Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/33/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Veselová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Veselovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci
navrhovateľa: M. J. R., nar. XX.X.XXXX,. C. an B. O. X,. C., A., C.. G., Írska republika, štátny príslušník
Írskej republiky, zastúpený JUDr. M. B., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Š. X,. Ž. proti
odporcovi: S. R., spol. s r.o., so sídlom M. XXXX,. Č., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom D. V. XX,. Ž., v konaní o zaplatenie 575.000,-
€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
10C/111/2008-175, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím prvostupňový súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
575.000,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z danej sumy za čas od 8.10.2008 až
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšku, v
časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania, súd návrh zamietol. Žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 40 ods. 1,3,4, § 46 ods. 1,2, § 47 ods. 1,2, §
451 ods. 1,2, § 457, § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 ods. 1,2,3, § 31 ods. 1 a

§ 42 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (Katastrálny zákon). Prvostupňový súd konštatoval, že
v čase zaplatenia finančných prostriedkov navrhovateľom odporcovi spolu vo výške uplatnenej istiny
575.000,- €, tu právny dôvod na ich vyplatenie navrhovateľom a prijatí odporcom nepochybne existoval
a tým bola dohoda účastníkov, ako ich obojstranný konsenzus a súladná vôľa pri jednaní o podmienkach
uzavretia kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, najskôr prejavená len
neformálne, faktickým plnením navrhovateľa v prospech odporcu, potom i výslovne deklarovaná a

zákonom ustanoveným spôsobom potvrdeným v záložnej zmluve. Zhodne s oboma stranami sporu
prvostupňový súd konštatoval, že preukázaným omeškaním navrhovateľa s riadnym a včasným plnením
svojich záväzkov dohodnutých v čl. 1, v bode 1.2, 1.2.1 záložnej zmluvy, za splnenia podmienok
dohodnutých účastníkmi zmluvy v čl. 3, bode 3.4 zmluvy, záložná zmluva stratila účinnosť, čím podľa
názoru súdu dovtedy preukázane existujúci právny dôvod plnenia navrhovateľom odporcovi odpadol.
Žiadny iný právny dôvod ďalšieho nakladania od navrhovateľa prijatými finančnými prostriedkami
odporcom účastníci v priebehu konania netvrdili a ani súd nezistil. Podmienky kúpy nehnuteľností vodporcompredloženejkúpnejzmluvezodňa18.1.2008,akoužjeuvedené,savpodstatnejčastizhodujú
s ustanoveniami záložnej zmluvy zo dňa 21.5.2008, ktorá sa v odkazoch o predmete kúpy, kúpnej cene
a platbách zhoduje s predloženým znením kúpnej zmluvy, z čoho možno vyvodiť, že v tom čase boli

účastníkmi dojednané podmienky kúpy nehnuteľností tak, ako boli obsiahnuté v návrhu kúpnej zmluvy
zo dňa 18.1.2008 a navrhovateľom akceptované; v súlade s tým navrhovateľ i odporcovi plnil. Ďalej
súd vychádzal z vyjadrení konateľky odporcu a svedka P. M. ani odporca v skutočnosti netvrdí, že
písomná forma uzavretia ním predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2008 bola dodržaná. Samotné
zaslanie návrhu zmluvy odporcom navrhovateľovi elektronickými prostriedkami prostredníctvom e-mailu

a jeho spätné vrátenie odporcom rovnakou cestou s doplnením o fotokópiu podpisu navrhovateľa ako
kupujúceho bez toho, aby takýto jeho podpis i vzhľadom na spôsob jeho vyhotovenia bol zaručeným
elektronickým podpisom s následným vytlačením takto elektronickými prostriedkami doručeného znenia
zmluvy a doplnením podpisu odporcu, podľa názoru súdu nespĺňa podmienky dodržania predpísanej
formy zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Písomnosť právneho úkonu ako prejavu
vôle konajúcej osoby je zachovaná pri súčasnom dodržaní náležitostí písomnosti prejavu a podpisu

konajúcej osoby. V konkrétnom prípade predloženého vyhotovenia kúpnej zmluvy z 18.1.2008 náležitosť
písomnosti prejavu dodržaná bola, nie však náležitosť podpisu navrhovateľa ako jedného z účastníkov
takéhoto dvojstranného právneho úkonu. Fotokópia jeho podpisu na návrhu kúpnej zmluvy, zaslanom
mu elektronickými prostriedkami, nie je ani originálom jeho vlastnoručného podpisu, ani elektronickým,
resp.zaručenýmelektronickýmpodpisomvzmyslecitovanéhoosobitnéhozákonaanahradeniepodpisu

