Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Lujza Maťašová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 34Cb/207/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206213469
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lujza Maťašová
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením
obmedzeným Košice, Komenského 7, Košice, IČO: 31 679 692, zast. JUDr. Imrichom Lucskaiom,
advokátom, Komenského 7/II, Košice, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo II Košice,
Bardejovská 3, Košice, IČO: 171 204, zast. JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, Letná 45, Košice,
o zaplatenie 118.174,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Košice II, č.k. 34Cb/207/2006-530 zo dňa 18.5.2009 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti istiny vo výške 118.174,30 eur zastavil a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 18% úrok z omeškania ročne zo sumy 118.174,30 eur za obdobie
od 8.3.2000 do 2.4.2009 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania

vo výške 12.781,96 eur; ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť takto: sumu 5.908,68 eur žalobcovi,
sumu 6.873,28 eur JUDr. Imrichovi Lucskaiovi, advokátovi, právnemu zástupcovi žalobcu, Komenského
7/II, Košice do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo
výške 2.901,15 eur na účet Okresného súdu Košice II, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu 23.1.2002 žiadal, aby žalovanému súd
uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi3.560.119,10Skt.j.118.174,30eurspríslušenstvomspolusnáhradou

trov konania a trov právneho zastúpenia titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar (dodávka
tepla pre ústredné kúrenie a na prípravu teplej úžitkovej vody) v zmysle Kúpnej zmluvy č. 1300/1998 zo
dňa 29.12.1998, ktorý žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1300/2000 zo dňa 22.2.2000.

V konaní pred súdom prvého stupňa bol ustanovený znalec Doc. Ing. Juraj Kalaš, CSc., ktorý
vypracoval znalecký posudok pod č. 9/2002 zo dňa 30.11.2003. Na základe písomného podania právnej
zástupkyne žalovaného, v ktorom namietala, že znalec len ekonomicky a nie technicky a výpočtovo

zdokumentoval a preukázal odpovede na uložené úlohy, navrhol vykonať nové znalecké šetrenie s
prípadnými doplňujúcimi otázkami, ktoré predloží, preto súd prvého stupňa ustanovil kontrolného znalca,
a to Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava,
Ilkovičova č. 3, z odboru energetika, odvetvia ústredné vykurovanie a vykurovacie zariadenia. Znalecký
posudok bol vypracovaný pod č. 3/2004 zo dňa 26.10.2004. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvný
vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej Kúpnej zmluvy č. 1300/1998

zodňa29.12.1998,priktorejbolidohodnutépodstatnénáležitostizmluvnéhovzťahut.j.predmetplnenia,
kúpna cena a čas plnenia. Na základe tejto zmluvy žalobca dodával žalovanému v roku 1999 teplopre ústredné kúrenie a teplo na prípravu teplej úžitkovej vody, za ktoré mu následne vyúčtoval faktúrou
- daňovým dokladom č. 1300/2000 zo dňa 22.2.2000 sumu 68.337.463,10 Sk s dátumom splatnosti
7.3.2000.

Žalovaný vykonal čiastkovú úhradu vo výške 63.971.299,50 Sk preúčtovaním, ďalej uhradil sumu
266.070,60 Sk a sumu 196.500,-Sk, žalobca žalovanému dobropisoval sumu 4.901,90 Sk. Zostatok
úhrady z faktúry č. 1300/2000 takto predstavuje sumu 3.560.119,10 Sk t.j. 118.174,30 eur.

