Uznesenie Judgement was issued on Monday, February 1, 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/258/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229204
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2010:7108229204.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľov: X.) H. S., J.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, K.Q., X.) Z.
S., J.. XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, K., zastúpených JUDr. Ivanom Jurčišinom - advokátom, Slovenská 69,
Prešov, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, IČO: 310 690 904,
zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Tajtákom, Ondavská 17, Košice, v konaní o určenie neplatnosti
zániku poistenia takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 209 ods. 1 písm. b) O.s.p.

Z a m i e t a návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 209 ods. 1 písm. c) O.s.p.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.10.2008 sa navrhovateľka v 1. rade domáha určenia, že zrušenie poistnej zmluvy
č. 5001500223 zo strany žalovaného vykonané listom zo dňa 9.6.2008 je neplatné a poistná zmluva

platí naďalej a navrhovateľ v 2. rade sa domáha určenia, že zrušenia poistnej zmluvy č. 5001500238 a
č. 4047700501 zo strany žalovaného vykonané listami zo dňa 20.6.2008 sú neplatné a poistné zmluvy
platia naďalej (dňa 9.10.2009 navrhovatelia zmenili petit tak, že poistné vzťahy založené uvedenými
zmluvami trvajú naďalej).
Odporca po tom, čo navrhovatelia neprijali ponúkané alternatívy na zmenu zmluvného vzťahu im
oznámil uvedenými listami zánik poistenia, hoci uzavreté poistné zmluvy a všeobecné podmienky

odporcu to nepripúšťajú. Neboli tu žiadne zákonné dôvody zo strany odporcu smerujúce k zrušeniu,
resp. odstúpeniu od zmluvy.

Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe odporca zároveň požiadal konajúci súd o prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. s cieľom, aby podal návrh na začatie konania o vyslovení neústavnosti
všeobecne záväzného predpisu s Ústavou SR Ústavnému súdu z dôvodu nesúladu výkonu dohľadu

nad poisťovníctvom s Ústavou SR.
Odporca svoj návrh odôvodnil tým, že podľa ust. § 45 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom došlo s účinnosťou od 1.9.2005 ku zrušeniu Úradu pre finančný trh SR a k prenosu pôsobnosti
tohto úradu v oblasti dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom na NBS. Došlo tak k rozšíreniu
jej právomoci tvrdí odporca, bez toho, aby jej kompetencia bola upravená aj v článku 56 Ústavy SR.
Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. je poisťovňa povinná určiť výšku poistného na základe poistných

matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých je záväzkov,
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Odporca tvrdí, že kalkulácia
poistného, bola schválená pred uzavretím poistnej zmluvy, a odsúhlasená dozorujúcim orgánom pre
poisťovne, v tom čase Ministerstvom financií SR. Následne boli u odporcu vykonané rôzne previerky,
ktoré nezistili fakty porušujúce povinnosti odporcu v oblasti správnosti kalkulácie poistného Aj dňa
18.2.2003 bol vykonaný dohľad nad činnosťou poisťovne, ktorý bol zavŕšený protokolom Úradu pre

finančný trh, ktorý nezistil žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K, ani iných produktov.Ďalej uviedol, že na základe dohľadu vykonávaného NBS v období od 30.4.2007 do 21.2.2008 táto
však konštatovala nedostatky v kalkulačných vzorcoch, ktoré sa dotkli obsahu zmluvy medzi účastníkmi
konania uzavretej v roku 1997. NBS listom č. ODO 2262/2008 zo dňa 15.2.2008 určila lehoty, v ktorých

je povinný prijať a splniť opatrenia na odstránení a nápravu zistených nedostatkov.
V zmysle zákona č. 8/2008 Z.z. účinného od 1.4.2008 (ust. § 67 ods. 1 písm. e/ a § 67 ods. 10)
odporcovi hrozila za porušenie jeho ustanovení pokuta až do 20. mil. Sk, a to opakovane. Opatrenia
NBS bol preto odporca povinný splniť najneskôr do 30.4.2008 a v súvislosti s týmto dôvodí, že predložil
navrhovateľom 3 spôsoby riešenia vzniknutého stavu: 1. znížiť poistnú sumu na dožitie a pri zachovaní

pôvodného inkasa poistenia; 2. zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade
dožitia za konca poistenia; 3. poistenia pre neočakávanú zmenu v poistenie ukončiť s výplatou príslušnej
odkupnej hodnoty. Žiadne však navrhovatelia neprijali.
Odporcamázato,žepodľa§109ods.1písm.b)O.s.p.jepovinnosťousúduprerušiťkonanie,vsúvislosti
s tým, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou odporcu podľa zákonnej úpravy danej ustanovením
§ 45 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a od 1.4.2008 zákona č. 8/2008 Z.z. o

poisťovníctve, ktorý nahradil zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, hoci k tomu podľa ústavy nie je
oprávnená.
Z rozsiahleho podania odporcu vyplýva, že sa domnieva, že ustanovenia zákona č. 8/2008 Z.z. o
poisťovníctve sú v rozpore s Ústavou SR a so Zmluvou o európskych spoločenstvách. Pokiaľ ide o
konkrétne ustanovenia odporca uvádza § 48 ods. 1., ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona č. 8/2008

