Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Denis Vékony
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/128/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106224056
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Mgr. J. P.,
štátneho občana S. R., bytom T., XX.. O. XX,. v konaní zastúpeného Mgr. R. P., bytom T. S., R. XXX.
proti odporcom 1) J. Š., štátnemu občanovi S. R., bytom T. S. XXX,. 2) M. K., štátnemu občanovi S.
R., bytom T. S. XXX,. v konaní zastúpenému L. K., bytom T. S. XXX,. 3) J. I., štátnemu občanovi S. R.,
bytom T. - I., I. XXX/XXX. o odstránenie inžinierskych sietí - elektrických prípojok takto
r o z h o d o l :
Návrh navrhovateľa proti odporcovi 3) s a z a m i e t a .
Konanie v časti o návrhu navrhovateľa proti odporcom 1) a 2) s a z a s t a v u j e .
Odporcovia 1) a 2) s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania každý v sume
2.667,-Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi 3) s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Odporcovia 1) a 2) a navrhovateľ s ú p o v i n n í zaplatiť náhradu trov konania štátu každý v sume
1.245,-Sk na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcom 1) až 3) odstrániť z jeho
pozemku parc.č. 123/3 v k.ú. M. S. inžinierske siete - elektrické prípojky, ktoré sú vedené k pozemkom
odporcov. Uviedol, že tieto elektrické prípojky vedú odporcovia cez jeho pozemok neoprávnene, v
rozpore so stavebným povolením a jeho pozemok nie je zaťažený žiadny vecným bremenom, ktorému
by zodpovedalo právo odporcov viesť cez neho tieto prípojky.
Odporcovia 1) až 3) s návrhom nesúhlasili. Odporca 1) uviedol, že elektrickú prípojku k svojmu
pozemku vedie v súlade s projektovou dokumentáciou a tiež sa domnieva, že až po jeho elektromer je
prípojka vlastníctvom elektrární a nie jeho. Podľa odporcu 2) je jeho prípojka vedená mimo pozemok
navrhovateľa, cez pozemok, ktorý bol vo vlastníctve obce, ktorá na uloženie prípojky dala súhlas.
Odporca 3) poprel, že by bol vlastníkom elektrickej prípojky, ktorá vedie k jeho pozemku, podľa neho je
táto vo vlastníctve Z. E. hoci bola zriadená na jeho náklady. Pred zriadením elektrickej prípojky dostal
na jej uloženie cez príslušné pozemky súhlas obce.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,znalkyňouIng.O.,ktorásúdupodalapísomnýznalecký
posudokč.62/2007,oboznámenímvýpisuzLVč.666,656a231prek.ú.M.S.,kópiezkatastrálnejmapy
príslušného územia k.ú. M. S., geometrického plánu G. B. a.s. na rozdelenie pozemku parc.č. 123 k.ú.
M. S. zo dňa 23.10.2001, geometrického plánu G. B. a.s. na majetkovoprávne usporiadanie pozemku
parc.č.450/2k.ú.M.S.zodňa08.09.2004,záznamuzmiestnejobhliadkyvedeniaelektrickejprípojkypre
rodinný dom odporcu 2) zo dňa 04.03.2004 spolu so situačným nákresom, situačného nákresu vedenia
elektrickej prípojky pre odporcu 2) Z. E. a.s. zo dňa 28.09.2005, zápisnice z miestneho zisťovania zo
dňa 07.09.2004, listu Krajskej prokuratúry Trenčín J. H. zo dňa 21.10.2004, rozhodnutia obce T. S. o
zrušení kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinného domu odporcu 1) zo dňa 29.04.2005, protestu
prokurátora proti kolaudačnému rozhodnutiu na stavbu rodinného domu odporcu 2) zo dňa 19.10.2004,
listu obce T. S. odporcovi 3) zo dňa 09.09.1992, listu Z. E. a.s. J. H. zo dňa 27.09.2004 spolu s grafickým
vyznačením vedenia elektrických prípojok z elektrickej trafostanice, stavebného povolenia vydaného O.
Ú. v T. dňa 10.9.1999 pre odporcu 2) a jeho manželku na stavbu rodinného domu, žiadosti odporcu 2) a
jeho manželky na O. Ú. v T. o zmenu v stavebnom povolení zo dňa 11.10.2000, rozhodnutia O. Ú. v T. o
povolení zmeny stavby rodinného domu odporcu 2) zo dňa 15.11.2000, žiadosti odporcu 2) na O. Ú. T.
