Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 26, 2010

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 7Cb/2/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6305205359
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu Ing. Ladislav Bodnár - ELBEX, Sitnianska 31, Banská Bystrica, IČO: 37 592 009, zast. Mgr.
Martinom Valom, advokátom, Sokolovská 49/5, Praha 8 proti žalovanému Ing. Ivan Kupčok - DIAGO
s.f., Železničná 7, Brezno, IČO: 32 229 178, zast. JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, Moyzesova 12,
Brezno, o zaplatenie 41.709,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Brezne č. k. 7Cb 2/2006-320, ICŠ: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Brezne č. k. 7Cb 2/2006-320, IČS: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 v časti

výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 765,97 Eur s príslušenstvom m e n í
tak, že žalobu zamieta.

Rozsudok Okresného súdu v Brezne č. k. 7Cb 2/2006-320, IČS: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 v časti
výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu v Brezne č. k. 7Cb 2/2006-320, IČS: 6305205359 zo dňa 18.06.2009 v časti

výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 1009,08 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Brezne rozsudkom č. k. 7Cb 2/2006-320 zo dňa 18.06.2009 zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 765,97 Eur spolu s úrokom z omeškania 16% ročne od 01.01.2003 do zaplatenia.
Vo zvyšku žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na ich náhradu.
Rozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasiuplatnilnároknazaplatenieprovízie,naktorúmuvznikolnárok

v zmysle Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení č. LBX/001/2001 zo dňa 02.04.2001 a nárok
na zaplatenie odstupného podľa § 669 Obch. zákonníka. Uviedol, že v zmysle záveru Krajského súdu v
Banskej Bystrici vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí č. k. 43Cob/48/2007 zo dňa 05.09.2007 nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, pričom uznesením zo dňa 15.11.2007 ustanovil
znalkyňu z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo O.. E.. D. H., C. J.,
I. nám. XXXX. Úlohou znalkyne bolo vypočítať výšku zisku za rok 2001 a za rok 2002, ktorý dosiahol
žalovaný za dohodnuté a realizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a

žalovaného počas existencie ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nevýhradnom obchodnom
zastúpení zo dňa 02.04.2001 v znení jej zmeny zo dňa 22.10.2001. Znalkyňa vo vypracovanom
znaleckom posudku č. 31/2008 určila, že za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 dosiahol žalovaný
za dohodnuté a zrealizované obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovanéhopočas existencie ich zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo
dňa 02.04.2001 tak, že zisk 435,82 Eur a za rok 2002 od 01.01.2002 do 31.12.2002 zisk 1.843,87 Eur.
Znalkyňa uviedla, že výpočet hrubého zisku za jednotlivé zrealizované obchodné prípady nie je možný,

pretože nie sú k dispozícii výdavky za každý obchodný prípad. Uviedla, že jednoduché účtovníctvo
neumožňuje viesť analytickú evidenciu tak, ako je to v podvojnom účtovníctve. Ak by žalovaný alebo
žalobca určili konkrétnu výšku nákladov na jednotlivé obchodné prípady, výpočet hrubého zisku by sa dal
vypočítať.Ďalejuviedla,žeprivýpočteziskuspôsobom,žebysavzaladoúvahylentakáčinnosťžalobcu
akou je sprostredkovanie predaja tovaru, tak ako je to dohodnuté v Zmluve o nevýhradnom obchodnom

zastúpení a všetky náklady sa prepočítali v pomere príjmov z predaja tovaru k príjmom z predaja
služieb bol by vypočítaný zisk pripadajúci len na príjmy z predaja tovaru. Takýmto výpočtom však pri
hospodárskych výsledkoch dosiahnutých žalovaným za sledované obdobie by sa dospelo k zápornému
číslo, čiže k strate. Keďže výpočet zisku podľa spôsobu 2 by bol v neprospech žalobcu, vypočítala
znalkyňa zisk podľa vzorca. Dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na
ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roka krát percentuálne vyjadrenie

výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktoré dosiahol žalovaný. Znalkyňa uviedla, že v sústave
jednoduchého účtovníctva je zisk určený rozdielom príjmov a výdavkov. Z výkazov žalovaného vyplýva,
že žalovaný mal za účtovné obdobie roku 2001 zisk pred zdanením, teda hrubý zisk vo výške 6.034,26
Eur a v roku 2002 6.282,78 Eur. Pre výpočet výšky zisku žalovaného za dohodnuté a realizované
obchodné prípady, ktoré boli výsledkom spolupráce žalobcu a žalovaného počas ich zmluvného vzťahu,

