Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 11, 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/399/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106229713
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa ... A., s.r.o., so sídlom S. XX, B., Česká republika, proti odporcovi D. I., s.r.o., so sídlom
P. H. X,. Ž., právne zastúpený JUDr. K. K., advokátkou, so sídlom N. XX,. Ž., o zaplatenie 110.000,-
CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 27.141,75 Sk, na účet
právneho zástupcu odporcu, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 22.12.2006,

domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 110.000,-
CZKspolus3%-nýmiúrokmizomeškaniapočítanýmiod24.1.2006dozaplateniaanáhradytrovkonania
na tom skutkovom základe, že navrhovateľ realizoval prostredníctvom odporcu stany na predajné akcie
firmy A. R. S., k.s., ktoré boli odporcovi dodané a zapožičané na užívanie na predajných akciách
spoločnosti A. R. S., k.s. s tým, že po skončení sezóny, tieto budú vrátené navrhovateľovi. Obsah
záväzkového vzťahu vymedzili zmluvné strany ústnou dohodou zo dňa 29.1.2002, predmetom ktorej
bola pôžička stanov a vykonanie ich montáže na miestach určených spoločnosťou A. R. S., k.s. Išlo o

výstavné stany umiestnené pred hypermarketmi H., eventuálne P. určené na predaj sezónneho tovaru
v lokalitách P. B., Z., L., K., B. a M. v období roku 2002 s tým, že k vráteniu stanov malo dôjsť koncom
roka 2002. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutého plnenia faktúrami č. 03022002 zo dňa
28.2.2002,č.10042002zodňa30.4.2002,č.02052002zodňa9.5.2002ač.04052002zodňa20.5.2002
v celkovej sume 1.803.765,- Kč, v ktorej nebolo zahrnuté dovozné clo ani DPH, nakoľko stany mali
byť do konca roku 2002 vrátené navrhovateľovi. Jednalo sa o stany dovezené na územie Slovenka
v režime podmieneného oslobodenia od cla na karnety A.T.A. s tým, že navrhovateľ ako dovozca je

povinný tovar vyviezť späť do 31.12.2002. Z hľadiska techniky medzinárodného obchodu je karnet
A.T.A. cenným papierom osvedčujúcim vlastníctvo tovaru na strane navrhovateľa. Napriek tomu, že
nešlo o predaj alebo akýkoľvek iný spôsob prevodu vlastníckeho práva tovaru na odporcu, odporca
nerešpektoval dohodu s navrhovateľom a stany, ktoré boli predmetom pôžičky predal firme A. R. S., k.s.
Uvedenú skutočnosť navrhovateľ zistil až v roku 2004. Hoci odporca nebol majiteľom tovaru a nebol
oprávnený na predaj stanov, vyúčtoval firme A. R. S., k.s. dodávku stanov, vrátane 23% DPH a položky
za vybavenie karnetov A.T.A. Pri predaji stanov teda odporca vedel, že stany sú v režime karnetov A.T.A.

a musia byť vyvezené späť. Napriek prísľubu, že stany budú vrátené, a že dôjde k uzavretiu trojstrannej
dohody so spoločnosťou A. R. S., k.s., k vráteniu stanov napokon nedošlo. Z dôvodu, že stany nebolo
možné vyviesť späť do Českej republiky v dôsledku nedodržania lehoty pre spätný vývoz tovaru, bolo
navrhovateľovi niekoľkými rozhodnutiami colných orgánov Slovenskej republiky vymerané dovozné cloz tovaru, ktorý bol pôvodne prepustený do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od cla
a boli vymerané navrhovateľovi DPH a pokuta. Povinnosť uhradiť sumu colného dlhu bola primárne
stanovená podľa príslušných ustanovení Colného zákona Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore

B., ako záručnému združeniu. Colný dlh zaplatila Slovenskej republike z titulu ručenia za karnety A.T.A.
Obchodná a hospodárska komora v B., ktorá si uplatnila poistnú udalosť u Č. P. a.s.. P. vymáha
úhradunanavrhovateľoviztituluprechodunárokunanáhraduškodyspôsobenejpoistnouudalosťou.Na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Brne navrhovateľ doposiaľ uhradil
poisťovni dňa 23.1.2006 110.000,- Kč. V súvislosti so vstupom Českej republiky do Európskej únie, nie je

možnédodatočnévystavenieosvedčeniaEUR1opôvodetovaru,ktorýbolvyvezenýdoinéhočlenského
štátu Európskej únie. Navrhovateľ preto jednal so spoločnosťou A. R. S., k.s., ktorá uznala pohľadávku
navrhovateľa z titulu úhrady dovozného cla a uzavrela s navrhovateľom dňa 15.9.2005 Zmluvu o úhrade
colného dlhu, na základe ktorej zaplatila navrhovateľovi sumu 162.542,- Sk, t.j. 121.395,75 Kč. Škoda
navrhovateľa vzniknutá v príčinnej súvislosti s protiprávnym predajom stanov vykonaných odporcom
predstavuje celkom čiastku 572.769,- Kč, znížená o sumu 121.395,75 Kč, uhradených spoločnosťou A.

