Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 19, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/279/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208224772
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľky: S. A., bytom Y. cesta XX, G., zast.: JUDr. Peter Tóth, advokát, Bartoškova 7, 831
04 Bratislava proti odporcovi: Národná diaľničná spoločnosť a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09
Bratislava, IČO: 35 919 001 o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške
jej priemerného mesačného zárobku v sume 619,40 eur mesačne od XX.XX.XXXX do dňa vynesenia
rozsudku zastavuje.

Súd návrh zamieta.

Súd úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.12.2008 domáhala, aby súd určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru dané zo strany odporcu podľa § 68, ods. 1, písm. b) Zákonníka práce
zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a pracovný pomer trvá. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu
na náhradu mzdy počnúc dňom XX.XX.XXXX do dňa, keď jej odporca umožní výkon práce ako aj na
náhradu trov konania.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že u odporcu pracuje ako samostatný referent výstavby od
XX.XX.XXXX. Podľa údajov pre zápočet, ktoré vystavil odporca navrhovateľke, odporca zrušil s
navrhovateľkou pracovný pomer jednostranne dňom XX.XX.XXXX z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny podľa § 68, ods. 1 písm. b) ZP.

Navrhovateľka bola od XX.XX.XXXX práceneschopná a podrobila sa dvom chirurgickým zákrokom, z
dôvodu ktorých bola dlhodobo práceneschopná. Do práce nastúpila až dňom XX.XX.XXXX. Odo dňa jej
nástupu do práce začal jej nadriadený realizovať aktivity a zvolil voči nej správanie, ktoré jednoznačne
nasvedčovalo tomu, že je jeho snahou, aby z akýchkoľvek

dôvodov bol s navrhovateľkou ukončený pracovný pomer. Na vyjadrenie jej bolo predložené
interné oznámenie zo dňa XX.XX.XXXX, zn.: XXXX/XXXX, v ktorom F.. O. žiadal o ukončenie
pracovného pomeru pre navrhovateľku, ktorého podstatou bolo neuspokojivé plnenie si pracovných úloh
navrhovateľkou práve počas doby trvania jej práceneschopnosti.K predloženému oznámeniu sa navrhovateľka odporcovi v stanovenej lehote vyjadrila a podrobne
odôvodnila skutočnosti, ktoré jej boli kladené za vinu, a ktoré mali byť dôvodom jej neuspokojivých
pracovných povinností, sa jej netýkali ani ich nemohla objektívne spôsobiť a ovplyvniť a to práve z

dôvodu jej práceneschopnosti. Jej nadriadený uvádza, že na neplnenie pracovných povinností bola
upozorňovaná od marca 2008, navrhovateľka však nevie kedy, keď bola v tom čase hospitalizovaná
a PN. Z vyššie uvedených skutočností je objektívne preukázané, že sa navrhovateľka nedopustila
žiadneho ďalšieho porušenia pracovných povinností tak, ako jej to bolo kladené za vinu a táto časť
odôvodnenia skončenia pracovného pomeru je teda bezpredmetná.

V závere upozornenia je konštatované, že navrhovateľka od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa
nedostavila do zamestnania, a preto si neplnila svoje pracovné povinnosti. Toto tvrdenie je účelové
a to z dôvodu, že nadriadený navrhovateľky ako aj jej spolupracovníci mali vedomosť, že si riadne
vyplnila dovolenkové lístky a tieto predložila na príslušnom odbore. Podľa zvyklostí v organizácii odporcu
týmto navrhovateľka považovala svoje povinnosti za splnené, keďže týmto spôsobom sa dovolenka
oznamovala bežne aj inými pracovníkmi. Navrhovateľka mala po skončení práceneschopnosti k

dispozícii celú výmeru základnej dovolenky 30 dní a túto si mala podľa smernice odporcu vybrať, keďže
jej preplatenie podľa zvyklostí u odporcu neprichádzalo do úvahy. Navrhovateľka odcestovala na 2-
týždenný pobyt do D.. Odporca ako zamestnávateľ však v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
vykazoval túto skutočnosť ako keby bola navrhovateľka v práci. Je teda zrejmé, že počas tohto obdobia
nemala navrhovateľka žiadne mimopracovné povinnosti, ktoré by znemožňovali čerpanie dovolenky

navrhovateľke a to s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľka svojmu zamestnávateľovi ani nadriadenému
nechýbala.