navrhovateľa ako fyzickej osoby mechanickými prostriedkami, v danom prípade zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam, vzhľadom na prísnu formálnosť takéhoto právneho úkonu neprichádza
do úvahy. Navrhovateľ odporcovi nedoručil to vyhotovenie návrhu zmluvy, ktoré by obsahovalo jeho
vlastnoručný podpis a ku ktorému by potom odporca na tú istú listinu mohol pripojiť svoj vlastnoručný
podpis. V priebehu konania odporca súdu nepredložil a ani nepreukázal a ani súd nezistil existenciu

takéhoto písomného právneho úkonu kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2008, uzavretej medzi účastníkmi v
zákonom predpísanej písomnej forme, s podpismi oboch zmluvných strán na tej istej listine, pretože
pre nedostatok dodržania písomnej formy kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností medzi
účastníkmi platne uzavretá nikdy nebola a po tom, ako právny dôvod z titulu účastníkmi platne
uzavretej záložnej zmluvy zo dňa 21.5.2008 zánikom právnych účinkov zmluvy odpadol a iný právny

titul na ďalšiu držbu a nakladanie s finančnými prostriedkami preukázane poskytnutými navrhovateľom
odporcovi preukázaný nebol. Medzi účastníkmi nedošlo k inej dohode a navrhovateľ sa domáha
vrátenia poskytnutého peňažného plnenia, ide o v celom rozsahu právne dôvodný a preukázaný nárok
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia. Po tom, ako navrhovateľ listom svojho právneho
zástupcu zo dňa 7.10.2008 odporcu vyzval na vrátenie poskytnutého plnenia z titulu nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia za podmienok ust. v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca je od 8.10.2009 v omeškaní s uspokojením nároku
navrhovateľa, a preto počnúc týmto dňom je vo svojom právnom základe dôvodný i nárok navrhovateľa
v časti uplatneného nároku na zaplatenie príslušenstva jeho pohľadávky - úroku z omeškania a to vo
výške zodpovedajúcej dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania, teda 9 %

ročne za podmienok ust. v § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008
v spojení s prechodným ustanovením § 10a citovaného nariadenia vlády v platnom znení. Z vyššie
uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľa v časti nároku o zaplatenie istiny 575.000,- € v
celom rozsahu a v časti nároku na zaplatenie príslušenstva, úroku z omeškania z tejto istiny čiastočne
vyhovel a vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania v časti presahujúcej priznanú výšku 9

% ročne jeho návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v
spojení s § 150 ods. 1 O.s.p., keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania
s odôvodnením, že navrhovateľ bol v sporovom konaní úspešným účastníkom, jeho neúspech je
len nepatrný za podmienok ustanovených v § 142 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. by mu proti neúspechu
odporcovi patrila náhrada trov konania v plnej uplatnenej výške účelne vynaložených trov konania.

Za daného stavu si odporca zaviazal navrhovateľa na kúpu predmetných nehnuteľností „len tzv. na
čestné slovo“ právnou nedôslednosťou účastníkov nedisponujúcich tak voči navrhovateľovi vlastnými
právnymi nárokmi kúpnej zmluvy ako právne akceptovateľného a vynútiteľného titulu. Navrhovateľ
preukázateľne v zmysle pôvodných neformálnych dojednaní voči odporcovi plnil, potom sa však neskôr
týmito dojednaniami svojim daným slovom neriadil a keďže po zániku účinnosti záložnej zmluvy za

danéhostavuvočiodporcoviinakprávneviazanýnebol,tentoprávnystavvyužilažzneužil.Išlooaspekty
morálne,ktorévdanomkonkrétnomprípadenemajúprávnyvplyvnaposúdeniehmotnoprávnehonároku
navrhovateľa vo veci samej. Súd však na ne v záujme požiadavky naplnenia účelu občianskeho súdneho
konania v zmysle ust. § 1 O.s.p., zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia súdu prihliadol ako na dôvodyhodné osobitného zreteľa, pre ktoré aplikujúc ust. § 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi napriek jeho
úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v časti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej odvolanie

navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku o trovách konania zmenil
a to tak, že prizná navrhovateľovi náhradu trov konania na základe špecifikácie, ako bolo uvedené
v prílohe odvolania. Zastával názor, že nie je možné na daný prípad aplikovať ust. § 150 O.s.p.,
nakoľko v tomto prípade sa nemôže jednať o dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je možné,
aby navrhovateľ, ktorý od počiatku súdneho sporu deklaroval, relevantným spôsobom preukazoval

