Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 1, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 25C/152/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107224267
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľky P. S. rodenej

K., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom R. R., V. B.. XX/XX/XX,. zastúpenej v konaní JUDr.
A. Ž., advokátkou so sídlom v T., P. XX/X. proti odporcovi JUDr. J. U., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, bytom T., Z. XX/X. o zaplatenie 26.223,20 Eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej 790.000,-
Sk po prepočítaní v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike
26.223,20 Eura s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 12.04.2007 do zaplatenia.

Uviedla, že s odporcom uzavreli dňa X.X.XXXX. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie
250.000,- Sk s úrokom 1,333% mesačne t.j. 3.333,- Sk mesačne na obdobie troch mesiacov t.j. do
4.9.1999. V ten istý deň uzavrela s odporcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť
byt č.XX na druhom poschodí bytového domu súp. č. 1718, orient. č. XX. ul. O., T., spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu v rozsahu 61/6056, spoluvlastnícky
podiel na pozemku v rozsahu 61/6056 parc č. 1531/10 k.ú. T. zapísané na LV č. 5847 vedenom S.
K. T. s rozväzovacou podmienkou, že účinnosť kúpnej zmluvy je viazaná na vrátenie peňažnej sumy
250.000,- Sk a dohodnutého úroku do 4.6.1999, ktorú sumu navrhovateľka dlhuje odporcovi z titulu

zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.1999. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
uvedenej kúpnej zmluvy v prospech odporcu bol správou katastra povolený dňa 27.08.1999 pod sp.zn.
V 2276/999. V kúpnej zmluve sa dohodli, že ak navrhovateľka v lehote do 4.9.1999 nesplní

svoj dlh spočívajúci vo vrátení 250.000,- Sk a v zaplatení úrokov za tri mesiace spolu výške 9.999,-
Sk odporcovi, ktorý má voči nemu z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.1999, dňom 5.9.1999 sa stáva
splatnou kúpna cena vo výške 259.999,- Sk. S tým, že kúpna cena nebude navrhovateľovi zaplatená,
ale dňom 5.9.19999 bude započítaná so splatnou peňažnou pohľadávkou odporcu voči navrhovateľovi

z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.1999. Vzájomné pohľadávky budú dňom 5.9.1999 započítané vo
výške, v ktorej sa vzájomne kryjú teda do výšky 259.999,- Sk Uviedla, že navrhovateľka a odporca
uzavretím kúpnej zmluvy nemali v úmysle prevod vlastníckeho práva z navrhovateľa na odporcu, ale
len zabezpečenie vrátenia požičanej sumy 250.000,- Sk s príslušenstvom a preto ju kúpna zmluva zo
dňa 4.6.1999 podľa obsahu zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva vychádzajúc
z §41a ods. Občianskeho zákonníka. Zastretý právny úkon má podľa jej názoru všetky náležitosti
stanovené v § 553 zákona. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.20007 odporca previedol vlastnícke

právo k uvedeným nehnuteľnostiam na I..S.S., spol. s r.o. ako kupujúceho. Kúpna cena predstavovalasumu 1.050.000,- Sk.. Navrhovateľka dôvodila, že pokiaľ sa nedohodli na postupe v prípade nesplnenia
dlhu, je nutné vec posúdiť podľa §853 Občianskeho zákonníka a na tento prípad aplikovať ustanovenie
o záložnom práve ( §151 a nasl. Občianskeho zákonníka). Preto odporca mohol predať predmet

zabezpečenia na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. alebo domáhať sa uspokojenia predajom
predmetu zabezpečenia podľa Exekučného poriadku. V danom prípade realizáciou zabezpečovacieho
prevodu vlastníckeho práva nezákonným spôsobom zo stany odporcu jej vznikla škoda v podobe
rozdielu medzi sumou 1.050.000,- Sk , ktorú odporca získal prevodom vlastnícke práva na obchodnú
spoločnosť I.S.S. spol. s r.o. a výškou pôžičky s príslušenstvom teda škoda vo výške 790.000,- Sk.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, pričom poukazoval na nedostatky návrhu, v ktorom ide len o
pospájanie rôznych právnych konštrukcií bez právnej logiky a bez opory v skutkovom stave. Tvrdil, že
uzavretá bola kúpna zmluva, nakoľko vôľou navrhovateľky i jeho bolo previesť na trvalo vlastnícke právo
spornej nehnuteľnosti a zo žiadneho ustanovenia tejto zmluvy nevyplýva, že by sa malo jednať len o
akscesorický vzťah, teda o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ako tvrdí navrhovateľka. Ďalej
poukazoval na to, že prejavy vôle sú v kúpnej zmluve určité a zrozumiteľné. Zmluva nie je v rozpore