Nadriadený navrhovateľky F.. O. však pokračoval v hľadaní dôvodov ako s navrhovateľkou ukončiť
pracovný pomer. Skončenie pracovného pomeru podľa upozornenia zn.: XXXX/XX navrhovateľka
vyvrátila a toto bolo nepoužiteľné. Zároveň čerpanie dovolenky od XX.XX. do konca mesiaca august

2008 nebolo možné použiť ako dôvod, keďže od XX.XX. do XX.XX.XXXX navrhovateľka bola
vykazovaná ako keby bola v práci. Po skončení dovolenky navrhovateľka riadne nastúpila do práce a
vykonávala práce pre zamestnávateľa a to v mesiaci september XXXX až do XX.XX.XXXX. Až v mesiaci
október XXXX dal odporca navrhovateľke absenciu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a teda
jej dal odporca absenciu aj za štátny sviatok.

Dňa XX.XX.XXXX bola navrhovateľka zavolaná k nadriadenému, kde jej bolo oznámené, že
zamestnávateľ s ňou okamžite končí pracovný pomer kvôli vyššie uvedeným skutočnostiam. Bola jej
predloženámožnosťukončeniapracovnéhopomerudohodoualebovýpoveďou,stým,žetonebudemať
v dokladoch. Keď toto nebude navrhovateľka akceptovať, tak dostane okamžité skončenie pracovného
pomeru.Tonavrhovateľkaodmietla.Vzhľadomnatojejbolopredloženéokamžitéskončeniepracovného

pomeru podľa § 68, ods. 1, písm. b) ZP. Navrhovateľka žiadala o doručenie písomnosti doporučeným
spôsobom, čo jej bolo odmietnuté a bola násilím odvedená do kancelárie, kde si mohla vziať svoje veci
pod dozorom F.. O. a F.. L. a následne bola nútená opustiť budovu organizácie. Z dôvodu násilného
konania musela navrhovateľka okamžite vyhľadať lekársku pomoc

s následnou PN, čo dokladovala odporcovi dokladom č. H XXXXXX, počnúc dňom XX.XX.XXXX.

Zároveň navrhovateľka žiadala odporcu o finančné vyporiadanie voči jej osobe. Navrhovateľke nebolo
predpísaným spôsobom doručené rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru.

Listom zo dňa XX.XX.XXXX odporca navrhovateľke oznamuje, že v dňoch XX.XX.XXXX až
XX.XX.XXXX má navrhovateľka vykázanú absenciu, napriek tomu, že časť mzdy je bola vyplatená ako
keby bola v práci. Žiadnu výzvu na predloženie dokladov z XX.XX.XXXX navrhovateľka od odporcu

neobdržala.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, má navrhovateľka za to, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky stále trvá. Neboli
splnené formálne náležitosti Zákonníka práce, najmä predchádzajúce a objektívne upozornenie na
neplnenie si pracovných povinností. Rozhodnutie nebolo vopred predpísaným spôsobom prerokované

a navrhovateľka nebola prizvaná na prerokovanie a ani nebola oboznámená s tým, že sa takéto niečo
koná.Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, ktorým žiadal,
aby súd návrh navrhovateľky zamietol. Vo svojom vyjadrení uvádza, že listom zo dňa XX.XX.XXXX, reg.
č.: K./XXXX/XXXX ukončil odporca pracovný pomer s navrhovateľkou v zmysle § 68, ods. 1, písm. b)

ZP. X. bol navrhovateľke doručený v súlade s § 38, ods. 1 ZP na pracovisku. Doručenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou bolo zmarené tým, že odmietla písomnosť prevziať.
Odmietnutie prijať písomnosť na pracovisku potvrdzujú svojimi podpismi na neprevzatej písomnosti dňa
XX.XX.XXXX traja zamestnanci NDS. Týmto úkonom si NDS splnila svoju zákonnú povinnosť podľa §
38 ods. 4 zákona.

Závažné porušenie pracovnej disciplíny a okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou
bolo prerokované aj s Koordinačným výborom ZO a Závodným výborom Základnej organizácie
odborového zväzu dopravy, cestného hospodárstva a autoopravárenstva pri Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s.. Základná odborová organizácia prerokovala pracovnoprávny postup NDS voči
navrhovateľke bez pripomienok.

Je potrebné spresniť, že navrhovateľka bola na dlhodobej práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX, čiže do práce nastúpila XX.XX.XXXX nie XX.XX.XXXX ako uvádza v návrhu. V
nadväznosti na uvedené NDS deklaruje, že pokiaľ navrhovateľka uvádza, citujem: "že na neplnenie
pracovných povinností som bola upozorňovaná od marca XXXX. Neviem kedy a ako to realizoval, keďže
som bola hospitalizovaná a na PN" sa jej tvrdenie nezakladá na pravde, to znamená, že na nesplnenie
pracovných povinností bola upozorňovaná v mesiaci marec v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,

kedy bola v práci prítomná.