R. S., k.s. Z celkovej škody v sume 451.373,25 Sk navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi škodu v sume
110.000,- Kč, ktorú navrhovateľ uhradil poisťovni dňa 23.1.2006 bankovým prevodom na účet poisťovne.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu faktúry
vystavené spoločnosťou navrhovateľa odporcovi za realizáciu stanov (č.l. 12 - 15), A.T.A.

karnety vyvážaného tovaru (č.l. 16 - 27), stavebné povolenie č.k. 2002/03056/ŽP-Pe zo
dňa 4.3.2002 (č.l. 28 - 29), rozhodnutia Hospodárskej komory ČR (č.l. 30 - 41), rozhodnutia Colného
úradu T., Ž. a S. o vzniku colného dlhu (č.l. 42 - 56), návrh Českej poisťovne a.s. proti navrhovateľovi,
o zaplatenie sumy 356.924,- Kč s príslušenstvom (č.l. 57 - 62), rozsudok Krajského súdu v Brne č.k.
11Cm 336/2004 - 16 zo dňa 31.8.2005 (č.l. 63), uznesenie o nariadení exekúcie Mestského súdu v Brne

č.k. 96-Nc 5843/2005 - 6 zo dňa 8.12.2005 (č.l. 64), hromadný príkaz na úhradu zo dňa 23.1.2006 (č.l.
65), návrh na nariadenie exekúcie na zaplatenie peňažnej sumy zo dňa 24.11.2005 (č.l. 66 -
68), platobný rozkaz Mestského súdu v Brne č.k. 56Ro 1127/2004 - 34 zo dňa 9.8.2004 (č.l. 69), výzvu
navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy (č.l. 70), návrh dohody na úhradu škody (č.l. 71 - 72), stanovisko
odporcu zo dňa 10.2.2006 (č.l. 73), rozhodnutie Colného úradu T. o prerušení konania zo dňa 24.1.2006

(č.l. 74 - 76), žiadosť vývozcu o záväzné vyjadrenie k možnosti dodatočného vystavenia osvedčenia
EUR 1 podľa čl. 9 ods. 5 Protokolu o pravidlách o pôvode tovaru (č.l. 77), stanovisko Colného riaditeľstva
B. zo dňa 15.3.2006 (č.l. 78), zmluva o úhrade colného dlhu zo dňa 15.9.2005 (č.l. 79), hromadný príkaz
na úhradu zo dňa 23.1.2006 (č.l. 80).

Okresný súd Žilina uznesením č.k. 10Cb 399/2006 - 88 zo dňa 26.7.2007 uložil odporcovi povinnosť,
písomne vyjadriť sa k žalobe.

V písomnom vyjadrení zo dňa 20.8.2007 odporca uviedol, že pohľadávku navrhovateľa vo výške
110.000,- CZK z titulu uplatnenej náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi úhradou uvedenej sumy

Č. P. a.s. dňa 23.1.2006 odporca neuznáva čo do skutkovej ani právnej dôvodnosti a žiada návrh
navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Odporca poprel tvrdenie navrhovateľa, že
medzi účastníkmi konania bol uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej by bol odporca zaviazaný
vrátiť navrhovateľovi predmet plnenia do 31.12.2002. Medzi účastníkmi takýto zmluvný vzťah nikdy
nevznikol. Takýto záväzok nebol dojednaný. Podľa požiadavky navrhovateľa odporca mal vo vlastnom

mene ako slovenský podnikateľský subjekt prefakturovať spoločnosti A. R. S., k.s. na jej žiadosť
výstavné stany. Odporca s predmetom plnenia (výstavnými stanmi) nikdy nedisponoval a
nemanipuloval. Na základe požiadavky navrhovateľa boli odporcovi vystavené v návrhu označené
faktúry, ktoré odporca zaplatil a presne tú istú sumu odporca prefakturoval spoločnosti A. R. S.,
k.s. podľa pokynov navrhovateľa, ktorý určil výšku fakturovanej sumy a obsahové náležitosti faktúr.

K pôžičke stanov fakticky nedošlo, a preto neexistoval a nevznikol žiaden záväzok odporcu vrátiť
tieto stany navrhovateľovi v lehote do 31.12.2002. Navrhovateľ sa voči odporcovi nedomáhal vrátenia
predmetu plnenia. Zapožičiavanie výstavných stanov bolo pre odporu bezpredmetné, nakoľko touto
činnosťou sa odporca nezaoberá a tiež nesúvisí s jeho podnikateľskou činnosťou. Preberací protokol
o prevzatí výstavných stanov bol spísaný medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. R. S., k.s., pričom

