Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2010

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/309/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7592899781
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Šoltýsovej v právnej veci žalobcu Jána Plichtu, bývajúceho v
Košickej Belejč. 21, zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgom, advokátom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti
žalovaným: 1. Márii Sukeľovej, rod. Jančiovej, bývajúcej v Košiciach, Klimkovičova č. 24, zastúpenej
JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom v Košiciach, Štúrova č. 20, 2. Jurajovi Plichtovi, bývajúcemu v
Bočiari č. 22, 3. Jozefovi Jančiovi, bývajúcemu v Košickej Belej č. 21, o neplatnosť darovacej zmluvy, o
odvolaní žalobcu a žalovanej v 1. rade Márie Sukeľovej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
zo dňa 9. októbra 2009, č.k. 14C/309/1992 - 485 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.júla 2010,

č.k. 14C/309/1992-520 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené tak, že:

1./ U r č u j e, že darovacia zmluva N 744/90, Nz 786/90 štátneho notárstva Košice - vidiek zo
dňa 23.10.1990 registrovaná dňa 17.01.1991 pod č. RI 53/91 medzi neb. Jurajom Plichtom a Máriou
Jančiovou - žalovanou v 1.rade v časti týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti zapísanej v KN na liste
vlastníctva č. 302 kat.úz. Košická Belá ako dom súp. číslo 21 na parcele č. 111 je n e p l a t n á .

2./Určuje,ženehnuteľnosťzapísanávKNnaLVč.302kat.úz.Košická Beláakodomsúp.číslo 21na
parcele č.111 patrí v jednej polovici do dedičstva po nebohej Anne Plichtovej zomrelej dňa 9.02.1974.

Vo zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výrokoch o trovách
konania z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom v spojení s opravným uznesením:

1/ u r č i l, že darovacia zmluva zo dňa 23.10.1990 sp. zn. N 744/90, Nz 786/90 Štátneho notárstva
Košice -vidiek, registrovaná dňa 17.1.1991, pod číslom RI 53/91 medzi nebohým Jurajom Plichtom a
toho času nebohou Máriou Jančiovou, týkajúca sa prevodu nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 302, k.ú.
Košická Belá a to domu súpisné č. 21, na parcele č. 111, je neplatná;

2/ u r č i l, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 302 ako dom číslo súpisné 21 na parcele 111, patrí v 1
do dedičstva po nebohej Anne Plichtovej, zomrelej dňa 9.2.1974;

3/ v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t o l;

4/ v y s l o v i l, že štát nemá právo na náhradu trov konania;5/ účastníkom trovy konania n e p r i z n a l ;

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že dňa 23.10.1990 vo Fakultnej nemocnici v Košiciach, na
Rastislavovej ul. č. 43 bola Jurajom Plichtom, nar. 8.3.1910 ako darcom a Máriou Jančiovou ako
obdarovanou podpísaná notárska zápisnica sp. zn. N 774/90, Nz 786/90, predmetom ktorej bola
zmluva o darovaní nehnuteľností zapísaných na LV č. 302, k. ú. Košická Belá, darovacia zmluva bola
registrovanábýv.ŠtátnymnotárstvomKošice-vidiekdňa17.1.1991podč.RI.53/91aďalej,ženásledne

dňa 26.10.1999 (správne 1990) Juraj Plichta zomrel. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania,
boli pôvodne evidované v pzkn. vl. 30 ako parcela č. 62 - záhrada o výmere 975 m2 a parcela č. 63
- dom číslo súpisné 26 s hospodárskou stavbou o výmere 722 m2 v podiele pod B1 a Juraj Plichta
ich nadobudol dedením po svojom otcovi neb. Jánovi Plichtovi zomrelom dňa 28.5.1965 na základe
dedičského rozhodnutia D 901/65, v ktorom bolo konštatované, že na parcele postavený starý dom je
zbúraný. Z obsahu dedičského spisu D 901/65 vyplýva, že Juraj Plichta dochoval otca, pôvodný dom

bol zbúraný, v tomto období už neexistoval, nakoľko tento vystaval Juraj Plichta so synom (vnukom
poručiteľa Jána Plichtu). V dedičskom konaní po Jurajovi Plichtovi zomrelom dňa 26.10.1990 vedenom
pod sp. zn. D 1278/90 dedičia - syn Ján Plichta ( žalobca), syn Juraj Plichta (žalovaný v 2. rade) a t.č.
už nebohá dcéra Mária Jančiová (pôvodná žalovaná v 3. rade, po ktorej právnymi nástupcami je dcéra -
žalovaná v 1. rade a manžel - žalovaný v 3. rade) uznali uvedenú darovaciu zmluvu a vo vzťahu k nej sa

vyjadrili v tom zmysle, že išlo o slobodnú a dobrovoľnú vôľu poručiteľa. Preto tieto nehnuteľnosti neboli
predmetom dedičského konania po neb. Jurajovi Plichtovi.

