Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 14, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/5/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108201108
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa PaedDr. Ľ.

F., občana SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom B., M. č. XX,. práv. zast. JUDr. B. P., P.. advokátkou so sídlom
v B., Š. N..č. X proti odporkyni D. F., občianke SR, nar. XX.X.XXXX,. bytom T., M. B. č. XX. o zrušenie
vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni,
naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne, č.k. P 173/95-150 zo dňa 20.3.2002 na
sumu 2.000,-Sk mes., s účinnosťou od 1.1.2008. Uviedol, že na strane odporkyne došlo k zmene

pomerov, pretože prestala študovať dennou formou na V.- P. F. T. U. v T. a začala študovať 1. ročník
bakalárskeho štúdia na P. F. U. v B., externou formou. Toto sa dozvedel z potvrdenia o návšteve školy
zo dňa 2.10.2007. Odporkyňa je teda schopná samostatne sa živiť. Ďalšie poskytovanie výživného by
bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, a s ust. § 43 ods. 3 písm. b/ Zákona o rodine. Odporkyňa sa
s navrhovateľom už 12 rokov nestretáva. Neplní si povinnosti voči navrhovateľovi, vôbec sa o neho
nezaujíma a jej záujem je zúžený len na poskytovanie výživného. Takéto správanie je jedným z dôvodov
pre vydedenie. Dieťa má povinnosť sa riadne vzdelávať a nie meniť školu podľa svojho rozmaru za inú
len preto, lebo má v B. kamarátov.

Odporkyňa s návrhom na zrušenie výživného nesúhlasila. Uviedla, že študuje I. ročník U. K. P. F. v B.,
externou formou. Predtým študovala

na P. F. v T., kde nebola spokojná s úrovňou štúdia a všetkých priateľov mala v B.. Usilovala sa o
prestup na P. F. do B.. Nie je pravda, že by menila školu z rozmaru, menila školu kvôli tomu, že v B. je
oveľa vyššia úroveň štúdia a aj kvôli podmienkam. Ona mala záujem nastúpiť v B. do II. ročníka, čo
jej nebolo umožnené a aby jej uznali aspoň niektoré skúšky z T., tak začala od 9/2007 študovať znova
I. ročník, externe. Ako externistka za štúdium neplatí nič, čo je výhodné, lebo ako študentka denného
štúdia by musela školné hradiť. V B. platí nájomné 1.500,-Sk mes., po dohode s prenajímateľom, lebo

sa tam zdržuje len 2 týždne v mesiaci, a býva na V. ulici, čo je pre ňu výhodné, lebo má do školy blízko a
platí menej, ako keby mala internát. V T. platila za ubytovanie 3.000,-Sk mes. a bývala v rómskej štvrti.
Stravuje sa doma, na obedy nechodí. Náklady má na nákup kníh, za semester ich potrebuje cca 10 a
jedna stojí 250,-Sk. Knihy kupuje od študentov z vyšších ročníkov. Domov chodí každý víkend a býva v
spoločnej domácnosti s matkou, ktorá jej prispieva sumou 2.000,-Sk. Zdravotný stav má dobrý. Nikdenepracuje a nemá žiaden vlastný príjem. Do školy chodí v takom istom rozsahu, ako študenti denného
štúdia. Pri takomto študijnom programe by ju nikto nezamestnal. Ona má len ukončené gymnázium,
vedomosti má len teoretické a z praxe zatiaľ nevie nič. Musí sa veľa učiť a nevie, kto by ju za takýchto

podmienok zamestnal. K navrhovateľovi žiadnu nenávisť neprechováva, lebo ho ani nepozná, tento sa
s ňou 12 rokov nestýka ani sa o ňu nezaujíma.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil potvrdenie o návšteve školy odporkyne,
správy o príjme navrhovateľa, matky odporkyne a manželky navrhovateľa, spis tunajšieho súdu P
173/1995 a rozvrh hodín odporkyne v škol. roku 2007/2008, nájomnú zmluvu odporkyne a zistil

nasledovný skutkový stav veci :

odporkyňa pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 6C
292/94-14 zo dňa 3.4.1994, v tom čase maloletá odporkyňa bola na čas po rozvode zverená do výchovy
matke a navrhovateľ bol zaviazaný platiť jej výživné po 900,-Sk mes. Naposledy sa o výživnom na
odporkyňu rozhodlo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. P 173/95-150 zo dňa 20.3.2002, ktorým
bolo zvýšené výživné na 2.000,-Sk mes.