Investičný riaditeľ v súvislosti s ďalším uvedeným dôkazom navrhovateľky "vyjadrenie zo dňa
XX.XX.XXXX", ktorý vypracovala sama navrhovateľka inicioval vykonanie kontroly orgánom
Generálneho riaditeľa NDS, odborom auditu a kontroly. Kontrolný orgán generálneho riaditeľa vykonal
kontrolu na základe poverenia generálneho riaditeľa č. X/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Výsledky

šetrenia kontrolného orgánu Generálneho riaditeľa NDS nepotvrdili žiadnu skutočnosť ani účelovosť
postupu nadriadených voči navrhovateľke, naopak, potvrdili vážne dlhodobé pochybenia v práci
navrhovateľky.

K otázke čerpania dovolenky na zotavenie a odpočinok a v tej súvislosti vypĺňanie dovolenkových lístkov
uvádza navrhovateľka akési zvyklosti v NDS. Aj tento moment potvrdzuje, že navrhovateľka, okrem

neplnenia si vyššie uvedených pracovných povinností,

neovláda ani základný interný predpis, ktorý má vypracovaný každý zamestnávateľ v súlade s
odporúčaním podľa ustanovení § 84 zákona a to Pracovný poriadok, ktorý obsahuje základné práva a
povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov a je pre obidve strany záväzný. Navrhovateľka podpisom
pracovnej zmluvy potvrdila, že sa s Pracovným poriadkom NDS a inými základnými internými predpismi

oboznámila. Dokumentuje to aj prehlásenie, že navrhovateľka bola dňa XX.XX.XXXX proti podpisu
oboznámená s Organizačnou normou NDS č. X/XXXX - Pracovný poriadok NDS, a.s..

V Pracovnom poriadku NDS vydanom ako organizačná norma č. X/XXXX schválená Predstavenstvom
NDS pod č. ZP/XX/XXXX/XXX/XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX sa v čl. 14 okrem iného v bodoch 6, 8 a 9
uvádza, cit.:

Bod 6 Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu
čerpania dovoleniek. Plán dovoleniek sa určuje s predchádzajúcim súhlasom odborového orgánu tak,
abysizamestnanecmoholdovolenkuvyčerpaťspravidlavcelkuadokoncakalendárnehorokaprípadne
podľa platnej kolektívnej zmluvy. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa
a na oprávnené záujmy zamestnanca.

Bod 8 Nadriadený vedúceho zamestnanca, ktorý určil čerpanie dovolenky, je oprávnený zmeniť
rozhodnutie vedúceho zamestnanca, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov zamestnávateľa.
Ustanovenie bodu 6 tohto článku tým nie je dotknuté.

Bod 9 Pred nástupom na dovolenku je zamestnanec povinný požiadať nadriadeného vedúceho
zamestnanca o určenie čerpania dovolenky, a to podpísaním predpísaného tlačiva (tlačivo ŠEVT

"DOVOLENKA") najneskôr v predchádzajúci deň predo dňom skutočného nástupu na dovolenku.Navrhovateľka vo svojom návrhu ďalej uvádza, že NDS ako zamestnávateľ vykazoval jeho prítomnosť v
práci v dňoch XX.XX. až XX.XX.XXXX hoci navrhovateľka si musela byt' vedomá, že dovolenkové lístky
na obdobie XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX v počte 10 pracovných dní nemá podpísané nadriadeným

zamestnancom, pričom nereagoval ani na písomnú výzvu zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX, aby
dala o sebe vedieť, čo s ním je. Nesúhlasíme s takýmto tvrdením navrhovateľky, pretože v prvotných
podkladoch na výkaz dochádzky - pracovné listy č. XX/XXXX a č. XX/XXXX vyhotovené priamym
nadriadeným je absencia navrhovateľky vyznačená. Závery z titulu absencie navrhovateľky NDS však
vyvodila až keď navrhovateľka nastúpila do práce XX.XX.XXXX a NDS boli známe všetky skutočnosti

prečo navrhovateľka nenastúpila do práce a potvrdil sa jej nezodpovedný prístup k pracovným
povinnostiam. Voči navrhovateľke bol uplatnený legitímny postup NDS podľa zákonníka práce, vrátane
prerokovania porušenia pracovnej disciplíny s odborovou organizáciou.

Navrhovateľka sama zmarila doručenie doporučenej výzvy NDS zo dňa XX.XX. XXXX, v ktorej ho
zamestnávateľ vyzval, aby nastúpila do práce resp. predložila doklad, ktorým môže ospravedlniť svoju
neprítomnosť v práci. Povinnosťou navrhovateľky bolo zákonným spôsobom zabezpečiť preberanie

doporučených poštových zásielok vo svojom trvalom bydlisku pri dlhodobej neprítomnosti. V dôsledku
toho zamestnávateľ až do opätovného príchodu navrhovateľky do práce dňa XX.XX.XXXX nemal žiadny
hodnoverný doklad, či je navrhovateľka po dvoch týždňoch prítomnosti v práci (po dlhodobej PN od
XX.XX.XXXX do O znovu dlhodobo práceneschopná, alebo má iný vážny dôvod pre neprítomnosť v
práci.

