Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Anna Snopčoková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/193/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709202092
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2010:6709202092.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľky

A. Ž., nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom K. XXXX,. XXX. XX. H. proti odporcovi M. M., nar. XX.. XX..
XXXX,. trvale bytom S. XXX/XX,. XXX. XX. D. N., o zaplatenie 8.298,48 EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 03. 2009 domáhala toho, aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 8.298,48 EUR. Svoj návrh odôvodnila tým,
že odporcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01. 07. 2007 zapožičala sumu 500.000,- Sk, ktorú

sumu jej odporca mal vrátiť do 31. 12. 2007, čo sa však nestalo, vrátil jej len sumu 250.000,- Sk. Odporcu
písomne vyzvala na splatenie zvyšku pôžičky 250.000,- Sk, pričom zvyšok pôžičky jej odporca odmietol
splatiť s odôvodnením, že sa tak už stalo.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 22Ro/68/2009-13 dňa 30. 09. 2009, voči ktorému odporca
podal odpor, v ktorom namietal, že istinu 500.000,- Sk v plnej výške uhradil navrhovateľke podľa dohody
dňa 24. 01. 2008 vo výške 250.000,- Sk a dňa 03. 02. 2008 vo výške 250.000,- Sk. Splátky osobne

odovzdal aj s manželkou B. M., sumu mal požičanú bezúročne, sumu 500.000,- Sk vrátil celú, čo
preukáže výpoveďami svedkov a doloží o tom aj výpisy z jeho osobného bankového účtu, kedy uvedené
sumy vyberal zo S. S. vo Z..

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými dokladmi, výsluchom svedkov a
zistil tento skutkový stav:

Súd z predloženej zmluvy o pôžičke zistil, že na základe tejto zmluvy navrhovateľka ako veriteľka
požičala odporcovi ako dlžníkovi sumu 500.000,- Sk bezúročne, pričom podpísaním zmluvy odporca
potvrdil prevzatie pôžičky vo výške 500.000,- Sk a zaviazal sa sumu osobne vrátiť navrhovateľke do
31. 12. 2007. V bode 4 zmluvy je uvedené, že zmluva bola spísaná v troch vyhotoveniach, účastníkmi

vlastnoručne podpísaná za prítomnosti svedka T. Ž., nar. XX.. XX.. XXXX. Zmluva je datovaná dňom
01. 07. 2007, je podpísaná zmluvnými stranami a tiež svedkom. Navrhovateľka v konaní pred súdom
vypovedala,žeztejtozmluvyodporcajejvrátilibačasťatosumu250.000,-Skdňa03.02.2008,pričomv
lehote podľa zmluvy jej peniaze nevrátil, na vrátenie čiastky 250.000,- Sk dňa 03. 02. 2008 ona vystavilapríjmový doklad. V inom čase jej ďalšie peniaze z pôžičky nevrátil. Od 03. 02. 2008 sa s ním nestretla.
Toho dňa jej dal ústny prísľub, že do mesiaca jej peniaze vráti. V čase, keď peniaze jej odporca vracal,
bol v jej dome prítomný jej syn T. Ž., on nebol prítomný pri ich rokovaní, avšak počul sa hovorilo.

Odporca vypovedal, že si nie je vedomý, že by bol navrhovateľke niečo dlžný, potvrdil, že si požičal
500.000,- Sk, tak ako to uvádzala v návrhu podľa zmluvy o pôžičke, ktorá je doložená do spisu.
Navrhovateľka mu požičala 500.000,- Sk. V zmluve nie sú uvedené úroky. Vypovedal však, že boli
dve pôžičky, jedna zo dňa 01. 01. 2007, ktorú predložil do spisu v originály, pričom pôžičku zo dňa

01. 01. 2007 vo výške 500.000,- Sk navrhovateľke splatil. Aj v pôžičke zo dňa 01. 01. 2007 je
uvedené, že pôžička bola bezúročná, avšak z pôžičky zo dňa 01. 01. 2007 odporkyni zaplatil ako úroky
čiastku 70.000,- Sk. Na základe pôžičky zo dňa 01. 01. 2007 si požičal 500.000,- Sk, avšak vrátil
navrhovateľke 570.000,- Sk. Ani pri tej prvej pôžičke mu nevystavila príjmový doklad. Uviedol, že nevie
prečo vystavovala príjmový doklad pri druhej pôžičke, pričom však tento doklad nie je ním podpísaný,
podpísala si ho navrhovateľka sama. On takýto príjmový doklad, ako doložila navrhovateľka do spisu

ani k dispozícii nemá. Ohľadom druhej pôžičky, ktorá je predmetom sporu zo dňa 01. 07. 2007, tu sa tiež
dohodli na bezúročnej pôžičke. Vypovedal, že on podnikal s bývalým manželom navrhovateľky, pričom
ich vzťahy sa následne naštrbili. Potvrdil, že do 31. 12. 2007 žiadnu sumu na pôžičku nevrátil, pôžičku
ale vrátil navrhovateľke celú a to koncom januára 2008 vrátil sumu 250.000,- Sk a 03. 02. 2008 vrátil
sumu 250.000,- Sk, žiaden doklad o tom vystavený nebol. Tvrdil, že z dôvodu, že nevrátil pôžičku načas,

navrhovateľka od neho žiada žalovanú sumu, nie však z titulu vrátenia pôžičky, ale ako úrok, čo on
odmieta zaplatiť.

