Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 15, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/32/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106204494
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricie Kepeňová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patricií Kepeňovou v právnej veci žalobcu D. D., občana

Slovenskej republiky, bytom T., M. R. Š. XXX/XX,. zastúpeného Ing. Ľ. Š., občiankou Slovenskej
republiky, bytom B. N. B., A. D. XXXX/X-X. proti žalovanému S., spol. s r.o., so sídlom v T., Š. XX, IČO
XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. J. L., advokátom so sídlom v T., N.. S.. A. XX/XX. o zaplatenie
50.952,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 39.944,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania
od 24.02.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu 2.394,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 50.952,- Sk titulom náhrady mzdy,
spolu s úrokom z omeškania od 24.02.2006 do zaplatenia a náhradu trov nežiadal. Uviedol, že bol
zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.04.1996, na majetok ktorého bol dňa
01.08.2002 vyhlásený konkurz. Po vyhlásení konkurzu podpísal žalobca dodatok č. 2 k pracovnej
zmluve. Uvedený dodatok mal riešiť vzťah medzi žalovaným ako zamestnávateľom žalobcu a firmou
N., a.s., ktorá po vyhlásení konkurzu zabezpečovala v areáli žalovaného prevádzku. Uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zrušené a v čase po

doručení tohto uznesenia žalovaný odmietol všetkým svojim zamestnancom vrátane žalobcu prideľovať
prácu. Listom zo dňa 28.01.2003 oznámil, že podpísaním dodatku č. 2 sa žalobca stal zamestnancom
spoločnosti N., a.s. a prestal žalobcovi prideľovať prácu. V súvislosti s uvedeným konaním žalovaného
podal žalobca žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a rozsudkom Okresného súdu
Trenčín v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne bolo rozhodnuté, že pracovný pomer naďalej
trvá. Žalobca dal dňa 24.02.2006 žalovanému výpoveď z pracovného pomeru, ktorý bol ukončený dňa
30.04.2006.

Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nárok žalobcu nie je opodstatnený,

a to do 14.04.2003 z dôvodu, že práva a povinnosti zamestnávateľa prešli na spoločnosť N., a.s.,
do 16.05.2003 z dôvodu, že žalovaný bez svojho zavinenia zamestnávať žalobcu objektívne nemohol
a žalobca ani žiadnu prácu pre žalovaného nevykonal, a teda mu mzda nemôže byť priznaná apo 16.05.2003 z dôvodu, že žalobca sa zamestnal u iného zamestnávateľa, a teda s poukazom na
ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce žiada, aby súd za toto obdobie žalobcovi nárok nepriznal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámením žaloby zo dňa 24.02.2006

a doplnenia žaloby zo dňa 15.06.2006, pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi zo dňa
02.04.1996, dodatku č. 2 k pracovnej zmluve, uznesenia Krajského súdu v Bratislave Z-2-1K 45/93 zo
dňa 01.08.2002, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 30/03, 3 Obo 35/03 zo dňa
14.02.2003, oznámenia S., spol. s r.o. zo dňa 28.01.2003, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
10C 74/03-87 zo dňa 22.10.2004, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 35/05-126 zo dňa

04.10.2005, výpovede žalobcu zo dňa 24.02.2006, listu zo dňa 25.02.2003, mzdového listu za rok 2002,
odporu žalovaného zo dňa 06.07.2006, vyjadrenia E. E. S., spol. s r.o. zo dňa 29.03.2007, výpovede
žalobcu zo dňa 24.02.2006, Obchodným vestníkom zo dňa 14.04.2003 a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný so žalobcom uzatvoril pracovný pomer dňa 02.04.1996, ktorý trval až do dňa 30.04.2006
výpoveďou zo strany zamestnanca. Uznesením Krajského súdu Z-2-1K 45/93 zo dňa 01.08.2002 bol
na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Citované uznesenie sa stalo vykonateľné dňa 01.08.2002.

Dňa 14.02.2003 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 30/03, 3 Obo 35/03
bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho

obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že
priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa prvej vety § 134 ods. 5 Zákonníka práce, ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako
minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla
potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej
mzde.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 90/1996 o minimálnej mzde účinného do 30.09.2003 výška

minimálnej mzdy je za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 32,- Sk a za mesiac 5.570,- Sk pre
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 90/1996 o minimálnej mzde účinného do 30.09.2004 výška
minimálnej mzdy je za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 35,- Sk a za mesiac 6.080,- Sk pre
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré v ustanovení § 3 určuje výšku
úroku dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu omeškania,
ktorá v tomto prípade predstavuje výšku úroku 3 % x 2 = 7 %.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 02.04.1996 vyplýva, že pracovný pomer bol
uzatvorený s dňom nástupu 02.04.2006, na miesto údržbára a manipulanta vo výrobných priestoroch,
na dobu neurčitú, s miestom výkonu práce S., spol. s r.o. a boli dohodnuté mzdové podmienky.

