Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206601
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206601.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému: R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX O. č. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1023,09 eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom PhD., so sídlom Exekútorského úradu

Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská sobota pod spisovou značkou EX 1555/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/374/2015-22 zo dňa 18.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta
7, 83104Bratislava,IČO:35862882podspis.značkouIE-A/0112/0056zodňa20.06.2013.Predmetom

rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom
Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinným dňa 18.05.2006 (ďalej aj “zmluva
o úvere“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver a povinný sa
zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Rozhodcovský
súdsvojuprávomocprejednaťnárokoprávnenéhoavovecirozhodnúťodvodilodrozhodcovskejdoložky

upravenej v čl. 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú integrálnou súčasťou zmluvy o
úvere.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z
hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe

exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku,
od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (ust. § 53
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov). Pritom vychádzal
zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a

povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči
povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ust. § 2, písm. b) a § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, preto na
daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia V. hlavy prvej
časti Občianskeho zákonníka.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, normy európskeho práva, predovšetkým Smernicu Rady
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora konštatoval, že rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne,
čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej

zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úvere predložený právnym predchodcom oprávneného je pripravený
na predtlačenom tlačive, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ nemal reálny dosah podstatným spôsobom
ovplyvniť jej obsah, vrátane neoddeliteľnej súčasti - Všeobecných obchodných podmienok, v ktorých si
zmluvné strany dohodli spôsob riešenia vzájomných sporov. Ako uviedol okresný súd, vychádzajúc z
uvedených ustanovení je zrejmé, že veriteľ koncipovaním rozhodcovskej doložky od počiatku sledoval
ceľ, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy tieto boli vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza

v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj
na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa brániť návrhu veriteľa, resp. sa
zúčastniť konania či už pre rozhodcovským súdom alebo súdom v občianskom súdnom konaní. Je
zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti

dlžníkovi - spotrebiteľovi a spotrebiteľ týmto stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste bydliska. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné
rozhodcovskú doložku tak, ako je upravená vo Všeobecných obchodných podmienkach považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

Z dôvodov uvedených vyššie dospel okresný súd k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia (ďalej aj „Občiansky zákonník“) neplatnou, preto
rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako materiálne nevykonateľný exekučný titul a absenciu tejto
jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe uvedeného súd

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ust. § 44

ods. 2 v spojení s ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá
však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku
v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci

materiálnehoprieskumuobmedziťlennapreskúmanierozhodcovskéhorozsudkuzdôvodovpodľaust.§
45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci
v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe
dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským

súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana
sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky
rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv
sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného

súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,
predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci

neprezumoval žiaden z predpokladov neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Normatívny text ustanovenia prisudzuje neprijateľnej zmluvnej podmienke len právny následok,
nevymedzuje však samotný pojem neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Poukázal na skutočnosť, že
pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca,ktorým je Poštová banka, a.s. postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého
banka má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť
zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym

predchodcom oprávneného a povinným došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou
formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu.
Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil
oprávnenémuuplatniťprávopriznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinkysavzásadezhodujúsúčinkami
právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.

S poukazom na závery Ústavného súdu SR v uznesení III. ÚS 23/2013 oprávnený konštatoval, že v
exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu,
ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu tá skutočnosť,
že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. V tomto smere
dochádza k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom, a tým k porušeniu

zásady rovnosti účastníkov konania.

Zároveň nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a
judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená,
a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva

vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre
výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských
zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a

vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. značkou IE-A/0112/0056 zo dňa
20.06.2013. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.05.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom

Podľa čl. 3 bodu 6 zmluvy o úvere klient svojim podpisom potvrdil, že Poštová banka, a.s. si splnila
povinnosť podľa § 93b zákona o bankách.

Podľa čl. 10 bode 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy o úvere (ďalej aj „VOP“), banka, ktorou je v zmysle čl. 1 I. časti VOP Poštová banka, a.s., ponúkla
klientovi (povinnému) návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky v nasledovnom znení:Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory, ktoré
vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, predložia
na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu.

Rozhodcovským súdom bol podľa čl. 1 I. časti VOP určený Stály rozhodcovský súd zriadený pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave.
Podľa bodu 10.2.3. VOP si zmluvné strany ďalej dohodli, že pokiaľ klient banky najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že návrh rozhodcovskej

doložky neprijíma, má sa za to, že ju prijal.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný

súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,

podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v

súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na
uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997
uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že Zmluva
o úvere uzavretá dňa 18.05.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným

ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na ust. § 2, písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a na právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej
zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny

predchodcaoprávnenéhoprijejuzatváraníkonalvrámcisvojejobchodnejčinnosti.Zuvedenéhodôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom
aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď na
právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a
posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v

právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubýnepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho

núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka- zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,
je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv
nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v dopredu naformulovanej zmluve s
adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu
práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Navyše je neprimeraná aj samotná tá skutočnosť, že právny
predchodcaoprávnenéhonútipovinnéhovyjadriťnesúhlassnavrhovanýmformulárovýmznenímzmluvy

osobitným úkonom bez možnosti povinného dojednať zmluvné podmienky v štádiu pred uzavretím
zmluvy o úvere. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.

4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,
Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť

považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za

zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov

konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora

odvolacísúdnepovažovalzadôvodný,nakoľkoexekučnýsúdvrozhodnutíaplikovalvnútroštátnuprávnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, do ktorej bola uvedená smernica
implementovaná.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.