Svedok T. Ž., syn navrhovateľky, vypovedal, že požičaná suma bola 500.000,- Sk, nevedel uviesť kedy.
Jedného dňa sa odporca dostavil k nim domov, nevedel uviesť kedy to bolo, pričom on sa rozhovoru

medzi jeho matkou a odporcom nezúčastnil, jeho matka prišla za ním so žiadosťou , aby jej požičal
príjmový pokladničný doklad. Povedala mu, že odporca doniesol nejaké peniaze, že nie všetky, takže mu
o tom vystaví doklad, príjmový doklad jej on dal. Keď odporca odchádzal, počul ako matke povedal, že
250.000,- Sk jej donesie do mesiaca. Keď odporca odišiel, matka mu doniesla ukázať príjmový doklad,
že vrátil 250.000,- Sk a zvyšné peniaze, že vráti do mesiaca. Na otázku, či vtedy odporca tam bol sám

alebo s niekým, vypovedal, že on bol hore v dome, počul hovoriť iba odporcu. Pre odporcu tam bola iba
jedna pôžička, o inej pôžičke v inom čase on nevie. Po nahliadnutí do obidvoch pôžičiek a to zo dňa 01.
01. 2007 a 01. 07. 2007, pričom na obidvoch pôžičkách bol podpísaný ako svedok pôžičky, vypovedal,
že sa jedná o tú istú pôžičku, ale bol tam posunutý dátum. Tá pôžička z 01. 01. mala byť vrátená asi
ku koncu júna 2007 a keďže nebola vrátená, tak sa spravila nová zmluva. Odporca pravdepodobne si

nepožičiaval od navrhovateľky dvakrát sumu po 500.000,- Sk. Vie o tom, že sa jedná o jednu a tú istú
sumu, teda o jednu pôžičku vo výške 500.000,- Sk.

Navrhovateľka následne vypovedala, že je pravdou, že aj 01. 01. 2007 ona požičala odporcovi čiastku
500.000,- Sk. Aj v období predtým bolo pôžičiek viac, ona však uvádzala len poslednú pôžičku,

neuvádzala predchádzajúce pôžičky, ktoré boli poskytnuté odporcovi a ktoré jej boli vrátené. Pôžičku zo
dňa 01. 01. 2007 jej odporca vrátil vo výške 500.000,- Sk, nie však s úrokom 70.000,- Sk. Vypovedala, že
z poslednej pôžičky jej odporca vrátil iba 250.000,- Sk. Dňa 03. 02. 2008, keď jej vracal čiastku 250.000,-
Sk bol u nej sám, jeho manželka s ním nebola.

Svedkyňa B. M., manželka odporcu, vypovedala, že ona vie o pôžičkách odporcu od navrhovateľky.
Boli to celkovo dve pôžičky, prvá bola vo výške 500.000,- Sk s úrokom 70.000,- Sk, kde bolo splatené
všetko, videla aj tú prvú zmluvu o pôžičke, ktorá bola písomná, v prvej zmluve bol uvedený aj úrok.
Čo sa týka druhej pôžičky, bola vo výške 500.000,- Sk, táto bola splatená na dvakrát v sume 250.000,-
Sk a v sume 250.000,- Sk, táto pôžička bola bezúročná. Táto druhá zmluva bola niekedy v roku 2007,

pričom bola splatená v roku 2008 v dvoch splátkach. Vie o tom, pretože bola s odporcom v banke, boli
vybrať peniaze a to aj prvú aj druhú časť a boli to zaniesť navrhovateľke domov. Viezol ich vtedy taxíkom
pán Z.. Pri odovzdávaní obidvoch splátok po 250.000,- Sk bola prítomná navrhovateľka, odporca a ona
(svedkyňa). Nejaké doklady, ktoré by potvrdzovali vrátenie pôžičky, vypracované neboli, nebolo to tak
ani pri tej prvej pôžičke. Prvá splátka na túto pôžičku bola koncom januára a druhá splátka začiatkom

februára roku 2008. Iné osoby v dome nevideli, navrhovateľka hovorila, že v dome je prítomný jej syn,
ale oni ho nevideli. Z tej druhej pôžičky 500.000,- Sk došlo k zaplateniu pôžičky v celej výške. Pán Z. ich
viezol obidva razy, pretože to bolo v nejakej krátkej dobe, vedel kam ideme a z akého dôvodu, hovorili
to pred ním, pán Z. zostal vo vozidle.Svedok Z. vypovedal, že odporcu aj s manželkou viezol do H., nepamätal si rok a obdobie. Vypovedal,
že ich vozí často, podrobnosti si nepamätá. Uviedol, že odporca spomínal, že ide vrátiť peniaze. Toto

bolo dávnejšie, možno aj dva roky dozadu, spomínal mu to jedenkrát, presne si to nepamätá.

