Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/27/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707201762
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6707201762.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci

navrhovateľky L. O., nar. XX.. XX. XXXX,. trvale bytom A. K. XXX,. XXX. XX. D. proti odporcovi S. O.,
nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom XXX. XX. D. č. X,. o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti navrhovateľky parc. č. KN 89, 90/1 a 90/2 nachádzajúce
sa v k. ú. D. a rodinný dom súp. č. X postavený na parcele č. KN 89, všetky nehnuteľnosti zapísané na
LV č. 14 vedeného Správou katastra K. a to v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 7.200,- Sk a to v lehote 15 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať
nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky a to parc.č . KN 89, 90/1 a 90/2 nachádzajúcich sa v k. ú. D. a
rodinný dom súp. č. X postavený na parcele č. 89, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. 14 vedeného
Správou katastra K. a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca v konaní pred súdom uviedol, že by sa s navrhovateľkou chcel dohodnúť, nemá sa kde

vysťahovať , nemá peniaze. V priebehu konania ďalej uvádzal, že žiada, aby navrhovateľka pre neho
zabezpečila náhradný byt.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Tunajší súd už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18. 12. 2007, ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel s
odôvodnením, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností , ktorých vypratania sa
domáha.Odporcasúdunepreukázalasúdnezistilžiadnyprávnytitul,nazákladektoréhobymalodporca
právo predmetné nehnuteľnosti užívať. Navrhovateľka neužíva nehnuteľnosti z dôvodu vzťahovýchproblémov medzi účastníkmi, keď táto opustila nehnuteľnosť a odsťahovala sa do podnájmu k svojej
dcére. Súd tiež poukázal na tú skutočnosť, že bolo preukázané, že výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľností je navrhovateľka, pričom aj realizáciou prístavby rodinného domu odporcom, nedošlo k

zmene vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam.

Na odvolanie odporcu odvolací súd, a to Krajský súd v Banskej Bystrici, uznesením č. k.
15Co/48/2008-96 zo dňa 02. 04. 2008 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
pričom podľa názoru krajského súdu je potrebné zaoberať sa posudzovaním otázky, či odporca

nemá právo na zabezpečenie bytovej náhrady vychádzajúc aj z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka; ďalej súd vyslovil názor, že pre rozhodnutie vo veci ohľadne toho či povinnosť odporcu
vypratať nehnuteľnosti treba viazať na zabezpečenie bytovej náhrady , je nevyhnutné zistiť aké bolo
správanie odporcu voči navrhovateľke a členom jej rodiny počas manželstva a po rozvode, zistiť či
odporca po tom, ako zostal jediným užívateľom predmetných nehnuteľností, zabezpečoval priebežnú
údržbu domu tak, aby nedochádzalo k jeho poškodzovaniu, či umožňoval navrhovateľke vstup do

nehnuteľností, právne významné je aj zistenie, či odporca sa dozvedel o ponuke navrhovateľky
zabezpečiť odporcovi jednoizbový byt v H. M., ktorý mal byť rezervovaný do konca mája 2007.

Tunajší súd vo veci doplnil dokazovanie. Súd dokazovanie vykonal výsluchom účastníkov, písomnými
dokladmi, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C 75/98, výsluchom svedkov,

fotografiami nehnuteľností, správou S. P. a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania boli manželia. Manželstvo uzavreli dňa XX. XX.. XXXX,. toto bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C 75/98-8 zo dňa 11. 05. 1998, rozsudok o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňom 17. 06. 1998. Súd z listu vlastníctva č. 14 zistil, že navrhovateľka je ako

výlučná vlastníčka vedená u Správy katastra K. u nehnuteľností a to pozemkov parc. č. KN 89 vo výmere
1054 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 90/1 o výmere 289 m2 - záhrady, parc. č. 90/2 o výmere
30 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súp. č. X , ktorý je postavený na parcele č.
KN 89. Súd z horeuvedeného listu vlastníctva zistil, že vlastníctvo nadobudla na základe dedičského
konania č. k. D 241/73 a D 1197/81.

Navrhovateľka v konaní pred súdom vypovedala, že s odporcom sú už 9 rokov rozvedení. Počas tej
doby odporca býval v dome bez toho, aby mal snahu sa s ňou nejako vyrovnať, ona počas toho obdobia
platila všetky poplatky, čo sa týka daní a poistného. Vyzývala ho počas tohto obdobia písomne , aby sa
spolu nejako dohodli, nemal na tom záujem. Predmetné nehnuteľností ona vôbec neužíva, nemôže sa

tam vôbec dostať, odporca ju ohrozuje. Ona z nehnuteľnosti odišla v júni 1998, odišla bývať k dcére do
podnájmu. Nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa domáha, užíva všetky odporca.