Z dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 28.09.2002 uzatvoreným medzi žalovaným v tom čase v
konkurze, zastúpeným JUDr. J. F., ustanoveným správcom konkurznej podstaty, nájomcom N., a.s.
a žalobcom vyplýva, že bol upravený zmluvný vzťah založený pracovnou zmluvou v tom smere, že
spoločnosť N., a.s. vstúpila do práv a povinností zamestnávateľa na obdobie počas konkurzu.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/74/2003 bolo zistené, že dňa 22.10.2004 bol vydaný rozsudok

č.k. 10C 74/03-87, ktorým bolo určené, že pracovný pomer uzavretý medzi žalobcom a žalovaným
pracovnou zmluvou zo dňa 02.04.1996 naďalej trvá. Dôvodom je, že dodatok č. 2 uzatvorený k
predmetnej pracovnej zmluve bol uzatvorený na dobu určitú, a to na obdobie trvania konkurzu a po
zrušení konkurzu došlo k obnoveniu stavu ako bol pred vyhlásením konkurzu. Citovaný rozsudok
bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.10.2005 č.k. 17Co 35/05-126 potvrdený a bolo

konštatované, že neboli preukázané okolnosti ani žiadnymi dôkaznými prostriedkami v konaní nebola
preukázaná vôľa ani čo len jedného z účastníkov skončiť dovtedajší pracovný pomer u žalovaného a
začať pracovať nezávisle u iného zamestnávateľa.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že dňa 24.02.2006 sa rozhodol dať žalovanému výpoveď a ukončiť tak
pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou dňa 02.04.1996.

Zo mzdového listu za rok 2002 bol zistený priemerný mesačný zárobok za rozhodujúce obdobie, teda
za posledný štvrťrok roku 2002, ktorý je 4.764,3 Sk mesačne.

Z Obchodného vestníka číslo 19 vydaného dňa 14.04.2003 vyplýva, že bolo zverejnené uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 30/03, 3 Obo 35/03 zo dňa 14.02.2003, ktorým
bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1K 45/93 zo dňa 01.08.2002 a 17.01.2002

a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi, uzatvorený
pracovnou zmluvou zo dňa 02.04.1996 v období, za ktoré žalobca požaduje zaplatenie od žalovaného,
trval, a preto súd nárok uplatnený žalobcom posúdil podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ako nárok na
náhradu mzdy z dôvodu nemožnosti vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa. V

súvislosti s tým vznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Za rozhodujúce obdobie žalobca dosahoval priemerný mesačný zárobok nižší ako bola zákonom
stanovená minimálna mzda, a preto súd pri výpočte postupoval v súlade s § 134 ods. 5 Zákonníka
práce. Začiatok doby, za ktorú žalobcovi priznal náhradu mzdy, vymedzil dňom 14.04.2003, kedy došlo k
zániku účinkov konkurzu a platnosti dodatku č. 2 k pracovnej zmluve, v zmysle ktorej práva a povinnosti

zamestnávateľa vykonávala spoločnosť N., a.s.. Na základe uvedených skutočností súd žalobcovi
priznal náhradu mzdy vo výške 39.944,- Sk od 14.04.2003 do 30.11.2003 /mesiac apríl 88 hod. x 32,-
Sk = 2.816,- Sk + máj 176 hod. x 32,- Sk = 5.632,- Sk + jún 168 hod. x 32,- Sk = 5.376,- Sk + júl
184 hod. x 32,- Sk = 5.888,- Sk + august 168 hod. x 32,- Sk = 5.376,- Sk + september 176 hod. x
32,- Sk = 5.632,- Sk + október 184 hod. x 35,- Sk = 6.440,- Sk + november 160 hod. x 35,- Sk =

5.600,- Sk/. Okolnosť, že žalobca nevykonával osobne prácu pre zamestnávateľa, bola v dôsledku,že žalobcovi práca nebola prideľovaná, pretože sa žalovaný mylne domnieval, že pracovný pomer
skončil, čo vyplýva aj z konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/35/2005. Ak žalobca
prestal vykonávať prácu, pretože mu práca nebola prideľovaná, nebolo jeho povinnosťou vyžadovať

od žalovaného prideľovanie práce a z prípadnej nečinnosti zo strany žalobcu nemožno vyvodzovať pre
neho nepriaznivé následky. Skutočnosť, že žalobca bol od 16.05.2003 zamestnancom spoločnosti E.
E. S., spol. s r.o. nie je dôvodom pre zánik nároku žalobcu na náhradu mzdy, pretože zamestnanec
v zmysle Zákonníka práce môže vykonávať inú zárobkovú činnosť bez obmedzenia. Neprichádza do
úvahy ani použite § 79 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko celkový čas, za ktorý žalobca požaduje náhradu

mzdy, nepresahuje 9 mesiacov.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi, ktorý mal úspech,
by patrila náhrada trov konania, ale s poukazom na skutočnosť, že žalobca náhradu trov nežiadal, mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Žalovaný bol podľa vety prvej § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v znení neskorších

právnych predpisov zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 2.394,- Sk podľa
položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov /6 % z úhrady predmetu sporu/, pretože žalobca je
podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch osobne oslobodený od platenia
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu

podľa osobitného predpisu.