Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2009

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/44/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506201979
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Ota Jurča a JUDr. Juraja Tymka vo veci žalobcov 1) X. N., bytom Z. 9, zast. advokátkou JUDr.
Gabrielou Jablonskou, Advokátska kancelária Košice, Letná 15, 2) W. N., bytom M. XX, 3) X. N., bytom
R. XXX, oboch zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20,
proti žalovanej X. Takáčovej, bytom M. XXX, zast. advokátkou JUDr. Danielou Tarhajovou, advokátska
kancelária Košice, Mlynárska 19, o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Košice-okolie č.k. 14C/44/06-111 z 2.10.2008 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

Z a v ä z u j e žalobcov v 1.,2. a 3.rade zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 54,94 €

do 3 dní po právoplatnosti rozsudku advokátke žalovanej JUDr. Daniele Tarhajovej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej
21.5.1998, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/8 k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. X kat. úz. Z. parc. č. X/X, č. 7, dom súp. č. X postavený na parc. č. X/X, ktorej vklad bol povolený
pod č. V-1821/98 a darovacej zmluvy z 21.6.2003, ktorou došlo k prevodu podielového spoluvlastníctva
v podiele 3/6 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X kat. úz. Z. rodinný dom súp. č. 1, parc. č.
X/X, č. X spolu s garážou, oplotením a ostatnými stavbami, ktorých vklad bol povolený pod č. V-467/04.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcov zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 380,10

€ (11.451,- Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že darovacou zmluvou z 21.5.1998 darca W. N. svoj podiel
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X v pomere 5/8 k celku v zastúpení opatrovníkom daroval
žalovanej. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. P 149/94 bol schválený úkon kolízneho
opatrovníka spočívajúci v uzavretí darovacej zmluvy medzi darcom W. N. a obdarovanou X. N. ohľadne
nehnuteľností zapísaných na LV č. X kat. úz. Z. a to domu parc. č. X/X, súp. č. 1 so zastavanou plochou
909 m2, záhrady parc. č. X o výmere 1444 m2 s oplotením, všetko 5/8, ktorý rozsudok nadobudol

právoplatnosť 8.6.1998. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.
zn. Nc 760/94 zo 6.9.1994 bol W. N. pozbavený spôsobilosti na právne úkony, preto mu uznesením toho
istého súdu sp. zn. P 149/94 z 30.11.1994 bola ustanovená opatrovníčka X. N., po jej smrti uznesením
toho istého súdu sp. zn. P 149/94 z 2.4.1998 za opatrovníčku mu bola ustanovená X. N. (žalovaná).Vychádzajúc z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na ust. § 37 ods. 1 OZ, § 38 ods. 2 OZ a § 39
OZ mal za preukázané, že medzi darcom, W. N. zastúpeným kolíznym opatrovníkom a obdarovanou,
X. Takáčovou, došlo k uzavretiu platnej a účinnej darovacej zmluvy, právny úkon kolízneho opatrovníka

bol súdom schválený majúc za to, že schválený právny úkon pri zohľadnení, že nesvojprávny daroval
svoj podiel na dome a záhrade dcére, ktorá sa o neho stará a ktorá zriadila vecné bremeno v jeho
prospech, na základe ktorého má právo doživotného bývania v dome, je v záujme nesvojprávneho,
uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, aby darovanie predmetných sporných nehnuteľností bolo
v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaná spoločne s manželom doopatrovala svojho otca W.

N., pričom išlo o intenzívnu starostlivosť z jej strany, ktorú skutočnosť potvrdili aj samotní žalobcovia,
pričom starostlivosť bola zabezpečovaná niekoľko rokov, počas ktorých bol darca imobilný a potreboval
asistenciu pri vykonávaní aj základných potrieb. Mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
na preukázanie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, preto žalobu zamietol.

