Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2009

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/1134/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7198898244
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI:

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu H.. E. S., narodeného XX. augusta XXXX, bývajúceho
v S. O. XXX, zastúpeného X.. Q. O., advokátom so sídlom v S., B. XX, proti žalovaným : 1. W. správe
ciest, Q. XX, O., investorský útvar S., S. námestie 4, 2. S. samosprávny kraj, K. Q. mieru č. 1, S., H.:
XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 21. februára 2008, č.k. 20C 1134/1998-295 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (právneho predchodcu) žalobcu, ktorou sa
domáhal náhrady za dočasné užívanie časti nehnuteľnosti - pozemkov, zapísaných na LV č. 794 parc.
č. 1821, LV č. 853 parc. č. 1754 a parc. č. 1755 kat. úz. Košická Belá, ktorých je vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom - ktoré sú zastavané cestou druhej triedy č. II/547. Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal

náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú pasívne legitimovaní v danom spore.
Cesta druhej triedy č. II/547 od 1. januára 2004 prestala byť majetkom štátu a žalovaný v 1. rade
prestal byť „majetkovým“ správcom. Vlastníkom tohto majetku je Košický samosprávny kraj, ale ten na
zabezpečenie správy pozemných komunikácií zriadil rozpočtovú organizáciu Správu ciest Košického
samosprávneho kraja, ako právnickú osobu, a na túto podľa čl. III bodu 3 zriaďovacej listiny (Správy ciest
Košického samosprávneho kraja) zo 4. novembra 2003 prešli v plnom rozsahu všetky práva, povinnosti,

pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest, ktoré sú uvedené v „Dohode o prechode majetku a s
ním súvisiacich práv a povinností zo Slovenskej správy ciest na Košický samosprávny kraj“ uzavretej
s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal (právny predchodca) žalobcu v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok a zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného

obohatenia za dočasné užívanie nehnuteľností sumu, ako bola špecifikovaná v podaní zo dňa 10.
decembra 2007 a vyčíslené trovy konania. Vyčítal súdu, že neúplne zistil skutkový stav, lebo nevykonal
dokazovanie geometrickým plánom z 29. novembra 1971 č. 76/1407-71, ktorý sa mal týkať rozšíreného
návrhu zabratia časti parcely č. 1754 pre rekonštrukciu cesty č. II/547 v obci Košická Belá. Záber z tejto
parcely sa robil v dvoch obdobiach, a to pri výstavbe obchvatu Košická Belá a pri rekonštrukcii cesty
cez obec Košická Belá. Poukázal aj na odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., lebo žalobu

podal v roku 1998 a táto do 1. januára 2004 bola dôvodná voči žalovanej v 1. rade. Uvedená žalovaná
v 1. rade sa bránila tým, že nárok nie je po práve, lebo nehnuteľnosti boli právoplatne vyvlastnené.Vlastníctvo predmetných pozemkov je vedené na (právneho predchodcu) žalobcu, (resp. jeho právnych
predchodcov) a toto vyvlastnené nebolo. Právny predchodca žalobcu vyslovil názor, že má nárok na
bezdôvodné obohatenie od žalovanej v 1. rade. Od 1. januára 2004 došlo k zmene vlastníctva cesty

zo štátu na Košický samosprávny kraj, a tak žalovaný v 2. rade je vlastníkom štátnej cesty II. triedy č.
II/547. Majetkový správca nespochybňuje dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. Zriadením Správy
ciest Košického samosprávneho kraja ako právnickej osoby nerobí jeho žalobu bezdôvodnou. Žiadal
priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná v 1. rade navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vzdala sa práva na náhradu
trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 2. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vzdal sa práva na náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajskýsúdakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalodvolaniežalobcunaodvolacompojednávaní
podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolacie dôvody, ktoré (právny predchodca) žalobcu uviedol v písomnom odvolaní, t.j., že súd neúplne
zistil skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) sú opodstatnené. Osobitne bol

naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nesprávne právne posúdenie veci, lebo
týmto je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide
vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo použil síce správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil.

