Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, April 22, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/314/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207233327

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v právnej veci navrhovateľa: Obec Krásnohorské Podhradie, Lipová 120,
Krásnohorské Podhradie, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, Akademika Hronca č. 9,
Rožňava, proti odporcovi: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Prievozská 2/B, Bratislava,

o zaplatenie 53.008,32 Eur ( 1.596.928,60 Sk ) s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 53.008,32 Eur istiny spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne z dlžnej sumy od 4. 4. 2007 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Juraja Dubovského, advokáta, vo výške 5.494,25 Eur, všetko do 3 dní.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O súdnom poplatku súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa3.12.2007sanavrhovateľododporcudomáhalzaplatenia1.596.928,60Sk(53.008,32
Eur ) s úrokom z omeškania 14,5 % ročne od 4. 4. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom
plnenia zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX-OPZ/-XXX-KE-XXXX.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poukazuje
na tú skutočnosť, že v rámci kontroly Záverečnej monitorovacej správy zistil nesúlad miesta realizácie
projektu uvedeného v kolaudačnom rozhodnutí projektu a miesta realizácie podľa schváleného projektu.

Uvedené pozemky, ktoré sú predmetom zisteného nesúladu, nie sú majetkom obce ( navrhovateľa ), ale

sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých fyzických osôb.

V priebehu konania odporca požiadal súd o prerušenie konania, podľa § 109 ods. 1, písm. b/, c/ a ods.
2, písm. c/ O. s. p.. O návrhu súd rozhodol samostatným uznesením tak, že návrhu nevyhovel.

Vykonaným dokazovaním a z dokladov založených v súdnom spise súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ si u odporcu podal žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na projekt:
Riešenie energetickej koncepcie školy.Dňa 2. 3. 2005 odporca ako poskytovateľ pomoci a navrhovateľ ako prijímateľ uzatvorili Zmluvu o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX-OPZ/-XXX-KE-XXXX ( ďalej len zmluva ).

Podľa čl. II ods. 3 zmluvy, účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevku je úhrada

oprávnených výdavkov prijímateľa v dohodnutej výške, a to po predložení potrebných dokladov a za
splnenia zmluvných podmienok, ktoré sú Prílohou č. 1 tejto zmluvy.

Podľačl.IIIzmluvy,rozpočetprojektubol28.030.000,-Sk,ztoho26.628.500,-Skmalposkytnúťodporca
a zvyšok 1.401.500,- Sk mal financovať z vlastných zdrojov navrhovateľ.

Zmluva bola uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. v znení neskorších predpisov a § 20 ods. 2 zák.
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ako tzv. nepomenovaná zmluva.

Podľa čl. XVI Prílohy č. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah sa bude riadiť počas
celej doby trvania záväzkov z neho vyplývajúcich príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podľa čl. XIII ods. 1 a čl. XV Prílohy č. 1 zmluvy, bola daná možnosť odporcovi odstúpiť od zmluvy a to
v prípade, ak navrhovateľ ( prijímateľ ) poruší ktorúkoľvek povinnosť, ku ktorej sa zaviazal podľa zmluvy

bez ohľadu na závažnosť porušenia zmluvy a to v zmysle čl. XV, ods. 1.

Podľa čl. XV ods. 1, odporca od zmluvy odstúpi predovšetkým v prípade, ak to považuje za potrebné,
vzhľadom na okolnosti a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti a tento postup je účelový. Odporca
môže od zmluvy odstúpiť najmä, ale nielen v prípadoch, ak navrhovateľ ( prijímateľ ) porušil:

a) svoje zmluvné záväzky takým spôsobom, ktorý neumožňuje vecnú a časovú realizáciu projektu.

b) svoje zmluvné záväzky opakovane, alebo ak porušil svoj zmluvný záväzok úmyselne.

Súd sa ďalej oboznámil s Dodatkami č. 1, 2 k zmluve z XX. X. XXXX ( podpisoval bývalý minister B. )
a XX. XX. XXXX ( podpisoval tiež bývalý minister M. ), v ktorých sa riešila doba realizácie projektu a
zmeny položiek rozpočtu.

Na základe takto stanoveného zmluvného rámca obidve zmluvné strany postupovali a v praxi odporca

navrhovateľovi vyplatil 11 platieb v hodnote 25.031.572,- Sk. Zostala nezaplatená platba č. 12 v hodnote
1.596.928,60 Sk, ktorá tvorí predmet sporu.

