Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 29, 2009

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 32Cb/1/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708205825
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Repková
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CENEKON, spol. s r.o., Martinengova 3, Bratislava,
IČO: 00 684 759, zast. JUDr. Jozefom Mészárosom, advokátom, AK Jesenského 2, Bratislava proti
odporcovi: URS - Ústav racionalizácie v stavebníctve, spol. s r. o., Šenkvická cesta 7, Pezinok, IČO: 35
756 225, o zaplatenie 30.465,11 Eur (917.792,- Sk) a o návrhu navrhovateľa o zabezpečenia dôkazu,
o odvolaní JUDr. Jozefa Horvátha, advokáta, AK Francisciho 11, Bratislava proti uzneseniu Okresného

súdu Pezinok zo dňa 27.01.2009 č.k. 32 Cb 1/2008-67 v spojení s opravným uznesením zo dňa
13.02.2009 č.k. 32 Cb 1/2008-72 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.01.2009 č.k. 32 Cb 1/2008-67 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 13.02.2009 č.k. 32 Cb 1/2008-72 m e n í tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zabezpečením dôkazu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil JUDr. Jozefovi Horváthovi, advokátovi, so sídlom
advokátskej kancelárie ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, na zabezpečenie vykonania dôkazu
listinou, predložiť súdu originál Dohody o urovnaní uzavretej medzi navrhovateľom odporcom dňa
14.02.2008 a originál Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretej medzi tými istými účastníkmi
z toho istého dňa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej
doručeným súdu dňa 02.07.2008 domáhal voči odporcovi zaplatenia 917.792,- Sk a súčasne podal i

návrh na zabezpečenie dôkazu (listín vyššie uvedených) od JUDr. Jozefa Horvátha, ktoré podľa názoru
navrhovateľa budú potrebné pri rozhodovaní vo veci samej. Poukázal na ust. § 102 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 78 ods. 3 O.s.p., ako i na ust. § 129 Ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že navrhovateľ si vo
veci samej uplatňuje nárok podľa Dohody o urovnaní uzavretej medzi účastníkmi konania, pričom výška
pohľadávky navrhovateľa je odvisla od Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, ktoré doklady v ich
originálnom znení má v držbe JUDr. Jozef Horváth, advokát, a ktoré odmietol navrhovateľovi vydať i

napriek tomu, že navrhovateľ je účastníkom týchto dvojstranných právnych úkonov a že hrozí obava,
že ich neskôr bude možné len s ťažkosťami vykonať. Uzavrel preto, že uložením povinnosti vo výroku
tohto rozhodnutia nezasiahol do práv tretej osoby - JUDr. Jozefa Horvátha a povinnosťou predložením
uvedených listín nedošlo ani k neoprávneného zásahu do obchodného tajomstva žalovaného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie JUDr. Jozef Horváth (ďalej len „ odvolateľ“)

z dôvodu, že podľa jeho názoru toto uznesenie bolo vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi.
V dôvodoch odvolania poukázal na zákon o advokácii č. 586/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov
a uviedol, že povinnosť uložená mu napadnutým uznesením súdu prvého stupňa mu bola uložená
ako právnemu zástupcovi odporcu, pričom on, ako advokát, je povinný pri výkone advokácie chrániť a
presadzovať práva a záujmy svojho klienta a riadiť sa jeho pokynmi, zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie a povinnosti mlčanlivosti ho

môže zbaviť iba jeho klient alebo jeho právni nástupcovia a túto mlčanlivosť je povinný zachovávať i v
prípade, ak usúdi, že pozbavenie mlčanlivosti oprávnenými osobami je v rozpore so záujmami klienta.Vyslovil preto názor, že súd prvého stupňa sa uvedenými ustanoveniami zákona o advokácii neriadil.
Ďalej uviedol, že v konaní doteraz nebolo žiadnym spôsob preukázané splnenie zákonných podmienok
pre vydanie takéhoto rozhodnutia, najmä, že by neskorší dôkaz predmetnými listinami nebolo možné

vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Vytýkal súdu prvého stupňa tiež skutočnosť, že sa
nevysporiadal s právnym problémom, ktorý mu ukladá povinnosť, ako advokátovi, t.j. zachovávanie
mlčanlivosti, ktorej ho jeho klient nezbavil, a ani súd prvého stupňa pred vydaním napadnutého
uznesenia o takýto súhlas jeho klienta nepožiadal. Uviedol preto, že ak tak súd prvého stupňa neurobil,
zasiahol do jeho práv ako tretej osoby a núti ho konať v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o

advokácii (§§ 18 ods. 1, 2 a 23 ods. 1-3 uvedeného zákona).

