Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2010

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/79/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305204780
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľov: 1. rade / Mgr. K. G., nar. XX.X.XXXX,. bytom Š., časť

T. XXX,. t.č. M. č. XX,. B. , 2 rade ./ P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L., H. č. X proti odporcovi: Z. H., nar.
XX.X.XXXX,. bytom Š., D. rad XXX/XX,. zast. Mgr. L. Z., nar. XX.X.XXXX,. bytom D. S., N.. S. XXX/X,.
o určenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho
súdu trovy štátu vo výške 125.84 EUR a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov
konania vo výške 36.22 EUR a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia písomne podaným návrhom zo dňa 10.4.2005, súdu doručený 15.4.2005, ktorý bol

podaný proti odporcovi A. M. žiadali, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým
určí, že vlastníci nehnuteľností nachádzajúcej sa na parc. č. 464,465, 466,467,468,469, 470/1 a 470/2
katastrálne územie T., obec Š. evidovanej v katastri nehnuteľností Správy katastra L. na liste vlastníctva
č. 306, majú právo prechodu a prejazdu cez pozemok nachádzajúci sa na parcele číslo 462, toto právo
nadobudli výkonom práva a vlastník tejto nehnuteľnosti je povinný toto právo strpieť. Návrh odôvodnili
tým,že súvlastníkminehnuteľnostínachádzajúcejsanaparcelečíslo464,465,466,467,468,469,470/1,
470/2 v katastrálnom území T., obec Š., evidované na Správe Katastra L. na liste vlastníctva číslo 306,

ktoré nehnuteľnosti zdedili po otcovi a jeho rodičoch. Nehnuteľnosť tvorí v prednej časti dom ( parc. č.
464) vedľa dvor s hospodárskymi budovami ( parcela č. 465,466, 467) za nimi v celej šírke

12C 79/2005

záhrady a parcely č. 468,469) a za ňou stodola ( parc. č. 470/1, 470/2). Na nehnuteľnosť 1 bola
doteraz prístupová cesta cez nehnuteľnosť na parcele č. 461,462,463 v katastrálnom území T., obec Š.,
evidovanej na Správe katastra L.. Prístupová cesta bola cez dvor nachádzajúci sa na parcele č. 462.
Ako užívatelia nehnuteľností 2 sú uvedení zomrelí A. M. a H. M., pretože ich vlastníctvo nebolo doteraz
vysporiadané. Užívateľom nehnuteľností je odporca s rodinou, ktorý je synom a jediným dedičom a

tedapovysporiadanívlastníckychvzťahovknehnuteľnosti domnelýmbudúcimvlastníkompozomrelých
užívateľoch A. M. a H. M.. Obe nehnuteľnosti sú spojené tak, že na zastavanú plochu nehnuteľnosti
2 priamo nadväzuje zastavaná plocha nehnuteľnosti 1 . Za zastavanou plochou nehnuteľnosti 1 je v
celej šírke záhrada, ktorá je oplotená z oboch bočných strán a zo zadnej strany je ukončená stodolou.Obe uvedené nehnuteľnosti sú od seba oddelené spoločnou stenou rodinného domu a vybudovanou
širokou kovovou vstupnou bránou na nehnuteľnosť 1. Prístupová cesta na nehnuteľnosť 1 viedla
vždy cez vstupnú bránu na nehnuteľnosť 2 a cez dvor nachádzajúci sa na parcele č. 462. Právo

prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť 2 strpeli právny predchodcovia odporcu nielen počas vlastníctva
nehnuteľnosti 1 navrhovateľmi, ale aj počas vlastníctva nehnuteľnosti 1 právnymi predchodcami
súčasných navrhovateľov. Právo prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť 2 na nehnuteľnosť 1 strpeli
rodičia odporcu a po ich smrti aj sám odporca a to až do marca 2005, kedy vymenil zámok na vstupnej
bráne a kľúč odmietol od brány navrhovateľom odovzdať. Vstupnú bránu na nehnuteľnosť 1 zo strany

