Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2011

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa:
M. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporcom: 1/ V. Ž., bytom H. X,. Ž., 2/ M. Ž., bytom P. X,. Ž., obaja
právne zastúpení JUDr. V. J., advokátom, so sídlom M. R. XX,. Ž., v konaní o zaplatenie 1.600.000,-
Sk (53.110,27 €) s príslušenstvom, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č. k.
6C/235/2008-247 zo dňa 24. mája 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti o uložení povinnosti odporcom v 1/ a 2/ rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 51.751,14 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v

r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej vo zvyšku návrh zamietol, ponecháva n e d o t k n u t ý .

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi 51.751,14 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O
náhrade trov konania rozhodne okresný súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 580, § 588, § 591 veta prvá Občianskeho
zákonníka, § 132 O.s.p. okresný súd konštatoval, že sa v prvom rade zaoberal ako predbežnou
otázkouneplatnostizmluvyzdôvodu,ževkonaní13C/156/1998navrhovateľnamietalneplatnosťkúpnej
zmluvy č. 174/Pravne/1994 zo dňa 4.10.1994, ktorou navrhovateľ odpredal odporcom v 1/ a 2/ rade

nehnuteľnosť a to KN parc. č. 152 zast. plocha o výmere 244m2, spolu s domom č. s. 209 v k. ú. Ž.. Vklad
nehnuteľnosti bol povolený pod č. 2287/94 dňom 28.10.1994. Neplatnosť bola namietaná kumulatívne z
viacerých dôvodov a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ a pre uvedenie navrhovateľa do
omylu, pričom rozpor s dobrými mravmi mal spočívať v tom, že odporca už pri uzatváraní kúpnej zmluvy
vedel, že nebude môcť zaplatiť zostatok kúpnej ceny, pričom týmto konaním zároveň uviedol odporcu
do omylu, ktorý by v takomto prípade mal možnosť predať nehnuteľnosť niekomu inému. Okresný súd
konštatoval, že skutočnosť, že nebola uhradená kúpna cena riadne a včas, sama o sebe nemôže

spôsobiť neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobými mravmi. Porušenie povinnosti zaplatiť riadne a včas
kúpnu cenu spôsobuje omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku, čo môže mať za následok až
možnosť odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy žiadny z účastníkov neprezentoval. Pre rozpor
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi je potrebné, aby v rozpore s dobrými mravmi bol právnyúkon, nie následok omeškania s plnením povinností súvisiacimi s plnením z právneho úkonu. Tento
rozpor nekonštatoval ani súd v konaní 13C/156/1998. Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu
uvedenia do omylu, okresný súd mal za to, že v tomto prípade sa mohlo jednať nanajvýš o omyl v

pohnútke,ktorýnerobíprávnyúkonneplatný.Vzhľadomnaokolnostiprejednávanejvecisamohlojednať
len o omyl vnútorný u predávajúceho, vylúčený je vonkajší omyl (nesúlad medzi vôľou účastníkov).
Omyl vnútorný môže byť vyvolaný napr. omylom v predmete zmluvy, v adresátovi právneho úkonu, v
následkoch právneho úkonu. V tomto prípade naviac už bolo pri podpise zmluvy dohodnuté splácanie
sumy 2.000.000,-Sk v splátkach, dodatkom k zmluve uzatvoreným v deň podpisu zmluvy, t. j. dňa

12.10.1994 bolo prolongované splácanie kúpnej ceny do 31.12.1995, teda aj navrhovateľ predpokladal,
že odporca bude zabezpečovať prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny dodatočne. Porušenie zmluvných
povinností nie je spôsobilé vyvolať neplatnosť úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Okresný
súd zastával názor, že nebolo preukázané také úmyselné konanie, z ktorého by bolo možné usúdiť,
že odporcovia omyl vyvolali, ale len si nedokázali splniť svoje zmluvné povinnosti. Navrhovateľ mal
možnosť využiť zákonné prostriedky a možnosti, ktoré mu dáva zákon pri možnosti omeškania odporcu

s peňažným plnením, čo čiastočne aj využíva v tomto konaní. Z uvedených dôvodov okresný súd
predbežne posúdil otázku platnosti kúpnej zmluvy tak, že kúpna zmluva je platná a účinná, pričom
túto vadu nevytkol ani odvolací ani dovolací súd ako vadu konania, naopak z ich záverov vyjadrených
v odôvodnení je možné predpokladať, že platnosť zmluvy akceptujú, v opačnom prípade by bolo
nadbytočné rozhodovať o plnení zo zmluvy. Ďalej okresný súd posudzoval otázku povinnosti zaplatenia

kúpnej ceny. V kúpnej zmluve zo dňa 4.10.1994 v znení dodatku zo dňa 12.10.1994 bola v čl. IV
dohodnutá kúpna cena vo výške 2.600.000,-Sk. Dodatkom bola splatnosť kúpnej ceny určená vo
výške 100.000,-Sk do 20.9.1994 a časť 2.500.000,-Sk do 31.12.21995. Navrhovateľ uviedol, že kúpna
cena bola zaplatená platbami tak, že v roku 1994 bola uhradená časť istiny vo výške 450.000,- Sk
platbami 100.000,-Sk zo dňa 20.9.1994, 200.000,-Sk a 150.000,-Sk zo dňa 27.12.1994; v roku 1995