Súd prvého stupňa konštatoval, že podľa článku II Kúpnej zmluvy, Predmet zmluvy, bod 2.1., zmluvné
strany uzatvárajú túto Kúpnu zmluvu v zmysle zákona č. 513/91 Zb., zákona č. 89/87 Zb., zákona č.
18/1996 Z.z., vyhl. č. 206/91 Zb., cenového výmeru MF SR č. R-1/1996 Z.z. v znení jeho neskorších

zmien a doplnkov a cenového výmeru OÚ KE I, II, III a IV, č. 1/1998 zo dňa 2.3.1998. Bod 2.2., predmet
zmluvného vzťahu je predaj a kúpa tepla pre ústredné kúrenie, tepla pre prípravu teplej úžitkovej vody a
studenej vody a studenej vody potrebnej pre prípravu TÚV, zo zariadenia predávajúceho do zariadenia
kupujúceho.Predmetzmluvyt.j.teplopreÚK,TÚVaSVpreTÚVjeurčenýprebytovýanebytovýfondvo
vlastníctve, resp. správe kupujúceho podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve. Bod 2.5., množstvo dodávky tepla

a studenej vody pre prípravu TÚV objednáva kupujúci písomnou objednávkou pre jednotlivé kalendárne
roky, ktorá tvorí prílohu č. 2 k tejto zmluve.

Podľa článku III Kúpnej zmluvy, Čas plnenia, bod 3.1. bol dohodnutý tak, že táto zmluva sa uzatvára
s účinnosťou od 1.1.1998 na dobu neurčitú s tým, že pre každý ďalší kalendárny rok bude vyhotovený
dodatok k zmluve, ktorého obsahom budú nové prílohy v zmysle čl. II, bod 2.6.

Podľa článku IV Kúpnej zmluvy, Cena, fakturácia a platobné podmienky, bod 4.1., cena tovaru je
stanovená v súlade s § 409 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov,
zákona č. 18/1996 Z.z., platných právnych predpisov a cenových výmerov MF SR pre reguláciu ceny
tepla a vody a cenového výmeru OÚ KE I, II, III a IV, č. 1/1998 zo dňa 2.3.1998 na dané obdobie a
predstavuje a) cena tepla v sume 198,-Sk; b) cena SV pre prípravu TÚV (byty) v sume 9,43 Sk; c) cena

SV pre prípravu TÚV (nebyty) v sume 35,-Sk. Podľa bodu 4.2., ceny tovaru podľa bodu 4.1. sú bez DPH
a platia v mieste prechodu tovaru zo zariadenia predávajúceho do zariadenia kupujúceho. Podľa bodu
4.4., úhrada za dodávku objednaného tovaru bude vykonávaná formou mesačných zálohových platieb v
hodnotách uvedených v splátkovom kalendári, ktorý tvorí prílohu č. 4 k tejto zmluve. Mesačné zálohové
platby splátkového kalendára sú stanovené v 1/12 z objednaných ročných množstiev tepla a vody,

ocenenýchplatnýmicenamitovaru,podľačl.IV,bod4.1.Bod4.11.,fakturáciuspotrebyteplapreÚK (GJ)
zapríslušnýkalendárnyrokajednotlivéodbernémiestakupujúcepodľaprílohyč.1ktejtozmluvevykoná
predávajúci na základe odpočtov určených meradiel tepla predávajúceho v zmysle metrologického
zákona č. 505/90 Zb. v miestach prechodu tepla zo zariadení predávajúceho do zariadení kupujúceho.

Žalovaný si svoj záväzok vyplývajúci z Kúpnej zmluvy č. 1300/1998 zo dňa 29.12.1998 plnil len

čiastočne a to úhradou faktúry č. 1300/2000 vo výške 68.337.463,10 Sk; v sume 64.777.344,-Sk a sumu
3.560.119,10 Sk, ktorá tvorí predmet sporu v lehote splatnosti faktúry žalobcovi neuhradil.

