrhovateľ si svojvoľne urobil výpočet mesačných platieb za uvedený byt (1.300,-Sk), ktorý zďaleka
nestačí pokryť všetky náklady na jeho byt, pričom mu z mesiaca na mesiac narastá nedoplatok, ktorý
musia vykryť ostatní obyvatelia domu. V uvedenom prípade bol vo vývesnej skrinke vyvesený rozpis

platieb nájomného - na každého obyvateľa domu a výbor samosprávy domu zvýraznil - podčiarkol
meno navrhovateľa ako najväčšieho neplatiča v dome. Keby si navrhovateľ plnil svoje povinnosti tak,
ako ostatní obyvatelia domu, nemusel byť na nástennej tabuli zvýraznený ako najväčší neplatič v
dome. Ak mu aj nejaká ujma ako podnikateľovi vznikla, tak si ju podľa odporcu zapríčinil sám svojou
nerozvážnosťou a ľahkovážnosťou vo veciach platenia a v žiadnom prípadu mu to nezapríčinil odporca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi žalobným
návrhom, špecifikáciou nedoplatku na nebytový priestor v sume 109.648,-Sk, špecifikáciou nedoplatku
za užívanie bytu vo výške 34.798,-Sk, uznesením 15 C 40/97, rozsudkom 21 C 164/98, rozsudkom
15 Co 420/02, rozsudkom 14 C 185/97, zmluvou o prevode vlastníctva bytu na nájomcu č. 054/018,
osobným účtom užívateľa zo dňa 29.2.1996 (vyvesený v sklenenej vitríne), ako aj ostatným spisovým

materiálom, pričom ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.10.1994 (vklad povolený dňa
30.11.1994) stal spolu s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. 18 na ulici G. XX. v B..
Správu predmetného bytového domu vykonáva odporca na základe uzavretých zmlúv o výkone správy

s jednotlivými obyvateľmi domu. Navrhovateľ zmluvu o výkone správy s odporcom napriek viacerým
rokovaniam neuzatvoril. Odporca dňa 19.3.1996 vyvesil vo vestibule bytového domu na G. ulici č.
XX. v oznamovacej sklenenej vitríne listinu s názvom "Úplný osobný účet užívateľa, prehľad platieb
k 31.12.1995" na ktorom sú uvedení podľa mien jednotliví užívatelia bytov s uvedením zálohového
predpisu po jednotlivých mesiacoch a jednotlivých úhrad po mesiacoch. Pri mene navrhovateľa sú

uvedené v kolonke zálohové platby sumy 2.330,-Sk za každý mesiac od januára 1995 až po december
1995 a v kolonke úhrady po mesiacoch suma 0,-Sk, na konci je uvedený konečný stav platieb: - 37.601,-
Sk (vrátane neuhradeného dlhu za obdobie roka 1994).

Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 15C 40/97-22 súd zistil, že návrhom zo dňa 28.11.1996 sa

odporca domáhal voči navrhovateľovi zaplatenia sumy 16.810,-Sk s príslušenstvom z titulu neplatenia
preddavkov na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu za obdobie od 1.1.1996 do
30.9.1996. Konanie bolo pre späťvzatie žalobného návrhu odporcom zastavené. Uvedené rozhodnutie
však nemá právnu relevanciu k predmetnému sporu, nakoľko sa v ňom mal riešiť údajný dlh
navrhovateľa, avšak až za obdobie január až október 1996.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 21C 164/98 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15 Co 420/02 súd zistil, že navrhovateľ spolu s manželkou boli zaviazaní k zaplateniu sumy 6.982,-
Sk s príslušenstvom titulom nedoplatkov za úhrady spojené s užívaním bytu, avšak znova za obdobie
roku 1996.