S. zo dňa 28.9.1999, stanoviska obce T. S. zo dňa 29.09.1999, žiadosti odporcu 2) a jeho manželky na
Z. E. a.s. o vytýčenie zemných káblových vedení zo dňa 04.11.2003, listu Z. E. a.s. manželke odporcu 2)
zo dňa 10.11.2004, rozhodnutia K. S. Ú. v T. zo dňa 08.07.2005 o nevyhovení protestu prokurátora proti
kolaudačnému rozhodnutiu o povolení užívania stavby rodinného domu odporcu 2) spolu s rozhodnutím
M. V. A. R. R. S. R. zo dňa 24.10.2005, ktorým sa uvedené rozhodnutie K. S. Ú. v T. potvrdzuje a zistil
tento skutkový stav:
Vyššie uvedenými dôkazmi bolo preukázané, že účastníci sú v katastrálnom území M. S. vlastníkmi
pozemkov-navrhovateľpozemkuparc.č.123/3,odporca1)pozemkuparc.č.162/3,odporca2)pozemku
parc.č. 128/1 a odporca 3) pozemku parc.č. 146. Odporcovia 1) a 2) zriadili elektrické prípojky vedúce
k svojim pozemkom pri stavbách rodinných domov, na stavbu ktorých boli vydané stavebné povolenia
odporcom 1) a 2) v roku 1999. Rovnako aj odporca 3) na vlastné náklady zriadil elektrickú prípojku
vedúcu k jeho pozemku, pričom túto musel po zriadení odovzdať podniku Z. E., a.s., ktorá je podľa
jeho presvedčenia jej vlastníkom. Aj z listu Z. E. a.s. zo dňa 27.9.2004 vyplýva, že z elektrických
prípojok vedených z trafostanice na pozemku navrhovateľa sú len dve vo vlastníctve fyzických osôb, a
to odporcov 1) a 2), a ostatné prípojky sú vo vlastníctve menovaného podniku. Elektrická prípojka pre
odporcu 3) bola podľa zhodných výpovedí odporcu 3) a navrhovateľa budovaná niekedy v rokoch 1991
alebo 1992.
Uvedené elektrické prípojky sú k pozemkom odporcov vedené z elektrickej trafostanice, ktorej
umiestnenie bolo medzi účastníkmi sporné. Z niektorých dokladov predložených odporcami (situačné
nákresy vedení elektrických prípojok pre odporcu 2), z ktorých jeden je prílohou záznamu o miestnej
obhliadke zo dňa 04.03.2004 a druhý je situačný nákres Z. E. a.s. zo dňa 28.09.2005) vyplynulo, že
elektrická trafostanica, z ktorej sú napojené elektrické prípojky odporcov, by sa mala nachádzať mimo
pozemku navrhovateľa parc. 123/3. Inými dôkazmi, konkrétne zápisnicou o miestnom šetrení zo dňa
07.09.2004, listom Z. E. a.s. J. H. zo dňa 27.09.2004 spolu s grafickým vyznačením vedenia elektrických
prípojok z elektrickej trafostanice ako aj znaleckým posudkom znalkyne Ing. O. č. 62/2007, ktorého
súčasťou je zameranie skutkového stavu so zakreslením do katastrálnej mapy, však bolo jednoznačne
preukázané, že predmetná elektrická trafostanica sa z veľkej časti nachádza na pozemku navrhovateľa
parc.č. 123/3.
Rovnako bolo medzi účastníkmi sporné, či elektrické prípojky vedené k pozemkom odporcov sú vedené
aj cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3. V minulosti boli na túto otázku vykonané miestne šetrenia
i zamerania Z. E. a.s., ktorých výsledok bol nejednoznačný. Podľa niektorých zistení a zameraní
(záznamu z miestnej obhliadky vedenia elektrickej prípojky pre rodinný dom odporcu 2) zo dňa
04.03.2004 spolu so situačným nákresom, situačného nákresu vedenia elektrickej prípojky pre odporcu
2) Z. E. a.s. zo dňa 28.09.2005) elektrické prípojky odporcov neviedli cez pozemok navrhovateľa
parc.č. 123/3 ale cez pozemok parc.č. 450, bývalá poľná cesta, ktorá susedí s pozemkom navrhovateľa
parc.č. 123/3 a ktorý bol v minulosti evidovaný ako vlastníctvo obce T. S.. Po schválení ROEP (register
obnovenej evidencie pozemkov) je v súčasnosti tento pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností
ako dva pozemky parc.č. 450/1 a 450/2 vo vlastníctve starého otca navrhovateľa J. H., ktorý podľanavrhovateľa bol vždy vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Na vedenie elektrických prípojok cez pozemok
parc.č. 450 pritom odporcov 1) a 2) podľa nich oprávňovalo stavebné povolenie ako aj súhlas obce zo
dňa 29.09.1999 pre odporcu 2) na vedenie elektrickej prípojky cez pozemok parc.č. 450, keď obec T.