nehnuteľnosti 2 zatarasil ťažkými a objemnými predmetmi, čím znemožnil navrhovateľovi predmet ich
vlastníckeho práva užívať. Ďalej navrhovatelia v návrhu uviedli, že prístupová cesta na nehnuteľnosť l
cez nehnuteľnosť 2 bola navrhovateľkou v 1. rade nepretržite používaná od jej narodenia teda od roku
1968 a navrhovateľovi v 2 rade od roku 1977. Túto prístupovú cestu nepretržite používali aj starí rodičia
navrhovateľov, dokonca aj predchádzajúci majitelia časti nehnuteľnosti 1 od ktorých starí rodičia
navrhovateľov v roku 1965 časť nehnuteľnosti l odkúpili a to v roku 1913. Navrhovatelia uviedli, že

z uvedených skutočností vyvodzovali záver a boli v dobrej viere, že im právo prechodu a prejazdu cez
nehnuteľnosť 2 patrí a sú dobromyseľní v tom, že sú oprávnení toto právo vykonávať a súčasní užívatelia
nehnuteľnosti 2 sú povinní toto právo strpieť. Právo bolo nimi a ich právnymi predchodcami vykonávané
nepretržite 10 rokov so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im toto právo patrí. Vzhľadom
na to, že im právo prechodu a prejazdu cez pozemok je svojou povahou obmedzením vecnoprávnej

povahy , právom k cudzej veci, ktorej zodpovedá vecnému bremenu v zmysle § 151 n O.Z. možno ho
podľa § 151 o ods. 1 O.Z. nadobudnúť výkonom práva vydžaním. Uvedené právo bolo minimálne od
roku 1913 nepretržite vykonávané až do roku 2005.

Navrhovateľka v 1. rade ako splnomocnená zástupkyňa aj navrhovateľa v 2. rade na prvom meritórnom
pojednávaní v čase, keď na strane odporcu vystupoval A. M. uviedla, že trvá na predmetnom návrhu

v zmysle písomného podania. Uviedla však na tomto pojednávaní, že v priebehu konania, teda po
podaní návrhu bolo vlastníctvo odporcu označeného v návrhu vysporiadané a následne bolo prevedené
na ďalšie osoby a to na L. D. a jeho manželku J., ktoré vlastníctvo je zapísané na liste vlastníctva č.
1834 a ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy č. V 3135/2005 zo dňa 14.10.2005.

Vypočutý bol A. M., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadal, aby súd tento návrh

zamietol, s tým, že v čase jeho výpovedi už nebol vlastníkom uvedených nehnuteľností, nakoľko tieto
previedol na manželov D. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2005. Vo svojej výpovedi uviedol, že
on sa stal vlastníkom nehnuteľností a teda aj parcely č. 462 po jeho zomrelých rodičoch na základe

12C 79/2005

dedičského konania v roku 1995. V čase života jeho rodičov nehnuteľnosti ktoré sú v súčasnosti vo

vlastníctve navrhovateľov užívali ich starí rodičia, pričom v tomto čase bola medzi nimi uzatvorená
ústna dohoda, ohľadne prechodu na ich nehnuteľnosť cez parcelu č. 462. Na nehnuteľnosti vo
vlastníctve t.č. navrhovateľov, predtým ich právnych predchodcov bol možný prechod aj cez iné
nehnuteľnosti, ktorých prechod starí rodičia navrhovateľov aj užívali. Poznamenal, že so svojimi rodičmi
žil v nehnuteľnosti, ktorá sa stala jeho vlastníctvom v roku 1958, kedy sa odsťahoval, pričom až

do roku 1995 tieto nehnuteľnosti neužíval. Ďalej uviedol, že čo sa týka nehnuteľnosti vo vlastníctve
navrhovateľov, navrhovatelia od kedy vstúpili do výkonu vlastníckeho práva nehnuteľnosti vôbec
neužívajú, neobhospodarujú, tieto sú veľmi zanedbané, nakoľko ani on svoje nehnuteľnosti neužíval,
nerobil žiadne problémy ohľadne prechodu cez pozemok č. 462 , avšak aj v prípade, že by tieto
nehnuteľnosti užíval, nerobil by navrhovateľom problémy. V čase, keď odpredával nehnuteľnosť