so zákonom. Sú dodržané ustanovenia § 36, § 610 a § 580 Obč. zákonníka, rovnako aj ustanovenia
týkajúce sa započítania vzájomných pohľadávok. Zmluva o pôžičke i zmluva kúpna vyjadrovala vôľu
účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výpisom z listu vlastníctva č. 5847- čiastočný ku dňu 30.4.2007, ku dňu
26.10.2006, ku dňu 30.04.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 4.6.1999, zmluvou o pôžičke peňazí zo

dňa 4.6.1999, kúpnou zmluvy zo dňa 12.4.2007, predpismi mesačnej zálohovej úhrady za užívanie
bytu, platné od 1..2.2002, 1.5.2002, 1.7.2004,1.1.2005,1.7.2005,1.1.2006 vyúčtovaniami nákladov za
užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľkaaodporcauzavrelidňa4.6.1999zmluvuo pôžičke, na základe ktorejodporca prenechal
navrhovateľke peniaze vo výške 250.000,- Sk a navrhovateľka sa zaviazala vrátiť peniaze do

4.9.1999, zároveň si dohodli úrok vo výške 1,333% mesačne zo sumy 250.000,- Sk t. j. 3.333,- Sk
mesačne s tým, že pre prípad, že navrhovateľka si

nesplní svoje povinnosti riadne a včas, dohodnutý úrok prestáva plynúť dňom 5.9.1999. V ten istý
deň (4.6.1999) uzavrela navrhovateľka s odporcom kúpnu zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka
previedla na odporcu nehnuteľnosti- byt č.XX na druhom poschodí bytového domu súp. č. 1718, orient.

č. XX. ul. O., T., spoluvlastnícky podiel 61/6056 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu,
spoluvlastnícky podiel 61/6056 na pozemku parc č. 1531/10 k.ú. T., zapísané na LV č. 5847 vedenom
S. K. T. s vecným bremenom spočívajúcom v práve doživotného užívania bytu v prospech V. K. za
kúpnu cenu 259.999,- Sk. Zároveň dojednali, že účinnosť tejto zmluvy je viazaná na rozväzovaciu
podmienku a tou je vrátenie peňažnej sumy 250.000,- Sk a dohodnutého úroku do 4.6.1999, ktorú

sumu navrhovateľka dlhuje odporcovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.1999. V kúpnej zmluve sa
dohodli, že, ak navrhovateľka v lehote do 4.9.1999 nesplní svoj dlh spočívajúci vo vrátení 250.000,-
Sk a v zaplatení úrokov za tri mesiace spolu výške 9.999,- Sk odporcovi, ktorý má voči nemu z titulu
zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.1999, dňom 5.9.1999 sa stáva splatnou kúpna cena vo výške 259.999,-
Sk, s tým, že kúpna cena nebude navrhovateľke zaplatená, ale dňom 5.9.19999 bude započítaná

so splatnou peňažnou pohľadávkou odporcu voči navrhovateľke z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa
4.6.1999. Vzájomné pohľadávky budú dňom 5.9.1999 započítané vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú
teda do výšky 259.999,- Sk. V bode § 9 sa výslovne uvádza, že navrhovateľka berie na vedomie,
že v prípade, ak nevráti dlh odporcovi najneskôr dňa 4.9.1999, zostane táto kúpna zmluva navždy
platná a účinná a kupujúci sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy v prospech odporcu bol S. K. povolený
dňa 27.08.1999 pod sp.zn. V 2276/999. K vráteniu požičaných peňazí nedošlo. Navrhovateľka naďalej
uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu podľa predložených predpisov mesačných zálohových
úhrad. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.04.2007 previedol odporca nehnuteľnosti na I.S.S.:, spol. s .r.o., ktorej
bol v tom čase konateľom za kúpnu cenu 1.050.000,- Sk.Podľa §37ods.1Občianskehozákonníkazákonč.40/1964Zb.(ďalejlen"Občianskyzákonník")právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 splnenie záväzku možno
zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len

"zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza
vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§
133).