bola uhradená časť istiny vo výške 400.000,-Sk platbami 50.000,-Sk zo dňa 23.2.1995, 50.000,-Sk
zo dňa 3.4.1995, 100.000,-Sk zo dňa 30.6.1995, 100.000,-Sk zo dňa 21.8.1995, 50.000,-Sk zo dňa
31.10.1995 a 50.000,-Sk zo dňa 21.11.1995. V zmysle dodatku mala byť kúpna cena zaplatená dňa
31.12.1995. Odporcovia splácali kúpnu cenu v omeškaní splátkami v roku 1996 a to platbami 80.000,-
Sk zo dňa 2.1.1996, 70.000,-Sk zo dňa 11.1.1996 a 50.000,-Sk zo dňa 15.2.1996, t. j. v celkovej výške

200.000,-Sk a čiastkou 100.000,-Sk zo dňa 15.8.2000 a čiastkou 1.600.000,-Sk zo dňa 12.6.2007.
Povinnosť zaplatiť kúpnu cenu namietaná nebola a okresný súd nezistil, že by došlo k zmene jej
výšky alebo uplatneniu iných nárokov kupujúceho ako započítaniu. Okresný súd nezistil, že by kúpna
cena bola dohodnutá neplatne, a preto dospel k záveru, že odporcovia ako kupujúci sú povinní
zaplatiť odporcovi dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.600.000,-Sk. Okresný súd riešil ako prejudiciálnu

otázku vo vzťahu k povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania otázku či došlo k
zániku nároku navrhovateľa zaplatením alebo započítaním, nakoľko konanie o zaplatenie istiny bolo
zastavené. Okresný súd vo vzťahu k tvrdeniu odporcov o vzniku škody uviedol, že ku škode, ktorá im
mala vzniknúť neodovzdaním nehnuteľnosti, nebol preukázaný základ a dôvod. Podľa tvrdení odporcov
im mala vzniknúť škoda z dôvodu neodovzdania nehnuteľnosti, dom s. č. 209, H. X,. Ž. v časti 1.

poschodia - 174,30 m2, neodovzdaním nehnuteľnosti - prízemia, zadná časť - 91,16 m2. Neodovzdaním
1. poschodia vznikla škoda titulom ušlého zisku vo výške 3.000,-Sk/ m2 pri 174,3 m2 predstavuje škodu
522.900,-Sk ročne, za dobu troch rokov 1.568.700,-Sk, titulom ušlého nájmu za prízemia vznikla škoda
vo výške 4.000,-Sk/m2 za výmeru 91,16 m2 suma 364,640,-Sk, za dobu troch rokov 1.093.920,-Sk spolu
vo výške 2.407.190,-Sk. Okresný súd uviedol, že navrhovateľ súdu oznámil podaním zo dňa 18.3.2007,

že rómska rodina bola vyprataná a dňa 6.11.1997 oznámil, že sa zúčastnil ohliadky nehnuteľnosti
za účelom podpísania protokolu o odovzdaní veci spísaného pri vyhotovovaní kúpnej zmluvy, pričom
odporcovia odmietli podpísať zápis. Okresný súd konštatoval, že faktické odovzdanie nehnuteľnosti
ako podmienka nakladania s nehnuteľnosťou po prevode nie je dôvodné, nakoľko sa vlastnícke právo
ani jeho zložky neprevádzajú tradíciou, ale vkladom vlastníckeho práva, teda vznikom vecnoprávnych

účinkov zmluvy. Pri prevode nehnuteľností sa tradícia nevyžaduje, dokonca nie je možná a nahrádza sa
vyprataním (namiesto predania sa nehnuteľnosť uvoľní pre užívanie nadobúdateľa). Nie je vylúčené,
aby si účastníci dohodli aj tzv. protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti, s týmto konaním však nie sú
spojené žiadne právne účinky, ibaže by si ich účastníci výslovne v zmluve vymienili, čo v danom prípade
nebolo splnené. Nadobudnutím vlastníckeho práva kupujúci vstupuje do postavenia predávajúceho a

preberá všetky práva a povinnosti spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti. Osobitne vstupuje do práv
prenajímateľa a ak nehnuteľnosť je v nájme, do práv povinného z vecného bremena alebo ťarchy, do
záväzkových práv viaznucich na nehnuteľnosti. Odporcovia ako kupujúci výslovne uviedli (čl. 5 ods.
2 zmluvy), že stav nehnuteľnosti je im známy a oboznámili sa s ním. Teda nehnuteľnosť preberali vstave v akom sa nachádzala v dobe prevodu a žiadne práva spojené s vadami si riadne neuplatnili. Za
vady veci nemožno považovať skutočnosť, že časť nehnuteľnosti bola užívaná rómskou rodinou. Ak by
tieto osoby mali k veci nájomné alebo vecné právo, čo odporca nepreukázal, vstúpili by odporcovia ako