Citujúc ustanovenie § 407 ods. 3, § 409 ods. 1, § 443 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1, § 450 ods. 1
Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi konania vznikla písomne
uzatvorená Kúpna zmluva č. 1300/1998 zo dňa 29.12.1998, na základe ktorej žalobca dodával

žalovanémuvroku1999teplopreústrednékúrenieateplonaprípravuteplejúžitkovejvodyvdohodnutej
kúpnej cene, množstve a kvalite v zmysle objednávok, resp. dohody účastníkov konania, pričom
žalovaný si svoj peňažný záväzok voči žalobcovi nesplnil v dohodnutej lehote splatnosti faktúry. Žalobca
vzal písomným podaním doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 9.4.2009 svoj návrh v časti istinyspäť z dôvodu, že žalovaný dňa 3.4.2009 dobrovoľne uhradil istinu 118.174,30 eur a žiadal konanie v
tejto časti zastaviť. V časti príslušenstva a trov konania trval na podanom návrhu s tým, že upresňuje
obdobie úroku z omeškania vo výške 18% p.a. za obdobie od 8.3.2000 do 2.4.2009 zo sumy 118.174,30

eur. Úhradu uvedenej sumy mal súd prvého stupňa preukázanú fotokópiou výpisu z účtu žalobcu, ktorá
tvorí prílohu čiastočného späťvzatia návrhu.

Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného k
vyjadreniu sa k čiastočnému späťvzatiu návrhu v časti istiny, ktorá písomným podaním doručeným
súdu 27.4.2009 oznámila, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu žalobcu a dôvody uvedie na
pojednávaní. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na pojednávanie konané dňa 18.5.2009 sa právna

zástupkyňa žalovaného nedostavila, dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu neuviedla
ani v ospravedlňujúcom faxe doručenom Okresnému súdu Košice II dňa 18.5.2009. Pretože právna
zástupkyňažalovanéhosúdunielenženepredložilavážnydôvodnesúhlasusospäťvzatímnávrhusčasti,
ale súdu nepredložila žiadne dôvody, s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. súd konanie v časti istiny
zastavil.

Pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila právna zástupkyňa žalovaného dňa 18.5.2009, žiadala odročiť
faxom doručeným 18.5.2009 z dôvodu kolízie termínov, ako aj možného mimosúdneho vysporiadania si
záväzku voči žalobcovi. Súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaného
v zmysle § 101 ods. 2. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.1.1999
sp. zn. IUS/68/1998, podľa ktorého kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne

na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na
odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Na tomto pojednávaní, ktoré sa konalo 18.5.2009, na
otázku súdu právnemu zástupcovi žalobcu, či tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného o mimosúdnom
vysporiadaní záväzku sa zakladá na pravde, právny zástupca žalobcu uviedol, že tvrdenie právnej
zástupkyne žalovaného sa nezakladá na pravde a na mimosúdne vysporiadanie mal žalovaný priestor

10 rokov.

Súd prvého stupňa ďalej v rozsudku konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným nebola zmluvne
dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, preto sa v tejto súvislosti na výšku sadzby úrokov z omeškania
vzťahuje § 502 Obchodného zákonníka a na základe toho, že žalovaný sa dostal do omeškania so
zaplatením kúpnej ceny, ktorá sa stala splatnou 7.3.2000 vznikol žalobcovi zákonný nárok na úroky

z omeškania, ktoré priznal vo výške 18,45% p.a., čo zistil z prehľadu priemerných úrokových mier z
úverov obchodných bánk za rok 2000, u ktorých úroková sadzba sa pohybovala za úvery v súkromnom
sektore vrátane družstiev. Pri stanovení výšky úroku z omeškania súd prvého stupňa komplexne zvážil
predovšetkým okolnosti týkajúce sa výšky úrokových sadzieb, za ktoré poskytovali relevantné peňažné
ústavy v mieste sídla dlžníka úvery za obdobných podmienok v rozhodnom období, t.j. marec 2000

dôvody nezaplatenia splatného záväzku žalovaným a na základe získaných poznatkov z rozhodovacej
činnosti súdov dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je neprimeraná, zákonu odporujúca
(nepožívajúca právnu ochranu) ročná sadzba úrokov z omeškania vo výške 18%, pri ktorej by išlo o
výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 256 Obchodného zákonníka).

