Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2010

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/352/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103898501
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: T-SILVER, a.s., so sídlom Brekov č. 337, IČO: 36 458
911,zastúpenéhoJUDr.AnnouLacovou,advokátkou,sosídlomvKošiciach,Pražská4,protižalovaným:
1. B. H., bytom v E., N. XX, zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach,
Pražská 4 a 2. Železnice SR, so sídlom v Bratislave, Clemensova 8, IČO: 31 364 501, v konaní o
zaplatenie 770,42 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.12.2009

č.k. 18C/352/2003-209 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade tak, že
žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania 105,39 € na účet advokátky JUDr. Anny
Lacovej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

P o t v r d z u j e výrok o náhrade trov štátu.

Žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 22,98 € na účet advokátky
JUDr. Anny Lacovej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bola žaloba žalobcu o zaplatenie istiny 23.209,80 Sk (770,42 €) s prísl. z titulu
neuhradeného nedoplatku z vyúčtovania služieb za rok 2002 a za neuhradené zálohové platby za služby

zamesiacejanuáražapríl2003zanájombytunachádzajúcehosavKošiciachnaŠtefánikovejulicič.62.

Rozsudkom z 3.12.2009 súd prvého stupňa uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
360,60 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93,45 €
s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň z omeškania, najmenej však
0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania od 18.4.2003 do 6.4.2004, to všetko v lehote 15 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku. Konanie proti žalovanej v 1. rade o zaplatenie 181,14 € zastavil a žalobu
proti žalovanej v 1. rade o zaplatenie poplatku z omeškania v prevyšujúcej časti a o zaplatenie 135,23
€ zamietol. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 139,83 € v lehote 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice I.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil tým, že pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie nedoplatku
z vyúčtovania služieb za rok 2002 vychádzal zo znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého nedoplatok
z vyúčtovania za rok 2002 u žalovanej predstavuje sumu 9.876,07 Sk, teda 327,80 € a keďže
znalecký posudok bol vypracovaný kvalifikovane a odborne, súd prvého stupňa sa stotožnil so závermi
tohto znaleckého posudku. Preto zaviazal žalovanú na zaplatenie vyúčtovaného nedoplatku bez
príslušenstva. K takto zistenému nedoplatku pripočítal súd prvého stupňa DPH vo výške 10% tak, ako

to uviedol znalec, pretože v zmysle zákona o DPH došlo k jeho zvýšeniu od 1.1.2003 na 14%, ale
nedoplatokzvyúčtovaniasatýkaroku2002.NedoplatokzvýšenýoDPHtakpredstavujesumu10.837,67Sk, teda 360,60 €. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu na zaplatenie zálohových platieb za mesiace január
až marec 2003, súd prvého stupňa vychádzal z platne uzavretej nájomnej zmluvy medzi účastníkmi
konania, v zmysle ktorej vznikol žalobcovi nárok na úhradu zálohových platieb za služby vo výške 1/12

z úhrady za predchádzajúci rok, čo je 1.757,60 Sk mesačne. Súd pritom zohľadnil, že žalovaná zaplatila
za mesiace január, február a marec 2003 zálohové platby 3x 1.065,40 Sk a na to, že od apríla 2003
bol vlastníkom bytu syn žalovanej v 1. rade Matúš Nováček, a preto zálohové platby za tento mesiac
mohol platiť už iba on a nie žalovaná v 1. rade. Na základe tohto postupu dospel súd prvého stupňa k
záveru, že za mesiace január až marec 2003 mala žalovaná v 1. rade zaplatiť celkovo sumu 600.011,10

