Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2010

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/173/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202236
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2010:6709202236.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa

E. Š., na. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom J. XX,. XXX. XX. B. B., zastúpeného J.. V. R., advokátom, N..
Š. M. X,. XXX. XX. B. B. proti odporcovi T. S., s. r. o., J. K. XXX,. XXX. XX. Z., IČO: XXXXXXXX,. o
zaplatenie 2.247,79 EUR s príslušenstvom,, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.247,79 EUR spolu s úrokom z omeškania ročne vo
výške 7% zo sumy 180,- EUR od 01. 04.2006 do zaplatenia, 7% zo sumy 213,75 EUR od 01. 05. 2006
do zaplatenia, 8% zo sumy 202,50 EUR od 01. 06. 2006 do zaplatenia, 8% zo sumy 295,95 EUR od 01.
07. 2006 do zaplatenia, 9% zo sumy 264,34 EUR od 01. 08. 2006 do zaplatenia, 9% zo sumy 193,50

EUR od 01. 09. 2006 do zaplatenia, 9,5% zo sumy 123,75 EUR od 01. 10. 2006 do zaplatenia, 9,5%
zo sumy 236,25 EUR od 01. 11. 2006 do zaplatenia, 9,5% zo sumy 211,50 EUR od 01. 12. 2006 do
zaplatenia, 9,5% zo sumy 146,25 EUR od 01. 01. 2007 do zaplatenia, 9,5% zo sumy 180,- EUR od 01.
02. 2007 do zaplatenia a trovy konania vo výške 482,06 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa
J.. V. R., účet vedený v T. B. B. B. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,. a to všetko v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne podaný návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 03. 2009 domáhal
toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.865,24 EUR spolu s úrokom

z omeškania, ktorý následne špecifikoval podaním zo dňa 30. 04. 2009 tak, že sa domáhal úroku z
omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 277,70 EUR od 01. 06. 2006 do zaplatenia, 13% ročne zo sumy
272,05 EUR od 01.05. 2006 do zaplatenia, 13% zo sumy 266,10 EUR od 01. 06. 2006 do zaplatenia,
14% zo sumy 348,95 EUR od 01. 07. 2006 do zaplatenia, 14% zo sumy 338,54 EUR od 01. 08. 2006
do zaplatenia, 14% zo sumy 254,45 EUR od 01. 09. 2006 do zaplatenia, 14% zo sumy 158,20 EUR
od 01. 10. 2006 do zaplatenia, 14% zo sumy 299,85 EUR od 01. 11. 2006 do zaplatenia, 14% zo sumy
275,10 EUR od 01. 12. 2006 do zaplatenia, 14,75 % zo sumy 188,65 EUR od 01. 01. 2007 do zaplatenia,

14,75% zo sumy 235,65 EUR od 01. 02. 2007 do zaplatenia a trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 28. 02. 2005 pracovnú zmluvu s miestom
výkonu práce v B. B. a funkciou vodiča z povolania. Pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú do 31.
12. 2005. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do 30. 06.
2006 a dohodnuté mzdové podmienky. Zamestnávateľ bol povinný platiť zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu vovýške 1,40 Sk/odjazdený kilometer. Výplatný termín bol dohodnutý na posledný deň

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Dodatkom č. 2 k pracovnej
zmluve boli dohodnuté mzdové podmienky tak, že zamestnávateľ bol povinný platiť zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu vo výške 1,60 Sk/odjazdený kilometer. Po uplynutí doby , na ktorú bol dohodnutý
pracovný pomer, pokračoval navrhovateľ so súhlasom zamestnávateľa vo vykonávaní práce. V zmysle§ 71 Zákonníka práce má navrhovateľ za to, že tento pracovný pomer sa zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas. Ako vodič z povolania vykonával navrhovateľ zahraničné služobné cesty,
za čo mu bol odporca v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z., o cestovných náhradách povinný platiť

diéty vo výške stanovenej opatrením Ministerstva financií SR č. 582/2005 a vreckové. V zmysle §
5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z
osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako
aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25% z ustanovenej sumy stravného. Takéto krátenie nebolo v

pracovnej zmluve dohodnuté. Odporca teda navrhovateľovi krátil výšku diét a vreckového neoprávnene.
Nedoplatok diét predstavuje za obdobie od februára 2006 celkom 2.247,79 EUR (za mesiac február:
180,- EUR, marec 213,75 EUR, apríl 202,5 EUR, máj 295,95 EUR, jún 264,34 EUR, júl 193,5 EUR,
august 123,75 EUR, september 236,25 EUR, október 211,5 EUR, november 146,25 EUR, december
180,- EUR) a nevyplatené vreckové predstavuje sumu 617,45 EUR (za mesiac február 47,7 EUR, marec
58,3 EUR, apríl 63,6 EUR, máj 53,-EUR, jún 74,2 EUR, júl 60,95 EUR, august 34,45 EUR, september

63,6 EUR, október 63,6 EUR, november 42,4 EUR, december 55,66 EUR).