K odvolaniu odvolateľa sa navrhovateľ vyjadril tak, že toto odvolanie je nesprávne a zavádzajúce a to
predovšetkým z dôvodu, že odvolateľom uvádzané zákonné ustanovenia v zákone o advokácii (zák. č.
586/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov), najmä §§ 18 - 23, zakotvujú základné práva a povinnosti
pri poskytovaní právnych služieb advokátom klientom, pričom nebral zreteľ na základné ustanovenie

zákona o advokácii a to § 2 ods. 2, podľa ktorého je advokát pri poskytovaní právnych služieb nezávislý,
je viazaný všeobecne záväznými právnym predpismi a v ich medziach príkazmi klienta, pričom táto
nezávislosť nie je bezhraničná a je obmedzená všeobecne záväznými právnymi predpismi, pretože i tu
platí, že advokát je povinný riadiť sa príkazmi klienta len v prípade, ak sú tieto v súlade s týmito právnymi
predpismi, v opačnom prípade je advokát zo zákona povinný klienta na tento rozpor upozorniť. Vyslovil

názor,žepokynyodporcu,udelenéadvokátovi,bolivrozporesovšeobecnezáväznýmipredpismi,najmä
za tej situácie, keď uloženie predmetných dokumentov u odvolateľa, ako advokáta, bolo dohodnuté
samotnými zmluvnými stranami s podmienkou, že tieto dokumenty budú po splnení podmienok v
nich zakotvených, vydané druhej strane, preto podľa jeho názoru advokát (odvolateľ) v tomto prípade
vystupoval ako uschovávateľ, teda ako tretia osoba, ktorá si už v čase uzavretia tejto dohody musela

byť vedomá povinnosti vydať tieto dokumenty druhej strane (odporcovi) po splnení povinnosti v týchto
dokumentoch zakotvených. Uviedol tiež, že v tomto konaní odvolateľ nevystupuje ako právny zástupca
(advokát) odporcu, ale ako uschovateľ predmetných dokumentov.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenie pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení
sa s dôvodmi odvolania, s vyjadrením k odvolaniu, ako i s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa

02.07.2008 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 917.792,- Sk (30.465,11 Eur)
a navrhovateľovi povinnosť prevziať od odporcu všetky písomnosti Zdravostavu, š.p. v likvidácii so
sídlom v Bratislave a Výskumného ústavu v stavebníctve š.p., tiež so sídlom v Bratislave. Svoje právo
odvodil od vyššie uvedených zmlúv, ktorých vydania, ako dôkazných prostriedkov, sa domáha inštitútom
predbežného opatrenia podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Pri vydávaní predbežných opatrení po začatí konania sa ďalej popri tomto citovanom ustanovení súd
riadi ust. §§ 74-78 O.s.p. Podľa ust. § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa ust. § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

O predbežných opatreniach všeobecne platí, že predbežné opatrenia, ktorých účelom je zabezpečenie
dôkazu,trebavydať,akjetuobava,ženeskôrhonebudemožnévykonaťalebolensveľkýmiťažkosťami.
Predbežné opatrenia majú charakter dočasného riešenia vzťahu medzi účastníkmi a majú miesto vtedy,
ak je dôvodná obava, že ich nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa. Podstatnou podmienkou
pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez jeho vydania by bolo právo účastníka

ohrozené, pričom nebezpečie hroziacej ujmy musí byť bezprostredné a konkrétne.

Odvolací súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia dospel k záveru,
že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia vyžadovanézákonom. Z ustanovenia § 102 ods.1 O.s.p. vyplýva, že predpokladom pre nariadenie predbežného
opatreniažiadanýmnavrhovateľom,jesplneniezákladnýchpodmienok,ktorémusínavrhovateľosvedčiť
a to, že existuje dôvodná obava, že dôkaz, ktorý navrhuje zabezpečiť, nebude možné v budúcnosti

vykonať alebo jeho vykonanie bude spojené s veľkými ťažkosťami. Podľa názoru odvolacieho súdu,
hrozba nemožnosti vykonania týchto listinných dôkazov, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal cestou
vydania tohto predbežného opatrenia, nie je opodstatnená. Odvolateľ vo svojom odvolaní nepoprel ich
existenciu, ani skutočnosť, že ich má v držbe, ich vydanie však podmienil argumentáciou uvedenou v
dôvodoch svojho odvolania.

Za tejto skutkovej i právnej situácie odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v danej
veci nepreukázal splnenie základných podmienok na vydanie napadnutého rozhodnutia, pretože
nepreukázal akékoľvek nebezpečenstvo spočívajúce v tom, že v konaní o veci samej, by nebolo možné
vykonať dôkazy, ktoré má v držbe odvolateľ, preto sa odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa javí ako predčasné. Naviac je odvolací súd názoru, že je i v záujme žalovaného, aby

svoju prípadnú obranu založil na relevantných dôkazoch, ktorými môžu byť i práve sporné listinné
dôkazy a ktoré na osvedčenie svojej obrany je povinný aj predložiť. Naviac v prípade odmietnutia ich
predloženia má súd možnosť aplikovať procesné donucovacie prostriedky (§ 53 O.s.p.) na splnenie
dôkaznej povinnosti.

Z doposiaľ zisteného obsahu spisu je tiež zrejmé, že odvolateľ je len treťou osobou, ktorej povinnosť
nariadená týmto napadnutým rozhodnutím bola uložená podľa § ust. 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 76 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ má preto v tomto konaní len postavenie tretej osoby, pretože nepreukázal,
že je splnomocneným právnym zástupcom odporcu v danej veci a preto dôvody jeho odvolania,
poukazujúce na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zákona o advokácii, nie sú opodstatnené.

Podľa § 221 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd z takto zisteného skutkového i právneho stavu veci dospel k opačnému záveru, ako
súd prvého stupňa, pretože navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia predbežného opatrenia formou
zabezpečenia dôkazu v danom konaní, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil podľa

§ 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 224 ods.
1, § 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.