Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 29, 2010

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/87/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206204833
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Pavol Karas

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7206204833.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Pavlom Karasom v právnej veci navrhovateľky: S. T., nar.

XX.X.XXXX,. bytom U. XX,. K., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom, so sídlom H. X,. K., proti odporcovi:
C. s.r.o., IČO: XX. XXX. XXX,. so sídlom O. XX,. K.- B., v konaní o zaplatenie 756,04 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 756,04 eur so 6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 187,45
eur od 1.2.2006 do zaplatenia a zo sumy 568,60 eur od 17.2.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
vo výške 159 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku

Odporca je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 217,05 eur na účet Okresného súdu Košice

II do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.3.2006
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudomáhala,abysúdzaviazalodporcukpovinnostizaplatiťmu
nevyplatenú mzdu za mesiace december 2005 až január 2006 v celkovej výške 756,04 eur (22.776,50
Sk), ako aj úroky z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 187,45 eur od 1.2.2006 do zaplatenia
a zo sumy 568,60 eur od 17.2.2006 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka bola
v pracovnom pomere u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.9.2005 až do skončenia
pracovného pomeru, t.j. do 16.2.2006,

kedy navrhovateľka jednostranne ukončila pracovný pomer podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce - okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiace december 2005 až január 2006.
Nakoľko navrhovateľka mala za to, že mzdové nároky, voči odporcovi sa stali splatnými a navrhovateľka
sa svojho nároku domáhala u odporcu bezúspešne, uplatnila si toto svoje právo súdnou cestou.

Okresný súd Košice II návrhu navrhovateľky vyhovel a dňa 13.3.2006 vydal vo veci platobný rozkaz
pod č.k. 44Ro 66/2006-11 a zaviazal odporcu na istinu spolu s príslušenstvom v súlade s návrhom

navrhovateľa. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, s odôvodnením, že
navrhovateľka doposiaľ neodovzdala zverené veci, za ktoré má hmotnú zodpovednosť, nenastúpila
do práce, odmieta komunikovať s odporcom, t.j. vedením spoločnosti, pričom ani neodovzdala tovar a
predajňu, aby tak odporca mohol vykonať inventúru, čím úmyselne znemožnila kontrolu tovaru a ohrozila
chod spoločnosti. Ďalej vo svojom odpore uviedol, že jej pracovný pomer končí dňa 31.3.2006, pričom
o týchto skutočnostiach bola navrhovateľka informovaná listom od odporcu zo dňa 20.2.2006.

Navrhovateľka vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.7.2006 označenom ako ,,vyjadrenie k odporu
zo dňa 28.3.2006" uviedla, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, že pracovný pomer jej skončil až dňom
31.3.2006, nakoľko ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňom 16.2.2006 a to okamžitým skončením
podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom odporca nepodal proti tomuto skončeniupracovného pomeru žalobu o jeho neplatnosť. Zároveň navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že po
skončení svojej práceneschopnosti viackrát navrhovala odporcovi fyzické odovzdanie predajne, resp.
hodnôt za ktoré bola hmotne zodpovedná, avšak odporca uskutočnil fyzickú likvidáciu predajne vo

februári 2006, počas práceneschopnosti navrhovateľky a ostaných hmotne zodpovedných osôb.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to Pracovnou zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, odpisom mzdových listín
navrhovateľky, odporom proti platobnému rozkazu, registračným listom FO, potvrdením o dočasnej

pracovnej neschopnosti, žiadosťou o prešetrenie dočasnej pracovnej neschopnosti, zápisom o vykonaní
kontroly, zápisom z doručenia ,,zrušenia pracovného pomeru", poštovou doručenkou, zrušením
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny,
Dohodou o zrážkach zo mzdy, Dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, potvrdením o prevzatí
zverených predmetov, výpisom z obchodného registra a zistil tento skutkový stav :

Navrhovateľka na pojednávaní predniesla, že u odporcu pracovala na základ pracovnej zmluvy zo
dňa 16.9.2005 do 16.2.2006, kedy jednostranne ukončila pracovný vzťah a to okamžitým skončením
pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Ďalejvosvojejúčastníckejvýpovedipoukázalanato,žeodporcajejnevyplatilmzduzamesiacdecember
2005 a január 2006, pričom si uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka

práce a to za mesiac február a marec 2006, t.j. čiastku vo výške 22.776,50 Sk spolu so 6% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.647,-Sk od 1.2.2006 do zaplatenia, zo sumy 17.129,50 Sk od 17.2.2006
do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Odporca sa pojednávania dňa 29.1.2010 nezúčastnil, hoci mu bolo predvolania na pojednávanie riadne

a včas doručené dňa 30.12.2009, ktorý však svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil a ani nepožiadal
o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd konal a rozhodol v súlade s ust. § 101 ods.
2 O.s.p , t.j. bez jeho prítomnosti.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 15.9.2005 vyplýva, že navrhovateľka

nastúpila dňa 16.9.2005 u odporcu na pozíciu predavačka, pričom jej odporca ako zamestnávateľ priznal
základnú hrubú mesačnú mzdu vo výške 7.000,-Sk mesačne, ako aj osobný príplatok vo výške 1.000,-
Sk,zapredpokladudosahovaniauspokojivýchvýsledkov.Pracovnýpomervrozsahu40hodíntýždenne,
bol uzatvorený na dobu určitú od 16.9.2005 do 15.9.2006, pričom skúšobná doba je v dĺžke 1 mesiac.

Pracovný pomer navrhovateľky v žalovanej spoločnosti (u odporcu) skončil dňa 16.2.2006 na základe
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľky, z dôvodu, že navrhovateľke nebola
vyplatená mzda za mesiace december 2005. Zároveň si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu mzdy
vo výške priemerného mesačného zárobku za dva mesiace, v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce.

