Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/63/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107204182
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: 14Cob/270/2009

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: P., s r.o., R. XX/A,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporkyni: Z. H., nar. XX.X.XXXX,. L.
XXX,. K. N. M., o zaplatenie 853,91 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 112,46 EUR, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 12.2.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 31.507,-
Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. 5200131 poskytol odporkyni
úver vo výške 10.000,- Sk, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 5.470,- Sk, zahŕňajúci paušálne

úroky a všetky výdavky a náklady na uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú. Čiastku
15.470,- Sk bola odporkyňa povinná zaplatiť v 13-tich splátkach po 1.190,- Sk počnúc dňom 29.1.2003.
Odporkyňa uhradila sumu 1.190,- Sk. Keďže porušila podmienky zmluvy a nedodržala splátkový
kalendár, navrhovateľ jej oznámil, že stratila výhodu splátok a dlh sa stal splatným v celosti. Keďže
sa odporkyňa dostala do omeškania, došlo k spísaniu notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Na
základe tejto zápisnice podal navrhovateľ návrh na začatie exekúcie, s čím bola spojená úhrada trov
exekučného konania. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa odporkyňa zaviazala uhradiť

všetky náklady spojené so zabezpečením návratnosti pohľadávky navrhovateľa. Preto bola odporkyňa
povinná zaplatiť sumu 14.280,- Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania,
náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a trovy exekučného konania, všetko v súhrnnej výške
45.787,- Sk. Keďže odporkyňa uhradila sumu 14.280,- Sk, jej neuhradený záväzok predstavuje 31.507,-
Sk.

Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11Cb 63/2007-24 zo dňa 26.10.2007, ktorým návrh
zamietol.

KrajskýsúdŽilinauznesenímč.k.13Cob175/2008zodňa21.1.2009uvedenýrozsudokOkresnéhosúdu
Žilina v časti výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 0,25 % úrokov z omeškania denne zamietnutá a

vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konane.
Uznesenie odôvodnil tým, že v danom prípade sa nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako tokonštatoval prvostupňový súd, ale o zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka,
preto je potrebné vykonať dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku titulom zmluvy o úvere na základe
odlišného názoru krajského súdu.

Na pojednávaní nariadenom na deň 25.3.2009 sa účastníci nezúčastnili, doručenie predvolania mali
vykázané, odporca spôsobom upraveným v § 47 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil
a žiadal konať v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na svojom odvolaní zo dňa 12.12.2007. Preto súd
uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie oboznámením návrhu, zmluvy o úvere, všeobecných
podmienok a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 15.1.2003 uzatvoril navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 5200131.
Na základe zmluvy sa zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 10.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa
zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 5.470,- Sk, a to v dvojtýždňových splátkach po 1.190,-
Sk, počnúc dňom 29.1.2003.

Podľa bodu 6 všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru sa zmluvné strany dohodli, že v prípade,

ak sa stane splatným celý dlh, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 %
z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dlžník je ďalej povinný uhradiť všetky ďalšie náklady spojené
so zabezpečením dlžnej pohľadávky.

Listom zo dňa 3.3.2003 oznámil navrhovateľ odporkyni stratu výhody splátok, čo odôvodnil neuhradením
dvoch po sebe nasledujúcich splátok na základe uzavretej zmluvy.

Podľa prehľadu práv, povinnosti a záväzkov zo zmluvy o úvere súd zistil, že odporkyňa uhradila
navrhovateľovi dňa 3.2.2003 sumu 1.190,- Sk, dňa 19.3.2004 sumu 3.000,- Sk, dňa 30.4.2004 sumu
3.000,- Sk, dňa 21.6.2004 sumu 1.000,- Sk a dňa 13.12.2005 sumu 7.280,- Sk.