Svedok P. Ž., bývalý manžel navrhovateľky, vypovedal, že v roku 2007 si odporca požičal od
navrhovateľky peniaze 500.000,- Sk, v roku 2007 podľa neho bola len jedna pôžička. Pri požičiavaní
peňazí 500.000,- Sk bol on osobne prítomný. Bolo to v dome navrhovateľky, tam podpísali aj zmluvu a do

konca roka 2007 pôžička mala byť vrátená. Keď sa blížil koniec roka 2007 on sprostredkuvával vrátenie
peňazí, pričom tam bolo strašne veľa odkladov. Odporca vrátenie peňazí podmieňoval predajom bytu.
Peniaze nevrátil určite do konca roka, časť 250.000,- Sk vrátil niekedy na jar , na ten ďalší rok. Odporca
mu aj povedal, že peniaze bol vrátiť. Povedal, že bol peniaze vrátiť sám. Vypovedal, že on apeloval na
vrátenie tej druhej polovici pôžičky s tým, že mu odporca vysvetľoval, že potrebuje nejaký čas, vždy ho
telefonicky na to vyzýval. Na vrátenie ďalšej časti ho vyzýval aj niekedy v marci, určite po dátume ako

vrátil tých 250.000,- Sk.

Súd z výpisu zo sporožírového účtu na meno odporcu vyhotoveného 31. 03. 2008 vedeného u S. S., P.
Z. zistil, že dňa 24. 01. 2008 bol uskutočnený z účtu odporcu výber v hotovosti vo výške 250.000,- Sk ,
dňa 01. 02. 2008 bol uskutočnený výber v hotovosti 250.000,- Sk. Okrem toho boli uskutočňované aj iné

výbery v hotovosti a to konkrétne 25. 01. 2008 suma 450.000,- Sk.

Súd z výpisu z Obchodného registra spoločnosti D. s. r. o. so sídlom Z. zistil, že odporca a P. Ž.
boli spoločníkmi a zároveň aj konateľmi tejto obchodnej spoločnosti, pričom P. Ž. bol spoločníkom a
konateľom v období od 14. 06. 2006 do 05. 06. 2008.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelknázoru,žeodporcavkonanípredsúdompreukázal,a
to výpoveďou svedkyne B. M., že pôžičku, ktorú odporcovi poskytla navrhovateľka na základe zmluvy zo
dňa01.07.2007vovýške500.000,-Sk,odporcavrátilnavrhovateľkeatovdvochsplátkachpo250.000,-
Sk v priebehu mesiacov január 2008 a február 2008. S prihliadnutím na ustanovenie § 559 ods. 1

Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikol. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľka
v návrhu aj v konaní pred súdom vypovedala, že odporca z pôžičky 500.000,-Sk jej vrátil iba časť
pôžičky a to vo výške 250.000,- Sk dňa 03. 02. 2008, neuniesla dôkazné bremeno a to ani predložením
písomných dokladov ani výsluchom svedkov, ktorých vo veci navrhla vypočuť. Ani z výpovede svedka
T. Ž. nebolo jednoznačne preukázané, že by odporca nevrátil z titulu poskytnutej pôžičky navrhovateľke

celú časť. Ani vystavenie príjmového dokladu zo dňa 03. 02. 2008 na sumu 250.000,- Sk nepreukazuje,
že by nedošlo k vráteniu aj ďalšej časti pôžičky v inom období. Keďže svedkyňa B. M. jednoznačne
vypovedala, že pôžička vo výške 500.000,- Sk bola odporcom zaplatená v dvoch splátkach po 250.000,-
Sk a to aj za jej prítomnosti, pričom pri vrátení pôžičky bola prítomná navrhovateľka, odporca a ona, touto
výpoveďousúdmalzapreukázané,žeodporcasvojupovinnosťvrátiťpôžičkusplnil,ajkeďoneskorenes

prihliadnutím na písomnú dohodu o pôžičke a o čase, do ktorého mal odporca pôžičku vrátiť. Pravdivosť
výpovede svedkyne B. M. zásadným spôsobom spochybnená nebola, pričom súd poukazuje na to, že aj
výpovede svedkov T. Ž. a P. Ž. si jednak vzájomne, a jednak aj s prihliadnutím na tvrdenia navrhovateľky,
do určitej miery odporujú.

S prihliadnutím teda na už hore uvedené, súd návrhu navrhovateľky nevyhovel, ale návrh navrhovateľky
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O. s. p. Hoci odporca bol úspešným účastníkom,
nepodal návrh na priznanie trov konania, pričom súd v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. o trovách konania

rozhoduje len na návrh, preto súd rozhodol tak, že trovy konania odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.