sám navrhovateľ zabezpečil dovoz, colné konanie a zrealizoval montáž stanov na výstavných miestach
určených objednávkami konečného odberateľa - spol. A. R. S., k.s.. Spôsob dovozu bol v plnej
kompetencii navrhovateľa. Odporca nikdy nemal postavenie dovozcu. Odporca so spoločnosťou A.
R. S., k.s. neuzavrel ani v ústnej ani v písomnej forme žiadnu kúpnu zmluvu, predmetom plneniaktorej by mali byť sporné výstavné stany. Odporca preto namietol tvrdenie navrhovateľa, že z uvedenej
spoločnosti stany predal a pri predaji mal jednoznačne vedieť, že stany sú v režime karnetov.
Odporca nemal žiadne zákonné oprávnenie vstupovať do colného, resp. daňového konania, ktorého

nebol účastníkom. Nedopustil sa protiprávneho konania ako porušenia právnej povinnosti, na základe
ktorej by vznikla navrhovateľovi škoda a absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutouškodou.Odporcarovnakospochybnilvýškuuplatnenejškodyvsume110.000,-CZK,nakoľko
navrhovateľ v návrhu uviedol, že spoločnosť A. R. S., k.s. na základe Zmluvy o úhradu colného dlhu zo
dňa 15.9.2005, týkajúcej sa sporných stanov, uhradila navrhovateľovi 121.395,75 Kč.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného pracovníka navrhovateľa, jeho štatutárneho zástupcu
- konateľa spoločnosti, výsluchom odporcu a jeho právneho zástupcu, výsluchom svedka Ing. P. M. a
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový
stav.

Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržiaval písomného návrhu na začatie konania a domáhal sa voči
odporcovi zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu náhrady škody. Porušenie povinnosti na strane
odporcu navrhovateľ označil v tom, že v rozpore s uzatvorenou zmluvou medzi účastníkmi konania
odporca previedol vlastnícke právo k veci na tretí subjekt, hoci mal vedomosť o tom, že tovar, ktorého
sa prevod týkal bol poskytnutý odporcovi len na časovo obmedzené obdobie a po uplynutí tohto

obdobia mal byť navrhovateľovi vrátený. Spoločnosť navrhovateľa vyviezla výstavné stany na územie
Slovenska s tým, že očakávala od odporcu, ako spoločnosti pôsobiacej v oblasti zahraničného obchodu,
sprostredkovanie služieb i obchodu samotného so spoločnosťou A. R. S., k.s. Výstavné stany dodané
spoločnosti A. R. S., k.s. prostredníctvom odporcu, boli poskytnuté na časovo obmedzené obdobie
do konca roka 2002 s tým, že po uplynutí tejto lehoty mali byť stany opäť vyvezené späť do Českej

republiky, nakoľko išlo o tovar prepustený do režimu dočasného použitia, na ktorý sa poskytovali
výhody vyplývajúce z tohto režimu. Existenciu tohto typu colného režimu preukazoval navrhovateľ
predloženými karnetmi A.T.A., vystavenými Českou obchodnou a hospodárskou komorou pre dovozcu,
t.j. navrhovateľa, pre ktorého vyplývajú práva a povinnosti z vystavenia tohto dokumentu. Navrhovateľ
po uplynutí lehoty dočasného použitia sa domáhal voči spoločnosti A. R. S., k.s. vydania predmetných

stanov, pričom spoločnosť odôvodňovala ich nevrátenie vlastníckym vzťahom a úhradou kúpnej ceny
dodaných stanov spoločnosti odporcu. Tým, že bol porušený spôsob konečného použitia tovaru
prepusteného do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od cla a nesplnením podmienky
príslušného režimu, tým, že tovar nebol z tuzemska vyvezený späť v súlade s lehotou A.T.A. karnetu pre
spätný vývoz tovaru, colné orgány Slovenskej republiky začali reklamačné konanie, pričom Slovenská

obchodná a priemyselná komora zaplatila ako ručiteľ podľa príslušných právnych noriem colného
dovozné dávky, vymerané colnými orgánmi Slovenskej republiky a uplatnila reklamáciu u Hospodárskej
komory Českej republiky, nakoľko navrhovateľ nepreukázal spätný vývoz tovaru do Českej republiky.
HospodárskakomoraČeskejrepublikynásledneakoručiteľpožiadalanavrhovateľaozaplateniecolných
dovozných dávok priamo na účet Slovenskej obchodnej priemyselná komory. Hospodárska komora

Českej republiky ako subjekt poistený, uplatnil u Č. P. a.s., P., poistný nárok z titulu uzatvorenej
poistnej zmluvy, na základe čoho poisťovňa uhradila dlh Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.
Zaplatením tohto dlhu prešiel nárok na náhradu škody na poisťovňu, ktorá si uplatnila jej náhradu
priamo voči navrhovateľovi. V súlade s rozhodnutím Krajského súdu Brno a na základe exekúcie
navrhovateľ uhradil v prospech oprávneného (Č. P., a.s.) sumu 110.000,- Kč dňa 23.1.2006. Celková

škoda navrhovateľa predstavuje dovyrúbené clo, príslušnú DPH a zmluvnú pokutu, z ktorej navrhovateľ
uhradil Č. P., a.s. sumu 110.000,- Kč, ktorej náhrady sa voči odporcovi domáha predmetnou žalobou.