Odporca v konaní pred súdom vypovedal, že sa jedná o rodičovský dom rodičov navrhovateľky, on
tento dom zrekonštruoval tak, aby sa do tohto domu mohli presťahovať aj rodičia navrhovateľky. Z

hospodárskych miestností urobil pre nich bývanie. Vypovedal, že je pravdou, že v rodinnom dome súp.
č. X býva, celý ho udržiava, ale v celom dome nebýva. Poukázal na to, že bola vykonaná prístavba k
rodinnémudomu,bolovydanéstavebnépovolenie,kolaudačnérozhodnutienaprístavbuvydanénebolo,
výstavba nemá samostatné súpisné číslo. Po rozvode sa majetkoprávne nevysporiadali, pretože bol
vtedy nezamestnaný. Vypovedal, že pokiaľ odporkyňa platila domovú daň, on by ju bol platil, ale nemal

na akom základe. Za elektrinu a vodu platí si v nehnuteľnosti on. On by sa chcel s navrhovateľkou
dohodnúť, nemá sa kde vysťahovať, nemá peniaze.

Súd z listu navrhovateľky zo dňa 05. 05. 2003 zistil, že týmto listom navrhovateľka odporcu vyzývala na
vypratanie sporných nehnuteľností najneskôr do 30. 06. 2003, list prevzal odporca dňa 12. 05. 2003.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľka listom zo dňa 23. 05. 2007 odporcovi oznámila, že dňa 22. 02. 2007
podala žalobu o vypratanie nehnuteľností na tunajší súd, navrhla mu zároveň mimosúdnu dohodu s tým,
že je ochotná pre neho zabezpečiť jednoizbový byt v H. M.. Zároveň ho vyzvala na vyjadrenie najneskôr
do 29. 05. 2007 z dôvodu, že dovtedy je byt rezervovaný. List bol podaný na pošte D. dňa 24. 05. 2007.

Súd zo stavebného povolenia bývalého O. N. V. vo Z. - O. V. A. Ú. P. vydaného dňa 19. 11. 1978 zistil,
že na základe žiadosti navrhovateľky a odporcu, vtedy jej manžela, O. vo Z. povolil prístavbu rodinnéhodomu pozostávajúcu z troch izieb, haly, pričom nevzniká byt na pozemku parc.č . 89 v k. ú. D.. Výstavba
sa mala realizovať svojpomocne.

Súdzfotografiínehnuteľností(vspisenač.l.105-107)zistil,ženehnuteľnosťniejevdobromtechnickom
stave, steny nehnuteľnosti sú zatečené.

Súd z výsluchu svedkyne R. M., starostky obce D., zistil, že ona sa vie vyjadriť k správaniu odporcu k
navrhovateľke resp. k deťom pochádzajúcim z ich manželstva, len v období posledných dvoch rokov ako

je starostka. Vypovedala, že navrhovateľka ju požiadala, aby išla s ňou do rodinného domu, v ktorom
býva odporca z dôvodu, že sa tam bála ísť. V rodinnom dome bola aj s navrhovateľkou niekedy na jar
2008. Bol tam prítomný aj odporca. Vypovedala, že boli pozrieť dom, tento je v strašnom stave, je tam
pozatekané, je opadaná omietka, tečie zo strechy, okná sú zaplesnené, o ten dom sa nestará. Odporca
sa vtedy nejako nevyjadroval. Vie, že odporca do rodinného domu pustí len navrhovateľku samú, pokiaľ
by tam chcela ísť s nejakými opravármi a podobne, týchto tam nepustí. Vie to preto, lebo pri tom bola

osobne aj prítomná a to jedenkrát. Vypovedala, že hovorila jej navrhovateľka a tiež dcéra účastníkov S.
Ž., že navrhovateľka zabezpečila pre odporcu jednoizbový byt aj rodinný dom. Dane za dom a za všetky
nehnuteľnosti platí navrhovateľka.