NDS mesačne spracováva mzdy zamestnancov v programovom mzdovom systéme N., ktorého
dodávateľom je firma O. a.s. G., vrátane výkonu príslušného priebežného servisu. Vyplatenie aj
čiastočnej mzdy v programovom mzdovovom

systéme N. zamestnancovi ešte neznamená, že na vyplatenie mzdy bol nárok. Ak zamestnávateľ
zistí rozpor alebo že nárok zamestnancovi nevznikol postupuje sa podľa § 131 Zákonníka práce. Aj

predmetný mzdový systém firmy O. a.s. je nastavený tak, aby NDS dodržala zákonný postup a termín
mesačnej výplaty mzdy zamestnancom, pričom odôvodnené, dodatočne vydokladované korektúry vo
výplatných listinách zamestnancov aj typu podľa § 117 zákona, vykonávajú zamestnanci oddelenia
mzdovej politiky v nasledujúcom výplatnom období. Odporca postupoval pri vyhotovovaní výplatných
listín za mesiac august a september XXXX pre navrhovateľku v súlade s citovaným ustanovení zákona,

keďže navrhovateľke nevznikol nárok na vyplatenie mzdy za dovolenku za mesiac august XXXX.

Vo svojom návrhu navrhovateľka poukazuje aj na to, že mu NDS dala absenciu aj za štátny sviatok
v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Ide znovu o hlbokú neznalosť navrhovateľky. NDS
postupovala presne podľa § 122 ods. 4 Zákonníka práce.

Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2010 zobrala navrhovateľka svoj návrh v časti o uloženie povinnosti

odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške jej priemerného mesačného zárobku v sume
619,40 eur mesačne od XX.XX.XXXX do dňa vynesenia rozsudku späť. Odporca so späťvzatím návrhu
v tejto časti súhlasil, čo potvrdil aj svojím podpisom do zápisnice z pojednávania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Potvrdenie o zápočte
predchádzajúcich období práceneschopnosti zo dňa XX.XX.XXXX, upozornenie na možnosť výpovede

zo dňa XX.XX.XXXX, e-mail navrhovateľky F.. Z. P. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti č. G XXXXXX, vyjadrenie sa navrhovateľky k žiadosti o ukončenie pracovného
pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, interné oznámenie odporcu zo dňa XX.XX.XXXX týkajúce sa žiadosti
o ukončenie pracovného pomeru, mzdový dekrét navrhovateľky, upozornenie odporcu navrhovateľke
zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť navrhovateľky odporcovi o vyplatenie mzdových nárokov zo dňa

XX.XX.XXXX, vyjadrenie sa odporkyne k upozorneniu zo dňa XX.XX.XXXX, okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXX, mzdové listy navrhovateľky, prezenčná listina zo zasadania
Koordinačného výboru Združenia ZO OZ O. a ZV ZO OZ pri NDS, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, stanovisko
Koordinačného výboru ZO zo dňa XX.XX.XXXX a stanovisko Koordinačného výboru ZO zo dňa
XX.XX.XXXX, pracovné listy navrhovateľky, upozornenie odporcu navrhovateľke zo dňa XX.XX.XXXX,

Záznam z výsledku kontroly č. X/XXXX/XXXX, stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX adresované odboruauditu a kontroly, vyjadrenie F.. Z. I., vyjadrenie F.. K. K., informácia F.. O. I., pracovná zmluva
navrhovateľky, rozpis plánovania dovoleniek zamestnancov na rok XXXX, pracovný poriadok NDS, a.s.,
záznam o neudelení dovolenky z prevádzkových dôvodov navrhovateľke spísaný dňa XX.XX.XXXX,

správa o prerušenom kolaudačnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť NDS, a.s. o posúdenie
postupuskončeniapracovnéhopomeruadresovanáInšpektorátuprácezodňaXX.XX.XXXX,stanovisko
Inšpektorátu práce zo dňa XX.XX.XXXX, výzva odporcu navrhovateľke na nástup do práce zo
dňa XX.XX.XXXX, prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, poštový podací hárok, záznam z odovzdania
okamžitého skončenia prac. pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, záznam z odovzdania agendy a predmetov

patriacich odporcovi navrhovateľkou zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenie k obvineniu navrhovateľky z
násilného konania zo dňa XX.XX.XXXX, dovolenkový

lístok, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, interné oznámenie -
odôvodnenie opravy potvrdenia na UP - p. A., výpoveďou navrhovateľky, odporcu a svedkov.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ustálil nasledovný
skutkový stav podstatný pre rozhodnutie súdu vo veci:

Navrhovateľka na základe Pracovnej zmluvy č. R-X/XXXX/XX u odporcu pracovala ako samostatný
referent výstavby od XX.XX.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka požiadala odporcu o udelenie súhlasu s čerpaním dovolenky v dňoch
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vrátane, t.j. 10 pracovných dní. Dovolenkový lístok vyplnený a podpísaný
navrhovateľkou s dátumom XX.XX.XXXX zamestnávateľ nepodpísal.