Pokiaľ žalobca následne namietal platnosť uvedenej darovacej zmluvy a svoj uplatňovaný nárok na
určenie jej absolútnej neplatnosti odôvodňoval tým, že podpis na darovacej zmluve nie je darcov a že

darca v čase uzavretia darovacej zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony, na základe vykonaného
dokazovania uzavrel, že tieto jeho tvrdenia neobstoja. Notár JUDr. Jozef Pavlík, ktorý právny úkon
spísania notárskej zápisnice vykonal, vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že neb. Juraj Plichta
bol s obsahom darovacej zmluvy riadne oboznámený, na tento obsah správne reagoval a vedel čo
podpisuje a aj z vykonaného znaleckého dokazovania (posudku znalca z oblasti grafológie JUDr.

Igora Nitrianskeho) vyplynulo, že podpis na darovacej zmluve je pravý a ide teda o vlastnoručný
podpis nebohého Juraja Plichtu. Rovnako z lekárskej správy o psychickom stave vypracovanej MUDr.
Burákovou z psychiatrického oddelenia a správy primárky kliniky, kde neb. Juraj Plichta bol v čase
spísania notárskej zápisnice hospitalizovaný, MUDr. Zábranskej vyplýva, že jeho psychický stav bol
dobrý, bol správne orientovaný, dobrý bol verbálny kontakt s ním a jeho odpovede boli primerané a

pokojné, psychické funkcie mal primerané veku.

Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že dom ( ktorý bol tiež predmetom darovacej zmluvy) bol postavený na
mieste pôvodného zbúraného starého domu za trvania manželstva darcu Juraja Plichtu s manželkou
Annou rod. Zárikovou a teda má patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, skúmal aj

skutočnosť,čidarcaJurajPlichtavčasedarovaniatejtonehnuteľnostiboljejvýlučnýmvlastníkomateda,
či mohol vlastníctvo k stavbe, t.j. domu nadobudnúť titulom vydržania v zmysle novely Občianskeho
zákonníka z roku 1982 (zákona č. 131/1982 Zb.) a uzavrel, že neb. Juraj Plichta od počiatku i po
celú dobu si bol vedomý, že rodinný dom postavili spoločne s manželkou za trvania ich manželstva,
čo potvrdili i účastníci konania a toto vedomie, t.j., že išlo o spoločnú nehnuteľnosť, aj v prípade

výlučnej držby nehnuteľnosti po smrti manželky zásadne vylučovalo vydržanie, pretože na preukázanie
dobromyseľnosti držby sa vyžadovalo, aby užívateľ veci bol so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene
presvedčený, že mu celá vec patrí ako výlučnému vlastníkovi. Na tom základe s poukazom na ust. §
39 v spojení s ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia darovacej
zmluvy uzavrel, že darovacia zmluva v časti týkajúcej sa prevodu domu č. 21 na parcele č. 111

evidovaného na LV č. 302 je absolútne neplatným právnym úkonom, lebo ide o právny úkon, ktorým pri
existencii viacerých dedičov neb. Juraj Plichta disponoval s celou vecou patriacou do bezpodielového
spoluvlastníctva jeho a jeho neb. manželky. Ostatné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej
zmluvy neb. Juraj Plichta nadobudol dedením po svojom otcovi Jánovi Plichtovi v podiele poručiteľa
v celosti a ohľadom nich darca disponoval teda s nehnuteľnosťami, ktoré nepatrili do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, ale boli získané dedenímZ týchto dôvodov žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy v časti týkajúcej sa domu, ako aj o
určenie, že tento dom v 1-ici patrí do dedičstva po Anne Plichtovej vyhovel a v prevyšujúcej časti ju
zamietol.

Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a nepriznal štátu náhradu
trov,ktoréplatilnaznalečnom(833,78eura),lebožalobcabolvkonaníoslobodenýodsúdnychpoplatkov
a navyše, i keď čiastočne, bol v konaní úspešný.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p., pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa hodnotil v skutočnosti, že sa jednalo o dlhoročný spor, ktorý vážne narušil
vzťahy medzi príbuznými, a v okolnostiach za akých došlo k spísaniu darovacej zmluvy, ktoré u žalobcu
dôvodne vzbudzovali podozrenie o zneužití podpisu nebohého Juraja Plichtu.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalobca a žalovaná v 1. rade Mária Sukeľová.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a jeho žalobe
vyhovieť v celom rozsahu, t.j. určiť neplatnosť celej darovacej zmluvy a okrem rozhodnutej časti určiť, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Jurajovi Plichtovi, ktorý zomrel dňa 26.10.1990 a priznať
mu aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil

skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
ďalej, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon, že
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na zrejmé nesprávnosti prvého výroku napadnutého rozsudku vyplývajúce predovšetkým

z gramatickej rozpornosti, keď sa ním určuje neplatnosť darovacej zmluvy v časti týkajúcej sa
nehnuteľnosti (jednej) a nasledovné slovné spojenie „ zapísaných na LV č. 302“ napovedá o úvahách
súdu vo vzťahu k viacerým nehnuteľnostiam. Tento výrok je aj v rozpore so zásadou formálnej logiky.
Uvedené rozhodnutie len o časti predmetu darovacej zmluvy je čiastkovým rozhodnutím o uplatnenom
návrhu-neplatnostidarovacejzmluvyvrozporesjehoaktuálnymžalobnýmpetitom.Rovnakonesprávny

je aj ďalší výrok napadnutého rozsudku, keď ním súd prvého stupňa neurčil, že parcely špecifikované
v jeho žalobnom petite patria do dedičstva po nebohom Jurajovi Plichtovi. Aj keby si osvojil právne
úvahy súdu prvého stupňa, uvedeným rozhodnutím nebolo rozhodnuté o zvyšnej 1-ici rodinného domu
súp. č. 21 na parcele č. 111 a minimálne v takomto rozsahu nebolo určené, že táto nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po neb. poručiteľovi. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je preto nesprávny a

nezodpovedá právnemu názoru, ktorý vyslovil odvolací súd v predchádzajúcich uzneseniach, ktorými
došlo k zrušeniu rozhodnutí súdu prvého stupňa a k vráteniu veci na ďalšie konanie. Napokon uviedol, že
si uplatňuje náhradu trov zastupovania v doterajšom konaní pred prvostupňovým súdom a v odvolacom
konaní, lebo početnosť úkonov nie je daná jeho subjektívnym prístupom k ním uplatňovanému návrhu,
ale spôsobom rozhodnutia prvostupňového súdu o tomto návrhu a rozhodnutiami odvolacieho súdu, v

zmysle špecifikácie.

Žalovaná navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a určiť, že sporná darovacia zmluva je čiastočne
neplatná pokiaľ sa týka prevodu 3/8-in domu súp. č.21 ležiaceho na parc. č.111 kat. úz. Košická Belá
zapísaného v KN na LV č. 302 a ďalej, že 3/8-iny domu súp.č. 21 patria do dedičstva po neb. Anne

Plichtovej zomrelej 9.2.1974 a neb. Jurajovi Plichtovi zomrelom 26.10.1990 a to každého z nich v polovici
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietnuť. Žiadala tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vytýkala
súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietala, že
neb. Juraj Plichta v čase uzavretia darovacej zmluvy bol vlastníkom 5/8-in sporného domu z dôvodu,
že 4/8-iny domu mu patrili z titulu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva s neb. manželkou

Annou Plichtovou a ďalšiu 1/8-inu nadobudol ako jeden zo štyroch zákonných dedičov po neb. Anne
Plichtovej. Vzhľadom na tieto skutočnosti neb. Juraj Plichta právom disponoval 5/8-inami domu, lebo
tieto mu patrili. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého vzhľadom na
§ 41 notárskeho poriadku, účinného v čase darovania, k dispozícii s vecou patriacou do dedičstva
ešte pred skončením dedičského konania bol potrebný súhlas býv. štátneho notárstva, keďže toto

ustanovenie bolo aplikovateľné iba za predpokladu, že k dispozícii malo dôjsť v čase, keď dedičské
konanieprebiehalo,tátopodmienkavšaksplnenánebola,lebodedičskékonanieponeb.AnnePlichtovej
vedené nebolo. Poukázala tiež na to, že z napadnutého rozsudku nie je jasné prečo súd prvého stupňa
určil iba to, že polovica domu patrí do dedičstva po neb. Anne Plichtovej, hoci v takomto prípade ďalšiapolovica domu mala by patriť do dedičstva po neb. Jurajovi Plichtovi, avšak toto určenie v rozsudku
absentuje. Napokon uviedla, že v prípade neplatnosti prevodu domu v rozsahu 3/8-in, spoluvlastnícky
podiel patriaci do dedičstva po neb. Anne Plichtovej a neb. Jurajovi Plichtovi u každého v polovici je

teda v pomere 3/16-iny z celku.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovanej v 1.

rade sú dôvodné len čiastočne.