Z právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 14C 185/1997-281 súd zistil, že navrhovateľ s manželkou
boli zaviazaní zaplatiť odporcovi sumu 4.061,-Sk s príslušenstvom titulom nedoplatkov za úhrady
spojené s užívaním bytu za obdobie roku 1995. Odporca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 12.105,-
Sk, pričom v časti 3.490,-Sk zobral žalobný návrh späť (preto súd v tejto časti konanie zastavil) a vo

zvyšnej časti bol odporca neúspešný, nakoľko súd vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.

Pokiaľ ide o údajný dlh navrhovateľa za obdobie roku 1994 tento nebol rozhodnutím súdu doposiaľ
ustálený, nakoľko tu prebieha súdne konanie pod sp. zn. 19C 211/1996, ktoré nebolo doposiaľ meritórne
rozhodnuté.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že keďže medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o výkone
správy, navrhovateľ nebol povinný platiť zálohové platby za dodávku služieb spojených s užívaním bytu,
nakoľko u neho dochádza iba k bezdôvodnému obohateniu, pričom jeho výšku a rozsah bolo možné
zistiť až po vyčíslení za rok 1995, t.j. až po 30 apríli 1996 a po tomto vyčíslení navrhovateľ v júni 1996

bezdôvodné obohatenie aj uhradil. Preto odporca nebol do tohto okamihu oprávnený zverejniť údaj, že
navrhovateľ je najväčším neplatičom.Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa
domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí

súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť splnené,

aby vzniklo právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 OZ a povinnosť
súdom uložené sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje
vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené
ustanovením § 11 OZ. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré
zasahuje do práv chránených ust. § 11 OZ a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu,

stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie
alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. §11 OZ. Bez významu je skutočnosť, či
pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo neopodstatnenosti vzneseného
obvinenia alebo šlo iba o nedbanlivostné prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. Možno uzavrieť, že
neoprávneným zásahom je teda konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv

chránených ust. § 11 OZ a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ohroziť.

Pri zisťovaní, či v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu odporcu do osobnostných práv
navrhovateľa sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či zverejnenie zoznamu s názvom "Úplný osobný
účet užívateľa, prehľad platieb k 31.12.1995" na ktorom sú uvedení podľa mien jednotliví užívatelia

bytov s uvedením zálohového predpisu po jednotlivých mesiacoch a jednotlivých úhrad po mesiacoch,
vo vitríne vestibulu bytového domu G. XX,. bolo neoprávneným zásahom do osobnostných práv
navrhovateľa. Predovšetkým treba uviesť, že v predmetnom zozname sú uvedení podľa mien všetci
užívatelia (vlastníci, nájomcovia) bytov v bytovom dome na G. XX, predmetný zoznam nesie názov
"úplný osobný účet užívateľa - prehľad platieb k 31.12.1995", obsahuje prehľad zálohových platieb

na jednotlivých užívateľov a prehľad skutočne uhradených platieb jednotlivých užívateľov v členení za
jednotlivé mesiace počnúc januárom 1995 končiac decembrom 1995, v nijakom smere uvedený zoznam
nebol označený ako zoznam neplatičov.

To, že predmetný zoznam nie označený názvom zoznam neplatičov, nasvedčuje aj jeho samotný

obsah, kde sú uvedení nielen tí vlastníci, ktorí na konečnom stave platieb za rok 1995 majú mínusové
čísla (nedoplatok) ale aj tí vlastníci, ktorí majú plusové čísla (preplatok). Takéto zverejnenie údajov zo
strany odporcu neodporuje žiadnemu ustanoveniu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
a nemožno ho považovať ani za úkon smerujúci k porušovaniu príp. ohrozovaniu osobnostných práv
navrhovateľa.