Z.z., v ktorých sú vymedzené subjekty, predmet dohľadu a kto vykonáva dohľad (NBS). Dôvodí, že
podľa platného článku 56 Ústavy SR je NBS nezávislá centrálna banka SR. NBS môže v rámci svojej
pôsobnosti vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom. Najvyšším
riadiacim orgánom NBS je banková rada NBS, podrobnosti podľa ods. 1, ods. 2 ustanoví zákon. Zákon
č. 519/2005 Z.z., novelizoval zákon č. 566/1992 Zb. a s účinnosťou od 1.9.2005 došlo k rozšíreniu

pôsobnosti NBS o kompetenciu dohľadu nad finančným trhom, v dôsledku zrušenia Úradu pre finančný
trh. Podľa odporcu je NBS v zmysle Ústavy SR nezávislou centrálnou bankou a Ústava SR neobsahuje
ustanovenie, ktoré by NBS priznávalo postavenie orgánu štátnej správy, vykonávajúceho činnosti, ktoré
predtým vykonával Úrad pre finančný trh.
Nesprávnosť prepočtu poistného spočíva podľa dohľad vykonávajúceho orgánu v tom, že sadzby

poistného bolo potrebné vypočítať z nárokov, ktoré mali vzniknúť na poistné plnenie pre prípad dožitia a
nie pre prípad smrti, zníženie poistných sadzieb spochybňuje splniteľnosť všetkých finančných záväzkov
odporcu.

Vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.3.2009 odporca požiadal konajúci súd o prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. s cieľom a aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy v znení: 1) Môže sa článok 105 a
článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1 a bod 14.3 a článok 25
Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania dohľadu nad poisťovacími
podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené? 2) Môže sa článok 14 bod 14.4 Štatútu

Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné centrálne banky môžu vykonávať aj
funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami)?
Svoj návrh odporca odôvodnil tým, že za súčasného právneho stavu odporcovi bráni v ďalšom zotrvaní
v právnom vzťahu, ktorý je predmetom tohto konania rozhodnutie Národnej banky Slovenska ako
orgánu dohľadu o tom, že poistné v poistnom produkte UDP-K nebolo vypočítané v súlade s poistno-

matematickými metódami pre výpočet poistného, že bolo vypočítané a inkasované v nižšej výške
ako malo byť a že z tohto dôvodu a v tejto časti sú poistné zmluvy UDP-K v rozpore so zákonom
o poisťovníctve. V súlade s týmto zistením uložila NBS odporcovi prijať opatrenia na nápravu, a
to pod hrozbou sankcií znamenajúcich pokuty až do výšky 20.000.000,-Sk/663.878,38 EUR, resp.
odobratie povolenia navykonávanie poisťovacej činnosti, t.j. úplný zánik odporcu. Pokiaľ existuje

záväzné vyjadrenie orgánu dohľadu o protiprávnosti obsahu poistnej zmluvy so zákonom a tento
nedostatok je sankcionovateľný zákonom predpokladanými sankciami, je teda autoritatívne vynútiteľné
jeho dodržiavanie, resp. náprava vadného stavu, je táto skutočnosť pre odporcu právne záväzná a
zákonodarca, prostredníctvom možnosti ukladania sankcií trvá na jeho dodržiavaní a vynucuje si ho.
Odporca tak nemá inú možnosť, ako konať v súlade so zákonom a nie je odporcu možné nútiť, aby

zotrval v určitom právnom vzťahu za cenu porušenia zákona.
Podľa článku 234 ZES je daná právomoc Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vydať rozhodnutie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú výkladu ZES. Zároveň podľa toho istého článku ZES je
daná povinnosť vnútroštátnemu súdnemu orgánu najneskôr v poslednom stupni obrátiť sa na Súdnydvor v prípade, ak sa takáto prejudiciálna otázka v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom
položí. Hlavným účelom konania o predbežnej otázke je: a) jednotná aplikácia a konzistentný výklad
komunitárnehoprávavčlenskýchštátoch,b)poskytnutiepomocisúdomčlenskýchštátovpriinterpretácii

a aplikácii komunitárneho práva, c) kontrola legality právnych aktov Spoločenstva, d) ochrana právnych
záujmov fyzických a právnických osôb, ktorým komunitárne právo udeľuje subjektívne práva, a to najmä
v prípade rozporu vnútroštátneho práva s komunitárnym právom (konanie o predbežnej otázke zakladá
neprivilegovaným žalobcom možnosť ako prekonať nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby
na neplatnosť podľa článku 230 ZES).