Sk, z čoho zaplatila iba 3.196,20 Sk, a preto zostala dlžná sumu 2.814,90 Sk, teda 93,45 €. K tomu
priznal súd prvého stupňa poplatok z omeškania v súlade s § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v
znení účinnom do 31.12.2008. Vzhľadom na späťvzatie žalobcu voči žalovanej v 1. rade o zaplatenie
sumy 181,14 € so súhlasom žalovanej súd prvého stupňa konanie zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu
o zaplatenie poplatku z omeškania aj o zaplatenie istiny 135,23 € zamietol. Rovnako súd zamietol
žalobu voči žalovanému v 2. rade, pretože zmena žalobného návrhu vo vzťahu k tomuto žalovanému

pripustená nebola a teda súd nemal ho k čomu zaväzovať. O trovách konania rozhodol súd prvého
stupňa s ohľadom na pomerný úspech žalobcu a žalovanej v 1. rade a podľa § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu, súd zaviazal žalobcu v
pomere podľa výsledku konania jeho neúspechu nahradiť trovy štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Trovy
štátu predstavovali sumu 502,23 €, neúspech žalobcu zo žalovanej istiny 770,42 € predstavoval 316,37

€, teda 41,06%, a preto podiel žalobcu na trovách štátu predstavuje zo sumy 206,21 €, z ktorej žalobca
zaplatil ako zálohu na trovy znaleckého dokazovania 66,38 €, preto súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť trovy štátu 139,83 €. Žalovanú v 1.rade súd nezaviazal na náhradu trov štátu z
dôvodu, že sú u nej splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov tak, ako to upravuje
ust. § 418 ods.1 O.s.p..

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to iba proti výroku o náhrade trov konania a náhrade
trov štátu.

Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že
základnýmmerítkomprepriznanienáhradytrovkonaniajemieravúspechuvkonaníamieražalobcovho
úspechu v tomto konaní proti žalovanej v 1. rade presahuje mieru neúspechu. Žalobca uvádza, že
žalovaná v 1. rade aj keď je starobnou dôchodkyňou, bola v konaní zastúpená advokátkou, za služby
ktorej platila. Súd nariadil znalecké dokazovanie na návrh žalovanej v 1. rade. Na základe toho považuje

žalobca rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania za nesprávne, takisto považuje za nesprávne
rozhodnutie, ktorým zaviazal úspešného žalobcu k náhrade trov štátu. Preto navrhuje, aby odvolací
súd napadnuté výroky rozsudku zmenil a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi a štátu trovy konania
podľa miery úspechu vo veci. Žalobca vyčíslil trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 38,50 €, preddavkové znalecké dokazovanie vo výške 66,39 € a z trov právneho

zastúpenia v sume 137.250,- Sk (4.555,86 €). Zároveň žalobca predložil aj špecifikáciu trov právneho
zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu smeruje iba proti výroku o trovách konania a proti výroku
o povinnosti žalobcu nahradiť trovy štátu. Ostatné výroky rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním

napadnuté neboli, a preto nadobudli právoplatnosť.

Odvolací súd konštatuje, že namietaný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne

aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka výroku o trovách konania vyplýva, že o
trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspechlen čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada
úspechu), pričom táto zásada sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, v ktorom
sa dá hovoriť o úspechu resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu
trovkonaniajemieraúspechuvoveci,ktorásazisťujetakužalobcu,akoajužalovaného.Mieraúspechu
závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.

V prejednávanej veci bola predmetom konania žaloba o zaplatenie sumy 770,42 €. Výrokmi č. 1 a 2
napadnutého rozsudku bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 360,60 € a 93,45 €,
celkovo bola teda žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 454,05 €. V pomere k žalovanej sume teda
úspech žalobcu predstavuje pomer 59%.

Žalovaná bola naopak úspešná v časti, o ktorú bola žaloba vzatá späť, teda o zaplatenie 181,14 €, a to
s odkazom na ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a úspech žalovanej bol tiež v časti, v ktorej bola žaloba
zamietnutá, teda o zaplatenie sumy 135,23 €. Úspech žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku tak
predstavuje pomer 41%.

Ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v zásade vyžaduje, aby súd náhradu trov pomerne rozdelil. Podľa ustálenej
právnej praxe iba v prípade, že je pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký, rozhodne
súd o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvého stupňa
teda nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. na prejednávanú vec, pokiaľ rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správne mal súd prvého stupňa rozhodnúť o náhrade

trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu vo veci. Vzhľadom na to, že úspech žalobcu bol 59%
a úspech žalovanej 41%, má žalobca právo na náhradu 18% všetkých účelne vynaložených trov.