V tom čase mala matka odporkyne jednu vyživovaciu povinnosť a dosahovala priem. čistý mes. príjem
10.500,-Sk mes. z pracovného pomeru a 11.000,-Sk mes. zo živnosti. Od roku 2002 má príjem už len
zo živnosti, pretože pracovný pomer ukončila k 28.2.2002. Navrhovateľ bol v tom čase ženatý s M.,
rod. B. a z tohto manželstva mal 2 maloleté deti : Ľ., nar. X.X.XXXX. a F., nar. XX.X.XXXX.. Manželka
navrhovateľa bola v tom čase na neplatenej materskej dovolenke. Navrhovateľ v tom čase dosiahol

priem. čistý mes. príjem 8.170,-Sk a od 1.1.2002 do 31.12.2003 poberal aj výsluhový príspevok 3.591,-
Sk mes. Navrhovateľ mal 3 vyž. povinnosti.

V súčasnosti je navrhovateľ ženatý s M. F., z tohto manželstva pochádzajú 2 mal. deti. Manželka
navrhovateľa dosahuje priem. čistý mes. príjem 52.691,-Sk. Navrhovateľ dosahuje priem. čistý mes.
príjem 14.355,-Sk a má 3 vyž. povinnosti. Matka odporkyne dosiahla za rok 2007 príjem zo živnosti

podľa daň. priznania 8.091,-Sk mes. Matka odporkyne má jednu vyž. povinnosť. Rodinné prídavky na
odporkyňu nepoberá, lebo táto študuje externe.

Odporkyňa bola od 4.9.2006 do 31.8.2007 študentkou 1. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia P.
F. v T.. V akademickom roku 2007/2008 začala študovať 1. ročník bakalárskeho štúdia P. F. U. V B.,
v externej forme. Predpokladaná doba ukončenia štúdia je v roku 2011. Z rozvrhu hodín a študijného

programu odporkyne vyplýva, že táto študuje počas 2 týždňov v mesiaci formou sústredení, ktoré trvajú
od pondelka do piatka počas celého týždňa.

Podľa ust. § 62 ods.1-3 Zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 75 ods.1 veta prvá, ods. 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 78 ods.1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.V danom prípade mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom, v roku 2002, došlo
k zásadnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Odporkyňa je plnoletou študentkou
vysokej školy. Matke odporkyne sa znížil príjem o 2.909,-Sk mes. Navrhovateľovi vzrástol príjem o

2.594,-Sk Navrhovateľ sa znova oženil, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom deťom z terajšieho
manželstva, ale tieto deti mal už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Jeho manželke vzrástol
príjem o 52.691,-Sk. Počet vyž. povinností rodičov odporkyne sa nezmenil.

Z vykonaného dokazovania vplýva, že finančná situácia na strane navrhovateľa nie je taká, aby
odôvodňovala zmenu úpravy výšky výživného na nižšiu sumu, prípadne aby výživné bolo celkom

zrušené. Z ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine jasne vplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
je stanovená zákonom a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V konaní nebolo
preukázané, že odporkyňa ukončila štúdium, že sa zamestnala a sama sa živí. Z pripojených listinných
dôkazov vyplýva, že odporkyňa je študentkou vysokej školy, študuje externou formou ale táto skutočnosť
sama o sebe nie dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Z rozvrhu hodín je zrejmé, že študuje
počas 2 týždňov v mesiaci a to od pondelka do piatku a má skoro rovnaký rozvrh hodín ako študenti

denného štúdia. Nepreukázalo sa, že by prestupom na inú školu odporkyňa zneužívala svoje postavenie
nezaopatreného dieťaťa. Naopak, ako vyplýva z jej vyjadrení, značným spôsobom ušetrila finančné
prostriedky za bývanie aj na školné, i keď prišla o rodinného prídavky. Ide však len o sumu 540,-Sk mes.,
ktorá je nepatrná v porovnaní s úsporou nákladov na školné a ubytovanie v T.. Odporkyňa nemá žiaden
preukázateľný skutočný a pravidelný zdroj

príjmu, z ktorého by bola schopná hradiť si všetky osobné potreby a nemá ani žiadne výnosy z vlastného
majetku. Z týchto dôvodov je stále nezaopatreným dieťaťom, neschopným samostatne sa živiť z dôvodu
prípravy na budúce povolanie.

Od matky odporkyne nemožno spravodlivo požadovať, aby živila sama nezaopatrené dieťa, pokiaľ toto
má aj otca. Je nesporné, že navrhovateľ sa s odporkyňou nestýka 12 rokov a medzi nimi došlo k

hlbokému citovému odcudzeniu. Samotná skutočnosť, že sa odporkyňa s navrhovateľom nestretáva nie
je dôvodom na zbavenie sa zákonnej vyživovacej povinnosti. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Odporkyni, ktorá mala v konaní plný
úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú

- podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v
konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.