Z odpisu mzdových listín navrhovateľky za december 2005, január 2006 súd zistil, že navrhovateľke
mala byť po odpočítaní odvodov a zálohy dane na osobný účet poukázaná suma 5.647,-Sk za mesiac
december 2005 a za mesiac 2006 mzda vo výške 5.251,50,-Sk.
Taktiež mal súd za preukázané, že navrhovateľke nebola vyplatená náhrada mzdy v zmysle ust. §
69 ods. 4 Zákonníka práce t.j. v celkovej výške 11.878,-Sk. Odporca navrhovateľke teda mzdu ani

nárok na náhradu mzdy v celkovej výške 22.776,50,- Sk nevyplatil. Na základe uvedeného tak vznikla
navrhovateľke pohľadávka voči odporcovi v celkovej sume 22.776,50,-Sk prepočítanej konverzným
kurzom na sumu 756,04 eur.

Z potvrdenia o o dočasnej pracovnej neschopnosti predloženej navrhovateľkou súd zistil, že

navrhovateľka bola uznaná práceneschopnou dňom 31.1.2006 až do 1.3.2006.

Podľa ust. § 118 ods. 1,2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení, zamestnávateľ
je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo
plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení
tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné
náhrady, príspevky do sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhradaza pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ust. § 129 ods. 3 cit. zákona, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Podľa ust. § 69 ods. 1, písm. b) cit. zákona, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti,

Podľa ust. § 69 ods. 4 cit. zákona, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na

náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Vykonaným dokazovaním, s poukazom na cit. zák. ust., súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný
navrhovateľkou bol v súlade s platným právom, t.j. priznal navrhovateľke istinu vo výške 756,04 eur
(22.776,30,-Sk) pozostávajúcu z nevyplatenej mzdy za mesiac december 2005 vo výške 5.647,-Sk,

za mesiac január 2006 vo výške 5.251,50,-Sk, ako aj náhrady mzdy vo výške 11.878,-Sk podľa
ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce, z dôvodu skončenie pracovného pomeru, kedy zamestnancovi
prináleží mzda v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov
(t.j. 44,97 Sk priemerný hodinový hrubý zárobok krát 7,5hod. krát 21,74 pracovných dní v mesiaci,
činí priemerný hrubý mesačný zárobok v sume 7.332,-Sk, pričom dvojnásobok predstavuje sumu

14.664,-Sk, ktorá po odpočte zálohy dane z príjmov tvorí sumu 11.878,-Sk). Súd dôvodil tým, že
navrhovateľka ako zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy
vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Tento nárok, ak
mu ho zamestnávateľ neuspokojí dobrovoľne, si však musí uplatniť na súde v lehote troch rokov
od skončenia pracovného pomeru, inak sa premlčí. Nárok na náhradu mzdy zamestnanec nemá, ak

okamžité skončenie pracovného pomeru bolo určené za neplatné.

Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 cit. zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho
nesplníanivdodatočneprimeranejlehoteposkytnutejmuveriteľom,máveriteľprávoodzmluvyodstúpiť;
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby

určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Keďže odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania
v súlade s cit. zák. ustanoveniami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom
začiatok omeškania bol určený v súlade s článku I. bodu 6 Pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej mzda a

náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie vždy v posledný deň nasledujúceho kalendárneho
mesiace, a teda odporca sa dostal do omeškania s náhradou mzdy vo výške 187,45 eur (5.647,-Sk)
za obdobie december 2005 od 1.2.2006 a je povinný uhradiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby ku dňu omeškania, t.j. 6% ročne z dlžnej sumy. Zároveň mal súd za preukázané, že
odporca sa dostal do omeškania aj s vyplatením mzdy vo výške 174,32 eur (5.251,50,-Sk) za január

2006, vrátane nároku na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú
dobu dvoch mesiacov vo výške 394,28 eur (11.878,-Sk) podľa ust. § 129 ods. 3 cit. zákona dňom
nasledujúcim po dni kedy došlo k skončeniu prac. pomeru t.j. dňa
17.2.2006 a teda je povinný uhradiť navrhovateľke aj úroky z omeškania vo výške 6% zo sumy 568,60
eur (17.129,50,-Sk) do zaplatenia.

Keďže súd považoval nárok žalobcu za riadne preukázaný a uplatnený v súlade s právnymi predpismi,
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov spočíva v náhrade za zaplatený súdny poplatok

vo výške 45,21 eur (1.362,-Sk) a trov právneho zastúpenia vo výške 113,79 eur (3.428,-Sk) t.j. v zmysle
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 2 úkony
právnej služby á 1.550,-Sk- prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby na súd + 2 x
režijný paušál á 164,-Sk, ktoré je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. J.
K., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ust.§149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu, nakoľko uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2008,
č.k. 19C 87/06-99 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a
manažmentu, odvetvia personalistika a kontroling Ing. J. S., ktorá dňa 6.5.2009 doručil súdu znalecký

posudok č. 2/2009 spolu s vyúčtovaním trov znaleckého dokazovania vo výške 217,05 eur. Tunajší súd
uznesením zo dňa 18.8.2009, č.k. 19C 87/2006-116 priznal znalcovi odmenu za znalecké dokazovanie
v súlade s vyhl. č. 491/2004 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č 382/04 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch a nariadil učtárni Okresného súdu Košice II vyplatiť znalcovi znalečné vo výške 217,05
eur z finančných prostriedkov štátu.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom aj
tu vychádzal z pomeru úspešnosti a preto zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka v konaní na
náhradu trov štátu vo výške 217,05 eur, ktoré je povinný nahradiť na účet tunajšieho súdu, tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa
jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).