Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2010

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18C/3/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708205296
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcov Mareka Capíka, bývajúceho v Blatných
Revištiach č. 53 a Jána Capíka, bývajúceho vo Veľkých Slemencoch č. 20, zast. F.. F. Z., advokátom
AK so sídlom na ul. Kpt. Nálepku č. 8 v Michalovciach, proti žalovaným Majetkovému Holdingu a.s., so
sídlom na Prievozskej č. 2/A v M., E.: XX XXX XXX a Prvej prešovskej dražobnej spoločnosti s.r.o., so
sídlomnaKonštantínovejč.3vPrešove,IČO:36497240,oochranuvlastníckehoprávaknehnuteľnosti,
o odvolaní oboch žalovaných proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach, č.k. 18C 3/2008-110 zo
dňa 6. mája 2009, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok a žalobu z a m i e t a .

Z a v ä z u j e žalobcov spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v sume
99,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa a upustiť od
výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade vedených na
LV č. 523 kat. úz. Blatné Revištia, vzniknutého na základe záložnej zmluvy č. 78-785131-7 zo dňa
2.9.2002 registrovanej Štátnym notárstvom v Michalovciach dňa 3.9.1992 pod R3 1163/92, a to vo forme
dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/02 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ďalej rozhodol, že žalovaní v

1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v sume 755,85 € na účet zástupcu
žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že výkon záložného práva záložného veriteľa
sa premlčuje ako každé iné právo podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka. Premlčaním právo na
plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba
namieta premlčanie po uplynutí premlčacej doby. Vychádzajúc z tohto ustanovenia potom skonštatoval,
že právo síce nezaniká, ale zaniká nárok a súd takéto právo nemôže priznať alebo uznať. Ďalej uviedol v
odôvodnení ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. a konštatoval, že naliehavý záujem na určení, že žalovaní

sú povinní zdržať sa a upustiť od výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam je daný, keďže je tu
aktuálny vzťah objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý je ohrozením právneho
postavenia žalobcov a ktorý možno týmto právnym prostriedkom, teda rozhodnutím súdu odstrániť.
Žalovaní svojím konaním jednoznačne uviedli, že sa mienia domáhať výkonu záložného práva, čo vkonaní bolo preukázané podaniami žalovaných ohľadom výkonu záložného práva. Keďže podľa názoru
súdu výkon záložného práva záložného veriteľa, žalovaného v 1. rade je premlčaný, toto záložné právo
nemožno vykonať, súd preto žalobe vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku. Rozhodnutie o náhrade

trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania
proti neúspešným žalovaným.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja žalovaní. Žalovaný v 1. rade žiadal zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu zamietnuť a v prípade potvrdenia rozsudku žiadal pripustiť možnosť dovolania v
právnej otázke posúdenia aplikácie Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na inštitút premlčania
práva výkonu záložného práva záložným veriteľom. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že záložné

právo je právom akcisorickým. Nepremlčí sa skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Poukázal na rozhodnutia Najvyšších súdov Českej a Slovenskej republiky z
ktorých citoval, že právo na uspokojenie sa zo zálohy zaniká dňom, v ktorom je zástavný veriteľ podľa
hmotného práva oprávnený požadovať, aby zaistená pohľadávka bola uhradená z výťažku získaného
speňažením zástavy. Taký okamžik nastáva vtedy, ak dlžník zaistenú pohľadávku riadne a včas nesplnil,

teda márnym uplynutím doby splatnosti zaistenej pohľadávky. Záložné právo, s výnimkou niektorých
otázok obsiahnutých v ust. § 299 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2000, nie je upravené
v Obchodnom zákonníku a riešia ho predpisy občianskeho práva, najmä Občiansky zákonník. Preto
podľa žalovaného zástavné právo nie je premlčané, ak dosiaľ neuplynula premlčacia doba u zaistenej
pohľadávky. V takom prípade sa záložné právo premlčuje až márnym uplynutím premlčacej doby

zaistenej pohľadávky. Keďže v tomto prípade primárny právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy
medzi veriteľom a obligačnou dlžníčkou nezaniklo, naopak, právny predchodca žalovaného v 1. rade
včas uplatnil svoje právo pred uplynutím premlčacej doby na príslušnom súde a následne po priznaní
práva aj v exekučnom konaní, nemožno považovať zabezpečenú pohľadávku žalovaného v 1. rade za
premlčanú. Potom s poukazom na ust. § 100 ods. 2 OZ nemôže byť premlčané ani záložného právo

žalovaného v 1. rade voči žalobcom. Žiadal žalobcov zaviazať k náhrade trov konania.

Žalovaný v 2. rade podal tiež odvolanie proti rozsudku. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu
proti žalovanému v 2. rade zamietnuť. Poukázal na to, že namietajú svoju pasívnu legitimáciu, pretože
dražobná spoločnosť nevykonáva záložné právo, a preto sa nemôže zdržať ani upustiť od výkonu
záložného práva. Nie je subjektom práv a povinností plynúcich zo záložnej zmluvy, a preto nemôže byť

pasívne legitimovaná v tomto konaní. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal prisúdiť.

