Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 18, 2009

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/108/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405207391

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľov: I.)
A. J., bytom N. Z., J. M. XX. a II.) Ing. L. J., bytom N. Z., J. M. XX, obaja zast. JUDr. V. L. ml., advokát,
N. Z., H. N. X,. proti odporcovi: S. R. - M. V. a R. R. SR, P. B., o zaplatenie 15.899,88 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom voči odporcovi domáhali náhrady škody vo vyššie uvedenej výške,

ktorá im mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom ako stavebného úradu, ktorý svojím
konanímmalpodľanichzapríčiniť,žestavebnékonanietýkajúcesarekonštrukcie,nadstavbyaprístavby
ich rodinného domu sa neúmerne predlžovalo a v jeho priebehu preto neúmerne vzrástli ich náklady na
stavbu a domáhali sa tiež ďalších nižšie uvedených dielčích nárokov.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 13C/108/2005-130 zo dňa6.2.2006 bol návrh navrhovateľov
zamietnutý.

Krajský súd v Nitre svojím uznesením 9Co/82/2006-187 zo dňa 15.2.2007 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a uviedol, že zamietnutie návrhu bolo nesprávne vzhľadom na to, že nebola vyriešená otázka, kto
je účastníkom konania na strane odporcu, čím bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože je podľa Krajského súdu nepochybné, že účastníkom konania je Slovenská republika, nie je

však jasné, ktorý orgán má v tomto konaní štát zastupovať.

Označenie odporcov navrhovatelia upravili podaním zo dňa 25.7.2007 tak, že uviedli, že štát má v tomto
konaní vystupovať Krajský úrad N..

Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom 13C/108/2005-206 zo dňa 3.10.2007 návrh navrhovateľov
zamietol ako nedôvodný a tiež ako smerujúci voči subjektu, ktorý nebol pasívne legitimovaný.

Krajský súd v Nitre uznesením 9Co/241/2007-225 zo dňa 3.4.2008 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a uviedol, že nebolo vyriešené, kto je účastníkom na strane odporcu, pretože správne bola akoodporca označená Slovenská republika, avšak zástupca tohto účastníka nebol označený správne a
preto zamietnutím návrhu bola navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom.

Podaním z navrhovatelia ako odporcu označili SR- M. V. a R. R. SR, P. B.. Podaním z 5.12.2008

navrhovatelia svoj návrh upresnili v tom smere, že nie je možné z časového hľadiska určiť, do ktorého
obdobia spadá ich nárok na náhradu škody, ide o obdobie rokov 2000-2004.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že Okresný úrad N. Z. i Mesto N. Z. a následne i Krajský
úrad postupovali v súlade so zákonom, nedošlo k jeho porušeniu a tým ani k protiprávnemu konaniu,
vyčíslenie škody považoval za zmätočné a nedôvodné, podľa neho navrhovateľom žiadna škoda
nevznikla. Na pojednávanie sa odporca nedostavil, hoci doručenie predvolania mal riadne a včas

vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil a uviedol, že návrh žiada zamietnuť a súhlasil s pojednávaním v
jeho neprítomnosti a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a zistil tento skutkový a právny
stav:

Navrhovateľka v I. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ona sa v týchto veciach veľmi nevyzná, zato

manžel áno a ona ho iba podporovala a preto jeho vyjadrenie možno považovať i za jej vyjadrenie.

Navrhovateľ v II. rade vo svojej výpovedi uviedol, že o stavebné povolenie požiadali ešte v roku 1996,
stavať mali v susedstve detskej ambulancie, avšak v priebehu stavebného konania sa vlastníčka tejto
ambulancie MUDr. G. neustále odvolávala a chcela zabrániť vydaniu stavebného povolenia a nakoniec
vec riešilo až ministerstvo, ktoré rozhodlo, že stavba môže byť realizovaná podľa pôvodnej projektovej

dokumentácie a tiež bolo konštatované, že od stavebníka nie je potrebné požadovať ďalšie dôkazy.
Uviedol, že stavať začali v roku 1998 stavbou oplotenia a prístavbu začali realizovať až v roku 2000,
kedy aj zistili chybu projektovej dokumentácie, ktorú predkladali oni, na čo upozornili aj orgány, ktoré
to ale nebrali do úvahy, nakoniec požiadali o zmenu projektovej dokumentácie a napriek tomu, že o
to žiadali, výkresy neboli vymenené. Uviedol, že on murivo postavil v o 30 cm väčšej vzdialenosti než