Dôvodom na podanie tohto procesného návrhu odporcu na prerušenie konania je potreba rozhodnutia
Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke, ktorá sa týka výkladu ZES, ako nevyhnutného predpokladu na
vydanie rozsudku vnútroštátneho súdu v právnej veci, ktorá je predmetom tohto konania. Otázka zistenia
správneho výkladu a aplikácie komunitárneho práva vo vzťahu k právnej veci prejednávanej v tomto
konaní pred vnútroštátnym súdom sa dotýka článku 105 ods. 5 a 6 ZES, článku 14 bod 14.1, 14.3 a 14.4
a článku 25 bod 25.1 a 25.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk.

Podľa článku 8 ZES, v súlade s postupom ustanoveným touto zmluvou ustanoví sa Európsky systém
centrálnych bánk (ďalej len "ESCB") a Európska centrálna banka (ďalej len "ECB"); konajú v medziach
právomocí,ktorésúimzverenétoutozmluvou,štatútomESCBaštatútomECB(ďalejlen"štatútESCB"),
ktorý je k tejto zmluve pripojený. Podľa článku 105 ods. 6 ZES rada môže jednomyseľne na návrh
Komisie a po porade s Európskou centrálnou bankou a na základe súhlasu Európskeho parlamentu

poveriť Európsku centrálnu banku osobitnými úlohami, ktoré sa týkajú politiky dohľadu nad úverovými
inštitúciami a ďalšími finančnými inštitúciami s výnimkou poisťovacích podnikov. Podľa článku 109 ZES,
každý členský štát najneskôr k dátumu ustanovenia Európskeho systému centrálnych bánk zabezpečí,
aby vnútroštátne právne predpisy vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky boli zlučiteľné s touto
zmluvou a štatútom Európskeho systému centrálnych bánk. Podľa článku 1 bod 1.2 Štatútu, v súlade

s článkom 107 odsekom 1 tejto zmluvy sa ESCB skladá z ECB a z centrálnych bánk členských štátov
("národných centrálnych bánk"). Podľa článku 3 bod 3.3 Štatútu, v súlade s článkom 105 odsekom 5
tejto zmluvy prispieva ESCB k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými orgánmi, ktoré
sa týkajú dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a stability finančného systému.
Podľa článku 9 bod 9.2 Štatútu, ECB zabezpečuje, aby sa úlohy zverené ESCB podľa článku 105

odseky 2, 3 a 5 tejto zmluvy plnili buď jej vlastnou činnosťou podľa tohto štatútu, alebo prostredníctvom
národných centrálnych bánk podľa článku 12.1 a článku 14. Podľa článku 14 bod 14.1 Štatútu, v
súlade s článkom 109 tejto zmluvy každý členský štát najneskôr do zriadenia ESCB zabezpečí, aby
jeho vnútroštátne právne predpisy, vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky, boli v súlade s
touto zmluvou a s týmto štatútom. Podľa článku 14 bod 14.3 Štatútu, národné centrálne banky sú

neoddeliteľnou súčasťou ESCB a konajú v súlade s usmerneniami a pokynmi ECB. Rada guvernérov
prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie plnenia usmernení a pokynov ECB a vyžaduje, aby sa jej
poskytovali všetky potrebné informácie. Podľa článku 14 bod 14.4 Štatútu, Národné centrálne banky
môžu vykonávať aj iné funkcie, ako sú uvedené v tomto štatúte, ak Rada guvernérov dvojtretinovou
väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh ESCB. Takéto funkcie

vykonávajú národné centrálne banky na vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet a nepokladajú sa za
súčasť funkcií ESCB. Podľa článku 25 bod 25.2 Štatútu, v súlade s každým rozhodnutím Rady podľa
článku 105 odseku 6 tejto zmluvy môže ECB plniť osobitné úlohy, ktoré sa týkajú politiky dohľadu nad
obozretným podnikaním úverových a ostatných finančných inštitúcií, s výnimkou poisťovní. Vychádzajúc
z vytýčených cieľov a úloh ESCB, ktorých zabezpečenie a napĺňanie je realizované aj prostredníctvom

dohľadu nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií (tou poisťovňa rozhodne nie je) a stability
finančného trhu, nie je prekvapujúce, že z dohľadu nad obozretným podnikaním úverových a ostatných
finančných inštitúcií sú poisťovne vylúčené.
Podnikanie úverových inštitúcií (bánk) a podnikanie poisťovní funguje na úplne rozdielnych princípoch,
majúc odlišný charakter, ktorý determinuje rôzne pôsobenie týchto druhov podnikania na finančný trh