S. v tom čase vystupovala ako vlastník tohto pozemku a tak bola zapísaná aj v katastri nehnuteľností.
Iné zistenia a merania (list Z. E. a.s. J. H. zo dňa 27.09.2004 spolu s grafickým vyznačením vedenia
elektrických prípojok z elektrickej trafostanice) zasa vyplynulo, že elektrické prípojky pre odporcov sú
vedené aj cez pozemok navrhovateľa parc.č 123/3. Vzhľadom na rozpornosť týchto zistení súd vykonal
vo veci znalecké dokazovanie, ktorého úlohou bolo zistiť skutočný stav vedenia elektrických prípojok
pre odporcov. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. O. č. 62/2007, ktorého súčasťou je zameranie
skutkového stavu so zakreslením do katastrálnej mapy, potom jednoznačne vyplynulo, že elektrické
prípojky odporcov 1) až 3) boli z elektrickej trafostanice vedené k pozemkom odporcov aj cez pozemok
navrhovateľa parc.č. 123/3. Uvedené skutočnosti zistila znalkyňa pri obhliadke konanej dňa 9.8.2007.
Pri následnej obhliadke dňa 18.9.2007 už boli elektrické prípojky pre odporcov 1) a 2) odstránené a boli
nahradené novými káblami, ktoré cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3 neviedli. Elektrickú prípojku
vedúcukpozemkuodporcu3)parc.č.146znalkyňaidentifikovalaakovedúcucezpozemoknavrhovateľa
parc.č. 123/3. Táto na rozdiel od elektrických prípojok odporcov 1) a 2) nebola v priebehu vykonávania
znaleckého úkonu z pozemku navrhovateľa odstránená. Odporca 3) predložil súdu písomné stanovisko
obce T. S. zo dňa 09.09.1992, v ktorom obec súhlasí, aby odporca 3) uložil elektrickú prípojku cez
pozemky parc.č. 150 a 450 v k.ú. M. S..
Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania proti
odporcom 1) a 2) späť, nakoľko títo z jeho pozemku parc.č. 123/3 odstránili svoje elektrické prípojky, čím
splnili povinnosť, ktorej uloženia sa im domáhal cestou súdu. Odporcovia 1) a 2) so späťvzatím návrhu
na začatie konania proti nim súhlasili.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
V zmysle § 22 ods. 1 a 5 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný
zákon) v znení neskorších predpisov energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať
na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé
stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach
podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. Povinnosť trpieť výkon
tohto oprávnenia viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
V zmysle § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1, 2 a 3 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva
zákon č.79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny /elektrizačný zákon/ elektrické prípojky
nízkeho napätia zriaďujú energetické podniky; so súhlasom energetického podniku a za podmienok ním
určených môžu výnimočne zriaďovať alebo rozširovať tieto prípojky na svoj náklad aj iné organizácie
alebo osoby. Ak zriadil elektrickú prípojku alebo zariadenie pre verejný rozvod elektriny po dni začiatku
účinnosti elektrizačného zákona niekto iný než energetický podnik, je povinný po vydaní povolenia
na ich trvalú prevádzku (užívanie) ich odovzdať do prevádzky energetickému podniku, na zariadenie
ktorého sa pre verejný rozvod elektriny dielo pripojuje; energetický podnik prevezme tieto zariadenia
do prevádzky dňom ich pripojenia. Organizácie štátneho socialistického sektora prevedú bezodplatne
energetické diela uvedené v predchádzajúcom odseku zároveň do správy energetických podnikov
podľa predpisov o správe národného majetku. Ostatné organizácie a osoby môžu previesť tieto diela
bezodplatne do vlastníctva štátu zmluvou dojednanou s energetickým podnikom; na tento bezodplatný