existenciu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu a doložil na to všetky relevantné listiny,
znášal celé trovy právneho zastúpenia, ako aj súdne poplatky, ktoré mu v dôsledku uplatnenia nároku
vznikli. Bolo by v rozpore so samotnou podstatou a zmyslom občianskeho súdneho procesu ako je
uvedené v ust. § 1 O.s.p., aby napriek ničím nepodloženému nepreukázanému zadržiavaniu finančných
prostriedkov zo strany odporcu, ktorý sa navyše svojimi procesnými návrhmi neustále snažil tento spor
predlžovať, súd nepriznal v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkovi, ktorý mal

v tomto prípade plný úspech v spore. Navrhovateľ hneď od začiatku sporu predložil všetky relevantné
dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku preukazovali dôvodnosť žalobného návrhu a naopak, odporca
naďalej neoprávnene zadržiaval navrhovateľovi finančné prostriedky a bezdôvodne sa snažil predlžovať
konanie návrhmi na vykonanie dôkazov, ktoré zrejme úmyselne nenavrhoval naraz. Navrhovateľ sa
nestotožňoval s odôvodnením rozhodnutia v časti výroku o trovách konania, nakoľko v danom prípade

sa nejednalo o akési amorálne konanie zo strany navrhovateľa, ale sa jednalo o bežné rokovanie o
uzatvorení zmluvy spojené s rokovaním a vybavovaním úverov v bankách. Uvedenú argumentáciu
potvrdzujú aj listinné dôkazy doložené odporcom do konania, ktoré potvrdzujú, že v tom čase len
prebiehalo predbežné rokovanie o uzatvorení zmluvy, pričom sa „dolaďovali“ mnohé aspekty ešte
nedojednaného zmluvného vzťahu. Z uvedeného teda podľa názoru navrhovateľa neexistuje žiadny

relevantný predpoklad nepriznania náhrady trov konania minimálne v rozsahu náhrady zaplatenia
súdneho poplatku a to aj v prípade, ak by časť zodpovedajúca sume trov právneho zastúpenia nebola
súdom priznaná.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnuté rozhodnutie v časti výroku o
trovách ako vecne správne potvrdiť. Považovali záver súdu, že ide vzhľadom k správaniu navrhovateľa

o morálne aspekty, na ktoré posúdenie hmotnoprávneho nároku navrhovateľa vo veci samej nemá
vplyv za správny. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že navrhovateľ nekorektným spôsobom
využil situáciu ohľadom spornej kúpnej zmluvy a domáhal sa vrátenia bezdôvodného obohatenia. K
dôvodom, ktoré uviedol vo svojom odôvodnení prvostupňový súd je potrebné doplniť a zdôrazniť,
že v dôsledku proklamovaného záujmu navrhovateľa boli zrušené podpísané kúpnopredajné zmluvy

so štrnástimi záujemcami o bytové jednotky v bytovom dome, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy
medzi účastníkmi. Pokiaľ išlo o dôvody odvolania podaného navrhovateľom, tieto nepovažovali za
opodstatnené. Za zavádzajúce považovali tvrdenia navrhovateľa, že sa nejednalo o amorálne konanie,
ale išlo o bežné rokovanie o uzatvorení zmluvy spojené s rokovaním a vybavovaním úverov v bankách. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania si jasne a záväzne dohodli obsah zmluvy, ktorú

dňom 18.1.2008 aj podpísali a pokiaľ išlo o ďalšie jednanie, tieto sa týkali kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ
neuhradil v dohodnutých termínoch. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na mnohé urgencie, ktorými vyzýva
odporcu na obrátenie finančných prostriedkov avšak bezúspešne, z tohto dôvodu sa rozhodol domáhať
svojho nároku súdnou cestou. K danému argumentu uviedli, že odporca naďalej považuje podpísanú
kúpnu zmluvu zo dňa 18.1.2009 za platnú, preto nedošlo k vráteniu finančných prostriedkov. Nejednalo

sa o svojvoľné zadržiavanie peňazí. Navrhovateľ počas celého obdobia od leta 2007 do augusta 2008
prejavoval záujem o splatenie kúpnej ceny, o čom svedčí i priložená korešpondencia medzi účastníkmi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti výroku rozhodnutia vo
veci samej odporca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a to tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa
zamietne a odporcovi prizná trovy konania alebo napadnutý rozsudok zruší a vráti prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie za účelom preukázania ich tvrdení. S rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasili,
nakoľko tento nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil aplikáciu ustanovení zákona.
K právnym záverom, ktoré viedli súd prvého stupňa k vydaniu napadnutého rozhodnutia uviedli, že
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, nakoľko je daný právny titul, od ktoréhoodvodzujú oprávnenú držbu finančných prostriedkov. Týmto titulom je kúpna zmluva zo dňa 18.1.2008,
na poklade ktorej došlo k čiastočnej úhrade kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Pokiaľ súd
poukazuje na jediný titul, ktorým podľa jeho názoru bola zmluva o zriadení záložného práva, s týmto