bolo nutné ustáliť výšku príjmov, ktoré dosiahol žalovaný z týchto obchodných prípadov. Výšku príjmov
znalkyňa zisťovala porovnaním zoznamu obchodných partnerov žalobcu pri plnení úloh so skutočne
vystavenými a uhradenými faktúrami za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného. Po tomto porovnaní
ustálilaznalkyňapríjmyžalovanéhozrealizovanýchobchodnýchprípadov,naktorýchmalpodielžalobca
za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 vo výške 239.459,27 Eur a od 01.01.2002 do 31.12.2002 vo

výške 1.189.592,91 Eur. Výpočtom zisku podľa vzorca dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného
za obchodné prípady, na ktorých mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roku krát
percentuálne vyjadrenie výšky zisku za príslušné účtovné obdobie, ktoré dosiahol žalovaný, znalkyňa
ustanovila výšku zisku za obdobie od 02.04.2001 do 31.12.2001 na sumu 435,82 Eur a od 01.01.2002
do 31.12.2002 vo výške 1.843,87 Eur.

Okresný súd poukázal na skutočnosť, že záver znaleckého posudku namietal žalobca, pričom znalkyňou
určenú výšku zisku považoval za nesprávnu, keď podľa neho znalkyňa zaradila pre výpočet zisku také
položky, ktoré nespadajú do času trvania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, čím došlo k zníženiu
zisku. Okresný súd nariadil znalkyni z tohto dôvodu vypracovať Dodatok k znaleckému posudku č.
31/2008 s tým, že úlohou znalkyne bolo doplniť Znalecký posudok č. 31/2008, a to vypočítať výšku zisku

za obdobie od uzavretia Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným
zo dňa 02.04.2001 v znení dodatku zo dňa 22.10.2001, teda odo dňa 02.04.2001 do 31.10.2002
(do ukončenia zmluvného vzťahu za realizované obchodné prípady medzi žalobcom a žalovaným) a
vypočítať zisk ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami len z obchodných prípadov realizovaných podľa
Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení. Znalkyňa v Dodatku č. 70/2008 zo dňa 06.11.2008

k Znaleckému posudku č. 31/2008 uviedla, že na zadanú otázku nie je možné odpovedať, nakoľko
sa v archíve žalovaného nezachovali účtovné doklady, na základe ktorých by bolo možné zistiť
výšku výdavkov, ktoré prislúchajú k jednotlivým obchodným prípadom realizovaným medzi žalobcom
a žalovaným na základe Zmluvy o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 02.04.2001 v znení
Dodatku zo dňa 22.10.2001, t.j. odo dňa 02.04.2001 do 31.10.2002.

Okresný súd vyhodnotil znalecký posudok ako dôkaz, ktorým podľa účtovnej evidencie predloženej
žalovaným znalkyni, táto iným spôsobom ako len rozdielom medzi príjmami a výdavkami určila výšku
zisku - podľa vzorca: (dosiahnutý obrat účtovnej jednotky žalovaného za obchodné prípady, na ktorých
mal podiel žalobca za sledované obdobie hospodárskeho roka x percentuálne vyjadrenie výšky zisku za
príslušné účtovné obdobie, ktorý dosiahol žalovaný), keďže spôsob vedenia jednoduchého účtovníctva

neumožňujeviesťvýdavkyapríjmypodľaichdruhov.Okresnýsúdpoukázalnaskutočnosť,žezozmluvy
medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalovaný ku koncu roka 2001, t.j. k 31.12.2001 vykoná účtovnú
uzávierku a podľa jej výsledku (zisk alebo strata) sa vypočíta výška provízie. Okresný súd uviedol,
že návrh dodatku z 22.10.2001 vyhotovil žalobca, teda aj on predpokladal, že výsledok hospodárenia
žalovaného môže byť aj strata. Znalkyňa výšku zisku za jednotlivé obchodné prípady nezistila, pretože

