Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2010

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/290/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708207751
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a

sudcov JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky N. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., A. č. XXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Olejárom, advokátom, AK Poprad,
Mnoheľova č. 839/10 proti odporcovi H. - H. H. W., Y., D. č. XX, IČO: 003328, v konaní o zaplatenie
39.016,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
11C/185/2008-108 zo dňa 01. októbra 2009 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV
č. 3504 k. ú. J. vkladom do katastra nehnuteľností dňa 25.01.2007. Z listinných dôkazov mal preukázané,
ženaparceláchevidovanýchnaLVč.3504atoparcelač.KN-C1123/47,parcelač.2026/254,parcelač.
2026/255 bola realizovaná stavba a to štátna cesta 1/18 na ktorú bolo vydané rozhodnutia o prípustnosti
stavby ONV odborom dopravy č. 243/75 zo dňa 19.02.1975. Územné rozhodnutia na uvedenú stavbu
bolo vydané ONV odborom výstavby a územného plánovania v E. dňa 24.06.1974 č. 32/74-ZE a taktiež
vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo vydané v decembri 1974 ONV - OPLVH v E..
Z listinných dôkazov (kúpnych zmlúv, geometrického plánu, rozhodnutia o prípustnosti stavby) vyplýva,

že navrhovateľka sa stala vlastníčkou nehnuteľností evidovaných v KN -E v kultúre orná pôda, čo v
skutočnosti od roku 1975 nie je tak, nakoľko od uvedeného roku je využívaná a existujúca líniová stavba
a to štátna cesta 1/18. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka vedela o tejto skutočnosti a to aj na
základe vypracovaného geometrického plánu. Zo strany odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu
tak, ako to ustanovuje § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa nemal zo strany navrhovateľky preukázané v čom malo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu t.z. na základe čoho by sa odporca mal obohatiť. Súd z vyjadrenia odporcu mal zistené, že

odporca investuje značné finančné prostriedky do údržby tejto nehnuteľnosti -líniovej stavby. Pozemky
boli zastavané od roku 1975, pričom navrhovateľka nadobudla tieto pozemky na základe vkladu do
katastra nehnuteľností v januári 2007.

V tomto prípade je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia v skutočnosti
došlo. Ak by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu, tak to bolo po roku 1975. Aj podľa účinnostiObčianskeho zákonníka k rozhodnému obdobiu t.j. kroku 1975 mal právny predchodca právo uplatniť
si nárok z titulu neoprávneného užívania vlastníctva - podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka t.j.
kto získal neoprávnený majetkových prospech na úkor iného, musí ho aj vydať. Právni predchodcovia

navrhovateľky o tejto skutočnosti vedeli. Podľa názoru súdu navrhovateľka už pri uzatváraní kúpnej
zmluvy vedela o tom, že predmetná nehnuteľnosť nie je v skutočnosti orná pôda tak, ako je evidovaná
v KN - oddiely E. Vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ani v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Bolo nielen v rozpore so zákonom, ale tiež v rozpore s dobrými mravmi. Lehota na vydanie
uplynula už v roku 1985 a nie je možné aplikovať tú skutočnosť, že všetky práva a povinnosti prešli zo

zákonauzavretímkúpnejzmluvynanavrhovateľku.Navrhovateľkavkonaníneuniesladôkaznébremeno
týkajúce sa získania neoprávneného majetkového prospechu zo strany odporcu. Tento nenamietal
skutočnosť, že navrhovateľka je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností, namietal, že uňho nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu. Preto súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. Nebol tu dôvod
na plnenie zo strany odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
Odporca pri zabezpečení správy a údržby komunikácie nezískava a ani nikdy nezískal majetkový

prospech.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca ako
úspešný účastník si náhradu trov konania neuplatnil. Navrhovateľka ako neúspešná účastníčka nemá
na náhradu trov konania právo.

Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa v plnom rozsahu zmenil tak, že návrhu vyhovie. Zároveň navrhla, aby bol odporca
zaviazaný na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Navrhovateľka zastáva názor zhodný
s publikovanými rozhodnutiami súdov, že pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane odporcu je
rozhodujúce postavenie stavby a už samotnou touto skutočnosťou vzniká u odporcu bezdôvodné
obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Neobstojí ani to, že odporca stavby v rozhodnom období

nevyužíval, prípadne, že sa jeho majetok nezväčšil. Bezdôvodné obohatenie odporcu je potom to,
čo mohla navrhovateľka získať nebyť stavieb odporcu na pozemkoch navrhovateľky. O plnení bez
právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania bez nájomnej
či inej zmluvy, alebo iného titulu oprávňujúceho tieto nehnuteľnosti užívať. Ak je na pozemku postavená
stavba, zastavaný pozemok je užívaný, jeho úžitková hodnota je konzumovaná už tým, že je na ňom

stavba postavená, teda samotným umiestnením stavby spojenej so zemou pevným základom a je
pritom bez významu akým spôsobom je vlastnícke právo k stavbe vlastníkom konzumované. K námietke
premlčania navrhovateľka uviedla, že návrhom zo dňa 27.06.2009 sa domáhala bezdôvodného
obohatenia, ktoré predstavuje všeobecnú hodnotu obvyklého a primeraného nájomného za obdobie od
01.07.2006 do 30.06.2007. Nárok bol uplatnený spätne za obdobie dvoch rokov od podania návrhu.