Na základe uvedeného súd žalobe v časti žalovaného príslušenstva vyhovel a rozhodol, tak ako to

uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 12.781,96 eur, pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh na začatia konania vo výške 5.908,68 eur a z trov právneho zastúpenia za 17
úkonov právnej pomoci vo výške 6.873,28 eur, a to podľa § 13 ods. 1, § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990

Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, v súlade s § 13 ods. 1, §19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Zb. a podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), e), § 14 ods. 3, §
16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Zb.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že právna

zástupkyňa žalovaného požiadala právneho zástupcu žalobcu o súhlas s odročením pojednávania
aj z dôvodu, že za účelom mimosúdneho vysporiadania všetkých žalobcom zavedených sporov voči
žalovanému pripravuje podanie, ktorým by sa mali vyriešiť dlhotrvajúce sporné nároky strán nielen v
tomto konaní, ale v ďalších zavedených konaniach medzi sporovými stranami. Je pravdou, že právny
zástupca žalobcu najprv nesúhlasil, že to trvá dlho, ale nakoniec súhlasil, čo na pojednávaní nepoprel,
avšak odpovedal na otázku sudcu vyhýbavo, že mal žalovaný 10 rokov na uzatvorenie takejto dohody.

Bez jeho súhlasu by nebol daný dôvod nezúčastnenia sa pojednávania a právny zástupca žalobcu
nepredpokladal z vyjadrenia žalobcu, že tento bude trvať na prejednaní veci aj bez účasti žalovaného
a najmä nie za tých podmienok, že vedenie sporu zapríčinil aj žalobca. Ani tvrdenie právneho zástupcu
žalobcu, že 10 rokov sa nepokúsil žalovaný o dohodu sa nezakladá na pravde, pretože v priebehu
súdnehokonaniasazástupcoviažalobcuzúčastnilinapôdežalovanéhojednania,vktoromstranymienili

vecmimosúdneusporiadať.Natomtostretnutížalobcanemienilrešpektovaťdohodyzozmlúv,navrhoval
celú záležitosť riešiť len dohodou o splátkach aj napriek tomu, že si strany v zmluve dohodli, že pre
prípad, že nedôjde k vzájomnému odsúhlaseniu dodávok, bude objednaný znalecký posudok, ktorý
budú obe strany rešpektovať. Takýto znalecký posudok však nikdy objednaný nebol, až na jeden prípad,
keď ho objednal žalovaný, avšak žalobca ho odmietol rešpektovať. Až v priebehu súdnych konaní bolo

zo strany súdu pre náročnosť problematiky nariadené znalecké dokazovanie, aj to len na opätovný
návrh žalovaného. Uvádza, že zaplatil sumu 118.174,30 eur, avšak žalobcovi listom zo dňa 2.4.2009
oznámil, že žalovanú sumu neuznáva, k úhrade tejto, ako aj ďalších faktúr zo žalobcom vedených sporov
voči žalovanému pristupuje z dôvodu, že nerešpektovaním dohôd v uzatvorených kúpnych zmluvách
zo strany žalobcu, t.j. uhradiť len odsúhlasené časti faktúr a vo zvyšných častiach až po výsledku

znaleckého dokazovania, hrozí žalovanému neprimerane vysoké príslušenstvo za dobu neprimerane
dlho trvajúceho sporu.

Na základe tohto listu právny zástupca žalovaného vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa
18.5.2009 uviedol, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu, nakoľko výšku uhradenej sumy neuznáva, avšak
ju uhradil nielen v tomto spore, ale aj v ďalších z dôvodov hrozby penále, t.j. úrokov z omeškania.