Podľa §-u 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa §-u 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

Podľa §-u 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa §-u 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Na základe vykonaných dôkazov s prihliadnutím na právne záväzný názor Krajského súdu Žilina súd

konštatuje, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere. Podľa tejto zmluvy sa navrhovateľ
zaviazal odporkyni poskytnúť úver vo výške 10.000,- Sk a odporkyňa sa zaviazala úver vrátiť zvýšený
o poplatok vo výške 5.470,- Sk. Z dokladov predložených navrhovateľom je zrejmé, že odporkyňa
navrhovateľovi zaplatila sumu 1.190,- Sk ako riadnu splátku úveru a po splatnosti celého dlhu zaplatila
ďalšiu sumu vo výške 14.280,- Sk. Tým odporkyňa zaplatila navrhovateľovi v plnej výške úverovú istinu

15.470- Sk. Predmetom návrhu podaného navrhovateľom tak bolo len zaplatenie úroku z omeškania,ktorý navrhovateľ vyčíslil sumou 31.507,- Sk, a to vrátane nákladov súvisiacich so spísaním notárskej
zápisnice vo výške 3.536,- Sk a trov exekučného konania vo výške 2.246,- Sk.

Vo vzťahu k predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Žilina, s prihliadnutím na odvolanie podané

navrhovateľom a uznesenie Krajského súdu v Žiline súd konštatuje, že navrhovateľ svojim odvolaním
zo dňa 12.12.2007 nenapadol v celosti vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Žilina. Navrhovateľ
v odvolaní žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 25.725,- Sk. Navrhovateľ teda podaným odvolaním nenapadol rozsudok
Okresného súdu Žilina v časti, kde bol zamietnutý jeho nárok na priznanie nákladov súvisiacich so

spísaním notárskej zápisnice a trov exekučného konania v súhrnnej výške 5.782,- Sk. S takto podaným
odvolaním navrhovateľa korešponduje aj výrok uznesenia Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline
totiž napadnutý rozsudok Okresného súdu v Žiline nezrušil v celosti, ale len v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania a v časti výroku o trovách prvostupňového konania. Vyššie uvedený rozsudok Okresného
súdu Žilina tak nadobudol právoplatnosť v časti, kde bol zamietnutý nárok navrhovateľa na zaplatenie
exekučných nákladov a nákladov spojených so spísaním notárskej zápisnice v súhrnnej výške 5.782,-

Sk. Predmetom konania tak po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zostalo zaplatenie sumy 25.725,- Sk,
teda 853,91 EUR ako vyčísleného úroku z omeškania.

Úrok z omeškania navrhovateľ vyčíslil v súlade so všeobecnými podmienkami úrokovou mierou 0,25 %
denne za omeškania odporkyne s úhradou dlžnej sumy 14.280,- Sk v období od 3.3.2003 do 19.3.2004,
zo sumy 11.280,- Sk od 20.3.2004 do 30.4.2004, z dlžnej sumy 8.280,- Sk od 1.5.2004 do 21.6.2004,

z dlžnej sumy 7.280,- Sk od 22.6.2004 do 13.12.2005. Úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania bol dohodnutý vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru.
Úroky z omeškania ako inštitút zakotvený Obchodným zákonníkom predstavujú zákonom stanovenú
sankciu za omeškanie dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku voči veriteľovi. Podľa ust. § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka si môžu účastníci v obchodno-právnych vzťahoch výšku úroku z omeškania

dojednať dohodou. Ani takáto dojednaná výška úroku z omeškania však nesmie odporovať zásadám
poctivého obchodného styku. Zákon teda na jednej strane umožňuje účastníkom, aby si určili výšku
úroku z omeškania podľa svojej úvahy, avšak i pre dohodu o úroku z omeškania platí, že výkon práva
z takejto dohody musí byť v súlade s poctivým obchodným stykom. Ak by boli úroky z omeškania
zmluvnedohodnutévovýške,ktorázásadámpoctivéhoobchodnéhostykuodporuje,nemôžesúdtakejto

dohode priznať súdnu ochranu. Znamená to, že súd nemôže priznať úroky vo výške, ktorá by týmto
zásadám odporovala, i keď takáto výška úrokov bola zmluvne dohodnutá. V tomto prípade navrhovateľ
dojednal s odporcom úroky vo výške 0,25 % denne, čo po prepočítaní predstavuje 91,25 % ročne.
Podľa názoru súdu takáto výška úroku z omeškania nie je v súlade s poctivým obchodným stykom.
Pri posudzovaní dohodnutej výšky úrokovej miery súd vychádzal jednak z postavenia navrhovateľa a