Žalobcovia navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a žiadali priznať náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré advokát vyčíslil. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že vo veci 11C
1436/99 bolo preukázané, že žalobca v 1. rade, resp. jeho právny predchodca ako záložný veriteľ v
premlčacej dobe do 17.3.2000 neuplatnil svoje právo zo záložnej zmluvy postupom podľa § 299 ods.

2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie bolo platné a účinné až do 1.3.2003 a do uvedenej doby
neuplatnili svoj nárok ani v rámci súdneho konania podaním žaloby, resp. iným spôsobom, ktorý by
sa považoval podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo uplatnenie práva.
Prvostupňový súd podľa žalobcov správne uzavrel, že výkon záložného práva žalovaného v 1. rade
je premlčaný a toto záložné právo nemožno vykonať. Trvajú na svojom stanovisku, že pokiaľ sa týka

premlčania nároku záložného veriteľa je potrebné vychádzať iba z Obchodného zákonníka, keďže
novely Obchodného zákonníka, ktorými boli zrušené ustanovenia o záložnom práve neobsahujú žiadne
procesné ustanovenia o spätných účinkoch. V námietke žalovaného v 2. rade, že nie je pasívne
legitimovaný poukázali na ust. § 126 ods. 1 OZ, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti
každému, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje a žalovaný v 2. rade sa domáhal vstupu do domovej

nehnuteľnosti žalobcov a umožnenia vykonania ohodnotenia a ohliadky predmetu dražby a zároveň sa
pokúšal umiestniť na oplotenie predmetnej domovej nehnuteľnosti tabuľku s nápisom „Na predaj“. Z toho
vyplýva jeho pasívna legitimácia.Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že boli dôvody pre zmenu
rozhodnutia.

Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva, ktorého sa domáhajú žalobcovia vo vzťahu k
záložnému veriteľovi a dražobnej spoločnosti.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia

Odvolací súd zistil tak ako to už konštatoval aj v rozhodnutí 1 Co 287/2008 z č.l. 65, že zo spisu 14
Cb 165/1996 z rozsudku zo dňa 25.6.1997 vyplýva, že žalovaná Monika Capíková bola zaviazaná
zaplatiť žalobcovi v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava sumu 614.634,70Sk s prísl. ako dlh z úverovej
zmluvy uzavretej dňa 3.9.1992. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.10.1997. Pohľadávka z
tejto úverovej zmluvy bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá

bola 2.9.1992 uzavretá so žalobcami a predmetom zálohu bol rodinný dom súp. č. 63 v kat. úz.
Blatné Revištia, zapísaný na LV č. 252 na stredisku Geodézie v Michalovciach. Na základe tohto
právoplatného rozsudku bol podaný návrh dňa 9.2.1999 na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora
JUDr. Bartolomeja Jakubčáka a konanie sa vedie pod sp.zn. Ex 95/1999. Z týchto rozhodnutí a z
následného konania jednoznačne vyplýva, že pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, nie

je premlčaná. Žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny predchodca uplatnil nárok na súde včas, jeho nárok
bol v celom rozsahu priznaný súdom a žalovaný v 1. rade riadne pokračoval v konaní podaním návrhu
na vykonanie exekúcie. Za tohto stavu došlo v zmysle ust. § 112 OZ k prerušeniu plynutia premlčacej
lehoty, takže nárok tohto žalovaného premlčaný nie je.

Podľa § 100 ods. 2 OZ záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Za tohto stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne keď dospel k záveru, že záložné právo je
premlčané. V tomto prípade ide zo strany súdu prvého stupňa o nesprávne právne posúdenie, pretože
podľa odvolacieho súdu záložné právo v tomto prípade nie je premlčané, pretože je nepremlčaná ani
zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a žalobu zamietol, pretože odvolací súd nezistil ani žiadne ďalšie iné skutočnosti, pre

ktoré by nebolo možné s predmetom dražby nakladať. V konaní 11C 1436/1999, kde pôvodne bolo
právnym predchodcom žalovaného v 1. rade žalovaná povinnosť strpieť predaj predmetu záložného
práva z uvedenej záložnej zmluvy vo vzťahu k terajším žalobcom, došlo v priebehu konania k zmene
žaloby tak, že Slovenská sporiteľňa, a.s. žiadala zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
sumu 614.634,70 Sk s 19% úrokom z omeškania, preto neexistuje ani žiadne súdne rozhodnutie, na

základe ktorého by nebolo možné s predmetom dražby nakladať.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že zaviazal k náhrade trov konania oboch žalobcov spoločne a nerozdielne v prospech žalovaného
v 1. rade , ktorému vznikli trovy v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z odvolania vo výške 99,50
€. Túto sumu zaviazal odvolací súd nahradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 2. rade náhradu trov konania nežiadal prisúdiť, preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu
trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.