Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 10C/672/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Viera Škultétyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa Ing. J. H., občana

S. R., bytom T., J. H. X,. zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom T., L. X proti odporcovi P. Š.,
občanovi S. R., bytom T., J. H. X,. o zaplatenie 95.535,-Sk t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia 47.000,-Sk na tom skutkovom
základe, že mu požičal túto sumu dňa 13.12.1997 a do dnešného dňa mu odporca pôžičku nevrátil. Ďalej
sa domáhal zaplatenia sumy 48.535,-Sk ako nevyplateného podielu zo zisku z predaja papiera, ktorú
sumu v priebehu konania špecifikoval ako nevyplatenú odmenu zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej

ústne medzi účastníkmi v zmysle § 774 a násl. Občianskeho zákonníka.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že dňa 23.12.1997 prijal od odporcu
sumu 47.000,-Sk, ktorú sumu mu postupne vrátil v plnej výške spolu s jednorazovou províziou za
sprostredkovanie obchodu s papierom vo výške 17.719,-Sk v piatich splátkach. Spolu mu od 10.02.1998
do 01.04.1998 vyplatil 64.719,-Sk, a preto mu nie je dlžný žiadne finančné prostriedky.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C/672/1998-79 zo dňa 14.12.2001 bol návrh zamietnutý a
navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Súd dospel k záveru,
že navrhovateľ nepreukázal, že bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o sprostredkovaní, nepreukázal
výšku dohodnutej odmeny za sprostredkovanie ani

skutočnosť, že pri výkone svojej činnosti došlo k dohode medzi účastníkmi o odrátaní nákladov
navrhovateľa spojených s jeho činnosťou, a preto návrh zamietol.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľa uznesením č.k. 17Co/92/2002-97 zo dňa 25.03.2003
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k
názoru, že súd prvého stupňa by mal opätovne vypočuť účastníkov ohľadne dojednanej výšky provízie,
prípadne zabezpečiť ohľadne tohto aj ďalšie dôkazy, ak je to možné, a to listinné alebo svedecké a môže
i ustanoviť znalca za tým účelom, aby bolo vyhodnotené, ktorá verzia účastníkov o výške odmeny za
sprostredkovanie je na základe predložených dokladov o výške nákladov hodnovernejšia.Odporca a zástupkyňa odporcu sa na pojednávanie, na ktoré boli riadne predvolaní, nedostavili,
neprítomnosť ospravedlnila zástupkyňa odporcu z dôvodu, že odporca sa nemôže zúčastniť
pojednávania z pracovných dôvodov, žiaden dôkaz o svojom tvrdení súdu nepredložila, žiadala o

odročenie pojednávania. Z dôvodu, že odporca už bol vo veci opakovane vypočutý ako účastník
konania, naviac nepredložil súdu žiaden dôkaz o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania z pracovných
dôvodov (tieto vôbec nešpecifikoval), súd rozhodol, že bude pojednávať bez prítomnosti odporcu a jeho
zástupkyne a podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec rozhodol v neprítomnosti odporcu a jeho zástupkyne, za
prítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom navrhovateľa a odporcu, súdneho znalca Ing.
A. K., oboznámil sa s prehlásením odporcu zo dňa 23.12.1997, živnostenským listom odporcu, výpismi
z diára odporcu, potvrdením A., s.r.o. B., K. P., K., faktúrou č. 5113440 zo dňa 08.12.1997, výpismi z
pohybu na peňažnej karte, peňažným denníkom odporcu, znaleckým posudkom č. 1/2005,
dodatkom č.1 znaleckému posudku č. 1/2005, ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav.

