Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/604/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208857
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208857.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 674, 84 eur predstavujúcu majetkovú škodu zodpovedajúcu istine s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní a vo výške 134, 97 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé

riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup
podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok,
čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy
žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby.
Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil

svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu
neprináleží a teda prekročil mieru
možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu
legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje

právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z
pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istinys príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. V podaní 29.01.2015 navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora o prejudiciálnej otázke vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej namietal nejasnosť
titulu nároku na náhradu škody, keď uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto
formulovanej žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže
v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj nárok uplatňuje.
Žalobca taktiež neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, pričom všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prináleží

ibapredsedovisúdualeboÚstavnémusúduSR.Právananáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnej
moci sa môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca podal k súdu žalobu predčasne,
pred uplynutím 6 mesiacov. Vady podania napriek opakovaným výzvam žalovaného na doplnenie
žiadosti, nedoplnil žiadané informácie. Poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku,

v zmysle ktorého ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nie je daná 15 dňová lehota na
rozhodnutie o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na judikatúru
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný
základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal tiež existenciu právoplatného rozhodnutia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a tiež nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Namieta tiež, že žalobca zjavne opomína, že pri
uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnosti zo žalobného nároku nevyplývajú

a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázané tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona číslo 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp.
nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi
týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako

priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje
ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom v zamietnutí návrhu

na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu
zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd Nitra uznesením z 25.10.2012 č. k. 6NcC/556/2012 - 10 prikázal vec na prejednanie

Okresnému súdu Levice.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Neúčasť ospravedlnil
žalovaný, ktorý súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a nežiadal o odročenie pojednávania.
Svoju neúčasť na pojednávaní žalobca ospravedlnil a navrhol prerušiť toto konanie až do rozhodnutia

európskeho súdu vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Súd konal vo veci preto, že návrh
na prerušenie konania nie je prekážkou, pre ktorú by súd nemohol uskutočniť vo veci pojednávanie a
rozhodnúť mohol aj v neprítomnosti účastníkov na základe listinných dôkazov. Nie je vylúčené, aby súd
o návrhu na prerušenie konania rozhodol na pojednávaní vo veci samej. Súd rozhodol bez vypočutia
účastníkov na základe listinných dôkazov, ktoré dostatočne preukázali skutkový stav.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné v hodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.Žalobca podal návrh na prerušenie konania, ktorý nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
( § 42 ods. 1 O. s. p. ), nakoľko však nejde o podanie vo veci samej, súd sa návrhom zaoberal.

Podľa názoru súdu nie je daný žiadny dôvod na to, aby toto konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Ako z návrhu žalobcu vyplýva, vo veci sp. zn.
7C/6/2010 ide o celkom iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode. V
tom konaní si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje svoje práva ( aj ) voči Slovenskej republike a

prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Súd nepovažuje za nutné vyčkať ukončenie konania pred európskym súdom, preto návrh na prerušenie
konania zamietol. Rozhodnutie v uvedenej veci nie je významné pre toto konanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou z 27.09.2012 a celým obsahom súdneho spisu,
najmäuznesením(čl.10), vyjadrenímžalovaného(čl.23),návrhomžalobcunaprerušeniekonania(čl.

44 ) a exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/555/2011 a zistil tento skutkový stav :

Z exekučného spisu vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 19.05.2011 súdnemu exekútorovi
návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 126 eur s prísl. voči povinnému
Y. P.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec

pod sp. zn. EX 8399/11. Dňa 02.08.2011 podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Topoľčany
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a Okresný súd Topoľčany uznesením zo
dňa 30.09.2011 č. k. 11Er/555/2011 - 11 zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.10.2011. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 21598/09

z 20.01.2010, ktorým povinného zaviazal na zaplatenie 126 eur, zmenkový úrok z omeškania 0, 25 %
denne od 17.06.2009 do zaplatenia a 6 % zákonným úrokom ročne od 21.10.2009 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania.

