Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/15/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109200745

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ďugová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ďugovej a členiek senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Alžbety Leškovej,
bývajúcej v Košiciach, Bruselská č. 13, proti odporcovi Ladislavovi Babjákovi, bývajúceho v Košiciach,

Bruselská č. 13, o určenie manželského výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 19.4.2010 č. k. 24C 15/2009-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r dz u j e napadnutý rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom:

- uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom výživného na manželku sumu 165,97 €
mesačne od 19.1.2009 do 5.5.2009 do 20. dňa každého mesiaca,

- dlžné výživné vzniklé za obdobie od 19.1.2009 do 5.5.2009 vo výške 597,48 € povolil odporcovi
splácať v mesačných splátkach po 100 € do 15. dňa každého mesiaca až do zaplatenia celého dlhu,
keď prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť,

- vyslovil, že omeškanie s plnením čo len jednej mesačnej splátky má za následok splatnosť celého dlhu,

- navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania proti odporcovi,

- odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 16,5 € na účet Okresného súdu
Košice I v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 19.1.2009 sa domáhala
toho, aby súd zaviazal odporcu k plateniu manželského výživného po 5.000,- Sk mesačne od podania

návrhu, t. j. od 19.1.2009 z dôvodu, že 30.6.2008 odporca opustil spoločnú domácnosť z čoho sa
nervovo zrútila a od 4.7.2008 do 31.7.2008 bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike a aj v
čase návrhu bola práceneschopná, z ktorého dôvodu jej príjem podstatne klesol, keďže ho tvorili iba
nemocenské dávky vo výške 188,- Sk na deň. Zvýšili sa jej výdavky spojené s liečbou, sama platí
náklady spojené s bývaním, pričom jej vypomáha dcéra účastníkov pochádzajúca z ich manželstva,keďže s ňou žije v spoločnej domácnosti. So zreteľom na to, že v priebehu konania došlo k ukončeniu
rozvodového konania, navrhovateľka ohraničila dobu trvania vyživovacej povinnosti až do právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva, t. j. do 5.5.2009. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na výživné zo strany odporcu za obdobie od podania návrhu
do rozvodu manželstva je dôvodný, pretože nepochybne bolo preukázané, že v rozhodnom období
životná úroveň navrhovateľky podstatne klesla z objektívnych dôvodov, ktorými boli ochorenie a s tým
súvisiaca dlhodobá práceneschopnosť v dôsledku čoho navrhovateľka nemohla naďalej vykonávať
svoje zamestnanie a dosahovať pôvodný príjem, ďalej dospel k záveru, že odporca porušil základné

princípy a zásady, na ktorých je založený inštitút manželstva najmä ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine,
pretože opustil spoločnú domácnosť, o ktorú sa žiadnym spôsobom nestaral a na chod ktorej žiadnym
spôsobom neprispieval a nepomáhal navrhovateľke, ako svojej manželke, finančne ani ľudsky, pričom
svoju pôvodnú životnú úroveň si aj naďalej zachoval. Konajúci súd konštatoval, že nezistil žiadne
zvýšené výdavky odporcu súvisiace s jeho zdravotným stavom a finančná čiastka, ktorá mu zostáva
po zaplatení manželského výživného (keďže by mu z jeho príjmu ostalo ešte 727,28 €) je postačujúca

na zaplatenie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s jeho živobytím, najmä na zabezpečenie bývania,
stravy a ďalších nevyhnutných výdavkov, keď súd bol viazaný návrhom navrhovateľky a preto výšku
výživného mohol priznať iba v požadovanej výške a preto z týchto dôvodov zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľke titulom výživného na manželku sumu 165,97 € mesačne v období od 19.1.2009 až
do 5.5.2009. Keďže vykonaným dokazovaním zistené a medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

že odporca titulom výživného navrhovateľke v rozhodnom období nezaplatil žiadnu finančnú čiastku,
za uvedené obdobie mu vznikol dlh v celkovej výške 597,48 €. V súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.
povolil otcovi vzniknuté dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 100 € mesačne za podmienok
konkrétne uvedených v napadnutom rozsudku.

Aj keď by podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľka bola v konaní plne úspešná a mala by právo

na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, rozhodol o trovách konania tak,
že navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi, keďže navrhovateľka sa ich náhrady
výslovne vzdala a súčasne odporca ako neúspešný účastník nárok na náhradu trov konania nemá.
O poplatkovej povinnosti odporcu konajúci súd rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm.
e/ a s poukazom na ust. položky 8a sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že zásadne nesúhlasí s
napadnutým rozsudkom, pretože konajúci súd jednostranne rozhodol v jeho neprospech na základe
neúplných a klamlivých a i inak zavádzajúcich výpovedí navrhovateľky. Tvrdil, že spoločnú domácnosť
opustil po dlhoročnom permanentnom psychickom terore na ňom páchanom, navrhovateľka je chorobne

žiarlivá, dlhé roky mu robila zo života peklo a keď si chcel uchovať svoje duševné zdravie tak jeho
jedinou možnosťou bolo opustiť spoločnú domácnosť a to tým viac, že manželstvo dávno neplní svoju
funkciu. Poukázal na to, že počas manželstva pravidelne prispieval a staral sa o domácnosť a pôžičky
vyberali spoločne. Popieral, že navrhovateľka po jeho odchode zo spoločnej domácnosti ostala bez
prostriedkov, dcére osobne do jej rúk odovzdal 7.000,- Sk, navrhovateľka predala osobné auto za