Navrhovateľ uviedol, že začiatkom decembra 1997 sa s odporcom dohodli, že budú spoločne vykonávať
podnikateľskú činnosť, predaj papiera. Za týmto účelom zabezpečil dodávku 2.200 kg papiera za cenu
2.192,-Sk, ktoré považoval za svoj vstupný kapitál do podnikania, pričom faktúra na uvedenú sumu
bola zaradená do účtovníctva odporcu. Spoločnú podnikateľskú činnosť vykonávali od 01.12.1997do
23.04.1998. Dohodli sa tak, že navrhovateľ bude zabezpečovať predaj papiera, bude znášať všetky

náklady s touto činnosťou spojené, ale táto činnosť bude prebiehať cez účtovníctvo odporcu a na jeho
meno, pretože on sám nevlastnil živnostenský list a nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť. Ďalej
uviedol, že sa s odporcom dohodli na provízii 90 % pre neho a 10 % pre odporcu po odrátaní nákladov
každého z nich. Navrhovateľ odporcovi požičal sumu 47.000,-Sk na nákup ďalšieho papiera. Dohodli
sa, že predmetnú pôžičku mu odporca vráti do konca januára 1998 z peňazí, ktoré získajú predajom

papiera, ale do dnešného dňa mu peniaze nevrátil z dôvodu, že ich potrebuje na podnikanie. Ďalej
uviedol, že odporca mu vyplatil províziu za sprostredkovanie obchodu s papierom vo výške 90 % za
mesiac december 1997 a január 1998 v celkovej výške 42.527,-Sk, za mesiac február 1998 vo
výške10.088,-Sk,zamesiacmarecmuodporcavyplatilzálohunaprovíziuvovýške12.105,40Sk.Podľa
jeho vyjadrenia mu však nevyplatil zvyšok provízie za mesiac marec a apríl 1998 vo výške 48.535,-Sk.

Koncomapríla1998ponezhodáchsodporcomzobralzjehoskladu1.300kgpapiera,ktorépovažovalza
svoj vklad do podnikania a došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti účastníkov. Tvrdil, že provízie mu

odporca vyplácal na základe jeho výpočtov vo výške 90 % z čistého zisku z predaja papiera.

Navrhovateľ nemal námietky k vypracovanému znaleckému posudku ani k jeho dodatku.

Odporcapotvrdil,žezačiatkomdecembra1997sasnavrhovateľomdohodli,žebudúvykonávaťcezjeho

osobu, jeho živnostenský list, podnikateľskú činnosť, predaj papiera a navrhovateľov vstupný vklad do
podnikania bolo 2.200 kg papiera, ktoré zabezpečil za cenu 2.192,-Sk. Na žiadnej provízii sa nedohodli,
pretože nevedeli, aký bude z tejto činnosti zisk a dohodu chceli uzavrieť až podľa výsledkov podnikania.
Uviedol, že pôvodne s navrhovateľom plánovali uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve, k písomnej
dohode však nikdy nedošlo. Potvrdil, že mu navrhovateľ dňa 23.12.1997 požičal sumu 47.000,-Sk, ktorú

sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť, konkrétny deň jej vrátenia však dohodnutý nebol. Tvrdil, že pôžičku
vrátil po častiach, keď celkovo navrhovateľovi zaplatil sumu 64.719,-Sk. Uvedenú sumu tvorí 47.000,-
Sk, ktorá suma je vrátená pôžička a 17.719,-Sk je vyplatená provízia za sprostredkovanie obchodu s
papierom. Ďalej uviedol, pretože medzi účastníkmi k žiadnej inej dohode nedošlo, on považoval činnosť
navrhovateľa za sprostredkovanie obchodu s papierom. Žiadna zmluva o sprostredkovaní však medzi

nimi uzavretá nebola a nebola medzi nimi ani žiadna dohoda o výške odmeny za sprostredkovanie
obchodu. Pokiaľ mu províziu vyplatil, vychádzal z provízie 5 % z hrubého obratu za obdobie od
08.12.1997 do 23.04.1998, čo predstavovalo približne 17.719,-Sk, ktoré navrhovateľovi vyplatil. Po
posúdení vzťahu s navrhovateľom ako zmluvu o sprostredkovaní a províziu 5 % z obratu považoval za
primeranú V spoločnej činnosti došlo medzi účastníkmi k nezhodám, keď navrhovateľ odmietal uznať