Čo sa týka žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy z 21.6.2003 uzavretou
medzi darcom W. N., zastúpeným kolíznym opatrovníkom a X. N., ktorou došlo k prevodu podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X kat. úz. Z. rodinný dom súp. č. X parc. č. X/X
č. X spolu s garážou a oplotením a ostatnými stavbami v podiele 3/16 k celku, ktorej vklad bol povolený
správou katastra pod č. V-407/04, mal za to, že v danom prípade, keďže žalobu o neplatnosť tohto
právneho úkonu podávali iba žalobcovia v 2. a 3. rade a ako žalovanú označili iba Melániu N., nie sú
účastníkmi konania všetci spoluvlastníci a z dôvodu neúplnosti okruhu účastníkov žalobu aj v tejto časti

zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, žalobkyňa v 1. rade z dôvodu, že súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto, že jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že sa domáhala
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že ide o neplatnosť právneho úkonu, ktorý svojim obsahom a
účelom odporuje zákonom a prieči sa dobrým mravom, pričom rozpor s dobrými mravmi videla v tom,
že žalovaná bola ustanovená za opatrovníčku nebohému nesvojprávnemu W. N. a prostredníctvom
ustanoveného opatrovníka bola nehnuteľnosť prevedená na ňu darom. Poukazujúc na obsah spisov

Okresného súdu Košice-okolie č. 16C 165/94 a P 149/94 bola toho názoru, že súd vo svojom posudku
nemohol vysloviť právny názor, že zriadením vecného bremena v prospech darcu bol dodržaný zákonný
postup,keďvčasevyneseniarozsudkueštevprospechdarcunebolozriadenévecnébremeno,totobolo
zriadenéažzmluvouuzatvorenouovyšejedenrokneskôr.Tátoskutočnosťvyplývazvyššieuvádzaných
spisov, preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a zaujal vo veci nesprávny právny názor, preto

navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zmeniť tak, aby bolo určené, že darovacia zmluva
uzavretá 21.5.1998 je absolútne neplatná a aby jej bola priznaná náhrada trov konania.

Žalobcovia v 2. a 3. rade svoje odvolanie odôvodnili poukazom na ust. § 221 ods. 1f) O.s.p., že
súd nedospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Poukazovali na to, že podľa ich názoru otec
nikdy neprejavil vôľu, aby jeho majetok pripadol iba jednému z detí, takúto vôľu nemala ani ich matka,

preto sa im viac ako čudné javila tá skutočnosť, že až po smrti matky došlo k jednotlivým právnym
úkonom na základe ktorých jedinou vlastníčkou celého majetku sa stala ich sestra - žalovaná. Pripustili,
že formálne bol naplnený zákon v súvislosti s ustanovenými kolíznymi opatrovníkmi a odsúhlasením
právnych úkonov, ale zdôrazňovali, že v čase, kedy došlo k týmto právnym úkonom, nemali možnosť
sa rozprávať s otcom, pretože bol v dome žalovanej, kde prístup nemali. Poukazovali na to, že chcú

zdôrazniť, že ich otec po mozgovej príhode nebol na tom tak, že by nedokázal posúdiť svoje úkony, bol
orientovaný v čase a priestore a aj keď formálne bol pozbavený svojprávnosti, podľa ich názoru nikdy
by takúto darovaciu zmluvu nebol býval urobil. Poukazovali ďalej na to, že darovacia zmluva uzatvorená
21.5.1998 síce pôvodne obsahuje klauzulu, podľa ktorej sa zriaďuje právo doživotného bývania v dome
obdarovanej, avšak na tejto darovacej zmluve je zjavné, že táto časť je vyčiarknutá, jej vyčiarknutie je

parafované iba obdarovanou a ustanoveným opatrovníkom nie, pričom už v uvedenom období darca
býval u obdarovanej a ak teda nemalo iba dôjsť k zabezpečeniu práva bývania W. N. je namieste otázka,čibysúdtakýtoprávnyúkonbolschválil.Poukazovalinato,žedoživotnéprávobývaniavprospechW.N.
bolo zriadené dodatočne, dávno potom čo všetky nehnuteľnosti prešli na žalovanú. Napokon poukázali
na to, že takýmto spôsobom žalovaná získala aj ďalší nehnuteľný majetok, ktorého výlučným vlastníkom

bol ich otec.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu odvolaní vyplýva, že žalobcovia svoje odvolanie odôvodňovali dôvodmi podľa § 205 ods. 2
písm. d), f) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré
nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie).Omylnúaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdpoužilnasprávnezistenýskutkovýstav

nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne
vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie
je dôvodné.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

ho odchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z cit. zák. ust. vyplýva, že o nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide
vtedy, keď právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten

cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť ide v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide
o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúci
morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že neplatnosť právneho úkonu žalobcovia v danom prípade odvodzovali
z toho, že darovacia zmluva sa prieči dobrým mravom tým, že došlo k prevodu nehnuteľností na

opatrovníka tým, ktorý následky svojho konania nevie posúdiť a že táto zmluva obchádza zákon,
lebo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti by bolo možné previesť len v zvláštnych odôvodnených
prípadoch. Opatrovníctvo takýmto prípadom nie je, zvlášť keď odporca má nielen svoju bytovú otázku
vyriešenú,alenehnuteľnosťnazákladeprávarodičovužívanavrhovateľkasosvojourodinou.Žalobcovia
v 2. a 3. rade písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 14.6.2007 - počas konania žiadali

pripustenieichzámenunastranunavrhovateľovzdôvodu,žemalinaliehavýprávnyzáujemnavyslovení
neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej sa domáha aj pôvodná žalobkyňa, zároveň sa domáhali určenia
neplatnosti aj darovacej zmluvy uzavretej 21.5.1998 medzi Vincentom N. - darcom a žalovanou X. N.
ako obdarovanou. Ako dôvod neplatnosti právneho úkonu uvádzali neplatnosť právneho úkonu podľa §
38 OZ z dôvodu, že ho urobil niekto kto nebol spôsobilý na takýto právny úkon a zároveň aj s poukazom

na ust. § 39 OZ z dôvodu, že ide o rozpor s dobrými mravmi, ak osoba, ktorá sa má starať o záujmysvojprávnej robí také právne úkony, aj keď prípadne sú v súlade so zákonom, pretože v konečnom
dôsledku zákon obchádzajú a robí všetky právne úkonu k tomu, aby sama seba obohatila na úkor
ostatných prípadných dedičov napriek tomu, že títo sa rovnako starajú o osobu nesvojprávnu.

V danom prípade dňa 21.5.1998 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, pri ktorej nesvojprávneho darcu
zastupoval kolízny opatrovník F. H. na základe uznesenia Okresného súdu Košice-okolie č.k. P
149/94-64 z 12.5.1998 a po uzavretí darovacej zmluvy požiadali, aby tento právny úkon bol schválený
súdom. Súd prvého stupňa po vypočutí obdarovanej a opatrovníka, ktorý nemá žiadny príbuzenský ani
pomer k účastníkom ani žiaden blízky vzťah k opatrovníčke nesvojprávneho, schválil tento úkon a ako

to vyplýva z dôvodov rozhodnutia (/P 149/94-78 z 25.5.1998) mal za to, že ide o právny úkon v záujme
nesvojprávneho, pretože ide o zmluvu, ktorou nesvojprávny daruje svoj podiel na dome a záhrade dcére,
ktorá sa o neho stará a zriadila v jeho prospech vo svojom dome vecné bremeno, spočívajúce z práv
bývania v rodinnom dome obdarovanej.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného neobstojí tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že v danom prípade došlo k
prevodu nehnuteľnosti na opatrovníka niekým kto nevie následky svojho konania posúdiť a nemožno

považovať za pravdivé ani tvrdenie žalobcov v 2. a 3. rade, že ide o neplatný právny úkon, lebo ho
urobil niekto kto nemá spôsobilosť na právne úkony. V danom prípade totiž nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetom darovacej zmluvy, bola obdarovaným darovaná priamo žalovanej, teda nebola prevedená
na opatrovníka a darovaciu zmluvu neuzatváral samotný darca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, ale kolízny opatrovník, ktorý mu bol na tento úkon ustanovený súdom.