Svedkyňa S. Ž., dcéra účastníkov, vypovedala, že s rodičmi žila odmalička. Odporca sa veľmi zle správal

k matke a tiež k nej (svedkyni) a k jej sestre, správal sa zle ku všetkým, bil ich, museli z domu utekať,
pričom takáto situácia trvala do doby než sa rodičia rozviedli. Navrhovateľka z domu odišla skôr , ako
bolo manželstvo rodičov rozvedené. Svedkyňa potom bývala aj s dcérou a manželom v dome, z domu
odišla niekedy v roku 2003 z rovnakých dôvodov ako navrhovateľka, pričom vypovedala, že odporca
navrhovateľku fyzicky napádal, stalo sa to viackrát. V rodinnom dome naposledy bola pred dvomi

týždňami (výpoveď svedkyne zo dňa 02. 09. 2008), rodinný dom je v katastrofálnom stave, odporca
rodinný dom neudržiava. Odporca navrhovateľke neumožňuje prístup do rodinného domu, čo vie z jej
rozprávania.Vypovedala,žesnavrhovateľkousarozprávalaonáhradnombývaní,pričomnavrhovateľka
jej povedala, že zabezpečila pre odporcu náhradné bývanie, ale že to odmietol. S odporcom sa o tomto
nerozprávala.

Navrhovateľka k predmetu sporu na pojednávaní dňa 02. 09. 2008 doplnila svoju výpoveď tak, že čo
sa týka náhradného bytu pre odporcu, ona žiadala O. Ú. v H. M. o pridelenie jednoizbového bytu.
Zároveň predložila odpoveď obce H. M. ohľadom tejto žiadosti. List navrhovateľky zo dňa 23. 05. 2007
zaslala odporcovi poštou, tento list sa jej vrátil späť, obálku už nemá, prečo si však odporca list na pošte

nevyzdvihol. Navrhovateľka k oprave strechy uvádzala, že dala opraviť strechu na stodole. Materiál
doviezla, pričom boli s tým určité problémy. Následne na druhý deň prišla s iným „majstrom“ , ktorý mal
robiť strechu na dome, avšak odporca ich nepustil s tým, že sa vyjadril, že to urobí on, avšak neurobil nič.

Odporca na pojednávaní dňa 02. 09. 2008 a 07. 10. 2008 svoju výpoveď doplnil tak, že vypovedal, že

list zo dňa 23. 05. 2007 on neobdržal, nevedel objasniť z akých dôvodov. O strechu sa chcel starať,
napísal firme S. s. r. o., ale nemal na to peniaze. Predložil list zo dňa 20. 03. 2007, z ktorého súd zistil,
že horeuvedená firma zaslala odporcovi cenovú ponuku opravy hydroizolácie strešného plášťa, kde
predbežná cena za 100 m2 predstavuje 58.900,- Sk s DPH. Odporca k rozvodovému konaniu vypovedal,
že býval „v babinskom dome“, provokovali ho, inak sa správať nemohol, lebo staval dom a oni sa popri

tom viezli, vypil si a podobne.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu, ako je tento uvedený vyššie , s prihliadnutím na
horecitované zákonné ustanovenia, dospel k názoru, že návrh navrhovateľky, pokiaľ sa domáhala
vypratania sporných nehnuteľností, je dôvodný s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľka je výlučnou

vlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo
rozvedené právoplatne dňom 17. 06. 1998. Z výpovede účastníkov ako aj svedkyne S. Ž., súd mal
jednoznačne preukázané, že navrhovateľka nehnuteľnosti neužíva, tieto nehnuteľnosti v súčasnom
období, ako aj dlhšie obdobie predtým, v podstate od konania vo veci rozvodu manželstva užíva odporca
a od roku 2003 výlučne odporca. Zrejmé je, že navrhovateľka neužívala a ani v súčasnosti nehnuteľnosti

neužíva z dôvodu vzťahových problémov medzi účastníkmi. V konaní bola preukázaná aj tá skutočnosť,
že navrhovateľka nesúhlasila s tým, aby odporca predmetné nehnuteľnosti užíval a to už aj v minulosti,
keď už listom zo dňa 05. 05. 2003 sa domáhala toho, aby predmetné nehnuteľnosti odporca vypratal,
čo však odporca neakceptoval a nehnuteľnosti užíva až do súčasnosti. Navrhovateľka je výlučnouvlastníčkou sporných nehnuteľností, pričom k zmene vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam
nedošlo ani realizáciou prístavby rodinného domu, ktorá bola vykonávaná aj odporcom.