jeho náklady na túto činnosť. Z dôvodu, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody, nemalako zúčtovať peniaze vyplácané navrhovateľovi, a preto došlo k ukončeniu ich spoločnej činnosti v apríli
1998. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si odniesol 1.300 kg papiera z jeho skladu a že sumy,
ktoré navrhovateľovi postupne vyplácal, neboli navrhovateľom vypočítané sumy, t.j. 90 % z čistého zisku

z predaja papiera, ale boli to sumy, ktoré sa nachádzali v jeho pokladni v čase, keď navrhovateľ žiadal
vrátenie pôžičky a výplatu provízie.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné to, že došlo medzi nimi k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke
peňazí vo výške 47.000,-Sk, ktorá mala byť splatená z peňazí získaných odporcom zo spoločného
podnikania účastníkov - predaja papiera a nebolo tiež sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o

sprostredkovanímedziúčastníkmi.Spornouotázkouzostaladobasplatnostipôžičkya výškaodmenyza
sprostredkovanie. S poukazom na skutočnosť, že zmluva o sprostredkovaní nebola uzavretá písomne,
sa súd zameral na preukázanie obsahu zmluvy z hľadiska dojednanej výšky odmeny.

Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2005 vypracovaného Ing. A. K. bolo zistené, že z predložených
dokladov je zrejmá skutočnosť, že ústna dohoda o spolupráci medzi účastníkmi sporu existovala. Podľa
vyjadrenia znalkyne mal navrhovateľ prístup ako do skladu odporcu, tak aj účtovnej evidencie odporcu,

pretože podklady, na základe ktorých bol vypočítaný nárok na výšku 90 %-tnej provízie boli získané z
účtovnej evidencie a kopírujú hodnoty odoslaných a došlých faktúr za predaj papiera. Ďalej uviedla, že
výpočet provízie navrhovateľa vychádzajú z interne sledovaných výpočtov, v ktorých sa spájajú oficiálne
vedené čiastky v účtovníctve, ako aj sumy vyplácané mimo účtovnú evidenciu. Nezohľadňuje dopad,
aký mala takto dohodnutá spolupráca na účtovníctvo a dane podnikateľského subjektu, cez ktorého

účtovníctvo sa obchody uskutočňovali. Provízia vo výške 10 % čistého zisku nezabezpečovala krytie
nákladov podnikateľského subjektu.

Výpočet provízie podľa výroku odporcu vo výške 5 % hrubého obratu zabezpečuje zisk obidvom
účastníkom obchodu, aj keď nie podľa množstva vynaloženej práce, je však častejšie používaný
a hodnovernejší. Podotkla, že zákon nikde nerieši otázku stanovenia výšky provízie. Táto je vždy

stanovená dohodou zmluvných strán.

Z výpovede znalkyne Ing. A. K. bolo zistené, že výpočet provízie odporcu vo výške 5 % hrubého
obratu zabezpečuje zisk obidvom účastníkom a výpočet provízie navrhovateľa 90 % z čistého zisku
by zabezpečoval zisk len pre navrhovateľa. Je potrebné prihliadnuť i k tej skutočnosti, že so sumy
111.530,80 Sk, ktorá predstavuje tzv. čistý obrat, t.j. rozdiel medzi tržbou a nákladmi, by odporca

musel zaplatiť daň z príjmu. Je možné pripustiť, že by iným podnikaním sa plateniu tejto dane vyhnúť,
jednoznačne by však musel zaplatiť platby fondom - S. P., zdravotnej poisťovni a fondu zamestnanosti
vo výške 1.374,-Sk mesačne, čo za 12 mesiacov predstavuje sumu 16.488,-Sk, ktorej povinnosti sa
odporca vyhnúť nemohol. Ďalej bolo zistené, že obvyklou odmenou za sprostredkovanie obchodu býva
suma 10 % -15 % z čistého obratu a takúto verziu ani jeden z účastníkov neuvádza. Znalkyňa uviedla,