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 22Ro/70/2009-35 dňa 07. 08. 2009. Voči platobnému
rozkazu podal odporca odpor, v ktorom namietal, že čo sa týka diét, navrhovateľ pri nástupe do
pracovného pomeru bol oboznámený so mzdovými podmienkami a internou smernicou, kde bolo

stanovené, že diéty sa mu budú krátiť o 25% v súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z. z. Navrhovateľ
s týmto súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom. Odporca mal za to, že cestovné kráti v súlade so zákonom
až do doby, keď kontrolu vykonal I. P., kde bolo zistené, že nie je správna forma riešenia tohto problému.
Po tomto zistení bola vykonaná okamžitá náprava a boli prepracované všetky pracovné zmluvy k 01. 03.
2007, kde krátenie cestovného bolo zakotvené priamo v pracovnej zmluve. Zároveň vzniesol námietku

premlčania v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka.

Následne navrhovateľ pred začatím pojednávania dňa 11. 02. 2010 vzal návrh v časti o vyplatenie
vreckového a k tomu prislúchajúce príslušenstvo späť, žiadal konanie zastaviť, pričom súd o zastavení
konania rozhodol uznesením č. k. 9C 137/2009-148 dňa 11. 02. 2010.

Súdtedanaďalejkonalužlenonávrhunavrhovateľaohľadomnevyplatenýchdiétzaobdobieodfebruára
do decembra 2006, ktorých sa navrhovateľ domáhal vo výške 2.247,79 EUR spolu s príslušenstvom.

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období (stav k 31. 08. 2007)

so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno k
pracovnej zmluve alebo k dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne
od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o
25% z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky; opatrenie sa
vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za

každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné
v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma : a) do 6 hodín vrátane, b) nad
6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 582/2005 Z. z. základná sadzba stravného
vcudzejmeneprizahraničnýchpracovnýchcestáchnarok2006bolaustanovenáprikrajinách,uktorých
vykonával navrhovateľ zahraničnú služobnú cestu čiastkou 45,- EUR denne.

Keďže navrhovateľ ani odporca sa na pojednávanie nedostavili , a to opakovane, pričom sa nedostavili
ani na pojednávanie dňa 11. 02. 2010, keď odporca ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť navrhovateľa
ospravedlnil na pojednávaní jeho právny zástupca, súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vo veci konal a
aj rozhodol bez prítomnosti a výsluchu účastníkov konania.Súd vykonal dokazovanie písomnými dokladmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli pracovnú zmluvu dňa 28. 02. 2005, pričom odporca mal nastúpiť do
zamestnania s nástupcom práce dňa 01. 03. 2005 na funkciu vodiča z povolania, pracovný pomer bol
dojednaný na dobu určitú do 31. 12. 2005. Následne dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve dohodli pracovný
pomer na dobu určitú do 30. 06. 2006. Hoci v konaní nebolo preukázané, že by účastníci konania
uzatvorili aj ďalší dodatok k pracovnej zmluve resp. novú pracovnú zmluvu za obdobie od 30. 06. 2006,

z vyjadrení účastníkov v písomnej podobe vyplýva, že navrhovateľ u odporcu aj naďalej pracoval , čím v
zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka práce došlo k zmene pracovného pomeru, ktorý bol uzavretý účastníkmi
na dobu určitú, na pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas.

Z predložených dokladov odporca nepreukázal, že by za obdobie, ktoré bolo predmetom sporu t. j.
február 2006 až december 2006 , bolo účastníkmi konania v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie

stravného v zmysle § 5 ods. 2 Zákona č. 283/2002 Z. z. Hoci sa odporca bránil tým, že takéto krátenie
bolo dohodnuté s odporcom už pri nástupe do zamestnania, čo preukazoval záznamom o vykonaní
vstupnej inštruktáže, inštruktáže na pracovisku a zacvičenia práce zo dňa 01. 03. 2005, kde navrhovateľ
prehlásil, že bol oboznámený so mzdovým predpisom spoločnosti vrátane jeho dodatkov a poukazoval,
že podľa mzdového poriadku, pričom predložil do spisu mzdový poriadok zo dňa 01. 04. 2005, ktorý