Zvykonanéhodokazovaniajednoznačnýmspôsobomvyplynuloažalobcoviatovodvolaniachvpodstate
ani nenamietajú, že žalobkyňa v 1. rade sa do rodinného domu svojich rodičov nenasťahovala na ich
požiadanie, do rodinného domu svojich rodičov sa žalobkyňa v 1. rade so svojou rodinou prisťahovala
bez toho, aby vopred získala súhlas rodičov počas ich spolužitia vznikali nedorozumenia medzi rodinou
žalobkyne a jej rodičmi, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplynula predovšetkým z poznámok, resp.

zápisov, ktoré si matka účastníkov počas života robila a tak isto aj z výpovedí žalobcov v 2. a 3. rade.
V dôsledku týchto nezhôd matka účastníkov konania mala v úmysle riešiť situáciu súdnou cestou o
čom svedčia jej písomné záznamy o jednaní s advokátom. Navyše medzi účastníkmi nebola spornou
ani skutočnosť, že okrem žalovanej sa o otca po smrti matky ďalší súrodenci nestarali, a to z rôznych
dôvodov, pričom otec účastníkov (darca) si vyžadoval celodennú starostlivosť a opateru, pretože po

mozgovej príhode nebol schopný si zabezpečovať svoje záležitosti, postupom času sa stal úplne
imobilným a vyžadoval si celodennú opateru a po smrti manželky otec účastníkov prejavil svoju vôľu
bývať u dcéry - žalovanej, odmietal žiť v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a jej rodinou vzhľadom
na existujúce zlé vzťahy počas doby ich spolužitia za života matky účastníkov. Samotní žalobcovia
v 2. a 3. rade pripustili, že žiadnym spôsobom nepomohli svojim rodičom pri riešení ich problémov

počas spolužitia so žalobkyňou a jej rodinou, preto neobstojí ich tvrdenie, že sa rovnako starali o osobu
nesvojprávnu ako žalovaná.

Z uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o tom, že právny úkon urobený 21.5.1998 nie je v
rozpore s dobrými mravmi je správny. Aj odvolací súd dospel k záveru, že konanie účastníkov darovacej
zmluvy nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože jedine žalovaná venovala

náležitú opateru a poskytovala pomoc svojim rodičom v starobe a chorobe, navyše v konaní žiadnym
spôsobom nebolo preukázané obchádzanie zákona, nebol preukázaný tvrdený úmysel ukrátiť žalobcov
o ich dedičský podiel, pričom je potrebné zdôrazniť, že na preukázanie existencie pravdivosti tohto
dôvodu žalobcovia okrem svojho tvrdenia neoznačili žiaden dôkazný prostriedok.

Vdanomprípadeneobstojíanitvrdenie,žeschválenieprávnehoúkonunebolovzáujmenesvojprávneho

- darcu, pretože k zriadeniu vecného bremena došlo až rok po uzavretí darovacej zmluvy, aj to iba
manželom žalovanej, pretože z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice-okolie P 149/94
vyplýva, že darovacia zmluva uzavretá 21.5.1998 medzi darcom Vincentom N. zastúpeným kolíznym
opatrovníkom F. H. a obdarovanou X. N. obsahuje aj dohodu o zriadení doživotného práva bývania v
dome obdarovanej v M. 186. Zmluva o zriadení vecného bremena, na ktorú žalobcovia poukazujú a

ktorá bola uzavretá 11.6.1999 bola zmluvou o zriadení vecného bremena uzavretou medzi povinným zvecného bremena X. N. (manželom žalovanej) a oprávneným z vecného bremena W. N. v zastúpení
opatrovníčkou - žalovanou. Ide teda o inú zmluvu o zriadení vecného bremena, nemajúcu súvis s
darovacou zmluvou. Predmetnou zmluvou sa manžel žalovanej zaviazal zriadiť vecné bremeno v

prospech otca svojej manželky bezodplatne, išlo teda o ďalší v poradí druhý zabezpečovací úkon, ktorý
bol vykonaný v prospech darcu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke správne
posúdil, pretože použil správne právne predpisy, správne ich vyložil a správne ich aplikoval na zistený

skutkový stav.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1.465,- Sk (48,63 €) a paušálnej náhrady
190,- Sk (6,31 €), čo spolu predstavuje čiastku 54,94 €, ktorú sumu sú žalobcovia povinní zaplatiť v

súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. advokátke žalovanej do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia v
odvolacom konaní neboli úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.