že celková suma 64.719,-Sk, ktorá zodpovedá čiastke postupne zaplatenej navrhovateľovi, predstavuje
sumy, ktoré sa nachádzali v pomocnej evidencii navrhovateľa, v jeho kalendári, nikde v účtovníctve
odporcu nie je záznam, že takéto sumy boli vyplatené, a preto celá ťarcha zdanenia i odvodov zostávala
na odporcovi a navrhovateľ získaval čiastku bez zdanenia. Nerátala, či tieto sumy predstavujú 5 % z
hrubého obratu, pretože odporca tvrdil, že zahŕňali i splátku pôžičky, ktoré tvrdenie potvrdil i navrhovateľ

na pojednávaní dňa 30.10.2001, keď uviedol, že prijatú čiastku nezahrnul do svojho daňového priznania,
lebo môže ísť o vrátenie pôžičky. Vyjadrila sa i ku skutočnosti, že ak ide o riadnu pôžičku ako aj o osobné
peniaze vložené do podnikania ako vklad podnikateľa, môžu sa kedykoľvek vyplatiť na osobnú spotrebu,
musísavšakotomnachádzaťzáznamvúčtovníctveapoložkyoznačenéakovýberpreosobnúspotrebu
sa v účtovníctve odporcu nachádzajú.

Zo záverov dodatku č.1 znaleckého posudku č. 1/2005 vypracovaného Ing. A. K. bolo zistené,
že navrhovateľom požadovaná provízia za sprostredkovanie obchodu za celé obdobie spoločného
podnikania v celkovej výške 113.254,-Sk (uvedenú sumu tvorí suma 64.719,-Sk, ktorá predstavuje
čiastku vyplatenú odporcom navrhovateľovi do 01.04.1998 a suma 48.535,-Sk, ktorá predstavuje čiastku
požadovanú navrhovateľom v danom konaní) by predstavovala 36,83 % hrubého obratu. Znalkyňa

uviedla, že nie je možné určiť, aké percento z čistého zisku za obdobie spoločného podnikaniaúčastníkov by predstavovala suma 113.254,-Sk, pretože navrhovateľom vyčíslená a požadovaná suma
predstavuje podiel na čistom zisku vo výške 90 %, t.j. 88.577,-Sk a podiel na vyčíslených nepriamych
nákladoch vo výške 71,70 %, t.j. 22.680,-Sk. Znalkyňa vypočítala províziu, ktorú mal zo spoločného

obchodovania získať odporca ako aj navrhovateľ. Výška provízie odporcu predstavuje čiastku 9.842,-
Sk, čo je 3,2 % z hrubého obratu - celkových dosiahnutých tržieb vo výške 307.511,-Sk, prípadne 10 % z
vyčísleného dosiahnutého čistého zisku vo výške 98.419,-Sk. Výška provízie navrhovateľa predstavuje
čiastku 88.577,-Sk, čo je 28,80 % z hrubého obratu - celkových dosiahnutých tržieb vo výške 307.511,-
Sk, prípadne 90 % z vyčísleného dosiahnutého čistého zisku vo výške 98.419,-Sk.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Z doteraz vykonaného dokazovania, zo zhodných tvrdení účastníkov, prehlásenia odporcu zo dňa
23.12.1997 mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke peňazí

v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 47.000,-
Sk a sám mu dodával papier, ktorý mal odporca len odpredať a previesť cez svoje účtovníctvo. Bola
preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ požičal odporcovi sumu 47.000,-Sk dňa 23.12.1997, odporca
to potvrdil v prehlásení zo dňa 23.12.1997 a uvedenú sumu vniesol ako vklad podnikateľa do svojej
podnikateľskej činnosti (dňa 02.01.1998 - peňažný denník za rok 1998). Táto skutočnosť nebola medzi

