Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 2, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/33/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105203973
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa J. Ž.,

občana SR, bytom T., G. V. č. XXXX/XX. proti odporkyni M. B., občianke SR, bytom T., ul. XX.. O. XXXX/
XX. o ochranu osobnosti a zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 2.000.000,- Sk takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.02.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 2.000.000,- Sk. Uviedol, že dňa 03.12.2003 odporkyňa osobne
podala na O. P. trestné oznámenie, na základe ktorého bol navrhovateľ obvinený a voči jeho osobe bolo
začaté trestné stíhanie pre pokračujúci tr. čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm.

a/, b/, ods. 2 Tr. zákona pod ČVS: O.-XXX/XX-XXXX.. Dňa 05.12.2003 bol navrhovateľ vzatý do väzby
4Tp/155/2003, ktorú vykonával v Ú. N. V. V. L.. Dňa 05.03.2004 vyšetrovateľ O. P. trestné stíhanie v
časti týkajúcej sa skutku pod č. 2 uznesenia ČVS: O.-XXX/XX-XXXX. podľa § 172 ods. 1 písm. a/ Tr.
poriadku zastavil, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie. Dňa
09.07.2004 bolo voči odporkyni začaté trestné stíhanie pre tr. čin krivého obvinenia podľa § 174 ods.
1 Tr. zákona pod ČVS: O.-XXXX/X-O.-T.-XX.. Dňa 29.10.2004 Okresný súd v Trenčíne rozsudkom sp.
zn. 2T/60/2004 oslobodil navrhovateľa podľa § 226 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby a rozsudok bol
potvrdený Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 3Tos/69/2004. Odporkyňa sa voči jeho osobe dopustila

krivého obvinenia, ovplyvnila rozhodnutie vyšetrovateľa, prokurátora aj sudcu Okresného súdu Trenčín.
Na jeho osobu bola uvalená väzba, následne mu bola obmedzená osobná sloboda a to od 04.12.2003
do 16.12.2004. Následkom vplyvu týchto udalostí mu spôsobila ujmu na zdraví. Pod vplyvom stresu a
depresií navštevoval ústavného psychiatra. Liečba trvala od 19.01.2004 do 01.06.2004 a je evidovaná
v lekárskej dokumentácii Ú. L.. Odporkyňa sa pokúsila rozbiť jeho manželstvo, lživými informáciami
ovplyvnila jeho manželku do takej miery, že táto podala návrh na rozvod ich manželstva dňa 30.01.2004
pod sp. zn. 20C/15/2004 a návrh na zákaz vstupu navrhovateľa do bytu dňa 25.05.2004 pod sp.

zn. 14C/135/2004. Spôsobila mu ujmu v civilnom sektore a poškodila jeho dobré meno pred orgánmi
činnými v trestnom konaní. Cielené útoky odporkyne proti nemu trvali dlhší čas, než aký by zodpovedal
impulzívnej reakcii a odporkyňa osočovala jeho osobu aj pred mal. deťmi T. a J. Ž..

Odporkyňažiadalažalobuzamietnuť.Uviedla,žeješvagrinounavrhovateľa.Navrhovateľpožívalalkohol
o čom ju informovala jej sestra a manželka navrhovateľa, A. Ž.. Sestra ochorela na M. chorobu a ona
vybavila sestre operáciu v K. a počas jej neprítomnosti navštevovala rodinu navrhovateľa. Snažila
sa vypomáhať v domácnosti, chodila prať veľké prádlo a žehliť, lebo sestra bola práceneschopná anavrhovateľ bol v alkoholickom opojení. V jeden piatok prišla pozrieť synovcov a našla mal. T. Ž. samého
doma s vysokými teplotami, otec ho nezobral k lekárovi. Ona ho zobrala domov, išla a s ním k lekárovi,
dala mu predpísať antibiotiká a kým sa nevyliečil, bol u nej. Potom sa vrátil naspäť k navrhovateľovi a