manželom D. týchto upovedomil o tom, že v minulosti bola uzatváraná ústna dohoda medzi právnymi
predchodcami oboch susedov ohľadne prechodu cez parcelu č. 462, pričom k tomuto sa následne
kupujúci nevyjadrili, ďalej sa týmto už nezoberal. Uviedol, že v súčasnosti považuje návrh za nedôvodný
z dôvodu, že je zrejmé, že k parcele vo vlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade viedla vyasfaltovaná
cesta cez parcelu č. 528 katastrálne územie T., o čom predložil aj fotodokumentáciu. Rovnako priložil

aj vyjadrenie Mestského úradu Š. na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia. Poznamenal, že nakoľko
je vybudovaná cesta, nevidí dôvod prístupu vo vlastníctve navrhovateľov cez parcelu č. 462, s tým, že
navrhovatelia zasahujú neoprávnene do jeho súkromného života a porušujú ustanovenie Ústavy.Uznesením č.k.12C79/2005-57 zodňa 2.2..2006, súdpripustil,abyodporcaA.M.vystúpilzkonania
na strane odporcu a na jeho miesto vstúpili odporcovia v 1. rade L. D. a odporkyňa v 2. rade J. D.. Na
pojednávaní odporcoviaL.D.aJ.D.uviedli,žesastalivlastníkmi nehnuteľnostíparceleč.461ovýmere

90 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 462 o výmere 159 m2 zastavané plochy a nádvoria,
parcely č. 463 o výmere 45 m5 zastavané plochy a nádvoria, hospodárskej budovy, rod. domu s.č.
118 na základe kúpnej zmluvy č. V 3153/2005 zo dňa 14.10.2005, ktoré nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 1834. Poznamenali, že v čase,
keď sa stali vlastníkmi uvedených nehnuteľností nebolo nič uvádzané o žiadnom prechodu alebo

prejazde cez pozemok cez parcelu č. 462 pričom sa vyjadrili, že nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve
navrhovateľov, títo tieto neužívajú, neobhospodarujú, pričom poznamenala, že nevedia z akého dôvodu
trvajú na tom, aby im bolo umožnené prechádzať cez parcelu č. 462 pretože majú inú možnosť prístupu
na svoje nehnuteľnosti a to zo strany ulice, ktorý prechod je omnoho výhodnejší. Poznamenali, že keď
nehnuteľnosti odkupovali od A. M. nebolo im oznámené, že by v im bolo zriadené vecné bremeno,
prípadne že by bola medzi susediacimi vlastníkmi nejaká dohoda ohľadne vecného bremena, avšak

odporkyňa v 1. rade uviedla, že možno pred 100 rokmi sa cez pozemok parc. č. 462 ako sa pamätá
prechádzalo.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že cez parcelu č. 462 sa vôbec nedá prechádzať osobným motorovým
vozidlom, nakoľko ani oni nemajú možnosť cez tento pozemok prechádzať osobným motorovým
vozidlom a keď chceli previesť napr. drevo museli ho zložiť pred bránou . Poznamenala, že od keď sa

stali vlastníkmi nehnuteľnosti, nikto sa nedomáhal prechodu cez parcelu 462, s tým, že odporkyňa v
1. rade sa vyjadrila, že navrhovateľku v 1. rade nikdy nevidela, asi l krát išla cez parcelu 462 matka
navrhovateľov

12C 79/2005

v 1 a 2 rade. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhovatelia prechádzajú na svoje nehnuteľnosti cez

inú prístupovú cestu z druhej strany.

V priebehu konania odporcovia v 1 a 2 rade manželia D. odpredali nehnuteľnosť Z. H. na základe
kúpnej zmluvy č. V 3389/2006 zo dňa 7.9. 2006 , o čom bola predložená kúpna zmluva, ktorej vklad
bol povolený 7.9.2006.