si účastníci spôsob účtovnej evidencie pre účely výpočtu provízie nedohodli a podľa zásad pre vedenie
jednoduchého účtovníctva sa v účtovnej evidencii, t.j. v jednoduchom účtovníctve výdaje a príjmy
neevidujú druhovo. Skutočnosť, že žalovaný nezachoval účtovné doklady, ktorými by preukázal výdavky
za každý obchodný prípad zvlášť neznamená, že iné výdavky alebo náklady na paušálne odmenyžalobcovi nemal, pretože nebolo povinnosťou žalovaného podľa zmluvy viesť evidenciu výdavkov a
príjmov za každý obchodný prípad zvlášť (čl. VII. bod 3 zmluvy). Z vyúčtovania žalovaného zo dňa
02.12.2004 vyplýva iná výška zisku žalovaného z obchodnej spolupráce so žalobcom, ako ju ustálila

znalkyňa, pretože znalkyňa nevychádzala z účtovnej evidencie žalovaného a vypočítala zisk podľa
vzorca, pričom základom pre výpočet bol hrubý zisk žalovaného za celý rok 2001 a 2002 zo všetkých
činnostížalovaného,pretopodľanázoruokresnéhosúduniejemožnéporovnávaťznalkyňouvypočítaný
zisk podľa vzorca a žalovaným určenú výšku zisku vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2004.

Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nie je možné vypočítať výšku provízie
žalovaného tak, ako mu to uložil Krajský súd v Banskej Bystrici, pretože znaleckým dokazovaním
súd nezistil výšku zisku dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad zvlášť. Z toho dôvodu
vychádzal z výšky príjmov žalovaného, ktoré tento uviedol vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2004, keďže ide o
príjmy žalovaného zo vzájomnej obchodnej spolupráce, t.j. podľa zmluvy, ktoré sú vo výške 852.139,22
Eur a sú približne rovnaké s výškou predpokladanou žalovaným v sume 829.847,97 Eur. Námietku

žalobcu, že znalkyňa ustálila výšku príjmov žalovaného v roku 2001 na 239.459,27 Eur a v roku 2002
na 1.189.592,91 Eur, a teda zisk žalovaného musel byť ešte vyšší ako predpokladal žalobca, okresný
súd považoval za irelevantnú, pretože znalkyňa vysvetlila, že zistenie príjmov žalovaného z obchodných
prípadov, na ktorých sa podieľal žalobca, je nutné pre výpočet zisku žalovaného za sledované obdobie
podľa spôsobu 3, teda len samotné zistenie príjmov bez zistenia výdavkov nie je dôkazom toho, že

žalovaný mal vyšší zisk ako predpokladal žalobca. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že pri
výpočte provízie žalobcu vzal do úvahy vyúčtovanie žalovaného zo dňa 04.12.2002, ktorom je výška
príjmov žalovaného za rok 2001 a 2002 v sume 852.139,22 Eur a nie Znalecký posudok č. 31/2008, v
ktoromjevýškapríjmovžalovanéhozarok2001a2002spolu1.429.052,11Eur(ideopríjmyžalovaného,
na ktorých sa podieľal žalobca).

Okresný súd zdôraznil, že znalkyňa v Znaleckom posudku č. 31/2008 a tiež v Dodatku č. 70/2008 vo
svojom závere konštatuje, že výšku zisku z príjmov žalovaného, na ktorých sa podieľal žalobca, nie
je možné zistiť rozdielom medzi príjmami a výdavkami, vzhľadom k tomu, že výdavky nie je možné
zistiť. Keďže ide o dva rôzne dôkazy (Znalecký posudok č. 31/2008 a vyúčtovanie zo dňa 04.12.2002),

okresný súd mal za to, že jednotlivé skutočnosti z nich zistené musí hodnotiť v súvislosti s ostatnými
skutočnosťami z toho-ktorého dôkazu vyplývajúcimi. Žalobca opieral svoj nárok o obvyklú výšku zisku, a
to o 15% z podnikateľskej činnosti žalovaného, ktorá bola predmetom zmluvy. V zmysle zmluvy si však
účastníci dohodli spôsob výpočtu provízie podľa čl. VII. bod 3 zmluvy. Žalovaný vykonal vyúčtovanie a
uviedol výšku zisku v roku 2001 14.291,74 Eur a v roku 2002 58.475,66 Eur. Spôsob vedenia účtovnej

evidencie pre zistenie výšky zisku si účastníci nedohodli. Zo záverov znaleckého posudku okresný
súd výšku zisku za každý obchodný prípad zvlášť nezistil, preto vychádzal, tak ako už bolo uvedené,
z vyúčtovania žalovaného zo dňa 04.12.2004, keď výšku obratu (príjmov) žalovaný uviedol sumou
852.139,22 Eur a žalobca 829.847,97 Eur. Okresný súd aplikoval dohodu účastníkov podľa zmluvy, a to
podľa poslednej vety čl. VII. bod 3 zmluvy a listu žalobcu zo dňa 18.11.2002 a na vypočítanú províziu