Navrhovateľka sa v dňoch XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX nedostavila do zamestnania. V tomto čase
bola na zájazde v D.. Navrhovateľka nastúpila do práce XX.XX.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX, reg. č.: PPZ/XXXX/XXXX ukončil odporca pracovný pomer s navrhovateľkou v
zmysle § 68, ods. 1, písm. b) ZP.. Závažného porušenia pracovnej disciplíny sa navrhovateľka mala
dopustiť tým, že v dňoch XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX sa bez uvedenia dôvodu nedostavila na

pracovisko a svoju neprítomnosť ani dodatočne neospravedlnila.

Okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou bolo prerokované aj s Koordinačným
výborom ZO a Závodným výborom Základnej organizácie odborového zväzu dopravy, cestného
hospodárstva a autoopravárenstva pri Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Základná odborová
organizácia prerokovala pracovnoprávny postup NDS voči navrhovateľovi bez pripomienok, čo bolo

odporcovi oznámené listom zo dňa XX.XX.XXXX..

OkamžitéskončeniepracovnéhopomerubolonavrhovateľkedoručenénapracoviskudňaXX.XX.XXXX.

Navrhovateľkaokamžitéskončeniapracovnéhopomeruodmietlaprevziať.Odmietnutieprijaťpísomnosť
na pracovisku potvrdili svojimi podpismi na neprevzatej písomnosti dňa XX.XX.XXXX traja zamestnanci
NDS.

Podľa Pracovného poriadku NDS vydanom ako organizačná norma č. X/XXXX schválená dňa
XX.XX.XXXX sa v čl. 14 v bodoch 6. 8 a 9 uvádza, cit.:

Bod 6: Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu
čerpania dovoleniek. Plán dovoleniek sa určuje s predchádzajúcim súhlasom odborového orgánu tak,
abysizamestnanecmoholdovolenkuvyčerpaťspravidlavcelkuadokoncakalendárnehorokaprípadne

podľa platnej kolektívnej zmluvy. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa
a na oprávnené záujmy zamestnanca.Bod 8: Nadriadený vedúceho zamestnanca, ktorý určil čerpanie dovolenky, je oprávnený zmeniť
rozhodnutie vedúceho zamestnanca, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov zamestnávateľa.
Ustanovenie bodu 6 tohto článku tým nie je dotknuté.

Bod 9: Pred nástupom na dovolenku je zamestnanec povinný požiadať nadriadeného vedúceho
zamestnanca o určenie čerpania dovolenky, a to podpísaním predpísaného tlačiva (tlačivo ŠEVT
"DOVOLENKA") najneskôr v predchádzajúci deň predo dňom skutočného nástupu na dovolenku.

Z výpovede svedka F.. F. O., zamestnanca odporcu, ktorý bol bezprostredným nadriadeným
navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka mu ako nadriadenému zamestnancovi predložila dovolenkový
lístok, ktorým žiadala o čerpanie dovolenky v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Svedok jej

nepodpísal dovolenkový lístok a oznámil jej, že si nemôže čerpať dovolenku, keďže nemá splnené svoje
pracovné úlohy. Zároveň jej oznámil, že keď si svoje úlohy splní a presne jej povedal, o ktoré úlohy sa
jedná, okamžite jej udelí súhlas na čerpanie dovolenky. Navrhovateľka dovolenkový lístok nechala u
svedka na stole a opustila jeho kanceláriu, viac sa o to nezaujímala. Mala vedomosť o tom, že nemá od
neho podpísaný dovolenkový lístok. Navrhovateľka nemohla nadobudnúť v žiadnom prípade dojem, že

jej bola dovolenka odsúhlasená. Prítomný pri tom, ako jej odmietol udeliť súhlas s čerpaním dovolenky
bol F.. L. a F.. O.. Udeliť súhlas na čerpanie dovolenky mohol len on, okrem situácie, kedy nebol prítomný
v práci, vtedy dovolenkové lístky mohli podpísať aj vedúci iných oddelení. Navrhovateľka v uvedený
deň požadované úlohy nesplnila, svedok musel zadať vypracovanie úlohy nasledujúci týždeň inému
zamestnancovi. Svedok bol rovnako prítomný pri tom, keď navrhovateľke bolo oznámené okamžité

skončenie prac. pomeru. Navrhovateľka s tým nesúhlasila, chcela sa poradiť s právnikom, čo jej bolo
umožnené, opakovane vyšla z miestnosti. Písomnosť odmietla prevziať, následne požiadala pani H.
o vyhotovenie jej fotokópie a túto potom od nej prevzala. Okrem toho chcela, aby jej bolo vyplatené
odstupné.