V rámci odvolacieho konania odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca František Koľvek, narodený 4.

februára 1934 , naposledy bytom Košická Belá č. 133 zomrel dňa 2. júna 2008. Dedičské konanie
po poručiteľovi sa viedlo na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 10D 670/2008. Dedičom
nehnuteľností, za ktoré sa žiada vydanie bezdôvodného obohatenia sa stal Ing. František Koľvek,
rodený Koľvek, narodený 15. augusta 1962, rodné číslo 620815/6031, bývajúci v Košickej Belej 299
(syn poručiteľa), o čom svedčí Osvedčenie o dedičstve z 31. marca 2009 sp. zn. 10D 670/2008 (Dnot

9/2009), ktoré nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňa 31. marca 2009.

Odvolací súd pokračoval v konaní s dedičom Ing. Františkom Koľvekom, narodeným 15. augusta 1962,
bývajúcim v Košickej Belej č. 299 podľa § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 107 ods. 1,3 O.s.p..

Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že súd prvého stupňa dôsledne nerešpektoval právny názor
vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 27. mája 2004 č.k. 11 Co 488/2002-169.

Názor súdu prvého stupňa, že v danom prípade nie je daná pasívna legitimácia žalovaných, nie je
správny.V tomto smere je treba dať za pravdu žalobcovi, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom stavby - cesty
II. triedy od 1. januára 2004, a do 31. decembra 2003 bola uvedená stavba vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe žalovanej v 1. rade.

Prechod veci z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva vyšších územných celkov upravuje zák. č.
446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zák. č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa uvedených zákonov
prešiel do vlastníctva vyšších územných celkov majetok Slovenskej republiky, okrem iného aj (stavby)
- cesty II. a III. triedy.

Podľa citovaných zákonov sa obce a vyššie územné celky stali vlastníkmi stavieb. Ak štát nebol

vlastníkom pozemkov pod stavbami, majetkoprávne neusporiadané pozemky pod stavbami do ich
vlastníctva neprešli.

Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že na časti
parciel, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) je situované cestné teleso -
cesta II. triedy č. II/547.

Je pravdou, že zhodné tvrdenia účastníkov o tom, že cesta II. triedy je stavbou, súd prvého stupňa už
nepreveroval, nevyžiadal si stavebné povolenie, nevyžiadal si kolaudačné rozhodnutie, ale vychádzal
len zo zhodného tvrdenia účastníkov.

Nie je sporná medzi účastníkmi ani tá skutočnosť, že uvedená stavba - cesta II. triedy je vlastníctvom
žalovaného v 2. rade (Košického samosprávneho kraja).

Čiastočne spornou okolnosťou medzi účastníkmi konania, lepšie povedané medzi (právnym
predchodcom) žalobcu a žalovanými bola nezrovnalosť o rozsahu zastavanej plochy pozemkov pod
stavbou, t.j. cestným telesom.

V ďalšom konaní žalobca je povinný presne špecifikovať rozsah (výmeru) zastavaných pozemkov
pod stavbou, t.j. cestou II. triedy, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí

neoddeliteľný celok so stavbou.

Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca tieto pozemky vlastní, resp. je ich spoluvlastníkom,
ale nemôže ich užívať. Teda nárok žalobcu, ktorý žiada od žalovaných náhradu „za dočasné užívanie
nehnuteľností“ je po práve.

Pokiaľ ide o právne posúdenie nároku žalobcu, odvolací súd zastáva názor, že jeho nárok je v súlade s

ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods.
2 § 451 OZ dôvodným obohatením je majetkový prospech získaný (mimo iného) plnením bez právneho
dôvodu.O obohatenie sa spravidla jedná vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty tomu, komu bolo
plnené, taktiež v jeho majetku sa to prejavilo buď zvýšením jeho aktív alebo znížením jeho pasív.