Súd prvého stupňa v časti, v ktorej žalobe vyhovel správne zistil potrebný skutkový stav a na základe
zisteného skutkového stavu dospel aj k správnym právnym záverom, dopustil sa len pochybení pri
formulácii svojho rozhodnutia v tejto časti. Menovite vo výroku o neplatnosti darovanej zmluvy mylne
uviedol ako druhú účastníčku zmluvy (obdarovanú) „toho času nebohú Máriu Jančiovú“. Mária Jančiová,

nar. 10.10.1944 (sestra žalobcu a žalovaného v 2. rade Juraja Plichtu, pôvodne žalovaná v 3. rade),
ktorá v priebehu konania - dňa 19.07.2008 zomrela, nebola totiž účastníčkou napadnutej darovacej
zmluvy (žalovaná nebola ako účastníčka zmluvy, ale na základe návrhu žalobcu na pristúpenie jej
a žalovaného v 2. rade Juraja Plichtu do konania ako zákonných dedičov po neb. Jurajovi Plichtovi .
č.l.25). Účastníčkou predmetnej darovacej zmluvy bola jej dcéra Mária Jančiová, vyd. Sukeľová, nar.

15.03.1971, t.j. žalovaná v 1. rade, teda nie t.č. už nebohá dcéra darcu neb. Juraja Plichtu, ale jeho
vnučka. Jednoznačne to vyplýva z obsahu darovacej zmluvy, listu vlastníctva č. 302 kat. úz. Košická
Belá ( údaj o dátume narodenia vlastníčky), ale aj z obsahu žaloby.

Okrem uvedeného súhlasiť možno s odvolaním žalobcu, pokiaľ poukazoval na gramatickú rozpornosť
prvého výroku napadnutého rozsudku, t.j. výroku o určení neplatnosti darovacej zmluvy v časti týkajúcej
sa domovej nehnuteľnosti v tom smere, že v nadväznosti na slovné spojenie „... týkajúca sa prevodu
nehnuteľnosti...“, je nesprávne použité množné číslo “... zapísaných na LV č. 302...“(aj keď z jeho znenia
je dostatočne zrejmé, že určenie neplatnosti darovacej zmluvy sa týka len prevodu domu súp.č.21 na

parcele č. 111 zapísaného na LV č. 302 k. ú. Košická Belá a netýka sa parciel zapísaných na tomto
liste vlastníctva).

Súd prvého stupňa napokon pochybil aj pri formulácii druhého výroku svojho rozhodnutia o určení domu
v 1-ici do dedičstva po neb. Anne Plichtovej, zomrelej dňa 9.02.1974, keď v identifikačných znakoch
domu neuviedol katastrálne územie.

Odhliadnúc od uvedeného odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudkuanaňpoukazuje(§219ods.2O.s.p.). Lennazdôrazneniesprávnostidôvodov tohtorozsudku
v uvedenej časti a s poukazom na odvolacie námietky k veci dodáva:

V posudzovanej veci išlo o žalobcom uplatňovaný nárok na určenie neplatnosti darovacej zmluvy N
744/90, Nz 786/90 Štátneho notárstva Košice - vidiek zo dňa 23.10.1990, registrovanej dňa 17.1.1991

pod č. R I. 53/ 91, uzavretej medzi jeho nebohým otcom Jurajom Plichtom a žalovanou v 1. rade a
ďalej určenia, že nehnuteľnosti (ktoré boli predmetom napadnutej darovacej zmluvy), zapísané na liste
vlastníctva č. 302 katastrálneho územia Košická Belá parcela č. 62 - záhrada o výmere 792 m2 a parcela
č. 63 - dom s dvorom o výmere 726 m2, podľa KN teraz zapísané na tom istom liste vlastníctva (LV č.
302) katastrálneho územia Košická Belá parcela č. 111- zastavané plochy o výmere 759 m2, parcela č.