prevod sa nevyžaduje rozhodnutie výkonného orgánu národného výboru. Dňom, keď štát nadobúda
vlastníctvo, prechádza dielo do správy energetického podniku. Diela, ktoré nebudú takto prevedené do
správy energetického podniku, bude tento podnik prevádzať na náklad ich vlastníka.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti, v ktorej ho navrhovateľ nezobral späť,
teda v časti proti odporcovi 3), nedôvodný.V konaní bolo vykonaným dokazovaním nesporne preukázané, že elektrická prípojka vedená k pozemku
odporcu 3) parc.č. 146, k.ú. M. S. je okrem iného vedená aj cez pozemok navrhovateľa parc.č. 123/3
v rovnakom katastrálnom území. Aj keď bol súdu predložený doklad, ktorým obec T. S. súhlasila dňa
9.9.1992 s uložením elektrickej prípojky pre predajňu odporcu 3), tento súhlas sa týkal len uloženia
prípojky cez pozemky parc.č. 150 a 450 v k.ú. M. S.. Obec teda nedala a ako nevlastník pozemku ani
dať nemohla súhlas s uložením elektrickej prípojky pre odporcu 3) cez pozemok navrhovateľa. Keďže
elektrická prípojka pre odporcu 3) bolo zriadená podľa zhodných výpovedí navrhovateľa a odporcu
3) niekedy začiatkom 90. rokov minulého storočia je treba oprávnenosť jej vedenia cez pozemok
navrhovateľa posudzovať podľa vtedy platných právnych predpisov. V tom čase, a to až do 1.7.1998 /
kedy nadobudol účinnosť nový zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike/, platil zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe,
rozvode a spotrebe elektriny spolu s vykonávacím vládnym nariadením č. 80/1957 Zb.. Tieto predpisy
umožňovali, aby elektrické prípojky nízkeho napätia zriaďovali na vlastný náklad okrem energetických
podnikov aj iné právnické alebo fyzické osoby, ktoré ich mohli po zriadení previesť bezodplatne do
vlastníctva štátu zmluvou dojednanou s energetickým podnikom. Zákon č. 79/1957 Zb. v hore citovanom
§ 22 oprávňoval energetické podniky stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach elektrické vedenie
a to v rozsahu vyplývajúcom z povolenia stavby. Povinnosť vlastníka nehnuteľnosti strpieť výkon
tohto oprávnenia viazne podľa uvedeného zákona na dotknutej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
Možno teda konštatovať, že bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti mohol elektrickú prípojku viesť cez
pozemok len energetický podnik, ktorý na to oprávňoval osobitný právny predpis formou vecného
bremena, ktorým tento predpis zaťažoval každú nehnuteľnosť. Ak ale elektrickú prípojku zriaďovala
iná osoba ako energetický podnik, čo právne predpisy umožňovali, tejto osobe uvedené oprávnenie zo
zákonného vecného bremena nesvedčalo a musela si podľa názoru súdu zabezpečiť súhlas vlastníka
pozemku na vedenie elektrickej prípojky. Ak by takýto zriaďovateľ elektrickej prípojky súhlas vlastníka
nezabezpečil, možno elektrickú prípojku považovať za neoprávnenú v tom zmysle, v akom prípojka
zaťažuje nehnuteľnosť nepatriacu vlastnícky zriaďovateľovi prípojky. Vlastník pozemku, cez ktorý takáto
neoprávnená prípojka vedie sa potom môže v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka tzv.
negatórnou, zapieracou žalobou domáhať, aby sa tento stav, kedy je neoprávnene zasahované do jeho
vlastníckeho práva k pozemku, odstránil. Svoju negatórnu žalobu však musí vlastník smerovať proti
osobe, ktorá do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V danom prípade musí tak navrhovateľ
svoj návrh smerovať proti osobe, ktorá vlastní elektrickú prípojku, ako hmotnú vec. Len takáto osoba je
pasívne vecne legitimovaná v spore s vlastníkom a len jej možno uložiť, aby odstránila závadný stav,
ktorý zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa.