Odvolací súd preskúmal vyčíslenie uplatnených trov konania a dospel k záveru, že trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie práva sú tieto:

- zaplatený súdny poplatok v sume 38,50 €,
- zložený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 66,39 €,
- trovy právneho zastúpenia v sume 481,62 €.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ a §

14 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov. Za účelné považoval odvolací súd tieto úkony: prevzatie a príprava
zastúpenia Mgr. Ivanom Centkom, písomné podanie žaloby na súd, písomné vyjadrenie k odporu, účasť
na pojednávaniach v dňoch 4.3.2005, 29.4.2005, účasť na pojednávaní pred súdom dňa 5.6.2009,
písomné podanie, ktoré obsahovalo zmenu návrhu, účasť na pojednávaní dňa 6.11.2009 a účasť na

pojednávaní dňa 3.12.2009. Výška odmeny za 1 úkon právnej služby je 1.350,- Sk (do 31.12.2008),
resp. 51,45 € (po 1.1.2009). Odvolací súd nepriznal z uplatnených úkonov právnej služby odmenu za
účasť na pojednávaní pred súdom dňa 16.11.2006, pretože z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie v
tento deň sa neuskutočnilo, ďalej za účasť na pojednávaní dňa 25.4.2009, pretože na tomto pojednávaní
právna zástupkyňa žalobcu prítomná nebola, čo vyplýva zo zápisnice na č.l. 172 spisu. K priznaným

úkonom právnej pomoci patrí režijný paušál, a to 2x po 136,- Sk, 3x po 150,- Sk a 4x po 6,95 Sk.

Celkové trovy žalobcu (súdny poplatok, preddavok na znalecké dokazovanie a trovy právneho
zastúpenia) predstavujú sumu 586,51 Sk, z čoho 18% predstavuje sumu 105,39 Sk.

Preto odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
v 1. rade tak, že žalovanú v 1. rade zaviazal na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 105,39 €.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť trovy na účet právnej zástupkyne
žalobcu.

Žalobca napadol aj výrok o náhrade trov štátu. Pre náhradu trov štátu platí ust. § 148 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o náhradu trov štátu. Trovyštátu pozostávali z vyplatenej odmeny znalcovi v sume 502,23 € a súd prvého stupňa správne rozhodol,
pokiaľ na náhradu trov štátu zaviazal pomerne v pomere neúspechu žalobcu, rovnako sa odvolací súd
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalovaná v 1. rade, ktorej neúspech predstavuje

pomer 59%, nie je povinná platiť trovy štátu, pretože je u nej naplnená hypotéza ust. § 148 ods. 1 O.s.p.,
že je u nej predpoklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd k tomu dodáva, že účastník
konania nemusí byť rozhodnutím oslobodený od platenia súdnych poplatkov, postačuje, že súd dospeje
k záveru, že u tohto účastníka sú splnené podmienky pre oslobodenie. Navyše žalobca nie je dotknutý
výrokom tohto uznesenia vo vzťahu k náhrade trov medzi štátom a žalovanou v 1. rade. Preto v tejto

časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1
O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní, pokiaľ ide o náhradu trov konania úspešný, preto má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania žalobcu predstavujú z odmeny za právne
zastúpenie advokátkou. Odvolací súd určil výšku tarifnej odmeny pre účely odvolacieho konania iba z tej

časti žalovaného nároku, na zaplatenie ktorej bola žalovaná zaviazaná, teda 454,05 €, tarifná odmena
z tejto sumy predstavuje sumu 31,54 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov). Odmena patrí za 1 úkon a právnej služby vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (§
14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky), čo predstavuje sumu 15,77 €. K tomuto úkonu patrí režijný paušál
v sume 7,21 €. Trovy odvolacieho konania tak predstavujú sumu 22,98 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.