14.553,48 Eur započítal vyplatené náklady a paušálnu odmenu 24.249,86 Eur a dospel k záveru, že
výsledok je záporný - 9.696,38 Eur, teda žalobcovi nárok na províziu nevznikol, a preto súd na zaplatenie
provízie zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na odstupné, ktorý si žalobca uplatnil vo výške 16.145,79 Eur, okresný súd

uviedol (rešpektujúc názor krajského súdu), že žalobca pre vznik nároku na odstupné preukázal splnenie
podmienky stanovej v ust. § 669 ods. 1, písm. a) Obch. zákonníka a priznal žalobcovi odstupné v zmysle
§ 669 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka v priemere provízií za celé zmluvné obdobie, t.j. od 02.04.2001 do
31.10.2002 (19 mesiacov). Okresný súd za základ pre výpočet odstupného použil províziu vypočítanú
žalovaným vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2002, t.j. sumu 14.553,47 Eur, potom pri zmluvnom období 19

mesiacov je priemer provízie 765,97 Eur mesačne. Okresný súd priznal žalobcovi odstupné vo výške
765,97 Eur a vo zvyšku nárok žalobcu na odstupné zamietol.

Okresný súd odstupné priznal s úrokom z omeškania od 01.01.2003. Listom z 03.12.2002 si žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u žalovaného nárok na odstupné. Keďže žalobca

nepreukázal súdu, kedy bola výzva žalovanému doručená, okresný súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania od 01.01.2003. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 16% ročne, preto mu súd
podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka priznal úrok z omeškania vo výške 16%.Ohľadne námietky žalovaného, týkajúcej sa premlčania nároku voči nároku žalobcu, okresný súd
uviedol, že tejto námietke nevyhovel, pretože žalobný návrh bol podaný 31.10.2005, t.j. v 4-ročnej
premlčacej lehote podľa § 397 Obch. zákonníka.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 a § 150 O.s.p. tak, že náhradu
trov konania účastníkom nepriznal. Na zdôvodnenie uviedol, že žalobca si v žalobnom návrhu uplatnil
41.709,95 Eur a úspešný bol v časti 765,97 Eur, teda jeho úspech predstavuje 2% a úspech žalovaného
98%, t.j. žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 96%. Súd

žalovanému náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. nepriznal, keď za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval správanie žalovaného, ktorý súhlasil so znaleckým dokazovaním na zistenie príjmov
a výdavkov za obdobie spolupráce žalobcu a žalovaného za každý obchodný prípad zvlášť a následne
dôkazy (účtovné doklady) znalkyni nepredložil. Súd bol toho názoru, že žalovaný v čase rozhodovania
súdu o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania musel vedieť, že takéto dôkazy nemá.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O.s.p. žalobca. V odvolaní
uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplní toto odvolanie po vecnej stránke v
lehote do 31.07.2009. Žalobca tak urobil, s ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu prevzal
zastupovanie v tomto súdnom spore až po doručení napadnutého rozsudku a žalobca i jeho právny
zástupcapostupnečerpaliriadnu,voprednaplánovanúdovolenku.Sohľadomnazložitosťveciapotrebu

riadneho oboznámenia sa so spisovou dokumentáciou právny zástupca žalobcu uviedol, že doplní toto
odvolanie v uvedenej lehote (31.07.2009).

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O.s.p. žalovaný, a to proti prvej
a tretej výrokovej vete. V odvolaní uviedol, že vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca dostal viac

ako mu prináleží v províziách. V samotnom odôvodnení rozsudku je uvedené, že výsledok je záporný
- 9.696,38 Eur, a teda v neprospech žalobcu, čo znamená, že sám žalobca by mal vrátiť žalovanému
neoprávnene prijaté sumy, čo tvrdil od samého začiatku samotného konania v prejednávanej veci.
Zároveň namietal aj preklúziu nároku na odstupné, pričom v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že listom
právneho zástupcu zo dňa 03.12.2002 bolo uplatnené odstupné do jedného roka od ukončenia zmluvy.