Z výpovede svedka F.. Z. L., zamestnanca odporcu, pracujúceho ako referent oddelenia realizácie,

súd zistil, že menovaný bol kolegom navrhovateľky a bol prítomný pri tom, ako navrhovateľka žiadala
nadriadeného F.. O. o čerpanie dovolenky. F.. O. jej na jej žiadosť povedal, že jej dovolenku nedá,
lebo si nesplnila povinnosti ohľadne kolaudácie na X. ceste, nakoľko nedoložila nejaké doklady. Na to
navrhovateľka odišla, dovolenkový lístok nechala na stole F.. O. nepodpísaný. Toto sa odohralo okolo
obeda, svedok bol prítomný v práci asi do 16.00 resp. 17.00 hod. poobede, nevidel navrhovateľku

znova v ten deň žiadať o dovolenku a pokiaľ má svedok vedomosť, navrhovateľka v ten deň nesplnila
svoju úlohu. Svedok nemal vedomosť o tom, kde bola navrhovateľka v čase od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, nevedel že bola na dovolenke. Svedok bol prítomný aj pri tom ako sa prerokovalo
s navrhovateľkou okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko od XX.XX.XXXX bol poverený
zastupovaním vedúceho oddelenia. Najprv pani H. prečítala okamžité skončenie pracovného pomeru

a oboznámila navrhovateľku s jeho dôvodmi, navrhovateľka nesúhlasila, povedala, že to nepodpíše a
chcela telefonovať so svojim právnikom, kanceláriu opustila, potom sa vrátila, chcela dva dni dovolenky
a odstupné a vyžiadala si kópiu okamžitého skončenia pracovného pomeru, táto jej bola odovzdaná a
túto následne roztrhla.

Z výpovede svedka F.. S. O., zamestnanca odporcu, ktorý pracoval ako hlavný inžinier stavieb a bol

kolegom navrhovateľky, súd zistil, že svedok bol prítomný pri tom, ako navrhovateľka požiadala F.. O. o
čerpanie dovolenky. Navrhovateľka prišla s vyplneným dovolenkovým lístkom, s tým, že oznámila, že ide
na dovolenku, na čo jej F.. O. povedal, že nemá splnené úlohy na stavbe X. cesta - N. A., že tam chýbajú
doklady ku kolaudačnému konaniu, pričom aj vymenoval, čo tam všetko konkrétne chýba - geometrický
plán, dopravné značenie, listy vlastníctva. Povedal, že keď si splní úlohu, tak jej dovolenku podpíše.

Navrhovateľka tam dovolenkový lístok nechala a odišla. Svedok sedí v kancelárii s navrhovateľkou, bol
prítomný pri tom ako opakovane prišiel F.. O. do kancelárie a zopakoval navrhovateľke, že keď si splní
úlohu, tak jej dovolenku podpíše. Svedok nevedel, či navrhovateľka uvedenú úlohu v ten deň splnila.
Svedok nemal vedomosť o tom, že je navrhovateľka od XX.XX.XXXX na dovolenke, nevedel, že má
zaplatený zájazd, nakoľko s ňou nekomunikoval o súkromných veciach.

Z výpovede svedka F.. Z. P., U.., ktorý je zamestnancom odporcu na pozícii riaditeľa investičného úseku,
na ktorom pracovala aj navrhovateľka a je bezprostredne nadriadeným F.. O. súd zistil, že navrhovateľkanavštívila svedka so sťažnosťou na F.. O., pričom uviedla, že ju šikanuje, je na ňu príliš prísny a že
jej nechce podpísať dovolenku. Svedok jej uviedol, že to preverí a porozpráva sa s F.. O.. Následne
hovoril s F.. O., ktorý mu vysvetlil dôvody, pre ktoré navrhovateľke dovolenku nepodpísal. Keďže F.. O.

mu vysvetlil prečo navrhovateľke dovolenku nepodpísal, nemal dôvod podpísať jej ju ani on. V žiadnom
prípade sa navrhovateľka nemohla domnievať, že by mala od neho schválenú dovolenku. Vzhľadom na
tvrdenia navrhovateľky a výsledok pohovoru s F.. O. svedok inicioval kontrolu, ktorá nepotvrdila sťažnosť
navrhovateľky, naopak z nej vyšlo, že navrhovateľka si neplní svoje pracovné povinnosti. S výsledkami
kontroly bola navrhovateľka oboznámená, boli jej dané na vyjadrenie.