V zmysle uvedeného je pre úspešnosť negatórnej, zapieracej žaloby potrebné, aby táto smerovala
proti osobe pasívne vecne legitimovanej a aby bol preukázaný neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalobcu. V predmetnej veci nebola splnená už prvá podmienka. Podľa súdu nebolo preukázané,
že by odporca 3) bol vlastníkom elektrickej prípojky, ktorá je vedená k jeho pozemku cez pozemok
navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania možno nepochybne konštatovať, že odporca 3) cestou tejto
prípojky odoberá elektrickú energiu i to, že hradil náklady na jej zriadenie. Uvedené však v kontexte
citovaných ustanovení zákona č. 79/1957 Zb. a vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb. neznamená, že je aj
vlastníkomsamotnejelektrickejprípojky.Sámodporca3)vlastníctvoelektrickejprípojkypoprelauviedol,
že po zriadení elektrickej prípojky musel túto odovzdať Z. E. a prípojka je jej vlastníctvom. Aj z listu tejto
spoločnosti zo dňa 27.9.2004 vyplýva, že z elektrických prípojok vedených z trafostanice na pozemku
navrhovateľa sú len dve vo vlastníctve fyzických osôb, a to odporcov 1) a 2), a ostatné prípojky sú vo
vlastníctve menovaného podniku. Navrhovateľ teda nepreukázal, že odporca 3) je vlastníkom elektrickej
prípojky, ktorá je vedená cez pozemok navrhovateľa, teda, že je osobou, ktorá týmto spôsobom do
vlastníckeho práva navrhovateľa zasahuje a to bez ohľadu na posúdenie oprávnenosti tohto zásahu.
Vlastnícka žaloba navrhovateľa proti odporcovi 3) je tak nedôvodná a preto ju súd zamietol.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa proti odporcom 1) a 2), tento vzal navrhovateľ po vykonaní dokazovania
späť, pre správanie sa odporcov, ktorí po podaní návrhu odstránili z pozemku navrhovateľa svoje
elektrické prípojky. Súd preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v časti o návrhu navrhovateľa
proti odporcom 1) a 2).O náhrade trov konania odporcu 3) rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o
náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Hoci bol odporca 3) v konaní úspešný a mal by právo na
náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., náhradu trov konania vyslovene nežiadal a preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.
O náhrade trov konania v časti, v ktorej súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom
rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého je odporca povinný uhradiť trovy
konania, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V danej veci bolo v konaní
preukázané, že odporcovia 1) a 2) zriadili neoprávnene /bez súhlasu vlastníka pozemku parc.č. 123/3, či
osobitného oprávnenia vyplývajúceho zo všeobecného právneho predpisu/ cez pozemok navrhovateľa
svoje elektrické prípojky, ktorých odstránenia sa navrhovateľ v konaní domáhal. Keďže po podaní návrhu
dobrovoľne odporcovia 1) a 2) svoje elektrické prípojky z pozemku navrhovateľa odstránili zobral tento
svoj návrh voči nim späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Odporcovia 1) a 2) teda zavinili svojím
správaním späťvzatie dôvodne podaného návrhu navrhovateľom a preto im súd v súlade s uvedeným
ustanovením O.s.p. uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi jeho trovy konania, ktoré mu vznikli pri
uplatňovaní práva proti odporcom 1) a 2). Celkové trovy konania navrhovateľa boli 8.000,- Sk, z čoho
bolo 3.000,- Sk zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a 5.000,- Sk zálohy na trovy
znaleckého dokazovania. Všetky tieto trovy navrhovateľ vynaložil v súvislosti s uplatnením práva proti
všetkým odporcom a preto súd v prípade odporcov 1) a 2) uložil každému z nich náhradu 1/3 z trov
konania platených navrhovateľom, čo predstavuje 2.667,- Sk.
V predmetnom konaní vznikli trovy aj štátu, keď z prostriedkov tunajšieho súdu bola vyplatená časť
znalečného v sume 3.733,75 Sk, ktorá nebola krytá preddavkami hradenými účastníkmi konania. V
zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V
súlade s týmto ustanovení rozhodol súd o náhrade trov konania štátu tak, že túto uložil v rovnakom
pomere, 1.245,- Sk, zaplatiť odporcom 1), 2) a navrhovateľovi. Týchto účastníkov možno pokladať za
v konaní neúspešných - odporcov 1) a 2) v časti konania, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie návrhu
navrhovateľomakojevyššieuvedenéanavrhovateľavčastikonaniaonávrhuprotiodporcovi3),kdesúd
jeho návrh zamietol, pričom ani u jedného z týchto účastníkov súd nezistil predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ
domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník
nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
- následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporcovia nesplnia povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.