tvrdia odporcovia a ďalej, že orgány dvakrát zrušili rozhodnutie kvôli otázke, ktorá už bola vyriešená, čím
porušili stavebný poriadok. Ďalej uviedol, že neboli dodržané podklady a dokazovanie nebolo vedené
správne a neboli brané do úvahy jeho pripomienky. Opísal spôsob výpočtu spôsobenej škody a uviedol,
že po dobu 4 a pol roka v dome nemohli bývať a tak suma vyčíslená ako výpadok v nájme je sumou
akú by musel niekto zaplatiť, keby nehnuteľnosť užíval a že rozdelenie pomeru zodpovednosti odporcov

vo výške 70% a MUDr. G. vo výške 30% ako i výška škody morálnej i inej je jeho úvahou. Dodal, že
rozhodnutia stavebných orgánov v zmysle O.s.p. preskúmať nedali, pretože stavebné povolenie ešte
nebolo dokončené. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ v II. rade poukázal na svoje
doterajšie vyjadrenia a prednesy.

Z vyčíslenia navrhovateľov o výške spôsobenej škody súd zistil, že navrhovatelia si svojím návrhom

( v prílohe č. 13 návrhu ) uplatnili náhradu škody, ktorá pozostávala zo škody spôsobenej výpadkom v
užívaní nehnuteľnosti za jej prenájom vo výške 204 840.-Sk, zo zmluvnej pokuty od dodávateľa prác vo
výške 10 920.-Sk, morálnej škody ( pod ktorú zahrnuli zhoršenie zdravotného stavu - paušálne 10 000.-
Sk, z toho 70% predstavuje zodpovednosť odporcov a 30% zodpovednosť MUDr. G. ) vo výške 7000.-
Sk a inej škody vo výške 14 000.-Sk ( mala vzniknúť ako trovy v konaniach, strata času, právny pomoc,

neoprávnené požadovanie znaleckých posudkov, korešpondencia a používanie vlastného motorového
vozidla - paušálne 20 000.-Sk pri rovnakom pomere zodpovednosti odporcov ako je uvedené vyššie)
a zo zvýšenia dodávok stavebných prác a materiálov vo výške 345 952.-Sk ( z nich 242 166.-Sk pri
rovnakom pomere zodpovednosti odporcov ako škody nimi spôsobená).

Podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych

orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom
tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré
v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní
pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo

treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá
taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri
plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 3 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nie je dôvodný. Nevyhnutným predpokladom pre
úspešnosť žaloby o náhradu škody je preukázanie všetkých zákonných náležitostí pre jej priznanie
a to protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na

tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Navrhovatelia podľa názoru súdu nielenže nepreukázali žiaden nesprávny úradný postup orgánov,

ktorých rozhodnutia napádali a ani nezákonnosť ich rozhodnutí, pretože bolo zistené, že všetky tieto
orgány konali a rozhodovali v rámci svojich kompetencií, konali v primeraných lehotách a bol dodržaný
zákonný postup určený stavebným zákonom. Orgány príslušné v stavebnom konaní konať tak činili,
ich postup bol zákonný a podľa názoru súdu nedošlo k žiadnemu nesprávnemu a ani nezákonnému
rozhodnutiu, či postupu. Naopak, boli to práve navrhovatelia samotní, ktorí stavbu nezahájili v súlade

s pôvodným stavebným povolením, ale odchýlili sa od neho a z veľkej časti práve toto spôsobilo dĺžku
stavebného konania. Preto tieto skutočnosti v tejto časti ( rovnako aj v ďalších ) navrhovatelia neuniesli
svoje dôkazné bremeno.