Na základe návrhu navrhovateľov súd uznesením č.k. 12C 79/2005 - 88 zo dňa 5.10.2006 pripustil, aby

odporcovia v 1 a 2 rade L. D. a J. D. z konania vystúpili a aby na ich miesto na strane odporcu vstúpil
odporca Z. H..

Splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že žiada, aby súd návrh zamietol. Mal za to, že
navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem, s tým, že navrhovatelia ani nemohli vydžať
právo k vecnému bremenu, nakoľko vecné bremeno vôbec neexistuje, takže sa nemôžu navrhovatelia

domáhať, ako uvádzali v návrhu, aby súd určil, že vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa na parc.
č. 464,465,466,467,468,469, 470/1, 472/2 katastrálne územie T., Obec Š. majú právo prechodu a
prejazdu cez pozemok vo vlastníctve odporcu s tým, že toto právo nadobudli výkonom práva a vlastník
nehnuteľností teda odporca je povinný toto právo strpieť. Poukázal ďalej na to, že ako vyplýva z
listinných dôkazov na pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľov existuje príjazdová

cesta, takže nie je ani v súlade s dobrými mravmi, aby bolo návrhu vyhovené, keďže v inom prípade, t.j.
keby súd návrhu vyhovel, bolo by jednoznačne obmedzené vlastnícke Právo odporcu.

Odporca uviedol vo svojej výpovedi, že žiada návrh zamietnuť. Uviedol, že návrh podľa jeho názoru
nie je podaný dôvodne. Uviedol, že sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. V
3389/2006 zo dňa 3. júla 2007 , ktorá bola uzatvorená s predchádzajúcimi odporcami manželmi D.

ako kupujúcimi. V čase, keď uzatváral kúpnu zmluvu, nebol uzrozumený zo strany predávajúcich
o prebiehajúcom spore, nemal ani vedomosť o tom, že navrhovatelia sa domáhajú práva prechodu
a prejazdu cez pozemok, ktorého sa stal vlastníkom na základe uvedenej kúpnej zmluvy. Má za to,že keďže násl. zistil, že je možné zo strany navrhovateľov prechádzať na ich nehnuteľnosti aj z inej
prístupovej cesty, nie je teda potrebný prechod a prejazd navrhovateľov cez jeho pozemok, nakoľko
ako vlastník nehnuteľností, ktoré odkúpil, nechce byť vo vlastníctve svojho práva nijakým spôsobom

obmedzovaný.

Vypočutá bola svedkyňa A. G., ktorá uviedla, že v obci T. býva od roku 1944, pričom v obci sa
nachádza veľká časť nehnuteľností ktoré majú spoločný dvor a vlastníci týchto nehnuteľností rešpektujú
právo prechodu cez svoje pozemky. Uviedla, že navrhovatelia ešte pred tým, ako sa stali vlastníkmi
nehnuteľností asi 100 rokov dozadu sa rešpektovalo právo prechodu cez pozemok odporcu, pričom toto

právo bolo rešpektované aj v čase, keď vlastníkom nehnuteľností bol A. M. a ani právny predchodcovia
navrhovateľov neboli nijakým spôsobom rušení a obmedzovaní v prechode cez pozemok vo vlastníctve
A. M. a jeho právnych predchodcov.

Vypočutá bola svedkyňa A. M., ktorá uviedla, že bola susedov právnych predchodcov navrhovateľov
od roku 1946 do roku 1961 s tým, že má vedomosť o tom, že cez celý čas sa prechádzalo na
pozemok právnych predchodcov navrhovateľov cez spoločný dvor. Cez predný dvor chodili nepretržite

navrhovatelia a právny predchodcovia

12C 79/2005

navrhovateľov neobmedzene, až dokedy im toto bolo znemožnené zo strany A. M..

Vypočutá bola svedkyňa I. Š., ktorá uviedla, že bývala v dome , ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve
navrhovateľov od roku 1948 a pamätá si, že vždy sa prechádzalo cez spoločný dvor, teda pozemky

ktoré boli vo vlastníctve A. M. a jeho právnych predchodcov. Z domu sa odsťahovala v roku 1961. Z
rozprávania jej matky vie o tom, že sa vykonával prechod cez spoločný dvor, pričom nebola spisovaná
žiadna dohoda ani zmluva medzi susediacimi vlastníkmi, jednalo sa čisto o rešpektovanie prechodu cez
susediace pozemky z dôvodu dobrých susedských vzťahov.