Odvolateľ ďalej uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému,
a to že žalovaný súhlasil so znaleckým dokazovaním za každý obchodný prípad zvlášť a následne
dôkazy znalkyni nepredložil, okresný súd nesprávne aplikoval tieto skutočnosti, pretože v žiadnom
prípade nemôžu mať vplyv na procesnú zákonnú povinnosť náhrady trov konania žalobcom žalovanému
minimálne podľa výsledku sporu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v

napadnutej časti tak, že žalobu zamietne v plnom rozsahu a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania
žalovaného, ktoré sú vyčíslené právnym zástupcom žalovaného. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 504,54 Eur (1x právny úkon + 1x režijný paušál).

Žalovaný v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že procesne už

nie je možné doplniť dôvody a konkretizovať odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ako
sa mylne domnieva právny zástupca žalobcu, a preto nestačí v odvolaní len citovať procesný predpis
(O.s.p.). Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalobca už od 20.08.2008 ukončil podnikateľskú
činnosť, a preto nemôže byť takto označený ako účastník konania. Túto skutočnosť žalobca úmyselne
zamlčal a neoznámil súdu, dokonca ešte aj v odvolaní je označený neexistujúci právny subjekt (IČO,

obchodné meno). Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol. Súčasne si uplatnil trovy
odvolacieho konania aj tento úkon vo výške 504,54 Eur.

Žalobcaodôvodnilodvolanieprotirozsudkuokresnéhosúdu(doručenésúdudňa03.07.2009)písomným
podaním doručeným súdu dňa 06.08.2009, v ktorom podrobne uviedol dôvody svojho odvolania, ako aj

stanovisko k odvolaniu žalovaného.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozhodnutie v časti výroku napadnutej
žalobcom, ktorým bola žaloba zamietnutá, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutievčastivýrokunapadnutejžalovaným,ktorýmokresnýsúdzaviazalžalovanéhokzaplateniu
765,97 Eur, podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol. V časti výroku o náhrade trov konania
napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 02.04.2001 uzavreli sporové strany Zmluvu o
nevýhradnom obchodnom zastúpení č. LBX/001/2001, na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie provízie a nárok na zaplatenie odstupného podľa § 669 ods. 1, 2 Obch. zákonníka. Zmluvný

vzťahmedziúčastníkmibolukončenývýpoveďoužalovanéhozodňa23.09.2002,ktorúžalobcapodpísal
s tým, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený dňom 31.10.2002.

V danej veci odvolací súd uznesením 43Cob/48/2007 zo dňa 05.09.2007 zrušil rozsudok, ktorým
bol zamietnutý nárok žalobcu o zaplatenie 42.008,72 Eur s príslušenstvom s tým, aby súd prvého

stupňa zistil znaleckým dokazovaním v novom konaní výšku zisku, ktorá bola sporná, ako základ pre
výpočet provízie vo výške 20% za roky 2001-2002. Zároveň vyslovil právny názor, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa o nároku na zaplatenie odstupného je predčasné, pretože až po vykonaní znaleckého
dokazovania bude zrejmé, či žalovaný má alebo nemá vyplatiť žalobcovi províziu a v akej výške za
splnenia podmienok podľa § 669 ods. 1, písm. b) Obch. zákonníka, a to že vyplatenie odstupného s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z

obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi je spravodlivé (pričom tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie
alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672 písm. a) Obch. zákonníka).

Z napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie provízie, súd prvého
stupňa dospel k záveru, že z vykonaného znaleckého dokazovania nebolo možné vypočítať výšku

provízie, pretože znalkyňa nezistila výšku zisku dosiahnutého žalovaným za každý obchodný prípad
zvlášť (pre absenciu dokladov od žalovaného) a znalkyňa potom vypočítala výšku zisku podľa vzorca,
pričom základom pre výpočet bol hrubý zisk žalovaného za roky 2001-2002 zo všetkých činností
žalovaného.Súdprvéhostupňavychádzalpretozvýškupríjmovžalovaného,ktoréuviedolvovyúčtovaní
zo dňa 04.11.2004, z ktorého vyplýva výška príjmov za obdobie rokov 2001-2002 vo výške 852.139,22