účastníkmi sporná, spornou otázkou bola doba splatnosti pôžičky, keď navrhovateľ tvrdil, že doba
splatnosti pôžičky dohodnutá nebola a stala sa splatnou na základe jeho výzvy v januári l998, odporca
tvrdil, že doba splatnosti pôžičky bola dohodnutá podľa finančných možností odporcu a túto i splácal
tak, že každý mesiac odporcovi vyplatil celú sumu získanú ich spoločným podnikaním predajom papiera.
Na navrhovateľovi spočívalo dôkazné bremeno preukázať termín splatnosti pôžičky a preukázanie

skutočnosti, že vyzval odporcu na splatenie pôžičky, pretože termín jej splatnosti dohodnutý nebol.
Navrhovateľ nešpecifikoval deň, v ktorý vyzval odporcu k zaplateniu pôžičky ani súdu nepredložil žiaden
dôkaz o svojom tvrdení. Z účtovných dokladov - pohybu na skladovej karte stredojemného rotopapiera,
mal súd za preukázané, že odporca postupne od 10.02.1998 do 01.04.1998 vyplatil navrhovateľovi spolu
sumu 64.719,-Sk. Jednotlivé sumy pozostávali z celkovo získaných súm za predaj papiera odporcom,

v peňažnom denníku sú vyznačené ako odmena podnikateľa (odporcu), navrhovateľ potvrdil písomne
prevzatie týchto finančných čiastok vo svojom kalendári, ktorý súdu predložil vo fotokópii (č.l. l5-19
spisu). Z týchto dôkazov mal súd za preukázané, že odporca vrátil pôžičku odporcovi vo výške 47.000,-
Sk do dňa 18.03.1998 tak, že 10.02.1998 vyplatil sumu 23.628,50Sk, dňa 27.02.1998 vyplatil sumu
10.089,10 Sk, dňa 05.03.1998 vyplatil sumu 8.808,-Sk, dňa 18.03.1998 vyplatil sumu 10.088,-Sk, čím

zanikol dlh odporcu voči navrhovateľovi splnením v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka. Na základe
týchto dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie pôžičky vo výške 47.000,-Sk spolu s úrokmi z omeškania
zamietol ako nedôvodný, pretože navrhovateľ pôžičku zaplatil najneskôr 18.3.1998 a v čase 01.05.1998
(navrhovateľompožadovanýzačiatokomeškania)odporcanebolvomeškanísplnenímpeňažnéhodlhu.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje

obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.

Sprostredkovateľská zmluva uzavretá v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je
zmluvou neformálnou, obsah tejto zmluvy, práva a povinnosti jej účastníkov si účastníci môžu dohodnúť
podľa predmetu a účelu, ktorý touto zmluvou sledujú. K jej platnosti nie je potrebná písomná forma. V
tomto prípade však zaťažuje dôkazné bremenonavrhovateľa, aby preukázal, aký bol dojednaný obsah zmluvy o sprostredkovaní medzi jej účastníkmi.

Zo zhodných tvrdení bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej
zmluvy, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie predaja papiera navrhovateľom pre odporcu, zostala

sporná iba výške odmeny za sprostredkovanie. Zmluva medzi účastníkmi o sprostredkovaní nebola
uzatvorená písomne. Dôkazné bremeno preukázať, že medzi jej účastníkmi bola dojednaná odmena
vo výške 90 % z čistého zisku predaja papiera v prospech navrhovateľa zaťažovalo navrhovateľa,
nakoľko odporca tvrdenia navrhovateľa poprel a tvrdil, že výška odmeny bola dojednaná 5 % z hrubého
obratu predaja papiera. Zo znaleckého dokazovania a výsluchom znalkyne v odbore ekonomika a

podnikanie bolo zistené, že účastníci konania vykonávali podnikateľskú činnosť spôsobom, ktorý nemal
podľa právnych predpisov vôbec nastať. Počas ich spoločného podnikania bol dosiahnutý hrubý obrat
307.511,-Sk, čistý zisk 111.530,80 Sk. Podľa výpočtov navrhovateľa, ktorý nesprávne zahŕňal do svojej
evidencie vstupný kapitál - 2.200 kg papiera v hodnote 26.840,-Sk, pričom podľa účtovnej
evidencie odporcu (faktúr), na ktorého účet sa podnikateľská činnosť vykonávala išlo o náklad 2.192,-
Sk. Naviac navrhovateľ po ukončení spoločného podnikania svojvoľne odniesol zo skladu odporcu

1.302,50 kg papiera v hodnote 28.485,67,-Sk. Výpočet odmeny podľa tvrdenia odporcu vo výške 5 %
hrubého obratu zabezpečuje zisk obidvom účastníkom obchodu, aj keď nie podľa množstva vynaloženej
práce, je však častejšie používaný a hodnovernejší. Výpočet odmeny podľa tvrdenia navrhovateľa vo
výške 90 % z čistého zisku by zabezpečil zisk len navrhovateľovi, pričom odporca by naviac znášal
povinnosť zaplatiť daň z príjmu a odvody do fondov. Znalkyňa uviedla, že s províziou (odmenou) vo

výške 90 % z čistého zisku sa nikdy nestretla. Navrhovateľom požadovaná provízia (odmena) vo výške
98.419,-Sk predstavovala 90 % z čistého zisku a 28, 80 % hrubého obratu, pričom zisk odporcu by
bol 9.842,-Sk, čo prestavuje 10 % čistého zisku a 3,2 % hrubého obratu. Navrhovateľ nepreukázal
a ani súdu nepredložil listinu preukazujúcu výšku dohodnutej odmeny za sprostredkovanie vo výške
90 % z celkového čistého zisku z predaja papiera, jeho tvrdeniu, že existovala ústna dohoda medzi

účastníkmi zmluvy o sprostredkovanie o výške odmeny za sprostredkovanie predaja papiera vo výške
90 % z čistého zisku súd neuveril a jeho tvrdenie bolo vyvrátené i znaleckým dokazovaním. Naviac
navrhovateľ požadoval odmenu v rovnakej výške i z obchodov, ktoré realizoval sám odporca bez
akejkoľvek súčinnosti navrhovateľa, kedy nepochybne nárok na odmenu za sprostredkovanie nevzniká.
Súd považoval tvrdenie odporcu o dohodnutej výške odmeny 5 % z hrubého obratu vychádzajúc zo

znaleckého dokazovania, za hodnovernejšie. Pokiaľ odporca za obdobie spoločného podnikania vyplatil
navrhovateľovi sumu 64.719,-Sk, z ktorej sumy súd 47.000,-Sk považoval za vrátenie pôžičky a zvyšnú
sumu 17,719,-Sk za odmenu navrhovateľa za sprostredkovania predaja papiera, výška odmeny za
sprostredkovanie tak predstavuje 15,89 %, zaokrúhlene 16 % z čistého zisku (čistý zisk 111.530.80,-Sk)
alebo 5,76 % z hrubého obratu (hrubý obrat 307.511,-Sk). Súdom ustanovená znalkyňa považovala za

obvyklú výšku odmeny za sprostredkovanie 10 % - 15 % z čistého zisku, čomu výška vyplatenej odmeny
navrhovateľovi zodpovedá. Z týchto dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný aj v
časti týkajúcej sa vyplatenia odmeny za sprostredkovanie vo výške 48.535,-Sk a návrh zamietol i v
tejto časti.

Účastníci boli opakovane poučení podľa § l20 ods. 4 O.s.p., súd vykonal všetky účastníkmi navrhované

dôkazy.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 151 ods. l, 2 O.s.p. a
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca nesplnil svoju povinnosť vyčísliť
trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu nevyplývali pre odporcu iné

trovy konania okrem trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

221 ods. 1 O. s. p.).