112/ 1 - záhrady o výmere 185 m2, parcela č. 112/2 - záhrady o výmere 655 m2 v celosti a dom súpisné
číslo 21 na parc. č. 111 v 1-ici patria do dedičstva po nebohom Jurajovi Plichtovi, ktorý zomrel dňa
29.6.1990 a nehnuteľnosť na liste vlastníctva č. 302 katastrálneho územia Košická Belá dom súpisné
číslo 21 na parcele č. 111 v 1-ici patrí do dedičstva po neb. Anne Plichtovej, ktorá zomrela dňa 9.2.1974.

V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk na ktoré Občiansky
zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tomuto
všestrannému preskúmaniu neprekáža okolnosť, že v katastri nehnuteľnosti bolo podľa zmluvy už
vložené vlastnícke právo.Pokiaľ je vec zmluvou prevedená na iného tým kto ju nevlastní, je takýto úkon podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka neplatný pre rozpor so zákonom, menovite s ust. § 130 ods. 1 vety prvej

Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia darovacej zmluvy (t.j. v znení platnom do
novely vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. účinnej od 1.1.1992). V prípade neplatnosti právneho úkonu
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný absolútne, táto absolútna neplatnosť
pôsobí priamo zo zákona a to od počiatku a určenia neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať
každý, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a preukáže svoj naliehavý právny záujem na

požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne na základe zistenia, že neb. Juraj Plichta v čase
uzavretia napadnutej darovacej zmluvy nebol výlučným vlastníkom domu súp. č. 21 nachádzajúceho
sa na parcele č. 111 zapísaného na LV č. 302 kat. úz. Košická Belá (keďže tento patril do smrťou
jeho manželky Anny Plichtovej rod. Zárikovej zaniknutého, ale nevyporiadaného bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a do neprejednaného dedičstva po tejto neb. manželke), žalobe o určenie
neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy v časti týkajúcej sa predmetného domu s poukazom na ust.
§ 39 v spojení s ust. §130 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel. Tento záver napokon zodpovedá aj
právnemu názoru odvolacieho súdu vyslovenému v jeho uzneseniach, ktorými zrušil predchádzajúce
rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci a vrátil mu ju na ďalšie prejednanie.

Keďže žalovaná v 1. rade vo svojom odvolaní nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) nenamietala, len kvôli úplnosti je potrebné dodať, že odvolací
súd aj z tohto hľadiska hodnotil podanú žalobu za procesne prípustnú, lebo žalobca určením neplatnosti
darovacej zmluvy dosiahne odstránenie spornosti a ochranu svojich práv ako jeden zo zákonných

dedičov neb. Juraja Plichtu a Anny Plichtovej a vytvára základ pre prejednanie domu v dedičskom
konaní po nich a tým vyriešenie obsahu spornosti práva k domu vo vzťahu medzi účastníkmi.

Nemožno sa stotožniť ani s odvolaním žalovanej v 1. rade Márie Sukeľovej v tej časti v ktorej namietala,
že neplatnosť darovacej zmluvy v časti týkajúcej sa domu nemala byť určená zo vzťahu k tomuto

domu v celosti, ale len vo vzťahu k podielu 3/8-in k uvedenému domu ( čo vyvodzovala z práva neb.
Juraja Plichtu disponovať v čase uzavretia darovacej zmluvy s podielom 5/8-in v predmetnom dome, keď
polovičný podiel mu patril z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a 1/8 -inu nadobudol ako
jeden zo štyroch zákonných dedičov po neb. Anne Plichtovej). Dôvody absolútnej neplatnosti právneho
úkonu darovania predmetného domu sa totiž vzťahujú na celý tento právny úkon, lebo sa týkajú jeho

podstatnej (esenciálnej) zložky. Odhliadnuc od uvedeného v pochybnostiach treba vychádzať z toho, že
časť právneho úkonu, ktorého neplatnosť sa namieta, je neoddeliteľná. Aj v zmysle tejto zásady by bolo
potrebné prihliadať na to, že išlo o dom v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve Juraja Plichtu a
jehozomrelejmanželky,poktorejdedičstvoneboloprejednanéatiežnato,ževčasemedzijejsmrťoudo
právoplatného skončenia dedičského konania Juraj Plichta bol len (ako jeden z prichádzajúcich dedičov)

potencionálnym nadobúdateľom vecí patriacich do dedičstva po neb. manželke. V nadväznosti na
uvedené nemožno súhlasiť s odvolaním tejto žalovanej ani v tom smere, že ustanovenie § 41 notárskeho
poriadku, účinného v čase darovania, by bolo na vec aplikovateľné iba za predpokladu, že k dispozícii
malo dôjsť v čase keď dedičské konanie prebiehalo. Aj keď podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka
dediči okamihom smrti Anny Plichtovej rod. Zárikovej sa stali spoluvlastníkmi predtým spoločnej veci,

patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, z ustanovenia § 41 vtedy platného notárskeho poriadku
(zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)
účinného do 31.12.1992) vyplýva, že k dispozícii s vecou patriacou do dedičstva ešte pred skončením
dedičského konania v pomere ku ich podielom by mohlo dať súhlas všetkým dedičom v čase uzavretia
zmluvy len štátne notárstvo. Nie je teda podstatné, či dedičské konanie prebiehalo, podstatné je, že

nebolo vykonané ( a teda ani skončené). Tento právny názor vyplýva už z uznesenia odvolacieho súdu
zo dňa 29. novembra 1995, č.k. 15Co 304/ 94-66.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu správne (okrem vyššie uvedeného formálneho
pochybenia) je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v druhom výroku napadnutého výroku, t. j. o určení,
že dom číslo súpisné 21 na parcele č. 111 zapísaný na LV č. 302 patrí v 1-ici do dedičstva po nebohej
Anne Plichtovej zomrelej dňa 9.2.1974. Uvedené rozhodnutie zodpovedá princípu parity vyjadrenémuv ust. § 150 prvej vete Občianskeho zákonníka, z ktorého by sa muselo vychádzať aj pri prejednaní
dedičstva po neb. Anne Plichtovej (§ 34 ods. 1 vtedy platného notárskeho poriadku).

Napriek inak správnym záverom súdu prvého stupňa, z dôvodu formálnych pochybení, ktoré bolo
potrebné odstrániť, odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s opravným uznesením vo výrokoch, ktorými bolo žalobe vyhovené tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, však neboli podmienky pre
potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého rozsudku z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v tejto časti.

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti považoval súd za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,
ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku akými úvahami sa spravoval pri

svojom rozhodovaní o veci samej. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia
znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), spôsobuje, že v konaní došlo
k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo je zároveň porušením konkrétneho procesného
ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody zamietnutia žaloby
v prevyšujúcej časti, keď z neho s určitosťou nevyplýva v ktorej časti bola žaloba zamietnutá, z
akého výkladu príslušných právnych predpisov súd prvého stupňa pri tomto rozhodnutí vychádzal a
akými úvahami sa pritom spravoval. Takto len porovnaním obsahu zmenenej žaloby (podľa zmeny

pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 23.9.2004 č.k. 14C 309/92-275) a vyhovujúcej
časti napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že zamietnutá bola žaloba o určenie neplatnosti predmetnej
darovacej zmluvy v časti týkajúcej sa darovania pozemkových nehnuteľností t.j. parciel a o určenie, že
nehnuteľnosti (všetky, t.j. aj vrátane domu v 1-ici), ktoré boli predmetom darovacej zmluvy patria do
dedičstva po neb. Jurajovi Plichtovi, ktorý zomrel dňa 26.10.1990. Pri takejto úvahe možno súhlasiť s

odvolaniami žalobcu i žalovanej v 1. rade v časti, v ktorej namietali nejasnosť dôvodov, resp. logickú
rozpornosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby aj v časti týkajúcej sa určenia, že dom
č. súpisné 21 na parcele č. 111 zapísaný na LV č. 302 kat. úz. Košická Belá patrí v 1-ici do dedičstva po
neb. Jurajovi Plichtovi zomrelom dňa 26.10.1990, pokiaľ žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
v časti týkajúcej sa tohto domu bolo vyhovené. Pri určenej neplatnosti darovacej zmluvy v tejto časti,

dom totiž má patriť nie len do dedičstva po neb. Anne Plichtovej (v 1-ici), ale aj do dedičstva po neb.
Jurajovi Plichtovi ( v druhej polovici).

Existencia dôvodu odvolania podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 písm.f / O.s.p. je
vždy dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd v uvedenej časti rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybenie a s prihliadnutím na
to, čo zostalo predmetom konania po právoplatnom rozhodnutí o časti žalobou uplatnených nárokov,
znovu vo veci rozhodnúť preskúmateľným rozsudkom (§ 157 ods. 2 O.s.p.), t.j. obsahujúcom dôvody

rozhodnutia o každom nároku, uplatnenom zmenenou žalobou, ktorý zostal predmetom konania po
rozhodnutí odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.