nesúhlasia, nakoľko táto zmluva bola len zabezpečovacím prostriedkom popri platne uzavretej kúpnej
zmluve. V súdnom spore bol na pojednávaní súdu predložený originál kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2008,
u ktorej bola zachovaná písomná forma, ktorá bola oboma zmluvnými stranami podpísaná. Keďže
jedným z kontrahentov bol cudzinec, bola zmluva vyhotovená i v cudzom jazyku, takže sa s ňou
navrhovateľ mohol oboznámiť. Preložená verzia bola odoslaná prostredníctvom e-mailu a navrhovateľ

sa s kúpnou zmluvou v rodnom jazyku tiež oboznámil priamo na osobnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo
na Slovensku. Faktom je, že kúpna zmluva zo dňa 18.1.2008 obsahuje podpis navrhovateľa, ktorý bol
po podpísaní zmluvy v Írsku oskenovaný a zaslaný späť odporcovi. Považovali oskenovaný podpis
navrhovateľa a následne vytlačený za súhlasný prejav jeho vôle byť zmluvnými podmienkami viazaný.
Pokiaľ i prvostupňový súd v rozhodnutí okrem iného poukázal na ustanovenia Katastrálneho zákona,
s týmto sa nestotožňovali, nakoľko s takýmto argumentom sa nestotožňovali, nakoľko ustanovenie

Katastrálneho zákona nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorá je posudzovaná iba z hľadiska
splnenia náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva zo dňa 18.1.2008 spĺňa náležitosti
vyžadované Občianskym zákonník v § 34, § 40 a § 46 je podľa ich názoru platným právnym titulom,
na základe ktorého došlo k úhrade kúpnej ceny. Z tohto dôvodu nie je daný právny nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia tak, ako o tom rozhodol prvostupňový súd.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu vo
veci samej ako vecne správne potvrdiť a čo sa týka rozhodnutia prvostupňového súdu ohľadne trov
konania. Toto navrhoval zmeniť a to tak, že prizná navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania
vo výške 14.334,94 € na základe špecifikácie, ako bolo uvedené v prílohe odvolania navrhovateľa.
Mal za to, že argumentácia odporcu v jeho odvolaní je v plnom rozsahu nesprávna vzhľadom na

to, že podpis navrhovateľa nebol vykonaný elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, teda hardwarovú identifikáciu
tejto osoby. Mailová korešpondencia k takýmto prostriedkom podľa ich názoru určite nepatrí. Pokiaľ
sa jedná o argumentáciu odporcu, že faktom je, že kúpna zmluva zo dňa 18.1.2008 obsahuje podpis
navrhovateľa, ktorý bol po podpísaní zmluvy oskenovaný a zaslaný späť odporcovi. Je potrebné

poukázať na argumentáciu, že zákonodarca nehovorí o podpisoch, ale o prejavoch účastníkov, pričom
prejaviť vôľu je možné akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jej obsahu. Podpis je v tomto
prípade jednou z týchto možností. Z uvedeného dôvodu odporca považuje naskenovaný podpis za
súhlasný prejav vôle byť zmluvnými podmienkami viazaný. Navrhovateľ si dovolil vysloviť otázku,
akým spôsobom by bol realizovaný relevantný prejav vôle zmluvnej strany písomnou formou, ak nie

podpisom. Pokiaľ sa jedná o argumentáciu odporcu, že ustanovenie Katastrálneho zákona nemajú vplyv
na platnosť právneho úkonu, navrhovateľ si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že v tomto prípade je
Katastrálny zákon lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku s poukázaním na ust. § 1 ods.
2 a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa z vyššie uvedených dôvodov teda v plnom
rozsahu stotožnil s právnym posúdením neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2008 a povinnosťou

uloženou odporcovi zaplatiť sumu 575.000,- €, ako aj úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne
z dlžnej sumy od 8.10.2008 do zaplatenia navrhovateľovi. Ďalej má za to, že absolútna neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2008 je daná nedodržaním písomnej formy absenciou relevantného podpisu
navrhovateľa, absenciou zhody vôle s prejavom pri podpise navrhovateľom, absenciou jednoty listiny
(technickej jednoty). Neoprávnenosť zadržiavania finančných prostriedkov navrhovateľovi odporcom je

podľa názoru navrhovateľa daná absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy, v prípade platnosti kúpnej
zmluvy, odstúpením od tejto zmluvy zo strany odporcu, v oboch prípadoch vzniká navrhovateľovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu mu danom v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. 3.2010 vyhlásil rozsudok, ktorým v zmysle § 219 ods.