neskôr odišiel zasa k nej domov, lebo navrhovateľ vysával v noci doma mravce, oboch synov vyhnal
o 05:00 hod. ráno z postieľok tvrdil, že ich prepadla mafia a vtedy mal navrhovateľ halucinácie. Bola
privolaná polícia a ona vtedy celú vec nahlásila ako aj konanie navrhovateľa na sociálke. Tí prišli,
zistili situáciu a rozhodli, že T. zostane naďalej u nej a starší syn bude u babičky. T. bol u nej asi
2 mesiace. Navrhovateľ bol už odsúdený za týranie, lebo lyžičkou dopichal synovcovi nohy. Vtedy

podala na neho trestné oznámenie škola, ktorú deti navštevovali. Odporkyňa poprela, že by akýmkoľvek
spôsobom privodila navrhovateľovi ujmu, alebo poškodila mu dobré meno. Okrem udania a toho, čo na
navrhovateľa povedala sestra a vedela od detí, ona žiadne iné oznámenie na navrhovateľa nepodala.
Ona sa do jeho života nestará, je to navrhovateľ, čo ju sústavne obviňuje, obťažuje. Stalo sa, že
obvinil sestru, že týra deti, obvinil riaditeľa školy, píše neslušné listy ich rodine. Píše anonymy do jej
práce a poslal svoju sestru K. Ž. zisťovať, či ju už vyhodili zo zamestnania. Odporkyňa poprela, že

by nejakým spôsobom ovplyvňovala A. Ž. v prípade jej rozvodu. Bol to navrhovateľ, čo sa nestaral
o domácnosť, nepracoval a požíval alkohol a sestra sa rozhodla pre rozvod s ním z vlastnej vôle.
Odporkyňa poprela, že by proti navrhovateľovi viedla nejaké cielené útoky, ona ho nikde neosočovala.
Kvôli tomu, že navrhovateľ všetkých obviňuje deti vynechávali učivo v škole, lebo museli ísť vypovedať
políciu kvôli jeho obvineniam.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, vypočul svedkov K. Ž., A. Ž., O. Ž.,
oboznámil spisy tun. súdu ČVS: O.-XXXX/X-OSV-TN-XX. a 6T/161/2005, 14C/135/2004 a 20C/15/2004
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe trestného oznámenia odporkyne zo dňa 03.12.2003 bolo uznesením ČVS: O.-XXX/XX-
XXXX. zo dňa 03.12.2003 začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre tr. čin týrania blízkej a

zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, b/ ods. 2 písm. c/ Tr. zákona proti navrhovateľovi, lebo bol
dostatočne odôvodnený záver, že:

1. navrhovateľ od presne nezisteného času roku 2002 často v stave opojenia alkoholom po príchode
domov svojej manželke A. Ž. a svojim 2 synom mal. J. Ž., nar. XX.XX.XXXX. a mal. T. Ž., nar.
XX.XX.XXXX. s ktorými žil v spoločnej domácnosti v T., na ul. K.. N. č. XX. vulgárne nadával, i do

„kokotov“ a menovanej pred deťmi hovoril, že je „piča“ a to všetko aj na verejnosti, po príchode domov
robil neporiadok, kopal do vecí, buchotal dverami a to až do noci, v dôsledku čoho menovaní nemohli
spať, pričom sa im vyhrážal, že ich pozabíja a v presne nezistenom čase pred V. roku 2002 všetko
navarené jedlo pozlieval do jedného hrnca a v noci budil synov, ktorým tiež nadával

2. navrhovateľ v presne nezistený deň v júni 2003, keď nikto nebol doma v stave opitosti opustil

domácnosť, pričom ponechal pustený plyn a v čase neprítomnosti A. Ž. v domácnosti od 03.11.2003,
kedy bola hospitalizovaná v zdravotníckom zariadení a kedy zostal so synmi doma sám, sa o nich
nestaral, nekupoval im stravu a nedával im peniaze, mal. T. nechal v stave, keď mal horúčky napospas
jeden týždeň a keď sa tento vrátil po liečbe ochorenia domov od odporkyne, tak ho privítal veľkým revom,
pričom sa celý triasol až do neskorých hodín

3. navrhovateľ v skorých ranných hodinách v čase okolo 5:00 hod. vyhnal oboch svojich synov z domu
na ulicu v pyžame s odôvodnením, že v byte je bomba a mafiáni mu mieria samopalom na hlavu

a vyššie uvedené konanie navrhovateľa u menovaných spôsobuje psychické a fyzické utrpenie a
ohrozuje ich psychické a fyzické zdravie.