nadobudol platnosť dňom 01. 04. 2005 a zrušil účinnosť dovtedy platných dojednaní, krátil stravné,
pričom súd mal preukázané, že s týmto mzdový poriadkom, ktorý doložil odporca do spisu, nemohol byť
navrhovateľ oboznámený pri uzatváraní pracovného pomeru dňa 01. 03. 2005 ako to preukazoval hore
uvedeným záznamom vzhľadom k tomu, že tento mzdový poriadok v tom období ešte nebol platný ani
účinný a jednak súd poukazuje aj na to, že aj v zmysle článku 4 ods. 2 mzdového poriadku je v tomto

uvedené, že stravné môže byť krátené maximálne o 25% v pracovných dňoch s tým, že v nedeľu a vo
sviatok sa vypláca stravné v plnej výške. Teda súd poukazuje na to, že ani mzdový poriadok odporcu
jednoznačne neupravoval otázku krátenia stravného, keď v ňom bola daná iba možnosť takéhoto
krátenia. Súd však mal jednoznačne preukázané, že krátenie stravného nebolo dohodnuté v pracovnej
zmluve s navrhovateľom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. a preto

pokiaľ odporca krátil toto stravné, nekrátil ho oprávnené. Súd poukazuje na to, že doklady, ktoré doložil
jednak navrhovateľ ako aj odporca, ktorými preukazoval vyúčtovanie stravného, a to konkrétne čo sa
týka počtu dní, konkrétne uvedených dní, výšky diét boli tieto doklady zhodné a v tomto medzi účastníkmi
rozpor nebol. Odporca nepreukázal, že by vyplatil navrhovateľovi aj žalovanú pohľadávku, preukázal
dokladmi úhradu , či už diét ako aj vreckového podľa vyčíslenia, ktoré doložil odporca aj navrhovateľ

do spisu. Súd z vyčíslenia diét, ktoré vykonal odporca mal preukázané, že skutočne odporca vyúčtoval
diéty a tieto aj vyplatil vo výške 100% t. j. vo výške 45,- EUR denne iba za obdobie nedele a sviatkov,
inak počas pracovných dní vyúčtoval diéty a tieto aj vyplatil krátené o 25%.Výpočet nevyplatených diét,
ktoré predložil navrhovateľ na výzvu súdu do spisu, je správny, keď navrhovateľ z titulu doplatenia diét
má nárok od odporcu ešte na zaplatenie čiastky 2.247,79 EUR. Súd vykonal prepočet a zistil, že za

mesiac február 2006 má odporca ešte doplatiť navrhovateľovi sumu 180,- EUR, za mesiac marec sumu
213,75 EUR, za mesiac apríl sumu 202,5 EUR, za mesiac máj 295,95 EUR, za mesiac jún 264,34 EUR,
za mesiac júl 193,50 EUR, za mesiac august 123,75 EUR, za mesiac september 236,25 EUR, za mesiac
október 211,50 EUR, za mesiac november 146,25 EUR a za mesiac december 2006 sumu 180,- EUR,
čo spolu predstavuje 2.247,79 EUR. Keďže súd zistil, že tento nárok navrhovateľa, tak ako ho v konaní

pred súdom uplatnil, je dôvodný, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.247,79 EUR
spolu s úrokom z omeškania tak, ako sa ho navrhovateľ domáhal, pričom za každý jednotlivý mesiac
úrokzomeškaniapriznalvovýškedvojnásobkudiskontnejsadzbyurčenejNárodnoubankouSlovenska,
pričom podľa článku 2 Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve účastníci dohodli platnosť mzdy pozadu
za mesačné obdobie s výplatným termínom , ktorým bol posledný deň nasledujúceho kalendárneho

mesiaca. To znamená, že aj diéty mal odporca vyplatiť vždy za príslušný mesiac do posledného dňa
nasledujúceho mesiaca. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa od prvého dňa ďalšieho mesiaca do omeškania.
Súd teda priznal úrok z omeškania tak, ako je to uvedené v písomnom výroku rozhodnutia.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§142ods.1O.s.p.ajpodľa§142ods.2O.s.p.sprihliadnutím

na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. a čo sa týka trov konania z uplatnenej pohľadávky, tak
ako táto bola uplatnená písomným podaním navrhovateľa zo dňa 18. 03. 2009, súd poukazuje na to, že
vzhľadom k tomu, že následne pred začatím pojednávania dňa 11. 02. 2010 vzal návrh späť navrhovateľ,
pričom on procesne zavinil zastavenie konania v časti o vyplatenie sumy 617,45 EUR s príslušenstvom,súd ohľadom trov konania, ktoré priznal navrhovateľovi za 3 hlavné úkony a to prevzatie zastúpenia,
podanie žaloby na súd a písomné vyjadrenie k odporu, priznal trovy konania podľa pomeru úspechu,
keďže navrhovateľ pôvodne uplatnil pohľadávku vo výške 2.865,24 EUR a následne , tak ako to už bolo