Právny zástupca odporcu poprel dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky čo do skutkovej a právnej
dôvodnosti, a to z dôvodov, že navrhovateľ opiera svoj nárok o zmluvu o pôžičke. Podľa tvrdenia odporcu

medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu takejto dohody, či už v ústnej alebo v písomnej forme.
Právny zástupca odporcu poukázal na obsah zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ odporcovi neprenechal či už fakticky alebo na základe ústnej dohody žiadnu hnuteľnú
vec, ktorú by potom dlžník, t.j. odporca mal po uplynutí určitej doby navrhovateľovi vrátiť. Uviedol,
že od roku 2002 do roku 2007, navrhovateľ sa nedomáhal voči odporcovi vrátenia predmetu zmluvy.

Teda absentuje zo strany odporcu vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke, ako aj ďalšie podstatné časti
tohto zmluvného typu. Potvrdil, že zo strany odporcu bol daný prísľub na uskutočnenie prefakturácie
zapožičaných stanov pre spoločnosť A. R. S.. Obsah zmluvného vzťahu nebol zachytený v písomnej
forme. Jednalo sa o ústnu dohodu, obsahom ktorej bolo vykonanie prefaktuácie určitej služby vo vzťahuk spoločnosti A. R. S., k.s. Spoločnosť A. R. S., k.s. oslovila navrhovateľa písomnými objednávkami,
v ktorých žiadala o poskytnutie stanov na výstavy v P. B., vo Z., v L., v M., v K. a v B. v období
február až máj roku 2002. Na základe objednávky tejto spoločnosti voči navrhovateľovi, navrhovateľ

požiadal o vystavenie karnetu A.T.A. Českú obchodnú a hospodársku komoru s tým, že navrhovateľ je
vo vystavených karnetoch označený ako dovozca so všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú
z vystavenia takéhoto dokumentu. Z Dohovoru o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia,
ktorý je označovaný ako Istanbulský dohovor, uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 365/2002 Z.
z. vyplýva zákaz prenosu práv a povinností z A.T.A. karnetu na tretiu osobu. V zmysle tohto dohovoru

nie je možné predmet karnetu zapožičať. Navrhovateľ ako dovozca mal povinnosť v časovom rozsahu
vyplývajúcich z vystavených A.T.A. karnetov vyviezť stany späť do Českej republiky, do konca roku
2002. Podľa tvrdení odporcu, navrhovateľ nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
tvrdeniam o uzavretí zmluvy pôžičke a taktiež nepreukázal povinnosť odporcu zaplatiť vyrúbené clo a
dovoznú daň z dôvodu, že by odporca porušil svoje povinnosti tým, že stany nevyviezol späť do Českej
republiky. Odporca neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť. Pri prefakturácii poskytnutých stanov vychádzal

z podkladov a pokynov navrhovateľa. Pre vznik zodpovednostného nároku navrhovateľa chýba príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou a taktiež navrhovateľ nepreukázal
vznik škody v žalovanej sume s poukazom na vykonanú úhradu spoločnosťou A. R. S., k.s. vo výške
162.000,- Kč.

Štatutárny zástupca odporcu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava skutočností uvedených v
písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania a prednesených právnym zástupcom. Uviedol, že v
rámcipriateľskýchvzťahovmedziúčastníkmi,nazákladepožiadavky,vtomčaseštatutárnychzástupcov
spoločnosti navrhovateľa pána H., pána K., odporca vykonal prefakturáciu stanov spoločnosti A. R.
S., k.s. Odporca mal za to, že sa jedná o prefakturáciu predaja stanov, čo dovodzoval z obsahu

faktúry, ako aj výšky fakturovanej sumy. Úloha odporcu spočívala v tom, že sumu, ktorá bola odporcovi
fakturovaná spoločnosťou navrhovateľa refakturoval odporca spoločnosti A. R. S., k.s. s obsahovými
náležitosťami faktúry vymedzenými navrhovateľom. S predmetom kúpy odporca nikdy nedisponoval,
tieto nevidel a neprevzal. Po zistení skutočnosti, že došlo k dodávke a montáži poskytnutých stanov,
odporca vyfakturoval cenu plnenia podľa pokynov navrhovateľa spoločnosti A. R. S., k.s. a po jej úhrade

následne poukázal uhradenú sumu navrhovateľovi.

Podľa vyjadrenia povereného pracovníka navrhovateľa, realizácii obchodného prípadu predchádzalo
trojstranné rokovanie zástupcov navrhovateľa, odporcu a spoločnosti A. R. S., k.s., ktorého sa zúčastnil
za stranu navrhovateľa pán M. H. a Ing. J. K., ktorých žiadal navrhovateľ vypočuť ako svedkov.