Týmito dôvodmi sa súd vôbec nezaoberal, dokonca uviedol, že žiadne dôvody nesúhlasu so späťvzatím
žalovaného uvedené neboli. V odvolaní ďalej žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 96 O.s.p., súhlas
žalovaného so späťvzatím po začatí pojednávania treba a súd môže odmietnuť tento dôvod len v
prípade, ak nie je vážny. Dôvodom, ktorý žalovaný uviedol sa však súd nezaoberal, a preto zastavenie
konania v tejto časti je predčasné a nepreskúmateľné. Nie je preto na mieste právny názor súdu prvého

stupňa o uznaní záväzku jej uhradením, keď zo správania žalovaného vyplynulo, že tento záväzok
neuznáva a samotné rozhodnutie postráda rozhodnutie o dôvode nesúhlasu s čiastočným späťvzatím.

Aj pre prípad, že by súd nepovažoval dôvod nesúhlasu žalovaného so späťvzatím časti návrhu za vážny,
nevysporiadal sa ani s otázkou nároku žalobcu na úroky z omeškania z dôvodu oneskorenej úhrady
časti faktúr, pričom v spise sa nachádza podanie žalovaného zo dňa 30.9.2002, v ktorom žalovaný

uviedol, že medzi stranami došlo k týmto dohodám: podľa bodu 2.3 Žalovaný sa zaväzuje, že odoberie
a zaplatí predávajúcemu za tovar, ktorý spĺňa parametre dodávky v mieste prechodu zo zariadenia
predávajúceho do zariadenia kupujúceho; podľa bodu 4.7 Po ukončení každého kalendárneho roka sú
strany povinné vykonať písomnou formou vzájomné odsúhlasenie konečného vyúčtovania fakturačných
koeficientov OST a prípadných zliav; podľa bodu 4.8 V prípade, že sa strany nedohodnú, bude

predávajúcim objednaný znalecký posudok, ktorý budú rešpektovať obe zmluvné strany; podľa bodu 6.5
V pochybnostiach o zavinení žalobcu sa má za to, že až do doby, pokiaľ sa nepreukáže opak, zodpovedá
za nekvalitné plnenie dodávky žalobca; podľa bodu 7.8. Žalobca nemá nárok na náhradu na úhradu za
tovar, ktorý dodá žalovanému nad rámec objednaného množstva.Na základe týchto ujednaní vyplýva, že nárok na úhradu tovaru vzniká až na základe písomného
odsúhlasenia a v rozporných prípadoch po objednaní znaleckého posudku. Dohoda bola aj o tom, že v
pochybnostiach o zavinení žalobcu sa má za to, že až do doby, pokiaľ sa nepreukáže opak, zodpovedá

za nekvalitné plnenie dodávky žalobca. To znamená, že pred podaním žaloby na súd bolo potrebné
podľa kúpnej zmluvy spracovať znalecký posudok a až jeho nerešpektovaním by sa žalovaný dostal
do omeškania. Znalecký posudok bol vypracovaný až v priebehu tohto konania na návrh žalovaného, z
ktorého vyplynulo, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v časti týkajúcej sa sumy 2.292.859,73 Sk, a teda
súd vo veci nemôže rozhodnúť tak, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom splatnosti faktúry, nakoľko

musí rešpektovať dohodu strán o výsledku znaleckého dokazovania. Poukázal v odvolaní ďalej na to, že
podľa tohto znaleckého posudku sa žalovaný nedostal do omeškania so sumou uvedenou v znaleckom
posudku, lebo na úhradu istiny vo výške uvedenej znalcom nebol nárok. Preto rozhodnutie o úrokoch z
omeškania je rozhodnutím na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a je vo veci predčasným
rozhodnutím. V tomto konaní žalovaný uviedol a v konaní aj preukázal, že na faktúru započítava
vyúčtovanú zmluvnú pokutu za naviac dodané teplo a za oneskorenie sa s výmenou poruchových

meracích zariadení vo výške 2.417.750,- Sk. Teda na započítanú časť zanikol žalobcovi nárok na úhradu
konečnej faktúry za rok 1999 a ani s touto časťou žalovaný nemohol sa dostať do omeškania. Ďalej
odvolateľ v odvolaní uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal úhrady sumy 3.560.119,40 Sk, pričom
podľa znaleckého posudku nemal žalobca nárok na úhradu sumy vo výške 2.292.859,73 Sk a v sume
2.417.750,- Sk mu nárok zanikol vzájomným započítaním splatných pohľadávok, a preto sa nemohol