uvedené vyššie, vzal návrh späť v časti o 617,45 EUR s príslušenstvom. Navrhovateľ bol úspešný v
tejto časti vo výške 78,45 % , odporca vo výške 21,55 % , pomer úspechu v prospech navrhovateľa
predstavuje zaokrúhlene 60%. Podľa názoru súdu je spravodlivé, aby odporca zaplatil navrhovateľovi
trovy konania podľa pomeru úspechu t. j. vo výške 60% z týchto hlavných úkonov právneho zastúpenia
vrátane režijného paušálu, keď jeden hlavný úkon predstavuje 111,21 EUR + režijný paušál 6,95 EUR

spolu to predstavuje čiastku 354,48 EUR z toho 60% predstavuje čiastku 212,69 EUR. Súd ďalej priznal
navrhovateľovi titulom trov právneho zastúpenia aj ďalší právny úkon a to pojednávanie pred súdom
dňa 11. 02. 2010, pričom predmetom konania už, vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, bola iba
istina 2.247,79 EUR s príslušenstvom, k čomu prináleží výška jedného hlavného úkonu vo výške 91,26
EUR + režijný paušál vo výške 6,95 EUR spolu 98,21 EUR, spolu teda trovy právneho zastúpenia za
hore uvedené hlavné úkony a režijné paušály predstavujú čiastku 310,90 EUR. Súd ďalej navrhovateľovi

priznal aj cestovné na pojednávanie dňa 11. 02. 2010 podľa vyčíslenia právneho zástupcu navrhovateľa
- cestovné B. B. - Zvolen a späť vo výške 12,25 EUR + stratu času za dve polhodiny 2 x po 12,02
EUR spolu 24,04 EUR, trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vrátane cestovného a straty
času potom predstavuje čiastku 347,19 EUR. Súd ďalej priznal navrhovateľovi aj trovy konania titulom
zaplateného súdneho poplatku, avšak z istiny, ktorá bola predmetom sporu a rozhodovania súdu po

čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 2.247,79 EUR, čo predstavuje súdny poplatok vo výške 134,87
EUR. Súd teda priznal navrhovateľovi trovy konania celkom vo výške 482,06 EUR.

Súd ďalej poukazuje, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyčíslení trov právneho
zastúpenia zo dňa 12. 02. 2010 vyčíslil aj ďalšie úkony právnej pomoci a to písomné podanie protistrane

zo dňa 24. 02. 2009 , jedná sa o úkon, ktorý nie je v spojení s týmto súdnym konaním, keďže žaloba
na súd bola doručená až dňa 18. 03. 2009, ďalej súd poukazuje na to, že ďalší úkon , ktorý si uplatnil
zástupca navrhovateľa - zaslanie potvrdenia o zaslaní výzvy odporcovi nemožno považovať za úkon
hlavnej pomoci v zmysle ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.; existenciu ďalšieho právneho úkonu a
to porady s klientom žiadnym spôsobom právny zástupca navrhovateľa nepreukázal, písomné podanie

na súd vo veci samej - výpočet diét a vreckového zo dňa 22. 12. 2009 ako aj písomné podanie na súd vo
veci samej - špecifikácia úrokov z omeškania zo dňa 27. 01. 2010 nemožno považovať za trovy konania
účelne vynaložené, pretože táto špecifikácia mala byť už súčasťou samotnej žaloby a nemôže tieto
náklady znášať protistrana v súdnom spore, rovnako ani ďalší úkon a to čiastočné späťvzatie návrhu,
keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo pre správanie sa odporcu, ale toto procesne zavinil navrhovateľ.

Rovnako súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 17. 12. 2009 a dňa 26.
01. 2010, keďže tieto pojednávania boli odročené bez zahájenia pojednávania výlučne z dôvodov na
strane navrhovateľa, keď právny zástupca navrhovateľa nevedel na výzvu súdu špecifikovať výpočet
diét a vreckového a úroky z omeškania a nebol prítomný navrhovateľ ako účastník konania, pričom súd
účasť odporcu vzhľadom na jeho písomné vyjadrenia k predmetu sporu nepovažoval za dôvod, pre ktorý

by došlo k odročeniu pojednávania. Za tieto úkony , tak ako si ich špecifikoval zástupca navrhovateľa,
súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže sa nejednalo o trovy účelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).