Okresný prokurátor v Trenčíne pod sp. zn. 1Pv/943/2003 dňa 05.12.2003 podal návrh na vzatie

navrhovateľa do väzby, z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c/ Trest. poriadku. Bolo konštatované, že
obvinený navrhovateľ sa sústavne oddáva požívaniu alkoholu a pod jeho vplyvom verbálne útočí na
svojich najbližších príslušníkov, a to manželku A. Ž. a mal. deti J. a T. Ž.. O deti sa riadne nestaral, keď
bola ich matka hospitalizovaná a nezabezpečil im stravu ani peniaze. V byte necháva pustený plyn, deti
budí v noci alebo v skorých ranných hodinách s odôvodnením, že musia z bytu odísť, lebo je tam mafia,ktorá mu strieľa na hlavu, alebo že v byte je bomba, šváby a iné chrobáky, ktoré musí navrhovateľ hneď
odstrániť.

Okresný súd Trenčín č. k. 4Tp/155/2003-12 zo dňa 05.12.2003 rozhodol o vzatí navrhovateľa do väzby

z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c/ Trest. Poriadku, a to od 04.12.2003. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že z doposiaľ zadovážených dôkazov ako výpovede svedkyne M. B. a maloletých detí Ž. existuje
dôvodné podozrenie, že obvinený sa opísaných skutkov dopúšťal pod vplyvom alkoholu v kombinácii
s požitím liekov na depresiu a toto vedie k zvýšenej obave z nepredvídaných možných následkov. V
tom štádiu trest. konania existovala dôvodná obava, že ak bude obvinený ponechaný na slobode, od

svojich návykov neupustí a bude naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Krajský súd v Trenčíne
uznesením č. k. 2T/40/2003 zo dňa 13.01.2004 sťažnosť obvineného navrhovateľa proti rozhodnutiu
o vzatí do väzby podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Uznesením č. k. Č.:O.-XXX/XX-XXXX. zo dňa 05.03.2004 bolo trestné stíhanie navrhovateľa týkajúceho
sa skutku č. 2 obvinenia zo dňa 03.12.2003 podľa § 172 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zastavené, lebo
sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. V priebehu konania bolo zistené, že v čase

neprítomnosti matky mal. detí A. Ž. bolo o mal. deti Ž. postarané prostredníctvom O. Ž., ktorá im
zabezpečovala stravu. Mal. T. Ž. nepotvrdil, že na neho navrhovateľ po návrate z liečenia u jeho tety
- odporkyne, kričal.

Uznesením č. k. ČVS: O.-XXX/XX-XXXX. zo dňa 05.03.2004 bolo trestné stíhanie navrhovateľa
týkajúceho sa skutku č. 3 obvinenia zo dňa 03.12.2003 podľa § 172 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku

zastavené, lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Zoznaleckéhoposudkuznalcovzodboruzdravotníctvo-odvetviepsychiatriač.25/2004vypracovaného
MUDr. S. D. a MUDr. J. L. pre potreby trest. konania ČVS: O.-XXX/XX-XXXX. vyplýva, že
navrhovateľ netrpí žiadnou duševnou chorobou. Ide o neho o chronický abúzus alkoholu s kompletnou
psychosomatickou závislosťou a rozvinutým abstinenčným syndrómom pri odňatí drogy, emočnú