Súd so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania, súd v konaní nevypočul svedkov pani S., F.. Z.
S. a F.. K. I., ktorých navrhovala vypočuť navrhovateľka. Títo svedkovia mali vypovedať o tom ako si
navrhovateľka plnila svoje povinnosti, ako bola u F.. P., pričom však títo svedkovia neboli prítomní pri
tom ako navrhovateľka žiadala o čerpanie dovolenky F.. O. ani F.. P.. Tieto skutočnosti však vzhľadom
na dôvody, pre ktoré súd návrh zamietol, nemali význam pre rozhodnutie súdu a neboli spôsobilé
privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie, pričom z vykonaných dôkazov mal súd k dispozícii

dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie.

Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 38 ods. X Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich

sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť

sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak

zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak

je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.Podľa § 111, ods. 1 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca

kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na
oprávnené záujmy zamestnanca.

Podľa § 112, ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré
mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal
z dovolenky.

Keďže na pojednávaní konanom dňa 19.05.2010 zobrala navrhovateľka svoj návrh v časti o uloženie

povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške jej priemerného mesačného
zárobku v sume 619,40 eur mesačne od XX.XX.XXXX do dňa vynesenia rozsudku späť a odporca so
späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil, súd postupujúc v súlade s § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie v
tejto časti zastavil.

V prvom rade sa súd musel zaoberať tvrdením navrhovateľky, že okamžité skončenie pracovného

pomeru je neplatné z toho dôvodu, že zamestnávateľ neprerokoval vopred toto okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľky so zástupcami zamestnancov. Súd po

vykonanom dokazovaní sa s týmto tvrdením navrhovateľky nestotožnil. V konaní bolo preukázané, že
došlo k riadnemu prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami odborov a títo
k nemu zaujali aj stanovisko vo svojom liste zo dňa XX.XX.XXXX, kde súhlasili s okamžitým skončením

pracovného pomeru, a teda odporca si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 74 ZP.

Následne sa súd musel zaoberať tvrdením navrhovateľky, že zo strany odporcu ako zamestnávateľa
jej nebolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa riadne doručené, cit.:
"Poukazujem na to, že do súčasnej doby mi nebolo predpísaným spôsobom doručené rozhodnutie o
okamžitom skončení pracovného pomeru tak, že ho nemôžem predložiť a žiadam, aby ho predložil

odporca."

Rovnako ani s týmto tvrdením navrhovateľky sa súd nestotožnil a považuje ho za účelové. V konaní
bolo tak svedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi preukázané, že odporca riadne doručoval
navrhovateľke okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak navrhovateľka ho odmietla prevziať.
Odporca ako zamestnávateľ má právo doručovať listiny aj priamo na pracovisku zamestnanca v súlade

s § 38, ods. 1 ZP, čo v tomto prípade aj urobil a na pracovisku dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti troch
svedkov sa pokúsil doručiť uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľke, ktorá ho
však odmietla prevziať. V danom prípade, tak okamihom odmietnutia prevzatia listiny nastali účinky
doručenia v súlade § 38 ods. 4 ZP a týmto momentom navrhovateľke okamžite skončil pracovný pomer.

Ďalej sa súd zaoberal aj otázkou, či okamžité končenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX má

všetky náležitosti ako vyžaduje § 68 a § 70 Zákonníka práce. Zákonník práce viaže možnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru na splnenie v zákone uvedených predpokladov. Okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť v súlade s § 70 Zákonníka práce urobené písomne a dôvody, pre ktoré
došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru musia byť skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo
možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné dodatočne ich meniť. Okamžité skončenie pracovného

pomeru, ktoré neobsahuje uvedené náležitosti je neplatné. Zákonník práce výslovne nevymedzuje, čo
je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť hrubým spôsobom, a preto je naplnenie
tejto skutkovej podstaty potrebné posudzovať vždy individuálne. Súd pri skúmaní miery závažnosti
porušenia pracovnej disciplíny musí prihliadať aj na samotnú osobu zamestnanca, pričom skúma aj
doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, za ktorej došlo k porušeniu

pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, ako aj k
tomu, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu.V prejednávanej právnej veci, pokiaľ ide o samotné okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa XX.XX.XXXX, súd po starostlivom zvážení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru je platné. Dôvod, pre

ktorýdošlokokamžitémuskončeniupracovnéhopomeruje vymedzenýdostatočneaurčiteanepripúšťa
žiadne pochybnosti.