Občianske právo neuznáva každý prejav vôle za platný právny úkon . Na to, aby sa právny úkon
považoval za platný, musí spĺňať kritéria, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky platnosti,

obvykle označované ako náležitosti právnych úkonov. Právom požadované náležitosti právnych úkonov
sa týkajú hlavných prvkov právnych úkonov a to subjektu, vôle, prejavu a predmetu. Vzhľadom na
to rozoznávame náležitosti subjektu, vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosti predmetu.
Náležitosťou vôle je, že vôľa je skutočne Náležitosťami predmetu právneho úkonu sú jeho možnosť a
jeho dovolenosť. O nedovolenosť právneho úkonu ide vtedy, keď právny úkon svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vykonaného dokazovania, najmä a predovšetkým z listinných dôkazov dospel súd k záveru, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 4.6.1999 mala slúžiť ako záruka, zabezpečovací inštitút t.j. na zabezpečenie
záväzku navrhovateľky zo zmluvy o pôžičky, pre prípad, že navrhovateľka nebude riadne a včas
svoj dlh z pôžičky splácať. Na túto skutočnosť súd usudzuje jednak zo skutočnosti, že zmluva o

pôžičke bola účastníkmi uzatvorená v ten istý deň (súčasne), ako aj zo samotného obsahu kúpnej
zmluvy, z ktorej nevplýva vôľa odporcu ako kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
trvalo a nepodmienene, (ako je účelom a pojmovým znakom kúpnej zmluvy) ale je zrejmá jeho vôľa
nadobudnúť vlastnícke právo podmienene a len dočasne pre prípad, ak navrhovateľka splní dlh zo
zmluvy o pôžičke, čo je pojmovým znakom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§553). Súd vo

veci vzhľadom na zistené skutočnosti z listinných dôkazov nepovažoval za potrebné vykonať dôkazy
navrhované odporcom a to výsluchom svedkov, ktorí mali podporiť jeho tvrdenia, z t ako aj pripojením
spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12C/45/2007, kde konanie bolo zastavené pred začatím pojednávanie
pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou. Preto mal súd za preukázané, že účelom zmluvy uzatváranej
účastníkmi bolo dosiahnuť zabezpečenie pohľadávky odporcu prevodom vlastníckeho práva, čo sa

v praxi dosahuje zmluvou o zabezpečovacom prevode práva. Je teda zrejmé, že vôľa účastníkov
smerovala k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva avšak predstierali uzavretie kúpnej
zmluvy.

V takom prípade je potrebné rozlíšiť medzi úkonom zastierajúcim (simulovaným), totiž zmluvou kúpnou,
a medzi úkonom zastretým, naozaj zamýšľaným, totiž zmluvou o zabezpečovacom prevode práva.

Zastierajúci (simulovaný) úkon nemôže byť platný, pretože nezodpovedá vôli účastníkov, chýba tuskutočná vážna vôľa. Nedostatok vážnosti vôle je vadou, ktorej následkom je ničotný právny úkon (non
negotium).V zmysle § 37 Občianskeho zákonníka však ide o úkon absolútne neplatný.

Disimulácia sama o sebe neodporuje zákonu. Zastretý (disimulovaný úkon) treba považovať za platný,

ak má všetky potrebné náležitosti. Ako už bolo vyššie uvedené právom požadované náležitosti právnych
úkonov sa týkajú hlavných prvkov právnych úkonov a to subjektu, vôle, prejavu a predmetu.

Súd sa nestotožnil s právnym posúdením navrhovateľky, že by neplatnú kúpnu zmluvu z dôvodu jej
simulácie bolo možné posúdiť ako platnú disimulovanú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a teda
vyvodzovať právne následky, ktoré spája Občiansky zákonníka so zmluvou o zabezpečovacom prevode
práva. Zákonné ustanovenie § 41a Občianskeho zákonníka totiž na takýto postup vyžaduje , aby zatretý

právny úkon zodpovedal vôli účastníkov a aby boli splnené všetky jeho náležitosti. Účelom zmluvy
označenej ako kúpna zmluva, ako už bolo vyššie uvedené nebola kúpa predmetných nehnuteľností
odporcom, skutočným účelom tejto zmluvy bolo, aby predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva
odporcu na úhradu jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, ak táto pohľadávka nebude včas a riadne
uspokojená, inak povedané skutočným zmyslom kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.1999 bolo dojedanie tzv.

prepadnej klauzuly a to výslovne v § 9 kúpnej zmluvy, kde sa píše ..." že v prípade ak navrhovateľka
nevráti svoj dlh zo zmluvy o pôžičke najneskôr dňom 4.9.1999, kupujúci sa stane výlučným vlastníkom
nehnuteľností uvedených v čl. 1.