depravovanosť a osobnostnú degradáciu; potenciáciu explozívneho agresívneho konania alkoholom
prevažne ku škode vlastnej rodiny s dissociálne sa vyvíjajúcim starším synom v popredí. V priebehu
roku 2003 boli u navrhovateľa zistené 3 prechodné, krátkodobé psychotické ataky typu delirantne-
halucinatórnej psychózy, z ktorých jedna významne súvisí s posudzovanou trestnou činnosťou
navrhovateľa. V čase spáchania trestnej činnosti pod č. 1 a 2 („vyvádzanie v domácnosti“ pod vplyvom

alkoholu, vulgárne nadávky manželke a synom, zlievanie a vylievanie jedla, zanedbávanie starostlivosti
o deti, keď bola manželka v nemocnici) sa u navrhovateľa jednalo o prostú opilosť, ktorej stupeň sa
na základe poskytnutých informácií nedal presne stanoviť. V dôsledku ovplyvnenia alkoholom mohol
navrhovateľ v čase spáchania pokračujúcich skutkov uvedených pod bodom 1 a 2 v tres. obvinení
v plnej miere rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať, lebo

navrhovateľ účinky alkoholu na svoje správanie z vlastnej dlhoročnej skúsenosti dokonale pozná. V čase
spáchania skutku pod č. 3 sa u navrhovateľa jednalo o prechodnú krátkodobú duševnú chorobu v zmysle
choromyseľnosti, toxickú psychotickú epizódu, halucinatórne delirantnú psychózu a v dôsledku tohto
prechodného krátkodobého ochorenia nemohol navrhovateľ rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania
pre spoločnosť a toto konanie nevedel ani nemohol ovládať. Znalci konštatovali, že pobyt obvineného

na slobode je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska; najmä z dôvodu jeho emočnej
depravovanosti, osobnostnej degradácie a náchylnosti k prepuknutiu psychotických stavov, čo sa už
stalo, vzhľadom na organické toxické poškodenie mozgu a preto znalci doporučili súdu, aby nariadil u
navrhovateľa ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia č. 01/2004 vypracovaného PhDr. Ľ. K. pre

potreby trest. konania ČVS: O.-XXX/XX-XXXX. vyplýva, že znalkyňa posudzovala vieryhodnosť svedka
- mal. T. Ž., nar. XX.XX.XXXX,. syna navrhovateľa. Znalkyňa zistila, že vierohodnosť mal. T. je
nenarušená, v rámci normy. Znalkyňa konštatovala, že správanie navrhovateľa voči jeho manželke aj
deťom a jeho výchovné postupy k deťom sú psychologicky nevhodné, absurdné, nejednoznačné a
mätúce, budiace strach a obavy. U mal. T. sa jedná skôr o prejavy pasívnej formy týrania (nedostatočné

uspokojenie najnutnejších potrieb dieťaťa v nadväznosti na psychické a sociálne potreby), úmyselnéalebo neúmyselné zanedbávanie dieťaťa pri stavoch ebriety - nedostatočná zdravotnícka starostlivosť,
nedostatky vo výchove, nedostatočnú stimuláciu, zanedbávanie základných duševných potrieb a potrieb
citových - nedostatok lásky, porozumenia a pod. Tieto prejavy nadobúdajú charakteristiky psychického

príkoria, dieťa ich prežíva ako ohrozenie pocitu dôvery v bezpečnosti domova v ojedinelých prejavoch
dokonca napĺňa podstatu pojmu syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčíne č. k. 6T/161/2005-404 zo dňa 17.02.2006 bol navrhovateľ podľa
oslobodený spod obžaloby pre trest. čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ust. § 215 ods. 1
písm. a/, b/ ods. 2 písm. c/ Tr. zákona pretože skutok pod bodom 1/ nebol trestným činom. V rozsudku

bolo uvedené, že navrhovateľ bol už 1x súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
5T/46/2002 zo dňa 24.09.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/7/2002 zo
dňa 07.10.2004 pre tr. čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zákona
a bol mu uložený nepodmienečný trest v trvaní 3 roky a bolo mu uložené ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.

Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/50/2006-432 zo dňa 23.11.2006 bol navrhovateľ

odsúdený na 2 roky odňatia slobody nepodmienečne a na výkon trestu bol zaradený do I. nápravno-
výchovnej skupiny pre tr. čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. c/, e/ Trest. zákona, lebo navrhovateľ
sa v letných mesiacoch roku 2003 svoje manželke A. Ž. vyhrážal, v obývacej izbe bytu č. XX. na ul. K..
N. v T., že ju zabije, ak na súde ako svedkyňa v konaní týkajúceho sa prípadu napadnutia mal. J. Ž.,
nepovie, že všetko je v poriadku a on je v poriadku a nerobí zle.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 20C/15/2004-127 zo dňa 09.05.2005 bolo na návrh A. Ž.
manželstvonavrhovateľaaA.Ž.rozvedené.Mal.detiŽ.:J.,nar.XX.XX.XXXX.aT.,nar.XX.XX.XXXX.sa
na čas po rozvode boli zverené do výchovy manželky navrhovateľa a navrhovateľ bol zaviazaný platiť im
výživné po 624,- Sk mesačne na každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.07.2005.
Príčinou rozpadu manželstva bolo nadmerné požívanie alkoholu navrhovateľom, rozdielne názory na

výchovu detí a arogantné až agresívne správanie sa navrhovateľa voči manželke a deťom. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/60/2004 bol navrhovateľ odsúdený pre trest. čin vydierania, lebo sa
vyhrážal manželke A. Ž., že ju zabije, ak na súde ako svedkyňa v konaní týkajúcom sa napadnutia syna
J. nepovie, že je všetko v poriadku a on nerobí zle.

Pod sp. zn. ČVS: O.-XXXX/X-OSV-TN-XXXX. sa viedlo trestné stíhanie odporkyne pre podozrenie

zo spáchania trest. činu krivej výpovede podľa § 175 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, z dôvodu, že
dňa 03.12.2003 podala na polícii na navrhovateľa trestné oznámenie a z okolností, ktoré uviedla, sa
preukázala len jedna a ostatné 2 prípady boli zastavené. Konanie sa skončilo postúpením na Okresnú
prokuratúru Trenčín s návrhom na zastavenie tr. stíhania.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby

alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
občianskej cti, pričom zákon nepodáva konkrétny výpočet foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté
osobnostné práva. Vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za
zásah do osobnosti: objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby a

príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú
v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba najmä právo sa domáhať, aby sa upustilood neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ by sa
nezdalo postačujúce primerané zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená vážnosť
fyzickej osoby, možno priznať takejto fyzickej osobe primerané zadosťučinenie v peniazoch, ktorého

výšku určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnostiam, za akých k porušeniu práva
došlo. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená tam, kde je osobnostná ujma spojená s
osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, kde sa pohybuje a kde
zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou zadosťučinenia formou
peňažného plnenia. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom do osobnostnej sféry znížená

vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom,
pracovnom, či inom prostredí fyzickej osoby. Len ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení
dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť, výnimočne, fyzickej osobe subsidiárne
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preukázanie vzniku týchto negatívnych následkov
zaťažuje postihnutú fyzickú osobu.

Občiansky zákonník v ust. § 13 poskytuje ochranu osobnosti iba v prípade takého porušenia občianskej

cti, ktoré predstavuje zásah od osobnosti občana a zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu
vyvolať. Ide o také konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť
a česť, ktoré z hľadiska jeho vzťahu k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie
sa v spoločnosti. Zákon poskytuje občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia
cti vo sfére občiansko-právnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Predmetom

ochrany cti podľa vyššie uvedených ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky,
ani podnety, upozornenia a sťažnosti, urobené primeraným spôsobom, adresované

príslušným orgánom a nevyhnutnou podmienkou poskytnutia ochrany je, aby zásah do práva na
ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti občana privodiť.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal poskytnutia finančného zadosťučinenia vo výške 2.000.000,-

