Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 1, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/107/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109211494
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky M. G., nar.

XX.XX.XXXX,. občianke SR, bytom T., B. č. XX,. zastúpená Mgr. A. G., nar. XX.XX.XXXX,. občiankou
SR, bytom T., B. č. XX. proti odporcovi M. G., nar. XX.XX.XXXX,. občanovi SR, bytom B., H. č. XX. o
návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z m e ň u j e s a rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. P 15/96-123 zo dňa 29.06.2000 tak, že
sa zvyšuje vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke zo sumy 1.400,-Sk na 150,-€ mesačne, s
účinnosťou od 01.09.2009.

Výživné po 150,-€ mesačne b u d e odporca p o v i n n ý platiť navrhovateľke vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.09.2009 do rozhodnutia súdu v sume 517,50,-€ súd p

o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v splátkach po 20,-€ mesačne, splatných spolu s bežným výživným, po
právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 01.06.2009 domáhala zvýšenia výživného z 1.400,-
Sk mes. na 150,-€ mesačne, s účinnosťou od 01.09.2009 od odporcu. Uviedla, že naposledy sa o
výživnom rozhodlo rozsudkom tunajšieho súdu v konaní P 15/96 zo dňa 29.06.2000, právoplatným dňa
17.10.2000. V máji 2009 navrhovateľka zmaturovala a prijali na štúdium na vysokej škole. Nemá žiaden
príjem, preto domáhala sa zvýšenia výživného. Od 9/2009 študuje dennou formou 1. ročník F. P. V. U.

K. F. v N., odbor biológia. Štúdium je 3-ročné, bakalárske a za privát platí mesačne 82,-€. Na stravu má
výdavky po 100,-€ mes, nakoľko si varí sama a náklady na skriptá a sú 100,-€ za semester, cestovné
je 25,-€ mes., a za mobil a internet platí 44,-€ mes.. Užíva pravidelne lieky na štítnu žľazu, za ktoré
dopláca po 10,-€ mes. a na čistenie problematickej pleti dáva 30,-€ mes. na kozmetiku. Pre zhoršený
zdravotný stav musí konzumovať veľa ovocia a zeleniny , hydiny a rýb. Odporca jej naposledy dal 50,-
€ v 8/2009, odvtedy na jej výživu ničím neprispel.

Odporcasúhlasilsozvýšenímvýživnéhona150,-€mes.od01.09.2009.Uviedol,žežijesámv1-izbovom
rodinnom dome, za ktorý platí mesačne vrátane energií 380,-€. Platí si internet a mobil. Má ešte vyž.

povinnosť na 18 ročného syna A. G., na ktorého má určené výživné Okresným súdom Bratislava IV
výživné 1.400,-Sk mes. a posiela mu 50,-€ mes. Okrem toho mu dáva aj niečo naviac. Od roku 1996je odporca živnostníkom, venoval sa realitnej činnosti. Pre krízu na trhu s realitami začal v marci 2009
vykonávať taxislužbu a príjem má cca 1.000,-€ mes. Zamestnancov nemá, podniká sám a nemá žiaden
majetok. Podniká s autom od švagra, ktorý mu ho prenechal za 30.000,-Sk . Výživné na navrhovateľku

platí nepravidelne. Poukázal na to, že navrhovateľke vybavil v N. lacnejšie ubytovanie za 58,-€ mes.
na internáte

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozhodnutie o prijatí navrhovateľky
navysokúškoluzodňa06.04.2009,potvrdenieonávšteveškolynavrhovateľky, výpiszoživnostenského
registra odporcu, správy o príjme odporcu z D. Ú. v B. I., spis tunajšieho súdu P 15/96.

Takto mal súd preukázané, že naposledy sa o výživnom na navrhovateľku rozhodlo rozsudkom

Okresného súdu v Trenčíne č. k. P 15/96-123 zo dňa 29.06.2000, kedy bolo zvýšené výživné na
navrhovateľku na sumu 1.400,-Sk, s účinnosťou od 01.09.1998. V tom čase mala navrhovateľka
10 rokov. Matka navrhovateľky dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 7.276,-Sk a odporca bol
živnostníkom a nemal žiaden príjem, lebo firma bola v mínuse. Odporca daňové priznanie za rok
1999 nepodal. Matka navrhovateľky nemala žiadne iné vyživovacie povinnosti a odporca mal ešte jednu

vyživovaciu povinnosť v sume 500,-Sk mes., k mal. A. G., nar. XX.XX.XXXX. z družského pomeru so Z.
M.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2000.

V súčasnosti matka navrhovateľky dosahuje priem. čistý mesačný príjem 500 - 600,-€ mes.(cca
16.569,31,-Sk), pracuje v R. a zamestnávateľ jej hradí ubytovanie a stravu. Okrem navrhovateľky nemá
žiadnu vyž. povinnosť. Odporca žije sám, okrem navrhovateľky má ešte vyž. povinnosť k A. G., na

ktorého platí výživné po 50,-€ mes. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery; nemá majetok, je živnostníkom
a daňové priznanie za rok 2007 a 2008 nepodal. V 2008 oznámil daňovému úradu, že nedosiahol žiadne
zdaniteľné príjmy. Od marca 2009 pracuje ako taxikár, podniká s autom od švagra a z tejto činnosti má
príjem 1.000,-€ ( 30.126,-Sk) mes.

Podľa ust. § 62 ods.1 - 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 78 ods.1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej
zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Keď sa o výživnom rozhodovalo naposledy,
bola navrhovateľka žiačkou 8. ročníka ZŠ. V súčasnosti je plnoletá, je študentkou 1 ročníka vysokej
školy v N.. So štúdiom sú spojené zvýšené výdavky a výživné stanovené v roku 2000 už nezodpovedá
odôvodneným potrebám navrhovateľky. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k zvýšeniu počtu

vyživovacích povinností u žiadneho z rodičov navrhovateľky. Obom rodičom sa od poslednéhozvyšovania výživného zvýšili príjmy a to matke navrhovateľky o 9293,-Sk a odporcovi o 30.126,-Sk,
nakoľko nevykazoval v roku 2000 žiadne preukázateľné príjmy.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je nutné vyživovaciu povinnosť

odporcu k navrhovateľke zvýšiť. Súd preskúmal odôvodnené potreby navrhovateľky, ako i príjmy oboch
jej rodičov a dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Pri zvýšení výživného súd prihliadol na
vek a zdravotný stav navrhovateľky, jej náklady so štúdiom, a zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť
odporcu k plnoletému ešte študujúcemu synovi A.. Výživné v sume 150,-€ mes. je primerané príjmom
odporcu i matky navrhovateľky. Počiatok vyživovacej povinnosti súd stanovil od 1.9.2009, v súlade s

uplatneným návrhom.

Odporca nad rámec výživného navrhovateľke od podania žaloby na súd ničím neprispel. Súd rozhodol
o výživnom so spätnou účinnosťou, a tak vznikol na výživnom nedoplatok za čas od 1.9.2009 do
rozhodnutia súdu v sume 517,50,-€ ( ako rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným 1.400,-Sk a
zvýšeným výživným 150,-€). Nedoplatok súd povolil odporcovi zaplatiť v splátkach spolu s bežným
výživným podľa § 160 ods.1 O.s.p. po 20,-€ mes. Pokiaľ odporca nebude platiť splátky riadne a včas,

spolu s bežným výživným, stane sa zročným celý dlh.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný
úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd

(dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.