Vpriebehukonanianavrhovateľkapožiadala,abysúdpripustilzmenupetituspoukazomnavypracovaný

geometrický plán, v zmysle ktorého žiadala, aby súd určil, že vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa
na parc. č. 464,465,466,467,468,469,470/1 a 472 katastrálne územie T., obec Š., majú právo prechodu a
prejazdu cez pozemok nachádzajúci sa na parcele č. 462 katastrálne územie T., obec Š., na pozemok
nachádzajúci sa na parcelách 464,465,466,467,468,469,470/1 , 472, list vlastníctva č. 306 v rozsahu
určenom geometrickým plánom č. 12/2008 vyhotoveným dňa 30.6.2008 Ing. M. M. toto právo nadobudli

výkonom práva a vlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa na parc. č. 462 je povinný toto právo strpieť.

Súd uznesením 12C 79/2005 - 164 zo dňa 27.2.2009, právoplatné 10.3.2009 pripustil zmenu petitu
návrhu .

Súd vykonal dokazovanie listom vlastníctva č. 306, kópiou katastrálnej mapy, potvrdením Mestského
úradu Š. zo dňa 6.4.2005, výpisom katastra nehnuteľností výpis evidenčného listu č 148 , uznesením

12C 79/2005 - 17 zo dňa 24.6.2005, uznesením 12C 79/2005 - 22 zo dňa 24.8.2005, čestným
prehlásením I. Š. zo dňa 13.9.2005, vyjadrením odporcu A. M. zo dňa 22.9.2005, potvrdením Mestského
úradu Š. zo dňa 20.9.2005, výpisom listu vlastníctva č. 306, fotodokumentáciou výpisom listu
vlastníctva č. 1834, uznesením 12C 79/2005 - 53 , uznesením 12C 79/05-57 zo dňa 2.2.2006,
písomnou výzvou navrhovateľky v 1. rade zo dňa 20.1.2006, výpisom listu vlastníctva č. 1834,

kúpnou zmluvou V 3389/2006 zo dňa 3.7.2006, uznesením 12C 79/2005-88 zo dňa 5.10.2006,
fotodokumentáciou , zápisnicou zo dňa 3.10.2007, znaleckým posudkom 12/08, geometrickým plánom
12/2008 vypracovaným Ing. M. M., vyjadrením navrhovateľky zo dňa 25.8.2008, uznesením 12C
79/2005 - 158 zo dňa 5.11.2008 , uznesením 12C 79/2005 - 164 zo dňa 27.2.2009, oznámením o
úmrtí A. M. a zistil nasledovný skutkový a právny stav :Navrhovatelia v 1 a 2 rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 306 a to parcely
č. 464 o výmere 224 m2, zastavané plochy a nádvoria , parcely č. 465 o výmere 495 m2 zastavané
plochy a nádvoria, parcely č. 466 o výmere 59 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 467 o

výmere 25 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 468 o výmere 604 m2 záhrady, parcely č. 469
o výmere 210 m2 záhrady, parcely č. 470/1 o výmere 67 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č.
470/2 o výmere 24 m2 zastavané plochy a nádvoria, ako aj rodinného domu s.č. 119 ktorý sa nachádza
na parcele č. 464 . Navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností každý v
podiele 1

12C 79/2005

k celku, pričom uvedené nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe notárskej
zápisnice , osvedčenia N 25/2000, NZ 25/2000 zo dňa 24.2.2000.

Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to parcely č. 461 o výmere 90 m2 zastavané plochy a
nádvoria, parcely č. 462 o výmere 159 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 463 o výmere 45 m2
zastavané plochy a nádvoria , aj hospodárskej budovy a rodinného domu s.č. 118 na parcele č. 463 a

461, ktoré nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy č. V 3389/2006 zo dňa 7.9.2006.