Sk, pričom porušenie práva na ochranu jeho osobnosti videl v tom, že odporkyňa podala na neho trestné
oznámenie dňa 03.12.2003 pre 3 skutky, pričom na základe toho bol vzatý do väzby a za žiaden zo
skutkov, z ktorých ho obvinila, nebol odsúdený. Odporkyňa dňa 03.12.2003 vypovedala pred políciou o
správaní navrhovateľa k mal. deťom Ž., pričom informácie získala na základe osobného pozorovania a aj
priamo od detí Ž., s ktorými navrhovateľ žil v spoločnej domácnosti. Informácie od detí mala za pravdivé

a o skutku č. 3 sa dozvedela len sprostredkovane. K podaniu trestného oznámenia na navrhovateľa ju
viedla obava o život a zdravie maloletých detí Ž.. Poukázala na protiprávne konanie navrhovateľa a jeho
prístup k výchove maloletých detí, v čase neprítomnosti ich matky, zanedbávanie starostlivosti o deti,
alkoholizmus navrhovateľa a jeho reakcie pri nadmernom požití alkoholu.

Samotné trestné oznámenie odporkyne na navrhovateľa bolo len jedným z viacerých dôvodov, ktoré

viedli súd k rozhodnutiu o väzbe navrhovateľa. Zásadným dôvodom väzobného stíhania navrhovateľa
bolo jeho požívanie alkoholu kombinované s liekmi na depresiu, ktoré malo za následok jeho
nevypočitateľné chovanie a obavy z pokračovania v trestnej činnosti, páchanej na maloletých deťoch.
Bolo vecou orgánov činných v trestnom konaní, akým spôsobom bude prešetrené trestné oznámenie
odporkyne a či konanie navrhovateľa bude kvalifikované ako trestná činnosť. Znalci z odboru psychiatrie,

pribraní do trestného konania v podstate potvrdili dôvodnosť podania trestného oznámenia odporkyne,
keď v znaleckom posudku č. 25/2004 konštatovali, že pobyt navrhovateľa - obvineného na slobode je
pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska; najmä z dôvodu jeho emočnej depravovanosti,
osobnostnej degradácie a náchylnosti k prepuknutiu psychotických stavov, čo sa už stalo, vzhľadom
na organické toxické poškodenie mozgu a doporučili súdu, aby nariadil u navrhovateľa ochranné

psychiatrické liečenie ústavnou formou.

V konaní sa nepreukázalo, že by odporkyňa okrem podania trestného oznámenia na navrhovateľa,
vyvíjala akúkoľvek inú činnosť, v snahe uvádzať o ňom lži, ktoré by mu privodili nejakú ujmu v civilnom
sektore a poškodili dobrého meno. Odporkyňa nijako neprispela k rozpadu manželstva navrhovateľa.
Svedkyňa A. Ž. vypovedala, že sa pre rozvod s navrhovateľom rozhodla z vlastnej vôle. O tom, že v

domácnosti navrhovateľa nie je všetko v poriadku vedela aj sestra navrhovateľa, K. Ž.. A. Ž. sa K. Ž.zdôverila o požívaní alkoholu navrhovateľom a o tom, že deti sa ho boja. V konečnom dôsledku nebol
navrhovateľ pre skutky 1 a 2 uznaný za vinného, lebo konanie pod bodom 1 obvinenia nemalo charakter
trestného činu a obvinenie pod bodom 2 svedkovia nepotvrdili a v bode 3 bolo trest. stíhanie zastavené

pre nepríčetnosť navrhovateľa. Opodstatnené oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu
nemožno považovať za zásah do osobnostných práv podozrivého. Keďže k neoprávnenému zásahu
do práv navrhovateľa nedošlo, nebolo možné mu priznať žiadnu náhradu nemajetkovú ujmy. Preto súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni, ktorá mala plný úspech

v konaní náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).