Zákaz prepadnej klauzuly do nášho Občianskeho zákonníka výslovne zaviedla len nedávno novela
Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 526/2002 Z.z. účinná od 1.1.2003 (§ 151j ods. 3), ktorá

stanovila zákaz prepadnej klauzuly pri záložnom práve; pri zabezpečovacom prevode práva takýto
výslovný zákaz zaviedla novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.568/2007 Z.z. účinná
pod 1.1.2008. Avšak dojednanie uzatvorené pred dňom splatnosti zabezpečovanej pohľadávky o tom,
že veriteľ si môže záloh resp. predmet zabezpečovacieho prevodu ponechať teda tzv. prepadná klauzula
bola a je postihnuteľná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi resp. preto, že sa odporuje účelu záložného

práva resp. zabezpečovacieho prevodu práva tak, ako ho stanovuje zákon a je neplatná. Rozpor
takéhoto dojednania s dobrými mravmi spočíva v tom, že popiera oprávnený záujem dlžníka na čo
najlepšie speňaženie veci a na vyplatenie rozdielu výťažku (premietnutý v zákonnej úprave záložného
práva a od 1.1.2008 aj v zákonnej úprave zabezpečovacieho prevodu práva).

Kúpna zmluva zo dňa 4.9.1996 nespĺňa preto podľa názoru súdu všetky náležitosti zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva, nespĺňa vyššie spomenutú náležitosť predmetu právneho úkonu a
to jeho dovolenosť. V zmluve obsiahnutá (už spomenutá) prepadná klauzula je totiž nedovolená, je
v rozpore s účelom zákona resp. s dobrými mravmi. Vzhľadom na to dojedaná zmluva nemôže
spôsobovať následky, ktorá Občiansky zákonník spája so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva,
teda nemôže zakladať právo na hyperorchu teda na vyplatenie rozdielu medzi pohľadávkou a sumou

vo výťažku získanou predajom veci.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či uplatený nárok na zaplatenie peňažnej sumy nevyplýva z iného titulu
ako z titulu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, na ktorý poukazovala navrhovateľka.

Možno konštatovať, že kúpna zmluva uzavretá dňa 4.6.1999 je absolútne neplatná. Na absolútnu
neplatnosť prihladia súd z úradnej povinnosti aj bez návrhu ( ex offo) a táto sa nemôže napraviť

dodatočným schválením (ratihibíciou) a nemôže ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti.

Plnenie, ku ktorému z absolútne neplatného úkonu došlo, zakladá v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka bezdôvodnéobohatenie,avzmysle§457Obč.zákonníka,vprípadeakabsolútneneplatným
právnym úkonom je zmluva, povinnosť účastníkov zmluvy vydať si navzájom všetko, čo podľa nej

dostali. Pokiaľ ide o predmet a rozsah tohto plnenia rozhodujúci je § 458 ods. 1 Obč. zákonníka. Vo
vzťahu k otázke, čo má byť pri vydaní bezdôvodného obohatenia plnené, stojí Obč. zákonník na tejzásade, že vydané má byť plnenie, ktoré bolo bezdôvodne prijaté. Prednostne sa vyžaduje naturálna
reštitúcia ( na rozdiel od reštitúcie z dôvodu zodpovednosti za škodu podľa § 442 Občianskeho
zákonníka). Zákon neponecháva na vôli oprávneného, či sa bude domáhať naturálnej reštitúcie alebo

relutárnej náhrady. Relutárnu náhradu zákon povoľuje iba výnimočne a to len pod podmienkou, že
naturálnareštitúcianiejedobremožná.Podpojmomneboladobremožnátrebarozumieť taknemožnosť
technickú ako aj právnu.

V danej veci vzniklo navrhovateľke z titulu bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho
úkonu, právo domáhať sa vrátenia nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť doposiaľ existuje, ako má súd za

preukázané z výpisu z listu vlastníctva, keďže ide o individuálne určenú vec je jej vrátenie technicky
možné. Otázna je právna možnosť domáhať sa vrátenia nehnuteľnosti vzhľadom na skutočnosť, že
odporca už nie je vlastníkom tejto veci. Súd pri hľadaní odpovede na túto otázku vychádzal z platnej
judikatúry súdov. Podľa správy NS SSR uverejnenej pod č. 1/1979 Sb. rozh. sú v prípade kúpy
rodinného domčeka vzájomnými a vzájomne podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod
vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. Prevod vlastníctva zahrňuje v sebe vždy