Štatutárny zástupca navrhovateľa J. K. uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava návrhu na začatie
konania s poukazom na skutkové zdôvodnenie žaloby. Potvrdil existenciu trojstrannej dohody medzi
zástupcami navrhovateľa, odporcu a spoločnosti A. R. S., k.s., na základe ktorej boli navrhovateľom
vyrobené a poskytnuté spoločnosti A. R. S., k.s. výstavné stany, na dočasnú dobu. Obsahom tejto

trojstrannej dohody bola dohoda o pôžičke stanov medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. R. S.,
k.s., o obsahu ktorej mal nepochybne vedomosť aj odporca. Úloha odporcu spočívala v požiadavke
vykonať prefakturáciu pôžičky medzi spoločnosťou navrhovateľa a tretím subjektom tak, že navrhovateľ
vyúčtoval cenu plnenia odporcovi, následne odporca mal túto cenu prefakturovať spoločnosti A. R.
S., k.s. Podľa trojstrannej dohody, navrhovateľ mal požadované stany vyrobiť, tieto doviesť na územie

Slovenskej republiky, vykonať ich montáž a po uplynutí dohodnutej doby vykonať ich demontáž na
podnet spoločnosti A. R. S., k.s. a následne tieto vyviezť späť na územie Českej republiky. Porušenie
povinnosti na strane odporcu navrhovateľ vidí v tom, že odporca v súlade s obsahom trojstrannej dohody
účastníkov nedodržal textáciu obsahu faktúr vystavených odporcom pre spoločnosť A. R. S., k.s., v
súvislosti s použitím pojmu „predaj stanov“. Ďalšie porušenie povinnosti na strane odporcu spočíva v

tom, že hoci odporca mal vedomosť o existencii A.T.A. karnetov a o povinnosti A. R. S., k.s. umožniť
navrhovateľovi vykonať demontáž a odvoz stanov do Českej republiky, odporca ako dovozca mal učiniť
potrebné colné kroky k zabezpečeniu nápravy a zmeny režimu prepustenia tovaru na jeho voľného
použitie. K obsahu fakturácie medzi navrhovateľom a odporcom, štatutárny zástupca navrhovateľa
uviedol, že vo fakturovanej cene bola zahrnutá cena výroby stanov, ich skompletovanie, dodávka a

montáž predmetu plnenia. V súvislosti s uzavretou trojstrannou dohodou vznikol medzi navrhovateľom a
odporcom bezodplatný zmluvný vzťah. Poskytnuté plnenie odporcu malo byť odporcovi kompenzované
v rámci ďalších obchodných aktivít účastníkov.Z výpovede svedka Ing. P. M., zamestnanca odporcu, súd zistil, že svedok bol prítomný pri stretnutiach
štatutárneho zástupcu navrhovateľa pána H. a štatutárneho zástupcu odporcu v súvislosti s riešením
vzniknutého colného dlhu. Zástupca navrhovateľa žiadal odporcu o vykonanie preclenia tovaru

výstavných stanov na základe A.T.A. karnetov, ktoré mal svedok uskutočniť z poverenia štatutárneho
zástupcu odporcu. Na základe uskutočnených rokovaní s príslušnými colnými úradmi svedok zistil, že
dodatočné preclenie tovaru vzhľadom na odstup času, uplynutie lehoty, platnosti A.T.A. karnetov a
postavenie odporcu, ktorý nebol dovozcom tohto tovaru, nie je možné.

Z obsahu návrhu navrhovateľa a vyjadrení povereného pracovníka navrhovateľa a jeho štatutárneho
zástupcunepochybnevyplýva,ženavrhovateľsiuplatnilvočiodporcovizaplateniežalovanejpohľadávky
z titulu náhrady škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporcu, vrátiť navrhovateľovi zapožičané stany na výstavné akcie spoločnosti A. R.
S., k.s. a v porušení povinnosti dodržať pokyny navrhovateľa v prefakturácii poskytnutých stanov
tomuto tretiemu subjektu. Z obsahu vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, že na strane odporcu malo

dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti na základe uzatvorenej trojstrannej dohody medzi zástupcami
spoločnosti navrhovateľa, odporcu a spoločnosti A. R. S., k.s., v rámci ktorej došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke medzi spoločnosťou navrhovateľa a spoločnosťou A. R. S., k.s. Z obsahu vykonaných listinných
dôkazovnespornevyplýva,žespoločnosťA.R.S.,k.s.objednaladodávkuamontážstanovprevýstavné
akcie písomnými objednávkami zo dňa 3.4.2002 - č.l. 163 a zo dňa 30.4.2002 - č.l. 165, adresovanými

navrhovateľoviaodporcovispoukazomnadohodnutúcenupodľazmluvysvymedzenímtypustanov,ich
umiestnenia, termínu dodávky a montáže, dispozičného umiestnenia stanov. V časti ceny objednávka
odkazuje na obsah zmluvy bez bližšej špecifikácie s tým, že faktúra má byť vystavená na spoločnosť
A. R. S., k.s. s potvrdeným dodacím listom a kópiou objednávky, účtovaná spolu s DPH.

V odovzdacích protokoloch zo dňa 2.3.2002 - č.l. 160, zo dňa 7.3.2002 - č.l. 159, zo dňa 3.3.2002 - č.l.
161, zo dňa 5.3.2002 - č.l. 162, zo dňa 10.6.2002 - č.l. 164 a zo dňa 21.5.2002 - č.l. 166 navrhovateľ
potvrdilmontážafunkčnosťodovzdanýchstanovaspoločnosťA.R.S.,k.s.potvrdilaichprevzatiesvojim
podpisom.

Daňovýmdokladom-faktúrouč.10042002navrhovateľfakturovalodporcovizarealizáciustanovcelkom
sumu 813.927,- Kč po odpočítaní zálohy vo výške 300.000,- Kč podľa špecifikácie výstavných miest
(č.l. 167 - 168).

Obsahom listinného dôkazu na č.l. 169 je požiadavka navrhovateľa adresovaná odporcovi o

prefakturáciu stanov v B. a v K., v celkovej sume 1.122.820,- Sk (č.l. 169).

Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodno-právny, na ktorý aplikoval ustanovenia § 373 a
nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcim zodpovednosť.

O záväzkovú zodpovednosť ide nielen vtedy, keď dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti, ale tiež
v prípade porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona, prípadne keď dôjde k porušeniu záväzku z
bezdôvodného obohatenia a podobne. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z
dôsledkov jeho porušenia. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 373
Obchodného zákonníka sú:

a/ protiprávny úkony
b/ vznik škody
c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Existenciu všetkých troch predpokladov
zodpovednosti musí preukázať poškodený, t.j. navrhovateľ. Všeobecným základom vzniku právnej

zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu a preto je
protiprávne.Navrhovateľ za porušenie právnej povinnosti označil konanie odporcu v rozpore s uzatvorenou zmluvou
medzi účastníkmi konania, ktorým odporca previedol vlastnícke právo k tovaru prepusteného do režimu
dočasného použitia s úplným oslobodením od cla tretiemu subjektu spoločnosti A. R. S., k.s., hoci

mal vedomosť, že sa jedná o tovar, ktorý po uplynutí vymedzeného obdobia platnosti A.T.A. karnetov
má byť vrátený navrhovateľovi (zápisnica z pojednávania - č.l. 178). Ďalšie porušenie povinnosti na
strane odporcu podľa tvrdení navrhovateľa spočívalo v nedodržaní obsahových náležitostí fakturácie
voči spoločnosti A. R. S., k.s.

Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo medzi navrhovateľom
a spoločnosťou A. R. S., k.s., pričom úloha odporcu spočívala v prefakturácii ceny poskytnutého plnenia
tak, že navrhovateľ fakturoval cenu realizácie stanov odporcovi a následne odporca spoločnosti A.
R. S., k.s. Odporca nebol vlastníkom ani držiteľom výstavných stanov, ktoré tvorili predmet záväzku
medzi navrhovateľom a spoločnosťou A. R. S., k.s. Ich výrobu, dodávku a montáž realizoval výlučne
navrhovateľ v prospech odberateľa spoločnosti A. R. S., k.s. Tvrdenie o uzavretí kúpnej zmluvy medzi

odporcom a spoločnosťou A. R. S., k.s. navrhovateľ v konaní nepreukázal. Vznik a existencia takéhoto
záväzkovo-právnehovzťahuzobsahupredloženýchlistinnýchdôkazovnevyplýva.Zdaňovýchdokladov
vystavených odporcom pred odberateľa A. R. S., k.s., ktorými odporca fakturoval cenu poskytnutého
plnenia (prílohová obálka spisu - č.l. 209) je zrejmé, že odporca konečnému odberateľovi fakturoval
dodávku stanov podľa špecifikácie výstavných miest, ako vyúčtovanie tovaru a služieb na základe

objednávky A. R. S., k.s., zatiaľ čo navrhovateľ v textácii faktúr voči odporcovi použil termín a označenie
predmetu plnenia „realizácia stanov“. Na základe uvedeného nemožno vyvodiť záver o porušení
povinnosti na strane odporcu v nedodržaní podmienok formálnych náležitostí faktúr vymienených
navrhovateľom. Navrhovateľ v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že odporca na seba prevzal zmluvnú
povinnosť vrátiť resp. zabezpečiť vrátenie dočasne poskytnutej veci navrhovateľovi. Takáto povinnosť

odporcovi nevyplývala zo zmluvy ani zo žiadneho právneho predpisu. Z použitého pojmu v texte faktúr
vystavenýchodporcomprespoločnosťA.R.S.,a.s.„dodaniestanov“nemožnovyvodzovaťvôľuodporcu
predať vec, ktorej poskytnutie bolo predmetom fakturácie 3. osobe a ani existenciu kúpnej zmluvy
medzi odporcom a treťou osobou. Faktúra v rovine práva predstavuje výzvu na platenie. Obsah faktúry
vystavenej po uzavretí zmluvy nemôže meniť obsah uzatvoreného záväzkovo-právneho vzťahu ani

zakladať nový zmluvný vzťah. Pokiaľ spoločnosť A. R. S., k.s. bola účastníkom trojstrannej dohody tak,
ako tvrdí navrhovateľ, nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k veci od subjektu, ktorý nebol jej
vlastníkom, ktorá skutočnosť jej musela byť nepochybne známa (§446 ObchZ).

Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že na základe dohody účastníkov konania, odporca bol poverený

navrhovateľom vo vlastnom mene uplatniť voči spoločnosti A. R. S., k.s. úhradu ceny poskytnutého
plnenia faktúrou s náležitosťami určenými navrhovateľom a prijatú platbu zaplatiť navrhovateľovi na
podklade ním vystavenej faktúry, a to bezodplatne. Iné práva a povinnosti odporcovi z tohto právneho
vzťahu nevznikli. Tieto neboli navrhovateľom tvrdené a ani preukazované. Pokiaľ sa týka námietky, že
odporca neučinil opatrenia potrebné k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody resp. k jej zmierneniu,

súd poznamenáva, že všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá sa
vzťahuje na všetkých účastníkov právnych vzťahov, zaťažuje najmä poškodeného, resp. toho, komu
hrozí škoda. Primerané prevenčné správanie na strane navrhovateľa však nebolo v konaní preukázané.

Podľa Istanbulského dohovoru - Dohovoru o prepustení tovaru do režimu dočasného použitia

(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 365/2002 Z. z.) čl. 1 písm. d/, na
účely tohto Dohovoru sa rozumie pod pojmom karnet medzinárodný colný doklad, ktorý slúži ako colná
deklarácia na zabezpečenie totožnosti tovaru (vrátane dopravných prostriedkov), a ktorý predstavuje
medzinárodne uznávanú záruku na zabezpečenie dovozných ciel a daní. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru,
tovar prepustení do režimu dočasného použitia (vrátane dopravných prostriedkov) sa vyvezie späť

v stanovenej lehote, dodatočnej na dosiahnutie cieľa zamýšľaného použitia. Táto lehota je v každej
prílohe stanovená osobitne. Podľa čl. 8, každá zmluvná strana môže povoliť prevod práv a povinností
vyplývajúcich z režimu dočasného použitia na inú osobu v prípade, ak táto osoba:
a/ spĺňa podmienky stanovené týmto dohovorom,
b/ prevezme povinnosti pôvodného držiteľa režimu dočasného použitia.

Podľa čl. 20 ods. 1, kto poruší ustanovenia tohto dohovoru na území ktorejkoľvek zmluvnej strany,
podrobí sa sankciám stanoveným vnútroštátnymi právnymi predpismi tej zmluvnej strany, na ktorej
území k porušeniu došlo. Podľa čl. 1 hlava I. Dohovoru, na účely tejto prílohy b/ „karnet A.T.A.“ je doklad,
ktorý sa používa pre režim dočasného použitia tovaru s výnimkou dopravných prostriedkov. Podľa čl. 7hlava III. lehota stanovená na spätný vývoz tovaru (vrátane dopravných prostriedkov) dovezeného na
doklad pre režim dočasného použitia, nesmie v žiadnom prípade prekročiť dobu platnosti tohto dokladu.
Podľa čl. 3 hlava II. Dohovoru, tovar prepustený do režimu dočasného použitia, na ktorý sa poskytli

výhody vyplývajúce z tohto režimu sa nesmie: a/ požičať, prenajať alebo používať za odmenu, alebo
b/ premiestniť z miesta podujatia, ak vnútroštátne právne predpisy neupravujú inak. Podľa čl. 4 ods.
1, lehota na spätný vývoz tovaru dovážaného na vystavovanie alebo použitie na výstavách, veľtrhoch,
zasadnutiach alebo podobných podujatiach, bude najviac šesť mesiacov od dátumu prepustenia tovaru
do režimu dočasného použitia.

Z obsahu predložených A.T.A. karnetov, vystavených Hospodárskou komorou ČR vyplýva, že držiteľom
A.T.A. karnetov je navrhovateľ, obsahujú označenie zamýšľaného použitia tovaru na výstavné akcie
v mestách Slovenskej republiky a dobu platnosti A.T.A. karnetov v trvaní do 30.12.2002 a 31.12.2002
(č.l. 16 - 27).