Je potrebné uviesť, že pred vyplatením jednotlivých platieb č. 1 - 11 ( v súlade so zmluvnými
podmienkami ) si odporca kontrolnou činnosťou priamo na mieste realizácie projektu overoval
oprávnenosť požadovanej čiastky. Jednoducho povedané, projekt bol schválený, jeho realizácia

priebežne kontrolovaná, platby boli vyplácané, pričom odporca, či už v období do parlamentných volieb
v r. 2006, alebo aj po nich, si svoje zmluvne dohodnuté podmienky plnil.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že realizácia projektu bola predmetom skúmania aj Správou finančnej
kontroly Košice, pričom z ich Správy o výsledku následnej finančnej kontroly u KP č. G. vykonanej u
navrhovateľaz10.10.2008,súdzistil,ževyfakturovanépráceadodávkybolirealizované,vyfakturované

a uhradené v súlade s projektovou dokumentáciou. Kontrolou realizovaných prác a dodávok nebol
zistený záporný rozdiel medzi vyfakturovanými a skutočne realizovanými prácami a dodávkami na
realizáciu stavby.Netreba zabúdať aj na pôvodný zámer projektu, ktorý obec realizovala, a to zlepšenie integrácie
rómskych detí formou predškolskej zaškolenosti v nultom ročníku ZŠ. Na to bolo potrebné odkúpiť zo
strany obce administratívnu budovu bývalého Štátneho majetku, ktorá sa nachádza v blízkosti rómskej

osady. Navrhovateľ teda bol vlastníkom objektu, ktorého sa projekt dotýka. Boli predložené aj nájomné
zmluvy, týkajúce sa pozemkov súvisiacich s projektom. Zmluvy sú z 31. 8. 2006 a boli uzatvorené medzi
L.. A. C. a G. O. ( ako prenajímateľmi ) a Obcou Krásnohorské Podhradie ( ako nájomcom ) a to na dobu
vysporiadania majetko-právnych vzťahov uvedených ( prenajatých ) pozemkov.

Súd formou dožiadania v zmysle § 39 ods. 1 O. s. p. vypočul svedka L.. JQ. Z., a to za účasti oboch

sporných strán. Svedok uviedol, že u odporcu pracoval vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie do
augusta 2006, dovtedy s projektom neboli problémy. Uviedol, že počas jeho činnosti, ak boli zistené

nedostatky, ktoré by mali za následok odstúpenie od zmluvy, ministerstvo výstavby vtedy vec nahlásilo
na MF SR, ktoré záležitosť riešilo prostredníctvom Správy finančnej kontroly. Potvrdil, že v prípadoch
zistených nezrovnalostí, ktoré by mohli mať za následok odstúpenie od zmluvy a preto sa obrátili na MF
SR, tak vtedy zastavili platby pre prijímateľov.

Podľa § 269 ods. 1, 2 Obch. zák., ustanovenia upravujúce v II. hlave tejto časti zákona jednotlivé
typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy
ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 340 ods. 1, 2 Obch. zák., dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas
plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy
a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sporové strany na základe uzatvorenej
zmluvy zo dňa 2. 3. 2005 boli v právnom vzťahu, predmetom ktorého bolo realizovanie schváleného

projektu na ktorom sa odporca väčšinovo finančne podieľal a v časti z peňazí od Európskej únie a v
časti zo štátneho rozpočtu.

Podľa zmluvy obidve zmluvné strany postupovali a odporca navrhovateľovi platbami č. 1 - 11 realizáciu
projektu financoval. Podľa čl. VIII, Prílohy č. 1 zmluvy bol podrobne dohodnutý systém kontroly, ktorý
sa podľa navrhovateľa, pred vyplatením jednotlivých platieb, zo strany odporcu aj realizoval. Žalovaná

strana toto nespochybnila. V čl. XIII ods. 1 a čl. XV ods. 1 zmluvy, bola dohodnutá možnosť odstúpenia
od zmluvy.