Okrem toho navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť svojho návrhu ani pokiaľ ide o vznik škody samotnej
z týchto dôvodov - pokiaľ ide o škodu spôsobenú výpadom v užívaní nehnuteľnosti, je tento nárokabsolútneirelevantný,pretoženavrhovatelia,akotosámnavrhovateľvII.radeuviedol,tútonehnuteľnosť
nielen neprenajímali, ale ani to nemali v úmysle a preto im škoda takéhoto charakteru vzniknúť nemohla,
pretože žiadnym spôsobom nedošlo k zmenšeniu ich majetku, ktorú skutočnosť ako jedinú zákon ako

škodu definuje.

Pokiaľideoškoduspôsobenúuplatnenímzmluvnejpokutyoddodávateľastavebnýchprácnavrhovatelia
svoje dôkazné bremeno neuniesli ani pokiaľ ide o základ tohto nároku, pretože nepreukázali, že vôbec
nejakú pokutu platili a v tomto smere ani žiadne dôkazy neprodukovali a tiež nepreukázali ( ako je
uvedenévyššie),žebyzaporušeniepodmienokzmluvy,podľaktorejzmluvnúpokutuplatili,zodpovedali

odporcovia.

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú morálnou ujmou, pod čím navrhovatelia rozumejú zhoršenie ich
zdravotného stavu, je potrebné konštatovať, že pokiaľ by aj k zhoršeniu ich zdravotného stavu došlo, o
čom opäť nielenže nepredložili žiadne doklady, ale to ani len nenavrhovali, navyše žiadnym spôsobom
nepreukázali čím ich prípadné zdravotné problémy boli spôsobené. Takúto škodu navyše je možné si
uplatniť iba podľa § 449 a nasledujúce OZ.

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú inak, pod čím navrhovatelia rozumejú vzniknuté trovy konania, stratu
času, právnu pomoc a iné, tieto tak ako ostatné ich nároky opäť nijako nepreukázali, iba ich tvrdili,
opätovne neuniesli dôkazné bremeno v tejto časti, navyše pokiaľ ide o trovy správneho konania, tieto je
nutné si s poukazom na § 31 ods. 1, veta druhá) Správneho poriadku znáša účastník sám a preto ich
vznik nie je možné považovať za škodu.

A nakoniec pokiaľ ide o škodu spôsobenú zvýšením cien dodávok stavebných prác a materiálov taktiež
navrhovatelia ako je to už uvedené v iných častiach tohto rozsudku dôkazné bremeno svojich tvrdení
neuniesli, keď nepreukázali, že ku skutočnostiam, ktoré tvrdili, vôbec došlo, nieto ešte že by preukázali
výšku škody i zodpovednosť odporcov za jej vznik.

Navyše je nutné uviesť, že navrhovatelia nesplnili ani svoju povinnosť vyplývajúcu z §15 ods. 1 zákona

č. 514/03 Zb. a nepožiadali o prerokovanie svojho nároku orgán príslušný podľa § 4 a § 11 uvedeného
zákona.

Nakoniec je nutné uviesť, že výpočet výšky nároku akýmkoľvek paušálnym spôsobom ako ho urobili
navrhovatelia je neprípustné, pretože pre priznanie náhrady škody je práve naopak potrebné vyčísliť
a najmä preukázať konkrétnu výšku spôsobenej škody ( okrem iných obligatórnych náležitostí takejto

zodpovednosti, ktorými sú protiprávne konanie a vôbec spôsobenie škody - ktoré nijako navrhovatelia
nepreukázali)avtomtosmerenavrhovateliamajúnielenbremenotvrdenia,alenajmädôkaznébremeno
svojich tvrdení, ktoré však neuniesli a nielenže svoje tvrdenia o spôsobenej škode nepreukázali, ale
dokonca v tomto smere ani len neprodukovali žiadne dôkazy, nijako nedokladovali pri jednotlivých
čiastkových základoch svojho nároku vznik škody vo výške, v akej ju vyčíslili a preto súd ich návrh

zamietol. Taktiež navrhovatelia nevyužili možnosť uplatniť si svoje práva, resp. brániť sa, pokiaľ zastávali
názor, že rozhodnutia stavebných orgánov sú nezákonné, v súlade s ustanoveniami o správnom
súdnictve Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi v konaní plne úspešnému právo na
náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania voči navrhovateľom neuplatnil a súd

ani nezistil, že by mu v súvislosti s bránením svojho práva v tomto konaní boli vôbec nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.