Predmetom konania je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená

žalobcovi nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov exekučného súdu spočívajúcom v
nevydaní rozhodnutia o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej
15 dňovej lehote.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon „ ), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o

väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná
v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2
Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník

konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3Zákonavýškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím

najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie k súdu dňa 02.08.2011 a súd o tomto návrhu rozhodol uznesením 30.09.2011. Možno súhlasiť
so žalobcom, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v 15 dňovej lehote, avšak v danom konkrétnom prípade zákon ani nestanovuje lehote, do ktorej má
súd rozhodnúť. S poukazom na ust. § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v danom prípade
súd nebol viazaný zákonnou lehotou pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Je pravdou, že exekučný
súd pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval zákonnosť exekučného

titulu, čo však rozhodne nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože postupoval v súlade
so zákonom. Takýto postup súdu vyplýva priamo z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Toto
ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
aj exekučný titul, a v prípade, že zistí rozpor so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietne, a ak žiadny rozpor nezistí, udelí exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

pričom pri tomto postupe nie je viazaný lehotou. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, čiže rozhodcovský rozsudok, a teda podkladom exekúcie bol rozhodcovský
rozsudok v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia
zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť v lehote 15 dní o žiadosti exekútora na udelenie povereniana vykonanie exekúcie. Naopak ale ukladá exekučnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia exekučného súdu z 30.09.2011
vyplýva, že oprávnený sa domáhal plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd žiadosť o udelenie

poverenia zamietol z tých podstatných dôvodov, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože
rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore
s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul
vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok.
Vzhľadom na ust. § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/
existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Nesprávnyúradnýpostupmôže maťzanásledokvznikzodpovednostipodľazák.č.514/2003Z.z.lenvo

vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve
a len týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim,
t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Nebolo preukázané, že by exekučný súd v procese rozhodovania v exekučnej veci postupoval
nesprávne. Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má

považovaťzanesprávnyúradnýpostup,avšakúradnýpostupspravidlaniejemožnéprávnympredpisom
upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci.
Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného
právnymi normami. V danej exekučnej veci však nebolo preukázané, že by k nesprávnemu úradnému
postupu v niektorom štádiu rozhodovania súdu skutočne aj došlo, že by bol porušený postup stanovený

právnymi predpismi. Rozhodne nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by súd postupoval nesprávne,
keď skúmal, či sú splnené zákonné predpoklady k tomu, aby mohol exekútorovi udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie. Naopak, súd by postupoval nesprávne práve vtedy, ak by povolil vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom. V danej exekučnej veci však
súd konal a rozhodol v zákonnej lehote, pričom pred rozhodnutím skúmal, či sú splnené zákonné

podmienky k tomu, aby mohol byť exekučný titul vykonaný. Nakoľko zistil rozpor exekučného titulu so
zákonom, zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu
istina nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu pre prekážku veci rozhodnutej, toto tvrdenie
jeneopodstatnené,nakoľkorozhodcovskýrozsudoksastalnevykonateľnýmatedaneúčinnýmpaaktom.
Žalobca ani nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu škoda v žalovanej výške vznikla

Súd konal a rozhodol o podanej žalobe, z ktorej zrejme vyplýva, čoho sa žalobca domáha a z akého
právneho titulu a právnych dôvodov, nebolo potrebné odstraňovať vady podania v zmysle § 43 O. s.
p. V danej veci neprichádza do úvahy premlčanie nároku, keďže žiadosť o udelenie poverenia prišla
k súdu 02.08.2011 a súd má z celého radu obdobných žalôb za preukázané, že návrh na predbežné

prerokovanienároku,podľatvrdeniasamotnéhožalovaného,bolapodaná23.04.2012.Žalobaonáhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca 27.09.2012. Taktiež pokiaľ ide o absenciu procesu
predbežného prerokovania nároku ( § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ), súd má za to, že síce do podania
žaloby na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej
lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú.

S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko si však náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v NitrePodľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 20.05.2015