aj odovzdanie nehnuteľnosti do užívania a pri prevode vlastníctva rodinného domčeka sú prevod
vlastníctva a uvoľnenie bytu dve rozdielne a vzájomne nezávislé plnenia. Zaplatenie kúpnej ceny je
protiváhou vlastníctva k predávanému predmetu. Ak je teda zmluva neplatná, takže k predaju vlastníctva
na kupujúceho nedošlo, kupujúci však zaplatil kúpnu cenu, treba kúpnu cenu vrátiť, pričom táto reštitúcia
je z druhej strany vyvážaná tým, že vlastníctvo k predávanému predmetu neprešlo na kupujúceho, ale

zostalo predávateľovi.

Podľa rozsudku NS ČSR zo dňa 21.3.1975, sp. zn. 2 Cz 3/75; Sborník Nejvyššího soudu ČSSR, SEVT,
Praha 1986, str. 705 - 707, pokiaľ by v prípade vrátenia plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy,
ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, neprichádzal do úvahy výrok o vyprataní, nebolo by ju možné
nahradiťvýrokomovydanínehnuteľnosti,pretožebyšloovýrokneurčitýapodľa Obč.súdnehoporiadku

nevykonateľný. V takom prípade by nebol na mieste ani výrok ukladajúci žalovaným dať súhlas, aby v
evidencii nehnuteľnosti bol vyznačený spätný prechod vlastníckych práv, pretože vyznačenie v evidencii
nehnuteľnostíniejerozhodujúceprevznik,zánik,prípadneprechodvlastníckychprávknehnuteľnostiam
a nebol by teda takým výrokom záväzne určený vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti. Cestou je v tomto
prípade určovacia žaloba vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Vychádzajúc z citovaných judikátov je súd je toho názoru, že procesnoprávnym prostriedkom ochrany
vlastníckeho práva je nielen žaloba podľa § 80 písm. b / O.s.p.. o splnenie povinnosti ( vychádzajúca
z §126 Obč. zákonníka) ale aj žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p. o určenie, že tu vlastnícke právo je.
Súd toho názoru, že hoci odporca už nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, je právne možné
dosiahnuť jej vrátenie navrhovateľke

na základe určovacej žaloby smerujúcej proti poslednému vlastníkovi ktorému svedčí zápis v katastri
nehnuteľností, hoci nie je účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.1999 ateda naturálna reštitúcia je dobre
možná.

Takýto výklad sa opiera analogicky i o argumentáciu obsiahnutú v stanovisku Nejvyššího soudu ČSR
zo dne 29. 9. 1987 č. j. Cpj 41/87, publikovaného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník

1988, str. 21; podľa tohto stanoviska platí, že "účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec,
splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa ustanovení § 457 ods. 1 Obč. zák. tiež
vtedy, keď vydá vec poškodenému. Činí tak totiž za toho, kto vec poškodenému odcudzil a predal; plní
preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, i keď tento
subjekt mu nie je známy. Ten, kto vec odcudzil, by už nemohol úspešne požadovať vrátenie plnenia z

neplatnej zmluvy." Ak je teda možné, aby sa v prípade odcudzenia takáto vec dostala späť do vlastníckej
dispozície skutočného vlastníka priamo od posledného držiteľa ( domnelého vlastníka), ktorý nie je v
žiadnomvzťahusoskutočným vlastníkom,takje možné,aby ajvprípadevecinadobudnutejnazáklade
neplatnej zmluvy, bola táto vrátená skutočnému vlastníkovi posledným domnelým vlastníkom, ktorý s
ním nie v žiadnom zmluvnom vzťahu.Vzhľadom na zistené skutočnosti je súd toho názoru, že navrhovateľka nemá na základe zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia nárok na zaplatenie peňažnej sumy (či už z titulu vydania
hyperorchy rozdielu vo výťažku ako kvalifikuje ona svoj nárok v žalobnej žiadosti alebo z titulu peňažnej

náhrady z bezdôvodného obohatenia), ale nárok na vrátenie nehnuteľnosti - naturálnu reštitúciu. Preto
súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že odporca mal vo veci plný úspech, mal by zásadne nárok na náhradu trov konania.

Odporcovi však zo spisu nevyplynuli žiadne preukázateľné trovy, ktoré by vynaložil na bránenie svojho
práva, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, .