Teda nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku. Navrhovateľka si uplatňuje nárok za obdobie a nie za
predchádzajúce obdobie. Konštatovanie súdu, že právni predchodcovia o tom vedeli nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Súd neuvádza na základe čoho to má preukázané. Navrhovateľka sa
nedomáha vydania hodnoty vo výške obvyklého a primeraného nájomného od roku 1985, ale od
01.07.2006 do 30.06.2007. Navrhovateľka sa v priebehu celého konania domáhala, aby medzi ňou a

odporcom došlo k vysporiadaniu pozemkov, naposledy podaným návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy,
a to listom zo dňa 25.05.2009. K vysporiadaniu nedošlo. Odporca nemal ani záujem nehnuteľnosti
vysporiadať. Ide o situáciu, keď sám odporca porušuje dobré mravy tým, že nevyporiadal pozemky po
dlhú dobu a pritom sám namieta rozpor s dobrými mravmi u navrhovateľky. Povinnosť majetko-právne
vysporiadať pozemky bola uložená aj rozhodnutím Okresného národného výboru zo dňa 19.02.1975.

Odporcovi mal súd odoprieť právnu ochranu, lebo aj námietka rozporu s dobrými mravmi môže byť
sama o sebe v rozpore s dobrými mravmi. Porušenie ust. § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka vo
svojomdôsledkuznamenáporušenievlastníckehoprávanavrhovateľkyzakotvenéhovčlánku20Ústavy
Slovenskej republiky. Navrhovateľka je de iure vlastníčkou predmetných pozemkov, ale jej faktické práva
vlastníka sú iluzórne. V tejto súvislosti uviedla, že podľa relevantnej judikatúry tak ústavného súdu ako

aj Európskeho súdu pre ľudské práva je rozdiel medzi oprávneniami dotknutého vlastníka de iure a
skutočným obsahom týchto oprávnení iba teoretickým rozdielom bez právneho významu. Navrhovateľka
poukázala na judikát Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 103/96, ktorý má riešiť podobný prípad. Najvyšší
súdvňomvyslovilnázor,žeriešenietakéhotovzťahubymalopodľanázoruNajvyššiehosúduvychádzať
s využitím princípu analógie legis z nájomného vzťahu založeného ex lege ust. § 22 zákona o pôde

do doby, pokiaľ nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy alebo k výmene pozemkov na návrh vlastníka zapomoci pozemkových úprav. V spore je preukázané, že k vyňatiu pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu došlo v mesiaci december 1974 ako to vyplýva z rozhodnutia o prípustnosti stavby č. 243/75.
Keďže cenový predpis vyhláška č. 465/1991 Zb. bola zrušená, ocenenie bolo vykonané na základe

znaleckého posudku.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu a s
dôvodmi, ktorými návrh zamietol. Navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k pozemkom v čase, keď už
bola na nich vybudovaná komunikácia a s vedomým, že kupuje pozemky pod cestami. Je to zrejmé
aj z podkladov uložených v súdnom spise, z kúpnych zmlúv aj z geometrických plánov, podľa ktorých

vykupovala pozemky len v cestnom telese. To vyvracia i námietku navrhovateľky, že prvostupňový súd
nemal oporu vo vykonanom dokazovaní, ak konštatoval, že právni predchodcovia navrhovateľky, teda
predchádzajúci vlastníci, vedeli o tom, že na predávaných pozemkoch je vybudovaná cesta a teda mali
právo uplatniť si nároky voči odporkyni. Svedčia o tom kúpne zmluvy a geometrické plány na odčlenenie
pozemkov v ceste, ktoré navrhovateľka odkúpila od vtedajších vlastníkov. Vybudovaním cesty bol
zo strany štátu zabezpečený verejný záujem a využívateľom cesty nie je štát, ani samotný správca

komunikácii, a preto nemožno povedať, že prospech z protiprávne zabratej časti získava odporkyňa
na úkor navrhovateľky. Užívateľom je verejnosť ako účastníci cestnej premávky v zmysle zákona o
pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, § 6. O účelovom konaní
navrhovateľky svedčí i skutočnosť, že kúpna cena, za ktorú získala pozemky v roku 2006 je podstatne
nižšia než všeobecná cena pozemkov podľa znaleckého posudku. Odporca nesúhlasí s tvrdením

navrhovateľky, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi a že od začiatku nemá záujem vyporiadať
sa uzavretím kúpnej zmluvy. Už v predchádzajúcich písomných vyjadreniach uviedol, že ako správca
cesty, ktorou je zastavaný pozemok navrhovateľky, súhlasí s trvalým majetko-právnym vysporiadaním
zastavanýchpozemkovvnevyhnutnomrozsahu,formouuzavretiakúpnejzmluvy.Odporcajevšakpodľa
zriaďovacej listiny rozpočtovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny

rozpočet. Môže uzatvárať kúpne zmluvy len do rozsahu ako mu boli pridelené finančné prostriedky zo
štátneho rozpočtu na kalendárny rok.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu od

23.09.2010 ( § 214 v spojení s § 156 ods. 2 O. s. p. ) a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa o premlčaní nároku.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 135c ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,

hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil.

Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pozemné komunikácie sa
rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na

diaľnice,

cesty,

miestne komunikácie,

účelové komunikácie.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných
na LV č. 3504 k. ú. J. vkladom do katastra nehnuteľností dňa 25.01.2007. Na parcelách evidovaných na
LV č. 3504, a to parcela č. KN - C 1123/47, parcela č. 2026/254, parcela č. 2026/255 bola realizovaná

stavba a to štátna cesta 1/18 na ktorú bolo vydané rozhodnutia o prípustnosti stavby ONV odborom
dopravy č. 243/75 zo dňa 19.02.1975. Územné rozhodnutia na uvedenú stavbu bolo vydané ONV
odborom výstavby a územného plánovania v E. dňa 24.06.1974 č. 32/74-ZE a taktiež vyňatie pôdy z
poľnohospodárskehopôdnehofondubolovydanévdecembri1974ONV-OPLVHvE..Štátnacesta1/18
je vo vlastníctve štátu a správcom tejto cesty je H. H. W.. Nemožno ju preto považovať za neoprávnenú

stavbu. Vzájomné vzťahy účastníkov teda nemohli byť vyriešené v zmysle ust. § 135c Občianskeho
zákonníka upravujúceho dôsledky neoprávnenej stavby zriadenej na cudzom pozemku. Výstavba cesty
bola realizovaná v roku 1975.

Správne sú závery súdu prvého stupňa poukazujúce na nemožnosť vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane odporcu v súvislosti s užívaním a vlastníctvom cesty nachádzajúcej sa na pozemkoch

navrhovateľky. Výkon subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať
ako právo každého správať sa spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon, alebo ktorý vyplýva zo zmluvy,
či z rozhodnutia štátneho orgánu a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkon práv alebo povinností
predpokladá existenciu takého práva či povinnosti. Tento výkon však nemožno chápať absolútne
a neobmedzene. Obmedzenie výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon

subjektívnych práv iných subjektov. Nezáleží na tom, či ide o výkon práv rovnakého druhu alebo nie.
Každý je teda pri výkone svojich práv povinný dbať aj na to, aby neznemožnil, či nerušil výkon práv iných.
Zákon preto ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 Občianskeho
zákonníka tak, ako to ustálil súd prvého stupňa.

Parcela navrhovateľky je zastavaná štátnou cestou 1/18. Táto slúži širokej verejnosti a odporcovi, ktorý
sa stará o jej údržbu neprináša žiadne bezdôvodné obohatenie. Priznanie nárokov navrhovateľky v
súvislosti s užívaním tejto stavby by bolo v rozpore s princípom dobrých mravov. Na to správne poukázal
i súd prvého stupňa.

Neobstojí ani námietka navrhovateľky, že nemožno prihliadnuť na dobré mravy, keď druhá strana

tieto dobré mravy nerešpektuje. Odporca v priebehu celého konania deklaroval, že chce uzavrieť s
navrhovateľkou kúpnu zmluvu, ale z dôvodu, že je naviazaný na štátny rozpočet je toto potrebné urobiť
v ročnom predstihu.Správne súd prvého stupňa postrehol, že cesta bola vystavená predtým, ako navrhovateľka nadobudla
vlastnícke právo. Navrhovateľka teda mohla vedieť, že nehnuteľnosť je zastavaná cestou v dôsledku
čoho bude obmedzená v jej užívaní. Tak, ako to postrehol súd prvého stupňa možno dôvodne

predpokladať, že túto skutočnosť zohľadňovala aj podstatne nižšia kúpna cena, za ktorú navrhovateľka
nehnuteľnosť nadobudla vo vzťahu k všeobecnej cene nehnuteľností v čase nadobudnutia.

Odvolací súd k tomu ešte poznamenáva, že odporca nie je podnikateľským subjektom. Nevlastní cestnú
komunikáciu za účelom dosiahnutia zisku, ale táto slúži k bezplatnému uspokojovaniu verejnej potreby.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Z dôvodu, že na strane odporcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie, nebolo potrebné zaoberať sa ďalej

vznesenou námietkou premlčania i právnym názorom súdu prvého stupňa, že toto právo by malo byť
premlčané. Pokiaľ bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť, je zaoberať sa otázkou premlčania vo
vzťahu k predmetu žaloby právne irelevantné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že úspešný odporca si trovy
odvolacieho konania neuplatnil, pričom ide o návrhové konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.