Eur. Ďalej uviedol, že v zmysle zmluvy si účastníci dohodli spôsob výpočtu provízie podľa čl. VII.
bod 3 zmluvy a z toho dôvodu prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval dohodu účastníkov
podľa zmluvy a dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na províziu, a preto nárok na jej
zaplatenie zamietol. Ohľadom nároku na zaplatenie odstupného, súd prvého stupňa za základ pre
výpočet odstupného použil províziu vypočítanú žalovaným vo vyúčtovaní zo dňa 04.12.2002, t.j. sumu

14.553,47 Eur, potom pri zmluvnom období 19 mesiacov je priemer provízie 765,97 Eur mesačne. Súd
prvého stupňa z toho dôvodu priznal žalobcovi odstupné v uvedenej výške a vo zvyšku návrh žalobcu
na odstupné zamietol.
Súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 765,97 Eur spolu s úrokom z omeškania od 01.01.2003,
pretože listom zo dňa 03.12.2002 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil u

žalovaného nárok na odstupné. Nakoľko žalobca nepreukázal prvostupňovému súdu, kedy bola výzva
žalovanému doručená, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 01.01.2003 vo výške 16% ročne.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Z citácie ust. § 205 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa
upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Zákon
vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody, a preto doplnenie dôvodov odvolania aj po
uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné.

Odvolací súd uvádza, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku dňa 03.07.2009, pričom v odvolaní
iba odcitoval ust. § 205 ods. 2, písm. a) O.s.p. s uvedením, že doplní toto odvolanie po vecnej stránke
v lehote do 31.07.2009 s ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu prevzal zastupovanie
v tomto súdnom spore až po doručení napadnutého rozsudku, pričom jeho právny zástupca postupne

čerpá riadnu, vopred naplánovanú dovolenku.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca doplnil dôvody odvolania zo dňa 06.08.2009 po uplynutí odvolacej
lehoty stanovenej v ust. § 205 ods. 3 O.s.p. Z toho dôvodu odvolací súd nemohol na doplnenie dôvodov
odvolania doručených žalobcom súdu dňa 06.08.2009 brať zreteľ.

Podľa ust. § 669 ods. 1 Obch. zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo
na odstupné, aka) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi
a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a

b) vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný
zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto
okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

Podľa ust. § 669 ods. 5 Obch. zákonníka, právo obchodného zástupcu na odstupné podľa odseku 1

zanikne, ak do jedného roka od skončenia zmluvy neoznámi zastúpenému, že uplatňuje svoje práva.

Z právnej úpravy obsiahnutej v cit. ustanovení vyplýva, že podmienkou zachovania práva obchodného
zástupcu na odstupné je jeho uplatnenie u zastúpeného v lehote do 1 roka odo dňa skončenia zmluvy.
Neuplatnenie práva v stanovenej lehote znamená zánik práva obchodného zástupcu na odstupné.

Čo sa týka podaného odvolania žalovaného, odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom
súdu prvého stupňa, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie odstupného vo výške 765,97 Eur s
príslušenstvom, s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 669 ods. 1 a 5 Obch. zákonníka. V
danej veci žalobca relevantným dôkazom v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že žalovaný
dostal výzvu žalobcu zo dňa 03.12.2000, ktorou si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uplatnil u žalovaného nárok na odstupné.

Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie odstupného vo výške 765,97 Eur nebol uplatnený v
prekluzívnej lehote v zmysle citovaného ustanovenia § 669 ods. 5 Obch. zákonníka a žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že oznámil žalovanému, že si uplatňuje nárok

na zaplatenie odstupného, odvolací súd akceptoval obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že túto výzvu od
žalobcu nedostal. Z toho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že žalobca pre priznanie uplatneného
nároku na zaplatenie odstupného nepreukázal relevantným dôkazom, že žalovaný výzvu žalobcu na
zaplatenie odstupného zo dňa 03.12.2000 dostal, a preto rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobu zamietol.

Odvolací súd výrok rozsudku v napadnutej časti žalovaným ohľadne náhrady trov konania potvrdil,
pretože súd prvého stupňa správne aplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 142 ods. 2
O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v náväznosti
na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1009,08 Eur za 2 úkony právnej pomoci po 497,33
Eur + 2x režijný paušál po 7,21 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.