Obohatenie však môže spočívať aj v tom, že sa doterajší majetok obohateného nezmenšil, hoci by k

tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti.

V danej veci ako už bolo vyššie uvedené, nie je spor o tom, že žalovaní za žalované obdobie boli
vlastníkmi cesty II. triedy postavenej na časti pozemkov žalobcu, (resp. jeho právneho predchodcu).

Rovnako nesporná je skutočnosť, že k užívaniu pozemkov žalobcu, na ktorých stavba (cesta II. triedy)
stojí, nesvedčila žalovaným nájomná zmluva, ani žiaden iný konkrétny právny dôvod do 30. júna 2009.

Situácia, kedy vlastníckemu právu k pozemku konkuruje vlastnícke právo iného subjektu k stavbe na

tomto pozemku postavenej, nie je nijako nezvyčajná.

Oprávnenie vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 OZ, sú v takomto prípade obmedzené rovnakými
právami vlastníka stavby (porovnaj § 3 ods. 1 OZ a § 124 OZ) a v dôsledku toho je vlastník pozemku
povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, prípadne pre jeho
potreby.

Odvolací súd ale zdôrazňuje, že zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva jeho povinnosť
strpieť užívanie pozemku bezplatne, a preto ak nie je pre bezplatné užívanie pozemku iný právny
dôvod (napr. zmluva) platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie, zodpovedá povinnosť
vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu.

Ak v danom prípade nemali žalovaní iný právny dôvod k užívaniu pozemkov žalobcu (resp. jeho

právneho predchodcu) než zákonom danú všeobecnú povinnosť strpieť toto užívanie pre potreby iného
vlastníka, sú povinní žalobcovi poskytnúť náhradu.

Ak nesplnili túto svoju povinnosť, obohacujú sa tým na úkor žalobcu, pretože sa nezmenšuje ich majetok,
hoci by sa tak v prípade plnenia uvedenej povinnosti nepochybne stalo.

Odvolaciemu súdu sa žiada ešte poznamenať, že podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd nenašiel dôvody
k tomu, aby za použitia citovaného ustanovenia bolo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia odopreté.

Odvolací súd už na odvolacom pojednávaní do pozornosti účastníkov konania dal zákon č. 66/2009

Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„citovaný zákon“).

Citovaný zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku

podľa osobitných predpisov [(zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, (cestný zákon)v znení neskorších predpisov], vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou (§ 1 ods. 1 citovaného zákona).

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k

pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok (§ 4 ods. 1 veta prvá

citovaného zákona).

Uvedený zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2009, okrem článkov I, II a III, ktoré nadobudli účinnosť
dňom 1. júla 2009 (viď čl. V citovaného zákona).

V ďalšom konaní povinnosťou súdu bude vyzvať žalobcu na presnú špecifikáciu žaloby, zadovážiť nové
listy vlastníctva o vlastníctve nehnuteľností žalobcu, ktoré boli zastavané stavbou, (t.j. cestou II. triedy),
ktorá je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a po vyčíslení náhrady za užívanie nehnuteľností za obdobie,

ktoré presne špecifikuje žalobca, (aj za prípadnej pomoci znalca z príslušného odboru), rozhodnúť o
žalobe žalobcu.

Zaiste povinnosťou súdu prvého stupne bude vyporiadať sa aj s námietkami žalovanej v 1. rade, že nie
je v danom prípade pasívne legitimovaná, lebo všetky práva a záväzky prešli zo žalovanej v 1. rade na
žalovaného v 2. rade.

Taktiež povinnosťou súdu prvého stupňa bude vyporiadať sa aj so vznesenou námietkou premlčania
práva, ktorú počas konania vzniesla žalovaná v 1. rade.

Len po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť súd prvého stupňa zákonne a
spravodlivo vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov celého konania, teda aj o náhrade

trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.