1,2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia spolu s predloženým spisom dospel k záveru,
že prvostupňový súd v danom konaní vykonal dostatočné dokazovanie a to najmä v súvislosti s
preskúmavaním platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetných nehnuteľností zo dňa18.1.2008, na ktorej platnosť poukazoval najmä odporca, keď dospel k správnemu právnemu záveru
a vyhovel návrhu navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť tomuto sumu 575.000,- € spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z danej sumy za čas od 8.10.2008 až do zaplatenia a to

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že odporca vo
svojom odvolaní stále tvrdil a trval na tom, že kúpna zmluva zo dňa 18.1.2008 je platná, nemôže byť
podľa názoru odvolacieho súdu dôkazom, ktorý by preukazoval neopodstatnenosť návrhu navrhovateľa
i napriek tomu, že v predmetnej zmluve boli dodržané všetky zákonné náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré
upravuje Občiansky zákonník v § 588 a nasl., ako aj to, že zmluva bola vyhotovená písomne v zmysle §

46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, avšak predmetná zmluva bola predložená prvostupňovému súdu
ako dôkaz len vo forme fotokópie s „naskenovaným“ podpisom navrhovateľa, čo jednoznačne podľa
súčasných platných ustanovení Občianskeho zákonníka a to najmä § 34, § 36 ods. 1,2 v spojení s
§ 40 ods. 1, až 4 nemožno považovať za prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv
alebo povinností, keďže zákon nepozná formu, resp. náhradu vlastnoručného podpisu zmluvnej strany
vloženímnaskenovanéhopodpisuzmluvnejstranydofotokópieakejkoľvekzmluvy.Takátoformaprejavu

vôle nemá oporu v zákone, nakoľko v súčasnosti žiaden zákonný predpis neustanovuje, že platnosť
vlastnoručného podpisu možno nahradiť naskenovaným podpisom. Existuje však náhrada (alternatíva)
vlastnoručného podpisu a to zaručeným elektronickým podpisom za podmienok ustanovených § 4
zák. č. 215/1002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v spojení s vykonávacími predpismi platnými v čase vykonávania právneho úkonu.

Takáto forma v tomto prípade dodržaná nebola, na základe čoho aj tunajší súd považoval rozhodnutie
prvostupňového súdu vo veci samej ako vecne správne.

Pokiaľ sa jedná o námietky navrhovateľa v súvislosti s rozhodnutím o trovách prvostupňového konania,
odvolací súd v danom prípade mal rovnako ako prvostupňový súd za to, že tu ide o aspekty morálne,
ktoré v danom konkrétnom prípade nemali právny vplyv na posúdenie hmotnoprávneho nároku vo veci

samej, ako to tvrdil prvostupňový súd vo svojom odôvodnení, avšak v zmysle ust. § 1 O.s.p. bolo v
danom prípade namieste použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznať žiadnemu účastníkovi právo na
náhradu trov prvostupňového konania, keď tu možno na doplnenie odôvodnenia prvostupňového súdu
poukázať predovšetkým i na rozsiahlu korešpondenciu medzi navrhovateľom a odporcom, ktorá tvorí
prílohu súdneho spisu a preukazuje snahu navrhovateľa uzavrieť s odporcom kúpnu zmluvu a rovnako

tu možno poukázať aj na úhradu zálohy, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi, čo z pohľadu odvolacieho
súdu čiastočne preukazovalo prejav navrhovateľovej vôle uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, k uzavretiu
ktorej však nedošlo z dôvodu nedodržania formálnych náležitostí zmluvy a to ako už bolo vyššie
uvedené najmä absencia signatúry navrhovateľa, ktorá by prejavovala jeho vôľu kúpnu zmluvu zo dňa
18.01.2008 uzavrieť. Čo sa týka ostatných dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a odporcu,

odvolací súd mal za to, že tieto dôvody boli dostatočne zdôvodnené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorým sa vo zvyšnej časti v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom
rozsahu stotožňuje s konštatovaním, že v postupe prvostupňového súdu neboli zistené žiadne vecné
ani procesné pochybenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol vzhľadom na priebeh a výsledok odvolacieho konania, keď v

odvolacom konaní nebol úspešný ani jeden z účastníkov konania, keďže odvolanie voči rozhodnutiu
prvostupňového súdu podali obaja, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.