Je pravdou, čo nepopiera ani samotný navrhovateľ, že navrhovateľ každý mesiac v roku 1995 odoberal
služby spojené s užívaním bytu, avšak mesačne za ne zálohovo neplatil. Túto skutočnosť odporca len
následne vyjadril vo vyvesenom zozname, keď pri mene navrhovateľa číselným označením skutočne
uhradených platieb uviedol 0,-Sk. Z uvedeného je teda zrejmé, že zverejnené informácie ohľadne platieb

navrhovateľa za jednotlivé mesiace roku 1995 boli pravdivé, pričom neboli podané takým spôsobom,
ktorý by bolo možné subsumovať pod neoprávnený zásah do osobnostných práv. .Otázka, či bol navrhovateľ v predmetnom období platičom alebo neplatičom (hoci aj najväčším) nebola
predmetným zoznamom riešená, navrhovateľ nebol v predmetnom zozname označený za neplatiča, pri
jeho mene (ako aj pri ďalších vlastníkoch) bola len uvedená skutočnosť, o tom, že za odobraté služby

v jednotlivých mesiacoch neplatil žiadne zálohové platby.

Pokiaľ ide o argument o bezdôvodnom obohatení, je pravdou, že tým, že medzi účastníkmi nebola
uzavretá zmluva o výkone správy, navrhovateľ tým, že užíval služby spojené s užívaním bytu, sa
bezdôvodne obohacoval na úkor ostatných užívateľov. Nie je však pravdou resp. súd sa nestotožnil s

názorom navrhovateľa, že výšku bezdôvodného obohatenia mohol odporca ustáliť až po apríli 1996, a
až po tom, čo by bola výška bezdôvodného obohatenia takto ustálená, a za predpokladu, že by vyčíslenú
sumu navrhovateľ neuhradil, bolo by možné ho považovať za neplatiča, nakoľko sa navrhovateľ
bezdôvodne obohacoval každým dňom, kedy odobral službu a za ňu nezaplatil, pričom tým, že u
ostatných užívateľoch bytov sa hradili zálohové platby mesačne, odporca mohol vyčísliť konkrétnu výšku
bezdôvodného obohatenia za každý mesiac v roku.

Z vyššie uvedeného súd mal za to, že konaním odporcu, spočívajúcom vo vyvesení zoznamu
jednotlivých vlastníkov s uvedením výšky ich zálohových mesačných platieb a s uvedením výšky, v akej
boli tieto zálohové platby aj reálne vykonané, nedošlo zo strany odporcu k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv (cti, dôstojnosti) navrhovateľa. Tým, že sa odporca svojím konaním nedopustil

neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na
nemajetkovú ujmu v peniazoch.

V tejto súvislosti však súd zároveň dáva do pozornosti, že podľa ustanovenia § 13 OZ fyzická osoba
má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho

osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Pri preukazovaní údajnej nemajetkovej ujmy navrhovateľom, súd v tomto smere vyzval navrhovateľa na
označenie dôkazov, ktoré by preukazovali ním tvrdené zníženie jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti
ako následok údajného neoprávneného konania odporcu. Rovnako súd poučil prítomných účastníkov o
práve navrhovať dôkazy podľa § 118a OSP. Navrhovateľ však v tomto smere neoznačil žiadne dôkazy

a preto jeho tvrdenia o znížení vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti (u obchodných partnerov, susedov v
dome a pod.) zostali len v tvrdenej (teoretickej) a žiadnym dôkazom nepodloženej skutočnosti.

Podľa konštantnej Judikatúry NS SR, pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou mala byť znížená dôstojnosť
alebo vážnosť osoby navrhovateľa v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah

vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí navrhovateľa. Túto mieru sa snažil súd zisťovať
dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Súd mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal reakciu svedčiacu o znížení dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v spoločnosti v značnej
miere v zmysle § 13 ods. 2 OZ, aj preto navrhovateľovi nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Na základe takto vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že odporca
sa nedopustil konania, ktoré by bolo možné považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv
navrhovateľa, a preto žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko si odporca náhradu trov konania neuplatnil (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 25.2.2009),
pričom mu v konaní ani žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi, hoci bol v konaní úspešný,
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis