Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/175/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105223829

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci navrhovateľky: W.. C. D.,
bytom L. J. XX/XX, J. zast. JUDr. Zuzanou Stavrovskou, Líščie nivy 23, Bratislava proti odporcovi:
Ľudová Banka, a.s., Vysoká 9, Bratislava v konaní o mzdové nároky takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.6.2005 sa navrhovateľka domáhala aby súd zaviazal odporcu na doplatenie 14.

platu za rok 2003, 13. platu za rok 2004 a "Bonusu za rok 2003".

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, považoval ho za neodôvodnený a navrhol ho zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, svedkov W., JA., W., oboznámil sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, poučil účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a mal preukázaný
nasledovný skutkový stav.

Pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 7.2.2002 vznikol pracovný pomer navrhovateľky u odporcu. Deň
nástupu do práce bol v pracovnej zmluve dojednaný na 15.2.2002. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu určitú do 14.5.2003 s trojmesačnou skúšobnou dobou. Pracovná zmluva bola menená dodatkom
č. 1 zo dňa 16.9.2002, dodatkom č. 2 zo dňa 21.11.2002, dodatkom č. 3 zo dňa 23.5.2003 a dodatkom č.
4 zo dňa 10.11.2003. Dodatkom k pracovnej zmluve č. 3 bol pracovný pomer zmenený na dobu neurčitú.

Dňa 29.4.2004 bola navrhovateľke doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods., 1 písm.
b) Zák. práce z dôvodu organizačných zmien - nadbytočnosti v súvislosti so zrušením jej pracovného

miesta "metodik vnútrobankovej organizácie" funkcia špecialista na oddelení OJ 1610. Pracovné miesto
navrhovateľky bolo zrušené rozhodnutím predstavenstva Ľudovej banky, a.s. zo dňa 7.4.2004 č.
341/2004. Pracovný pomer navrhovateľky skončil 30.6.2004.

Počas trvania pracovného pomeru nebol navrhovateľke vyplatený 14. plat za rok 2003, ktorý mal
byť vyplatený s vyúčtovaním za mesiac november 2003 dňa 6.12.2003. Taktiež nebol navrhovateľke
vyplatený 13. plat za rok 2004, ktorý jej mal byť vyplatený vo výplatnom termíne mzdy za mesiac apríl2004 dňa 6.5.2004 a podiely na hospodárskom výsledku za rok 2003, ktoré boli splatné s vyúčtovaním
mzdy za mesiac jún 2004 dňa 6.7.2004. Navrhovateľka sa domnieva, že tieto mzdové nároky jej mali
byť vyplatené, nakoľko po schválení podmienok na výplatu odporcom pre zamestnancov sa stávajú

nárokovateľnou čiastkou. Svoju požiadavku na vyplatenie uvedených mzdových nárokov navrhovateľka
odvodzuje najmä z dodatku č. 1 k pracovnej zmluve, kde je podľa názoru navrhovateľky deklarované
právo na vyplatenie ďalších zložiek mzdy v závislosti od splnenia podmienok uvedených v mzdovom
predpise - v rozhodnutí predstavenstva. Navrhovateľka sa domnieva, že spĺňala kritériá stanovené
zamestnávateľom pre výplatu sporných nárokov a nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, že

uvedené nároky nie je možné považovať za nárokovateľné zložky mzdy.

K argumentácii odporcu o nevyplatení 14. platu za rok 2003, že tento jej nebol vyplatený z dôvodu
pretrvávajúcich nedostatkov v práci a jej pracovnej disciplíne uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé,
nakoľko pracovala vždy zodpovedne, samostatne aj nad rámec povinností. Problémy na pracovisku sa
objavili po príchode pani D. Navrhovateľka poprela, že by bola ústne zamestnávateľom napomínaná
na nedostatky v práci. Pripustila, že dňa 3.10.2003 sa jej zamestnávateľ pokúšal doručiť písomné

napomenutie, ktoré však odmietla prevziať a spochybňuje účinnosť tohto úkonu.

S nepriznaním 13. platu za rok 2004 z dôvodu existujúcej výpovede navrhovateľky z pracovného pomeru
taktiež nesúhlasila . Svoj nesúhlas zdôvodnila tým, že i keď existovala výpoveď z pracovného pomeru,
ktorá je bola daná, nepovažuje túto výpoveď za dôvod pre nepriznanie 13. platu. Toto svoje stanovisko
zdôvodnila tým, že k výpovedi z pracovného pomeru, ktorá jej bola daná došlo nie zapríčinením

navrhovateľky, ale výpoveď dostala z organizačných dôvodov.

Navrhovateľka sa v konaní snažila preukázať aj svoj nárok na vyplatenie bonusu za rok 2003. Domnieva
sa,ženavýplatubonusumalanárok,nakoľkobolajednou znajpracovitejšíchzamestnancov,plánzarok
2003 splnila a v porovnaní s ostatnými zamestnancami mala svoju pracovnú činnosť oveľa rozsiahlejšiu.

Odporca s tvrdeniami navrhovateľky nesúhlasil. Jej návrh považoval za bezdôvodný, nakoľko všetky tri

uplatnené zložky mzdy sú nenárokovateľné. O výplate 13. a 14. platu rozhoduje predstavenstvo odporcu
a ich vyplatenie závisí od viacerých faktorov, ktorých naplnenie predstavenstvo hodnotí. Nepriznanie
a následné nevyplatenie 14. platu za rok 2003 navrhovateľke odporca zdôvodnil pretrvávajúcimi
nedostatkami v práci. Poukázal na rozhodnutie predstavenstva zo dňa 12.11.2003, kde jedným z kritérií
pre nepriznanie 14. platu je ak zamestnanec v hodnotenom období dostal písomné upozornenie pre

porušenie pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu preto navrhovateľke nebol priznaný 14. plat za rok 2003,
nakoľko 3.10.2003 jej bolo uložené písomné napomenutie.

Nepriznanie 13. platu navrhovateľke za rok 2004 odporca opätovne zdôvodnil rozhodnutím
predstavenstva zo dňa 16.4.2004. V zmysle tohto rozhodnutia nebol navrhovateľke vedúcim
zamestnancom 13. plat za rok 2004 priznaný, nakoľko dňa 6.2.2004 bolo doručené ďalšie písomné

napomenutie za porušenie pracovného predpisu a porušenie pracovnej disciplíny. Okrem toho
nevyplatenie 13. platu ovplyvnilo aj zrušenie pracovného miesta navrhovateľky, nakoľko predstavenstvo
odporcu dňa 7.4.2004 rozhodlo o organizačnej zmene. Podľa podmienok schválených predstavenstvom
odporcu sa okrem iného 13. plat za rok 2004 nevyplácal ani zamestnancom, u ktorých bolo skončenie
pracovného pomeru ku dňu vyplatenia (6.5.2004) známe. Nevyplatenie Bonusu za rok 2003 odporca

zdôvodnil tým, že o jeho vyplatení taktiež rozhoduje predstavenstvo. O vyplatení Bonusu za rok 2003
rozhodlo predstavenstvo odporcu 10.6.2004, kedy už navrhovateľke plynula výpovedná lehota, ktorá
skončila 30.6.2004. V čase výplaty Bonusu 6.7.2004 už navrhovateľka nebola v pracovnom pomere
u odporcu. K nevyplateniu Bonusu teda došlo z dôvodu naplnenia podmienky, že plat neprináleží
zamestnancovi, u ktorého je skončenie pracovného pomeru podľa § 59 Zák. práce ku dňu vyplatenia

(6.7.2004) známe.

Svedok W. vo svojej výpovedi potvrdil, že 13. a 14. plat neboli nárokovateľné zložky mzdy a o ich priznaní
rozhodoval nadriadený. V danom prípade to bola p. D. a svedok tento návrh odsúhlasil. Na dôvody, pre
ktoré neboli navrhovateľke uplatnené zložky mzdy priznané si svedok nepamätal.Svedkyňa I. pracovala u odporcu do 31.10.2005 ako vedúca personálneho útvaru. Svedkyňa vo
svojej výpovedi uviedla, že nikdy nebol v interných predpisoch odporcu 13. a 14. plat upravený
tak, že zamestnancovi patrí. Jeho krátenie resp. nepriznanie bolo v kompetencii predstavenstva. Pri

rozhodovaní o priznaní 13. a 14. platu platili určité pravidlá, avšak vždy platilo, že ide o nenárokovateľné
zložky mzdy. Obdobne to bolo aj pri vyplácaní bonusov, ktoré sa vyplácali na základe určitých kritérií.

Svedkyňa ďalej uviedla, že si nespomína na situáciu, že by bol bonus vyplatený zamestnancovi , ktorý
bol vo výpovednej lehote.

Svedkyňa W. bola navrhovateľkina kolegyňa, pracovali spolu v jednej kancelárii. Svedkyňa nemala
vedomosť o tom, že navrhovateľke nebol vyplatený 14. plat za rok 2003, 13. plat za rok 2004 a bonus

za rok 2003. Svedkyňa taktiež uviedla, že si nespomína na situáciu v rokoch 2003 a 2004, že by bol u
odporcu niektorému zamestnancovi vyplatený 13., 14. plat alebo bonus v prípade, ak bol vo výpovednej
lehote,mimozamestnania,alebomubolodanéupozorneniepreporušeniepracovnejdisciplínypísomné
alebo ústne.

Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu

mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 Zák. práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna
mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie
poskytované v súvislosti so zamestnávaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo

sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú
pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
zo zisku po zdanení.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zák. práce V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej

zmluve.

Podľa § 43 ods. 4 Zák. práce v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky o ktoré majú
účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných povinností zamestnávateľa a
korešpondujesozákladnoupovinnosťouzamestnancavykonávaťprácu.Mzdasaposkytujezaskutočne

vykonanú prácu. Mzda je jednou z foriem odmeny za prácu v pracovnom pomere. V porovnaní so mzdou
je odmena za prácu širším pojmom. Odmenou za prácu je nielen mzda, plat ale aj odstupné, provízie,
podiely na zisku a ďalšie formy. Mzda je v porovnaní s pojmom odmeny za vykonanú prácu pojem užší
a nezahrňuje napr. odstupné, podiely na zisku a podobne.

Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu

mzdu. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa. Okrem toho umožňuje zamestnávateľovi dohodnúť
so zamestnancom aj ďalšie zložky mzdy, medzi ktoré môžeme zaradiť 13. a 14. plat, podiely na
hospodárskych výsledkoch a iné. Tieto ďalšie zložky mzdy je možné zmluvne dohodnúť medzi
zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve ako aj podmienky kedy zamestnancovi vzniká
nárok na vyplatenie týchto zložiek mzdy.

Mzdové náležitosti navrhovateľky boli taktiež upravené v pracovnej zmluve a jej dodatkoch, kde bola
stanovená mzda, výška príplatkov ako aj ďalších zložiek mzdy, ktoré však v zmysle č. 4 dodatku č. 1 k
pracovnej zmluve boli závislé na rozhodnutí predstavenstva. Predstavenstvo stanovovalo podmienkyna priznanie sporných zložiek mzdy a taktiež stanovovalo aj kritériá kedy možno zamestnancovi 13.,
14. plat a bonus krátiť ako aj za hodnotené obdobie nepriznať. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka
v hodnotiacich obdobiach pre priznanie 14. platu za rok 2003, 13. platu za rok 2004 a Bonusu za rok

2003 v zmysle kritérií predstavenstva nespĺňala podmienky na ich vyplatenie, neboli jej tieto zložky mzdy
predstavenstvom odsúhlasené a následne vyplatené.

V konaní bolo preukázané, že v hodnotiacom období pre priznanie 14. platu za rok 2003 bola
navrhovateľka niekoľko krát ústne a listom zo dňa 3.10.2003 aj písomne upozornená a napomenutá na
nedostatky v práci a porušovanie predpisov a pracovnej disciplíny. V zmysle kritérií predstavenstva zo

dňa 12.11.2003 pre priznanie 14. platu za rok 2003 príslušný vedúci zamestnanec bol oprávnený krátiť
alebo vôbec nepriznať tento mimoriadny plat zamestnancovi, ktorý v rozhodnom období nedosahoval
požadované výsledky alebo mu bolo dané upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny. Vychádzajúc
z uvedeného zamestnávateľ navrhovateľke 14. plat za rok 2003 nepriznal.

Ďalej mal súd v konaní preukázané, že nebol vedúcim zamestnancom priznaný 13. plat za rok
2004. Pri posudzovaní priznania tohto mimoriadneho platu vychádzal zamestnávateľ z rozhodnutia

predstavenstva zo dňa 16.4.2004, v zmysle ktorého zamestnancovi neprináleží 13. plat za rok 2004, u
ktorého je skončenie pracovného pomeru podľa § 59 Zák. práce ku dňu vyplatenia (6.5.2004) známe.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke bola dňa 29.4.2004 doručená výpoveď z pracovného pomeru
rozhodol zamestnávateľ v zmysle podmienok schválených predstavenstvom tak, že navrhovateľke 13.
plat za rok 2004 nepriznal.

Pri vyplácaní "Bonusu za rok 2003" postupoval zamestnávateľ taktiež v súlade s pravidlami stanovenými
predstavenstvom. O výplate bonusu rozhodlo predstavenstvo 10.6.2004, kedy už navrhovateľke plynula
výpovedná lehota. V čase výplaty bonusu 6.7.2004 už navrhovateľka nebola v pracovnom pomere
u odporcu, čím bola naplnená podmienka pre jeho nevyplatenie, v zmysle ktorej plat neprináleží
zamestnancovi, u ktorého je skončenie pracovného pomeru podľa § 59 Zák. práce ku dňu vyplatenia

(6.7.2004) známe.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že zamestnávateľ pri
rozhodovaní o priznaní resp. nepriznaní 14. platu za rok 2003, 13. platu za rok 2004 a "Bonusu za rok
2003", vychádzal z kritérií pre priznanie týchto zložiek mzdy odsúhlasených predstavenstvom odporcu.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o nenárokovateľné zložky mzdy, má zamestnávateľ právo určiť si kritériá

(ktoré môžu byť motivačné), pre ich priznanie. V danom prípade postupoval zamestnávateľ v súlade s
kritériami,ktorémalschválenévzmyslektorýchnavrhovateľkenevznikolnároknavyplateniežalovaných
zložiek mzdy, na základe čoho súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom k tomu, že v
konaní úspešný odporca si trovy konania neuplatnil nakoľko mu nevznikli, nepriznal mu súd právo na

ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava 1 na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.