S prihliadnutím na názor odvolacieho súdu súd sa ďalej zaoberal otázkou či, vzhľadom k tomu,
že účastníci konania boli manželia, odporcovi ako bývalému manželovi navrhovateľky je potrebné
poskytnúť ochranu práva na bývanie vo vypratávanom rodinnom dome, kým nebude mu zabezpečená
bytovánáhrada.Súdsatedavďalšomzaoberalotázkoučiodporcanemáprávonazabezpečeniebytovej
náhrady. Pre rozhodnutie podľa názoru krajského súdu je potrebné vyhodnotiť správanie sa odporcu

vo vzťahu k navrhovateľke a členom rodiny, tiež vo vzťahu k nehnuteľnosti, čo sa týka zabezpečovania
priebežnej údržby nehnuteľností, umožňovania vstupu navrhovateľke do nehnuteľností a tiež zistenie
či sa odporca dozvedel o ponuke navrhovateľky zabezpečiť mu jednoizbový byt v máji 2007. Súd na
základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca sa počas trvania manželstva voči navrhovateľke ako
aj voči deťom účastníkov dopúšťal fyzického násilia, čo súd mal preukázané z výpovede navrhovateľky,
z výpovede vypočutej svedkyne, dcéry účastníkov a tiež zo spisu tunajšieho súdu č. k. 6C 75/98.

Správanie odporcu voči navrhovateľke aj po rozvode manželstva nebolo primerané, keď táto pri vstupe
do nehnuteľností sa domáhala toho, aby aj iné osoby s ňou do nehnuteľnosti vstupovali z toho dôvodu,
že sa odporcu bála. Súd tiež zistil, a to vzhľadom na stav rodinného domu, ktorý súd mal preukázaný
jednak z fotografií rodinného domu, ako aj z výpovede svedkýň, že stav rodinného domu je zlý, z
čoho súd vyvodil záver, že odporca nezabezpečoval priebežnú údržbu domu tak, aby nedochádzalo

k poškodzovaniu rodinného domu. Je zrejmé, že rodinný dom je zatečený. Svedkyňa R. M. podrobne
opísala stav domu, keď v dome bola prítomná na jar roku 2008 a uviedla, že dom je zatečený, je opadaná
omietka,zostrechytečie,oknásúzaplesnené.Vtomtosmeresúdďalejpoukazujeajnaďalšiezávadové
správanie sa odporcu a síce, že odporca ani navrhovateľke, ako vlastníčke rodinného domu, neumožnil
zabezpečenie opráv na rodinnom dome resp. jej snahu zabezpečiť opravu rodinného domu vždy robil

problémovou, čo súd mal preukázané nielen z výpovede samotnej navrhovateľky , ale v podstate aj
z vyjadrenia odporcu, keď navrhovateľke neumožňoval vstup do nehnuteľností aj v prítomnosti iných
osôb, prostredníctvom ktorých by bola mohla zabezpečiť prípadnú opravu nehnuteľnosti. Čo sa týka
ponuky náhradného bývania v jednoizbovom byte, súd mal preukázané, že skutočne navrhovateľka v
tomto smere vykonala potrebné kroky. Požiadala obecný úrad o jednoizbový byt. Súd z korešpondencie,

ktorú predložila navrhovateľka do spisu mal preukázané, že obec H. M. listom zo dňa 15. 05. 2007
súhlasila s pridelením jednoizbového bytu. Súdu ďalej navrhovateľka preukázala, že odporcovi ponúkla
túto bytovú náhradu listom zo dňa 23. 05. 2007, pričom list bol podaný na pošte D. dňa 24. 5. 2007
doporučene, z vyjadrenia samotnej navrhovateľky súd mal preukázané, že list jej bol vrátený t. z., že
odporca si túto zásielku neprevzal; odporca nevedel súdu uviesť žiadne dôvody prečo list si neprevzal,

keď zo správy S. P. súd mal preukázané, že listová zásielka mu bola doručovaná dňa 25. 05. 2007,
adresát t. j. odporca , zastihnutý nebol, v domovej listovej schránke mu bolo zanechané oznámenie
o uložení zásielky. Teda podľa názoru súdu správanie sa odporcu v tom smere, že zásielku si na
pošte nebol prevziať, nemožno pripisovať na ťarchu navrhovateľky, keď táto vykonala všetky potrebné
úkony k tomu, aby sa o ponuke náhradného bytu, ktorý pre neho zabezpečila u obce H. M. dozvedel.

Vyhodnotiac všetky tieto skutočnosti, tak ako sú uvedené vyššie, súd potom dospel k záveru, že za danej
situácie odporca nemá právo na ochranu jeho práva na bývanie vo vypratávanom rodinnom dome do
obdobia kým mu nebude zabezpečená bytová náhrada, ale s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka je potrebné toto právo odporcovi odoprieť, keďže svojím konaním poškodzoval
práva navrhovateľky a to aj práva navrhovateľky ako vlastníčky sporných nehnuteľností.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. a keďže navrhovateľka
bolaúspešnouúčastníčkoukonania,súduložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľketrovykonania
titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 7.200,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).