Z citovaných ustanovení Istanbulského dohovoru vyplýva zodpovednosť držiteľa A.T.A. karnetu, t.j.
navrhovateľa, za dodržanie lehoty na spätný vývoz tovaru, nakoľko A.T.A. karnet umožňuje dočasný
vývoz, resp. dovoz tovaru do tretích krajín bez platenia cla a iných dovozných poplatkov a bez
colných formalít počas obmedzeného časového obdobia. Prepravca ručí za prípadný colný dlh v
prípade nedodržania podmienok ich vydania, pričom ručenie vývozcu za colný dlh v krajine dočasného

dovozu je nahradené ručením obchodnej komory. O zmenu colného režimu s prípadným predajom
tovaru je oprávnený požiadať výlučne držiteľ A.T.A. karnetov, v danom prípade navrhovateľ. V prípade
nedodržania lehoty na spätný vývoz tovaru je držiteľ A.T.A. karnetu povinný podrobiť sa zaplateniu
dovozných colných dávok.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatoval, že
navrhovateľvkonanínepreukázaljednuzozákladnýchpodmienokzodpovednostiztitulunáhradyškody,
a to porušenie právnej povinnosti na strane odporcu. Navrhovateľ bol oprávnený primárne sa domáhať
voči spoločnosti A. R. S., k.s. vrátenia vecí poskytnutých na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke
a v prípade porušenia tejto povinnosti domáhať sa náhrady škody voči tomuto subjektu. Z listinných

dôkazov nepochybne vyplýva, že v dôsledku porušenia povinnosti navrhovateľa ako držiteľa A.T.A.
karnetov vyviesť výstavný tovar späť na územie Českej republiky do 31.12.2002, vznikla navrhovateľovi
povinnosť podrobiť sa sankciám stanoveným vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvnej strany, na
ktorej území k porušeniu došlo, t.j. na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v
konaní nepreukázal porušenie povinnosti na strane odporcu, nebola daná ani príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou navrhovateľovi. Keďže sa jedná o kumulatívne
splnenie podmienok pre priznanie nároku z titulu náhrady škody, bez splnenia ktorejkoľvek zo zákonom
stanovených podmienok, nie je možné nárok z titulu náhrady škody poškodenému priznať. S poukazom
na uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 vety prvej O.s.p., podľa ktorého
zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca ako účastník, ktorý bol vo veci úspešný, si uplatnil voči navrhovateľovi náhradu trov konania

titulom náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia dňa
20.8.2007, vyjadrenie k návrhu dňa 20.8.2007, nahliadnutie do spisu za účelom oboznámenia sa s
prílohami návrhu a zabezpečenie ich fotokópií + náhrada hotových výdavkov za fotokópie príloh 256,-
Sk a účasť na pojednávaní dňa 13.11.2007 a dňa 7.10.2008, vyjadrenie odporcu zo dňa 28.1.2008, t.j.
6 x á 4.850,- Sk, vychádzajúc z kurzu CZK/1 SKK 1,23 Kč/1Sk, 1 x 2.425,- Sk, spolu 31.525,- Sk, 19%

DPH 5.989,75 Sk, režijný paušál 4 x 178,- Sk a 3 x 190,- Sk, spolu trovy právneho zastúpenia 38.796,75
Sk a náhrada hotových výdavkov v sume 256,- Sk, celkom trovy konania odporcu 39.052,75 Sk.

Súd preskúmal odporcom uplatnené a špecifikované trovy konania, pričom priznal odporcovi náhradu
trov nasledovne:

1. titulom náhrady hotových výdavkov vo výške 256,-Sk
2. titulom náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 26.885,75 Sk za úkony právnej službya) príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. na základe
plnomocenstva zo dňa 20.08.2007 sumu 4.850,-Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v sume 178,-Sk, t.j. spolu 5.949,50 Sk

b)podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 20.08.2007 podľa § 14 ods. 1 písm. c)
vyhl. č. 655/2004 Z.z. sumu 4.850,-Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v sume 178,-Sk, t.j. spolu 5.949,50 Sk
c) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 13.11.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004
Z.z. sumu 4.850,- Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 178,-

Sk, t.j. spolu 5.949,50 Sk
d) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 07.10.2008 podľa § 14 ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004
Z.z. sumu 4.850,- Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 190,-
Sk, t.j. spolu 5.961,50 Sk
e) zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 10.10.2008 podľa § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
2.425,- Sk + 19% DPH a réžijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 190,-Sk, t.j.

spolu 3.075,75 Sk.

Súd nepriznal odporcovi uplatnenú náhradu trov konania vo výške 2 x 4.850,-Sk a réžijné paušály
za úkon právnej služby nazretie do spisu dňa 08.11.2007 a písomné podanie na súd - vyjadrenie zo
dňa 28.01.2008, nakoľko účelnosť takto vynaložených trov v zmysle ust. §142 dos.1 O.s.p. z obsahu

spisového materiálu nevyplýva. Odmena za naštudovanie obsahu spisového materiálu je zahrnutá v
rámci úkonu právnej služby príprava a prevzatie veci, vrátane prvej porady s klientom. Náhrady za ďaľšie
štúdium obsahu spisového materiálu možno požadovať len v prípade, ak ich uskutočnenie je potrebné a
účelné vzhľadom na priebeh konania, prípadne zmenu skutkových okolností od podania návrhu. Taktiež
náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie na súd vo veci samej -

vyjadrenie, súd nepriznal s poukazom na zásadu účelnosti vynaložených trov, nakoľko ich dôvodnosť z
obsahu spisového materiálu a z priebehu súdneho konania nevyplýva.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi v celkovej
výške 27.141,75 Sk na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.