Pokiaľ ide o samotný dôvod, na základe ktorého došlo zo strany odporcu k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru - závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa navrhovateľka mala
dopustiť tým, že v dňoch XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX sa bez uvedenia dôvodu nedostavila

na pracovisko a svoju neprítomnosť ani dodatočne neospravedlnila, naplnenie tohto sa v konaní
preukázalo. Odporca ako zamestnávateľ výslovne odmietol udeliť navrhovateľke súhlas s čerpaním
dovolenky a navrhovateľka sa nemala na základe akých iných skutočností domnievať, že jej takýto
súhlas udelený bol. Jej bezprostredne nadriadený jej jednoznačne odmietol udeliť súhlas, čo potvrdili
svedeckými výpoveďami dvaja svedkovia a tento súhlas jej nebol udelený ani následne riaditeľom
divízie F.. P., ktorého žiadala o udelenie súhlasu po tom, čo jej bezprostredne nadriadený pracovník

odmietol udeliť súhlas s čerpaním dovolenky.. Takéto konanie navrhovateľky je vzhľadom na všetky
okolnosti nevyhnutné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď navrhovateľka napriek
výslovnému nesúhlasu svojho nadriadeného s čerpaním dovolenky nenastúpila do práce a dovolenku si
čerpala. Neobstojí ani jej tvrdenie, že mala dovolenku - zahraničný zájazd - zaplatenú a zamestnávateľ
o tom vedel. Zákonník práce aj v takýchto prípadoch poskytuje zamestnancovi ochranu pred prípadným

vznikom nákladov, nakoľko v zmysle ustanovenia § 112 ods. 1 ZP, v prípade, ak zamestnávateľ zmenil
zamestnancovi čerpanie dovolenky alebo ho z dovolenky odvolal, je povinný nahradiť zamestnancovi
náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.

Dobu čerpania dovolenky upravuje ustanovenie § 111 Zákonníka práce, podľa ktorého čerpanie
dovolenky určuje zamestnávateľ. Nástup na dovolenku určuje výhradne zamestnávateľ. Zamestnancovi

teda nevzniká právny nárok ani na čerpanie dovolenky v ním plánovanom termíne. Pokiaľ zamestnanec
oznámi, že chce čerpať dovolenku a jeho nadriadený mu nedá k tomu potrebný súhlas alebo udelenie
súhlasu výslovne odmietne, je jeho neprítomnosť na pracovisku považovaná za absenciu, a to aj s
následkom v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z dikcie samotného ust. § 111 ods. 1
až 3 ZP práce možno vyvodiť ten záver, že dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ, pričom

ide o jeho oprávnenie, pri uskutočnení ktorého má prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca.
K udeleniu predmetného súhlasu sa vyžaduje aktívne konanie (úkon) zamestnávateľa a nie udelenie
súhlasu v konkludentnej forme. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah ust. § 44 ods. 1 veta
druhá OZ, v zmysle ktorého ustanovenia platí, že mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu. Za použitia analógie je možné potom vyvodiť ten záver, že mlčanie alebo nečinnosť

neznamenajú v konkludentnej forme súhlas s určitým konaním (v danom prípade s nástupom
navrhovateľkynadovolenku).Akzamestnanecibaoznámi,žeidenadovolenkubeztoho,abymalspätnú
väzbu od svojho nadriadeného v tom smere, že tento súhlasí s čerpania dovolenky resp. má vedomosť
o tom, že mu zamestnávateľ tento súhlas odmietol udeliť, potom neprítomnosť zamestnanca v práci
nie je možné považovať za čerpanie riadnej dovolenky s príslušným nárokom na náhradu mzdy. Takúto

neprítomnosť v práci je možné považovať za neospravedlnenú absenciu a a takéto správanie
zamestnancajepovažovanézazvlášťzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,následkomktoréhomôže
byť aj okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68, ods. 1, písm. b) ZP.

Záverom súd uvádza, že vo vzťahu k prejednávanej veci je irelevantné, akým spôsobom a kedy
navrhovateľke odporca vyplatil mzdu za toto obdobie. Situácia, kedy odporca vyplatil navrhovateľke

mzdu za mesiac august XXXX, pričom jej vyplatil mzdu aj za dni, počas ktorých nebola prítomná v práci
(z dôvodu jej pobytu na neodsúhlasenej dovolenke) a až následne jej o takto neoprávnene vyplatenú
mzduvnasledujúcommesiaciupravilvýškuvyplatenejmzdy,nemôžemaťvplyvnaposudzovanieotázky
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporcu s navrhovateľkou, navyše takýto postup
odporcu je aj v súlade s ustanovením § 131, ods. 2 ZP.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa XX.XX.XXXX je platné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže však odporcovi, ktorý bol v konaní
úspešný, žiadne trovy nevznikli, preto ich priznať ani nežiadal, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave dňa 19.05.2010