zohľadňoval tiež postavenie odporcu. Navrhovateľ je nebankovým subjektom, avšak takým subjektom,
ktorého predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie finančných úverov. Navrhovateľ preto
obdobne ako banka musí počítať s tým, že v rámci jeho podnikateľskej činnosti nastanú situácie,
kedy dlžník poskytnutý úver riadne a včas nevráti. Nebezpečenstvo, že niektorý dlžník poskytnuté
prostriedky včas nevráti je pri takomto druhu podnikania súčasťou podnikateľského rizika navrhovateľa,

s ktorým navrhovateľ musí počítať. Preto v prípade navrhovateľa nie je odôvodnené, aby požadoval od
svojho dlžníka takú vysokú sadzbu úrokov z omeškania. Súd potom dospel k záveru, že navrhovateľom
požadované úroky z omeškania sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto
navrhovateľovi požadované úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne nepriznal. Takejto dohode
účastníkov súd pre rozpor s poctivým obchodným stykom nepriznal právo na súdnu ochranu.

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti je nepochybné, že odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku. Čo sa týka vzniku omeškania, dátumy úhrad jednotlivých splátok sú zrejmé
z dokladov, ktoré predložil navrhovateľ. Z tohto dokladu je zrejmé, že odporkyňa svoju povinnosť splácať
úver neplnila, čím sa po splatnosti v poradí druhej splátky, teda počnúc dňom 13.2.2003 stal splatným
celý úver. Vo všeobecných podmienkach bolo totiž dohodnuté, že úver sa stáva splatným v prípade, ak

dlžník neuhradí v čas dve po sebe idúce splátky. Odporkyňa včas neuhradila prvú ani druhú splátku, a
teda po splatnosti v poradí druhej splátky sa stal splatným úver v celom rozsahu. Navrhovateľ pritom
úroky z omeškania požaduje až od 3.3.2003, kedy už odporkyňa bola v omeškaní s vrátením celého
zostatku úveru vo výške 14.280,- Sk. Prvú splátku uskutočnila odporkyňa vo výške 3.000,- Sk dňa19.3.2004,ďalšiuvovýške3.000,-Skdňa30.4.2004,splátkuvovýške1.000,-Skuhradiladňa21.6.2004
a zostatok úveru vo výške 7.280,- Sk uhradila dňa 13.12.2005. Keďže dohoda účastníkov o výške
úroku z omeškania nepožíva právnu ochranu, súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške určenej podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa znenia Obchodného
zákonníka účinného v čase vzniku omeškania odporcu, teda začiatkom roka 2003, sa výška úrokov
z omeškania určovala s ohľadom na úroky požadované komerčnými bankami za poskytnuté úvery,
zvýšené o 2 %. V čase vzniku omeškania odporcu banky poskytovali úvery pri úrokových sadzbách
9-10 % ročne, čo po pripočítaní 2 % zodpovedá úrokovej miere úrokov z omeškania 12 % ročne. Súd

tak tento úrok z omeškania za omeškanie s úhradou sumy 14.280,- Sk vyčíslil sumou 1.798,10 Sk, za
omeškanie s úhradou sumy 11.280,- Sk sumou 155,75 Sk, za omeškanie s úhradou sumy 8.280,- Sk
sumou 141,55 Sk a za omeškanie s úhradou sumy7.880,- Sk sumou 1.292,44 Sk. Celkovo vyčíslené
úroky z omeškania pri úrokovej miere 12 % ročne zodpovedajú sume 3.387,84 Sk, teda po prepočte
konverzným kurzom 112,46 EUR.

Na základe uvedených skutočností tak súd konštatuje, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný, a

to v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 112,46 EUR. Vo zvyšnej časti potom súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ pôvodne žiadal odporkyňu
zaviazať na zaplatenie istiny 31.507,- Sk, pritom súd priznal právo na zaplatenie sumy 3.387,84 Sk.
V časti o zaplatenie nákladov súvisiacich s notárskou zápisnicou a trov exekučného konania vo výške

5.782,- Sk bol navrhovateľ neúspešný a v tejto časti bol návrh právoplatne zamietnutý. Vo zvyšnej časti
úroku z omeškania mal navrhovateľ úspech vo výške 3.387,84 Sk. Celkovo tak úspech navrhovateľa
zodpovedá po zaokrúhlení 11 % predmetu konania a neúspech navrhovateľa, rovnajúci sa úspechu
odporkyne, predstavuje 89 % predmetu konania. Odporkyni tak vzniklo právo na náhradu 78 % jej trov.
Odporkyni však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni

právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.