Navrhovatelia sa predmetným návrhom podľa pripustenej zmeny petitu návrhu domáhali, aby súd
určil, že navrhovatelia v 1 a 2 rade ako vlastníci nehnuteľností nachádzajúcej sa na parcelách č.
464,465,466,467,468,469, 470/1 a 472 katastrálne územie T., obec Š., na LV č. 306 majú právo
prechodu a prejazdu cez pozemok nachádzajúci sa na parcele č. 462 obec Š. LV č. 1834 na pozemok

nachádzajú sa na parcele č. 464,465,466,467,468,469,470/1, 470/1 katastrálne územie T., obec Š.,
LV č. 306 v rozsahu určenom geometrickým plánom č. 12/2008, vyhotoveným dňa 13.6.2008, toto
právo nadobudli výkonom práva a vlastník nehnuteľností nachádzajúcej sa na parcele č. 462 katastrálne
územie T. obec Š. list vlastníctva č. 1834 je povinný toto právo strpieť.

Navrhovatelia udávali v priebehu konania, že v minulosti ešte ich právny predchodcovia, starí rodičia,

ktorí boli pôvodnými vlastníkmi uvedených nehnuteľností prechádzali cez pozemok č. 462 ktorý bol vo
vlastníctve právnych predchodcov A. M., pričom toto právo vykonávali aj počas života A. M. a to ešte
v čase, keď nebolo vysporiadané vlastníctvo po jeho rodičoch a to až dovtedy, kým im A. M. znemožnil
prechádzať cez pozemok parcelu č. 462 , a to až do marca 2005 kedy A. M. vymenil zámok na vstupnej
bráne. V priebehu konania došlo k zmene vlastníka nehnuteľností parcely č. 462 a to z A. M. na

manželov D., neskôr na Z. H.- odporcu.

Predchádzajúci vlastníci parcely č. 462 manželia D. uviedli, že navrhovatelia sa nikdy nedomáhali
prechodu cez pozemok parcely č. 462, v čase keď oni boli vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, odporca
s prechodom cez pozemok - parcelu č. 462 nesúhlasil s odôvodnením, že takto je obmedzené jeho
právo ako právo vlastníka.

Podľa § 151 o/ ods. 1 O.Z. Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
( vydržaním )., ustanovenia § 134 tu platia obdobie. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 O.Z. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

12C 79/2005Podľa § 134 ods. 2 O.Z. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených práv. osôb
( § 125)

Podľa § 134 ods. 3 O.Z. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.
K zákonným predpokladom vydržania patria a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú

vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach 3 roky, pri nehnuteľnostiach 10
rokov.Prekážkounepretržitostiniejeprávnenástupníctvo,pretožeprávnynástupcasidovydržacejdoby
môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby
je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou, ako svojou.

Účinky vydržania podľa ustanovenia § 135 OZ. ( v znení do 1. januára 1992) môžu nastať vzhľadom
na ustanovenie § 507 a/ ods. 3 O.Z. / zákon č. 131/1982 Zb.( najskôr od 1.4.1984. Toto ustanovenie
umožňuje, aby do vydržacej doby uvedenej v § 135 ods. 1 O.Z. bolo možné započítať aj dobu po ktorú
občan alebo jeho právny predchodca za podmienok ustanovených v § 135 a ods. 1 a 2 O.Z. mal vec
v nepretržitej oprávnenej držbe, alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu

pred účinnosťou novely občianskeho zákonníka ( zákon č. 131/1982 Zb.) týmto ustanovením sa tiež
sledovalo poskytnutie ochrany tomu, kto popiera vydržanie a je v právnom vzťahu k oprávnenému
držiteľovi, aby od 1. apríla 1983 do 1. apríla 1984 mohol urobiť právne opatrenie na prerušenie plynutia
vydržacej doby.