žalovaný dostať do omeškania. Len z opatrnosti a z dôvodu dlhšie trvajúceho sporu pristúpil k úhrade
dlžnej sumy s tým, že upozornil žalobcu na tú skutočnosť, že so späťvzatím návrhu súhlasiť nebude
a podľa výsledkov dokazovania pristúpi k vymáhaniu neoprávnene vyplatených súm, čo uviedol v liste
zo dňa 2.4.2009.

V odvolaní namieta aj trovy konania, ktoré nie sú v súlade s účelnosťou a hospodárnosťou, pretože

podľa dohôd v kúpnej zmluve podaniu tejto žaloby malo predchádzať vzájomné písomné odsúhlasenie
predmetu plnenia s prípadným spracovaním znaleckého posudku a až po márnom spracovaní tohto
znaleckéhoposudkubolobynamiestepodaťžalobu.Pretopovažuježalobuzapredčasnú,bezzavinenia
žalovaného a podľa § 143 O.s.p. by preto žalobca nemal mať nárok na náhradu trov konania.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie, pretože

súd vo veci predčasne rozhodol, zaujal vo veci nesprávny právny názor, nesprávne vyhodnotil vykonané
dokazovanie, nakoľko sa nevysporiadal s dôvodom nesúhlasu žalovaného so späťvzatím časti návrhu,
ako aj s nárokom žalobcu na uplatnené úroky z omeškania, jednak či vôbec a z akej sumy má byť
úrok z omeškania priznaný a od ktorého termínu, nakoľko výpočet úrokov od termínu splatnosti faktúry
je termínom stanoveným v rozhodnutí bez právneho dôvodu a je v rozpore aj s uzatvorenou kúpnou

zmluvou, ktorú žalobca považuje za platne uzatvorenú, o čom svedčí aj fakt, že o túto skutočnosť opiera
svoju žalobu.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukazuje na čl.
III bod 3.1 kúpnej zmluvy č. 1300/1998, podpísanej žalobcom dňa 29.12.1998, na čl. VII bod 7.1 zmluvy a
na tú skutočnosť, že sporovými stranami nebol podpísaný dodatok ku kúpnej zmluve, nebol odsúhlasený

objem tepla navrhovaný objednávkou žalovaného a z toho vyplývajúc ani splátkový kalendár zálohových
platieb. Žalobca nemohol porušiť zmluvu a je nutné hodnotiť aj objednávku žalovaného len ako
jednostranný prejav vôle, ktorý nezakladá právo žalovaného a je nespôsobilý a nepoužiteľný na
odvodenie akýchkoľvek povinností žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút za prekročenie objemu
dodaného tepla, t.j. žalovanému nevzniklo právo na účtovanie a vymáhanie zmluvnej pokuty z titulu

prekročenia množstva dodaného tepla. Do ukončenia platnosti zmluvy táto platila ako rámcová zmluva
bez určenia konkrétneho obsahu na kalendárny rok 1999, preto žalovaný nemôže od nej odvodzovať
a dovolávať sa práv, ktoré vznikli, resp. neexistujú, t.j. ani spôsob odsúhlasenia konečnej faktúry za
spotrebu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody za rok 1999, ktorá bola vyhotovená až 22.2.2000, kedy
už zmluva neplatila. Kontrolný znalecký posudok ignoroval vrátane platnej právnej úpravy aj tieto