a cenovú stabilitu. Podnikanie poisťovne funguje na jednoznačných princípoch poistnej matematiky, v
rámciktorýchjezákladompoistnéhovzťahuvzájomnávyváženosťplnenípoistníkaapoistiteľa.Samotný
charakter "vkladania" peňazí do banky a do poisťovne má svoj úplne iný základ, následne spočívajúci
aj v rozdielnosti rizikovosti týchto dvoch druhov podnikania. Investovanie poisťovne do aktív, na rozdiel
od bánk, je prísne limitované zákonnou úpravou prostredníctvom vyhlášok a opatrení, ktorých cieľom

je zamedziť rizikovému investovaniu zo strany poisťovní, čím sa zabezpečuje požadovaná finančná
stabilita poisťovne, ktorá je zároveň bezpodmienečne viazaná svojim obchodným plánom schváleným
príslušnýmorgánomštátu.Peňažnéplneniepoisťovnevprospechpoistenéhojevždyviazanénabudúcu
možnú, neistú poistnú udalosť. Zároveň poisťovňa musí v každom okamihu svojej existencie disponovaťdostatkom finančnej hotovosti na okamžité vyplatenie všetkých odkupných hodnôt svojich klientov v
jedinom okamihu. V dôsledku týchto pravidiel nemôže v poisťovni dôjsť k obdobnej situácii, ako je to v
prípade bánk, a síce k nárazovému výberu peňazí jej klientov a spôsobenie tak vážnej nestability tejto

inštitúcie. V poisťovníctve sa tak logicky nevyskytla ani potreba vytvorenia fondu ochrany vkladov, ako
je tomu u bánk, keď v konečnom dôsledku sa pri poistení o vklady ani nejedná.
V dôsledku zásadných rozdielností týchto dvoch druhov podnikania a ich odlišného vplyvu na finančný
trh a cenovú stabilitu bol ZES a rovnako aj Štatútom výkon dohľadu nad poisťovňami vyňatý z pôsobnosti
ESCB, ECB ako aj národných centrálnych bánk. Nie je Preto v súlade s cieľmi a úlohami ESCB v rámci

zabezpečovania stability finančného systému vykonávať prostredníctvom národných centrálnych bánk
spolu s dohľadom nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií aj dohľad nad poisťovňami, nakoľko
obidve oblasti vychádzajú z úplne rozdielnych princípov, vyžadujúc si tak oddelený prístup v riešení
dohľadu na týmito druhmi podnikania.
Poukazujúc na vyššie citované ustanovenia je podľa odporcu dohľad nad poisťovacími podnikmi
vykonávaný centrálnou bankou členského štátu Európskej únie v rozpore s úlohami centrálnych bánk,

tak ako ich vytyčuje ZES a Štatút. Výkon dohľadu centrálnymi bankami členských štátov EU (v prípade
SR Národnou bankou Slovenska) je v rozpore so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a so
Štatútom Európskeho systému centrálnych bánk ako primárnych prameňov komunitárneho práva, ktoré
v zmysle čl. 7 ods. 2, 4 a 5 a čl. 154c Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi SR. Dohľad centrálnych
bánk členských štátov nad poisťovňami je zároveň týmito primárnymi prameňmi komunitárneho práva

priamo vylúčený.

Zo súdneho registra súd zistil, že na tunajšom súde sú vedené konania vo viacerých právnych veciach
občanov s obdobným predmetom sporu.
Okrem týchto odporca v postavení navrhovateľa vedie spor proti SR, zastúpenej NBS o náhradu škody

spôsobenej mu pri výkone verejnej moci, ktorú mu spôsobil predchodca NBS, pretože Úrad pre finančný
trh nezistil pochybenia v kalkulačných vzorcoch pred uzatvorením poistných zmlúv.
Okrem iného bolo zistené, že na návrh odporcu sa vedie aj konanie o vyslovenie nezákonnosti postupu
NBS, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

Predmetom tohto konania je občiansko-právny nárok. Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité
občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medzi účastníkmi, nie právne
predpisy upravujúce postavenie odporcu ako poisťovateľa, či dohľad nad poisťovníctvom. Preto súd
dospel k záveru, že nie je tu všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci (ktorý je nevyhnutné
aplikovať pre rozhodnutie vo veci samej) a ktorý by bol zároveň v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a tiež že rozhodnutie o predbežných
otázkach nastolených odporcom nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Na základe uvedeného súd návrhy odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c)
O.s.p. zamietol.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti druhému výroku odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p.).