15.000,- Sk a všetky peniaze použila na svoju potrebu a naviac mala vo vlastníctve aj šperky v hodnote
asi 2.000,- Sk, ostal jej v užívaní kompletne zariadený a zrekonštruovaný 3-izbový byt zatiaľ čo on si
musel hľadať podnájom. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľke ostal v užívaní počítač s tlačiarňou
zatiaľ čo jemu požičala odborová organizácia úver na nákup počítača, ku ktorému si aktivoval aj mobilný
internet a keďže navrhovateľke musel vrátiť mobilný telefón, ktorý od nej dostal ako dar, musel si vziať

úver na nový telefón. Namietal tiež, že súd neprihliadol na to, že počas trvania manželstva splácal
všetky dlžoby, náklady na prevádzku osobného auta a tiež neprihliadol k tomu, že dcéra účastníkov
kým bol v spoločnej domácnosti neprispievala na chod domácnosti žiadnou čiastkou, čo ani oni ako
rodičia nechceli. Navrhoval z týchto dôvodov prehodnotiť prípad s ohľadom na nové skutočnosti a uznať
jeho dôvody na odmietnutie výživného. Podľa obsahu odvolania je zrejmé, že odporca neuznávajúc

opodstatnenosť navrhovateľkou uplatneného nároku navrhoval zmeniť napadnutý rozsudok a jej návrh
zamietnuť.

Navrhovateľka v svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala predovšetkým na to, že bola zo
strany odporcu fyzicky napádaná, pokiaľ odporca odišiel zo spoločnej domácnosti urobil tak z vlastnéhorozhodnutia a aj keď je pravda, že pri odchode nechal 3-izbový byt, tento ešte v októbri 2008 obaja
darovali dcére Zuzane, u ktorej v tomto byte v súčasnosti navrhovateľka býva. Uviedla ďalej, že peniaze
za odpredané auto vo výške 15.000,- Sk boli použité nie na zaplatenie dlhov odporcu, ale na vrátenie

peňazí, ktoré si musela požičať, aby mala na živobytie. Ďalej tvrdila, že odporca sa vo svojom odvolaní
vyjadrujekuskutočnostiam,ktorésúvisiasichmajetkovýmvyrovnanímanemajúničspoločnéskonaním
o určení manželského výživného, keď naviac poukazuje aj na skutočnosti, ktoré sa stali 6 rokov pred
rozvodom, pričom výživné, ktoré v tomto konaní uplatňuje, sa týka obdobia od 19.1.2009 do 5.5.2009,
v ktorom období bola jej životná úroveň oveľa nižšia ako životná úroveň odporcu.

Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľka navrhovala napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie
je opodstatnené.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj po preskúmaní obsahu spisu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav, tento posúdil podľa správnych
zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o uplatnenom nároku navrhovateľky. Súd prvého stupňa v

súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na to, že odporca vo svojom odvolaní
neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre iné rozhodnutie. Odporca v odvolaní tvrdí

tieskutočnosti,ktoréuplatňovalužnasúdeprvéhostupňaaktorétvorilijehoprocesnúobranuasktorými
sa súd prvého stupňa v celom rozsahu vyporiadal.

Z ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Z obsahu spisu však nevyplývajú žiadne okolnosti, resp. skutočnosti, ktoré by bolo
možnéhodnotiťtak,žepriznanievýživnéhobybolovrozporesdobrýmimravmi.Odvolacísúdpoukazuje

na to, že ani z rozvodového spisu nevyplýva, že by rozvrat manželstva zapríčinila navrhovateľka, resp.
že by sa dopustila takého konania, ktoré bolo príčinou rozvratu a napokon aj rozvodu manželstva
účastníkov, z ktorého dôvodu by navrhovateľka nemohla sa domáhať manželského výživného pre rozpor
s dobrými mravmi. Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11.3.2009 č. k. 16c 225/2008-14, ktorým
bolo manželstvo účastníkov rozvedené vyplýva, že rozvodový súd dospel k záveru, že v manželstve

účastníkov pretrváva vážny rozvrat, citové ochladenie a nezáujem o spoločný manželský a rodinný život,
pričom nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvávajú dlhšiu
dobu, pričom neexistuje predpoklad na obnovu manželského spolužitia. Znamená to, že rozvodový súd
nedospel k záveru, že by rozvrat manželských vzťahov, ktorý napokon viedol k rozvodu manželstva
zapríčinila navrhovateľka. Treba zdôrazniť, že súd v konaní o manželské výživné je viazaný dôvodmi,

pre ktoré rozvodový súd manželstvo účastníkov rozviedol a tieto nemôže hodnotiť inak. Odvolací súd
dodáva, že pokiaľ odporca sa dovoláva toho ako účastníci ako manželia finančne hospodárili v čase pred
jeho odchodom zo spoločnej domácnosti poprípade, že stále medzi nimi sú nevysporiadané majetkové
vzťahy založené ich manželstvom treba súhlasiť s navrhovateľkou v jej vyjadrení, že tieto skutočnosti
nie sú významné v konaní o určení manželského výživného, ktoré sa týka v tomto prípade iba obdobia

od 19.1.2009 do 5.5.2009. Nič nebráni odporcovi, pokiaľ nedôjde k dohode o majetkovom vysporiadaní
medzi účastníkmi, aby toto vyporiadanie riešil v inom súdnom konaní, ktorú možnosť má samozrejme
aj navrhovateľka.Keďže súd prvého stupňa rozhodol správne aj o výške dlžného výživného, ktoré odporcovi vzniklo
za predmetné obdobie a rozhodol v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. o spôsobe zaplatenia tohto dlžného
výživného a taktiež rozhodol správne o trovách konania a o poplatkovej povinnosti odporcu, odvolací

súd potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Keďže účastníci si v odvolacom konaní neuplatnili náhradu trov odvolacieho konania, nebolo potrebné,
aby odvolací súd o náhrade týchto trov rozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.