skutočnosti, preto ho považuje na nepoužiteľný a zmätočný, ako to uviedol už vo svojom podaní zo7.12.2004. Keďže žalovaný dobrovoľne uhradil istinu vo výške 118.174,30 eur, vzal svoj návrh v časti
istiny späť.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p. vo veci samej, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa
18.5.2009tak,žekonanievčastiistinyvovýške118.174,30eurzastavilzdôvodučiastočnéhospäťvzatia
návrhu žalobcom. Uviedol ďalej, že právna zástupkyňa žalovaného písomným podaním doručeným

súdu 27.4.2009 oznámila, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu žalobcu a dôvody uvedie na
pojednávaní. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 18.5.2009 sa právna zástupkyňa žalovaného nedostavila,
dôvody nesúhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu neuviedla ani v ospravedlňujúcom faxe doručenom
OkresnémusúduKošiceIIdňa18.5.2009anakoľkonepredložilavážnedôvodynesúhlasusospäťvzatím
návrhu sčasti a nepredložila žiadne dôvody, s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie

v časti istiny zastavil.

Je síce pravdou, že právna zástupkyňa žalovaného faxovým podaním z 18.5.2009, ktoré bolo doplnené
predložením originálu v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p. dňa 19.5.2009 ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní, žiadala ho odročiť, avšak uviedla v ňom, že „je pravdou, že navrhovateľovi istinu uhradili,
avšak sme mu oznámili, že záväzok neuznávame, ale za účelom zníženia hrozby penále istinu

uhrádzame, ale budeme v konaní ďalej pokračovať. Z toho dôvodu preto nesúhlasíme so zastavením
konania v časti uhradenej istiny“.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd konanie nezastaví, ak odporca

so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

K späťvzatiu návrhu zo strany žalobcu došlo po tom, čo už vo veci začalo pojednávanie, preto súd
správne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí so späťvzatím návrhu.

Súd prvého stupňa vo veci meritórne nerozhodol napriek tomu, že žalovaný uplatňovanú pohľadávku v

konaní neuznal. V písomnom podaní zo dňa 18.5.2009, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa pred
pojednávaním uviedol, že uhrádza túto pohľadávku žalobcu len v snahe vyhnúť sa plateniu ďalších
penále v prípade, že by súd vyhovel žalobe vo veci samej. Z písomného podania vyplýva, že zaplatením
istiny chcel žalovaný dosiahnuť iba to, aby sa vyhol ďalšiemu omeškaniu a chcel, aby súd vo veci o
uplatnenej pohľadávke meritórne rozhodol, preto ani nesúhlasil so späťvzatím návrhu. To znamená,

že týmto rozhodnutím súdu sa neodstránil rozpor medzi účastníkmi konania o neoprávnenosti, resp.
oprávnenosti pohľadávky vo výške 118.174,30 eur.

Čl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyukladásúdomzákonomustanovenýmpostupom,tedavsúlade
s § 157 ods. 2 O.s.p. poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania.
Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí.Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so
zásadou spravodlivosti konania.

Súd prvého stupňa pochybil, keď sa nevysporiadal s podaním žalovaného zo dňa 18.5.2009, v ktorom

nesúhlasí so zastavením konania v časti uhradenej istiny. Rozhodnutie sa stalo preto nepreskúmateľné
a došlo k porušeniu základného práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1
dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p., a tým aj
k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., ktorý viedol k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vráteniu veci súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Pretože od prvého výroku sú závislé aj ďalšie výroky o priznaných úrokoch z omeškania a trovách
konania, ako aj trovách štátu, odvolací súd podľa § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok aj v tejto časti podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní súd prvého stupňa posúdi vážnosť dôvodov, pre ktoré žalovaný nesúhlasil so
späťvzatím návrhu na začatie konania. Ak súd dospeje k tomu, že sa nejedná o vážne dôvody, prípadne,

že sa jedná o vážne dôvody, svoje rozhodnutie o tom náležitým spôsobom v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodní tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho dospel k tomuto záveru a aby toto odôvodnenie bolo
presvedčivé.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách tohto
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.