Podľa práva platného do 31.12.1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch

30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb. ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1951 ustanovil na vydržanie
vlastníctva nehnuteľností dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie ktorého doba začala plynúť pred týmto
dátumom, platilo, že sa skončilo uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960 ( § 566 Zák.
č. 141/1950 Zb.) Vydržanie bolo do 31.12.1950 s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára
1951 do 31.3.1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné

voči každému. Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá doba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ
považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí.
Právo platné na území Slovenska do 31.12.1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby,
kým podľa zákona č. 141 /1950 Zb. bola potrebná časť celého obdobia vydržacej lehoty.

V predmetnom konaní nebolo preukázané, že by došlo k zriadeniu vecného bremena, v prospech

právnych predchodcov navrhovateľov s tým, že od 1.4.1964 do 1.4.1983 mohli vecné bremená vznikať
len zo zákona a ich zmluvné zriadenie bolo vylúčené. Nebolo však vylúčené , že by navrhovatelia
resp. ich právny predchodcovia mohli nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu na základe
vydržania podľa novely Obč. zákonníka realizovanej zákonom č. 131 /1982 Zb. za predpokladu , že boli
splnené všetky zákonné podmienky vydržania. Práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú upravené

v Občianskom

12C 79/2005

zákonníku a možno ich okrem iných spôsobov nadobudnúť tiež výkonom práva teda vydržaním.
Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám,
zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, je možné vo všeobecnosti ustáliť, že základnými

podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutia zákonom určenej lehoty vydržacej doby a
spôsobili predmet vydržania. Z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede A. M. pôvodne označeného
v tomto konaní ako odporcu, ktorý bol vlastníkom nehnuteľností parcely č. 462 nie je vôbec zrejmé, či
v minulosti bolo umožňované právnym predchodcom navrhovateľom prechádzať cez parcelu č. 462 ateda nebola preukázaná ani ich dobromyseľnosť , ktorá skutočnosť nebola náležite preukázaná ani z
výpovede predvolaných svedkov. Z tohto dôvodu, keďže neboli splnené zákonné podmienky vydržania
súd mal za to, že predmetný návrh nie je podaný dôvodne, i po pripustenej zmene petitu návrhu.

Súd však chce poukázať na to, že od 1.1.2008 teda v priebehu predmetného konania došlo k novelizácii
§ 151 o/ ods. 3 Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 Z.z. v tom, že súd môže úradným
rozhodnutím zriadiť na návrh vlastníka stavby vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce
v práve cesty cez priľahlý pozemok ( v tomto prípade parcely č. 462 vo vlastníctve odporcu) nakoľko
z vykonaného dokazovania je nepochybné, že navrhovatelia sú vlastníkmi stavby postavenej na parc.

č. 464. Navrhovatelia však takýto návrh v priebehu konania nepodali.

Súd však poukazuje ďalej aj na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania a listinných dôkazom bolo
preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov sú prístupné aj z miestnej komunikácie
evidovanej pod p.č. 528 v kat. území T. ako dokladoval Mestský úrad Š. takže by bolo v rozpore s
§ 3 O.Z. aj takémuto návrhu vyhovieť, keďže v opačnom prípade, by jednoznačne bolo obmedzené
vlastnícke právo odporcu .

S poukazom k uvedenému súd návrh zamietol

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu a súd mu priznal náhradu trov konania vo
výške 36.22 EUR ktoré predstavujú náklady spojených s cestovným za účasť na pojednávaní odporcu

dňa 12.1.2007, 4.12.2008, 12.5.2009, 12.1.2010, ktorú náhradu trov konania sú povinní navrhovatelia
zaplatiť odporcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľov zaplatiť aj trovy štátu vo výške 125.84
EUR , ktorá pozostáva z úhrady znalečného vo výške 118.80 EUR (3.579,- Sk) ktoré bolo priznané
znalcovi vo výške 8.579,- Sk ( 284.77 EUR) s tým, že navrhovateľka v 1. rade zložila preddavok

vo výške 5.000,- Sk zaregistrované pod položkou č. 141208 a z rozpočtových prostriedkov súdu bolo
vyplatených 3.579,-Sk a zo svedočného 212 ,- Sk ( 7.04 EUR), ktoré sú povinní navrhovatelia
zaplatiť na účet tunajšieho súdu zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

Ak povinný dobrovolne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.