Dôvod, prečo odporca poslednú 12-tu platbu navrhovateľovi nepoukázal bol ten, že nebol súlad parc.
čísla v kolaudačnom rozhodnutí a v schválenom projekte, teda, že projekt sa realizoval na pozemkoch
mimo schváleného projektu. Odporca túto skutočnosť považoval za tak vážnu, že pozastavil vyplatenie

poslednej platby a inicioval vykonanie vládneho auditu predmetného projektu. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že takýto postup odporcu, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmluvy ( pozastavenie
platby ). Zmluva dáva odporcovi širokú možnosť odstúpenia od zmluvy, čo sa ale nestalo, a preto je
zmluva platná a je potrebné podľa nej plniť, tak ako sa to stalo pri vyplatených 11 platbách. Pre úplnosť,
vykonaná kontrola Správou finančnej kontroly Košice sa týkala finančných otázok projektu a dopadla

pre navrhovateľa dobre. Podľa názoru súdu, odporcovi nič nebráni iniciovať vládny audit a preskúmať
všetky otázky spojené so schváleným projektom, a podľa výsledku vyvodiť určité právne kroky. Na druhej
strane odporca je jednou zo zmluvných strán platnej zmluvy a podľa nej musí navrhovateľovi plniť.

V súvislosti s odstúpením od zmluvy je potrebné sa vyjadriť aj k zneniu čl. XIII ods. 1, písm. a/, b/,
c/ zmluvy. Toto ustanovenie dáva určitú voľnosť pre odporcu v otázke odstúpenia od zmluvy, nemusí

tak postupovať vtedy, ak dôjde k záveru, že podľa písm. a/ okolnosti a závažnosť porušenia povinnostineodôvodňuje odstúpenie od zmluvy, k tomu sa viaže ods. 2, čl. XIII ( poskytnutie 30 dňovej lehoty na
odstránenie nedostatkov ), podľa písm. b/ sa porušenie povinnosti týka porušenia finančnej disciplíny
( čo v danom prípade nebolo zistené ) a podľa písm. c/ ( s väzbou na ods. 4 čl. XIII ) keď síce

došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, pričom nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny v takom prípade
postačuje prijímateľa len upozorniť, že v prípade opakovaného porušenia zmluvných záväzkov, odporca
od zmluvy odstúpi ( čo sa tiež v praxi nestalo ). Pokiaľ odporca vytýkal nedostatok, týkajúci sa nesúladu
pozemkov v súvislosti s realizáciou projektu, v takom prípade, pokiaľ je oprávnený ( oprávnenosť si mal
vyhodnotiť samotný navrhovateľ ), vtedy by sa jednalo o nedostatok závažného charakteru a odporca

mal jednoznačne podľa čl. XV ods. 1 od zmluvy odstúpiť, čo ale neurobil.

Preto súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol, tak ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Podľa§365Obch.zák.jedlžníkvomeškaníapretojepovinnýzaplatiťnavrhovateľoviúrokyzomeškania
vo výške 9 % ročne. Keďže navrhovateľ žiadal úrok vo výške 14,5 % ročne, súd v prevyšujúcej časti
nad 9 % úroku návrh zamietol ( jednalo sa o nepatrný neúspech, ktorý sa v otázke nepriznania náhrady
trov konania neodrazil ).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom na takmer plný
úspech navrhovateľa v spore, súd náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu. Trovy pozostávali z
náhrady za poskytnuté právne služby, ktoré boli vyúčtované v súlade s vyhl. č. 655/04 Z. z. ( § 10 ods.
1, § 14 ods. 1, písm. a/, c/, d/, § 15, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 ). Vo veci bolo 7 úkonov á 526,13 Eur
= 3.682,91 Eur. Jeden úkon ( písomná výzva na zaplatenie z 11. 10. 2007 ) súd nepriznal, pretože bol

vykonaný pred začatím konania vo veci samej. Súd priznal náhradu cestovného vo výške 628,38 Eur, a
náhradu za stratu času vo výške 261,08 Eur, pretože boli dôvodné a vyúčtované správne.

Ďalej súd priznal tzv. režijný paušál k jednotlivým úkonom r. 2007 2x á 5,91 Eur = 11,92 Eur, r. 2008 - 3x
á 6,31 Eur = 18,93 Eur a r. 2009 - 2x á 6,95 Eur = 13,90 Eur ) vo výške 44,65 Eur. Súd ďalej priznal aj
19% DPH zo sumy 4.617,02 Eur a teda celkovú náhradu v sume 5.494,25 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. neúspešný odporca náhradu trov konania zaplatí k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa, JUDr. Juraja Dubovského, advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.