nadobúdatelia do práv prenajímateľa alebo povinnej osoby. Osobitne, ak nehnuteľnosť bola užívaná bez
právneho dôvodu, nemohli prejsť na kupujúci žiadne povinnosti a mali by právo sa domáhať ochrany
vlastníckehoprávaavypratanianehnuteľnosti.Pretopasívnelegitimovanouosobouvovzťahuknáhrade
škody vzniknutej neoprávneným užívaním nehnuteľnosti po prechode vlastníctva na odporcov môžu
byť totiž len tie osoby, ktoré neoprávnene nehnuteľnosť užívali a zasiahli do ich vlastníckeho práva

alebo ho obmedzili. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že odporcovia nadobudli nehnuteľnosti
na základe výsledkov ponukového konania, pričom v nehnuteľnosti mali prevádzku už dávno pred
tým, ako došlo k ponukovému konaniu a prevode nehnuteľnosti, teda im stav nehnuteľnosti musel
byť známy vrátane faktického užívania vrátane toho, že nehnuteľnosť užíva aj rómska rodina bez
ohľadu na existenciu titulu užívania. Okresný súd konštatoval, že na povinnosť zaplatiť kúpnu cenu
nemá vplyv skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená medzi kultúrne pamiatky a z tohto dôvodu je

obmedzené právo odporcov nakladať s nehnuteľnosťou. Nejedná sa totiž o vadu veci a skutočnosť je
možné zistiť zo zoznamu kultúrnych pamiatok alebo výpisu z listu vlastníctva a naviac toto tvrdenie
počas celého konania nebolo preukázané. Vo vzťahu k uplatnenej škode titulom obmedzenia práva
odporcov užívať nehnuteľnosť zákazom uloženým predbežným opatrením nakladať nehnuteľnosťou
okresný súd konštatoval, že odporcovia v 1/ a 2/ rade výšku škody nepreukázali žiadnym dôkazom. V

započítacom prejave uviedli, že sa tým predlžila doba na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ku ktorým sa
zaviazali v kúpnej zmluve, čím vznikala škoda, a to až do zrušenia rozsudok okresného a krajského
súdu, teda po dobu o 18 mesiacov. Okresný súd ďalej poukázal na to, že odporcovia v konaní škodu
tvrdili bez toho, aby jej výšku preukázali, hoci ich zaťažuje bremeno tvrdenia. Škoda im podľa oznámenia
o podaní protinávrhu a z obsahu započítacieho prejavu bola spôsobená aj vydaním predbežného

opatrenia 13C/156/1998-23 zo dňa 24.2.1998. Okresný súd nemal preukázané, že nehnuteľnosti boli
spôsobilé na prenájom a boli uzavreté zmluvné vzťahy o nájme nehnuteľnosti. Podľa obsahu kúpnej
zmluvy odporcovia nadobudli nehnuteľnosti za účelom zriadenia predajne potravín a kancelárií. Ani
podľa vyjadrenia odporcov, predmetné nehnuteľnosti neprenajímali ani po tom, čo došlo k zrušeniu
rozsudkov, ktorými bolo rozhodnuté o vlastníckom práve k nehnuteľnosti. Odporcovia ani nepreukázali,

že v danej dobe mali prostriedky na opravu a rekonštrukciu nehnuteľnosti a ich obstaranie z vlastných
prostriedkov alebo úveru je nepravdepodobné, pretože odporcovia preukázateľne neboli schopní splatiť
ani kúpnu cenu, nepreukázali úverový prísľub. Nepreukázali ani porušenie povinností navrhovateľa
resp. protiprávnosť jeho konania, pretože len samotné zrušenie rozsudku alebo predbežného opatrenia
neznamená porušenie povinností a za porušenie povinnosti nemožno považovať ani uplatnenie nároku,

aj neexistenčného v súdnom konaní. Nakoľko okresný súd dospel k záveru, že započítaním zo strany
odporcov listom zo dňa 14.9.2009 pohľadávka navrhovateľa nezanikla, odporcovia v 1/ a 2/ rade
boli teda v omeškaní a preto rozhodol okresný súd aj o priznaní úrokov z omeškania veriteľovi,
teda navrhovateľovi. O úrokoch z omeškania rozhodol okresný súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na ust. §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.12.2008 ( §

10a nar. vl.). Odporcovi vzniklo právo k 1.1.1996 na úrok z omeškania vo výške 19,5 % (2x 9,75 %). Vo
vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti úrokov z omeškania nad rozsah 19,5 % do 22 % ročne a zamietnutie
návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania pred 1.1.1996 zostal rozsudok právoplatný. Nakoľko si
odporca uplatnil námietku premlčania, okresný súd rozhodoval o nároku vo vzťahu k jeho premlčaniu.
Navrhovateľ si uplatnil zmenu návrhu podaním zo dňa 10.3.2005 doručenom súdu v tento deň. Okresný

súd poukázal na znenie ust. § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že odporcovia
námietku premlčania ani nároky nešpecifikovali, ich prejav bol všeobecný a preto okresný súd vychádzal
zo skutočnosti, že vznášajú námietku premlčania nároku na peňažné plnenie vo všeobecnej trojročnej
lehote. Nakoľko táto námietka bola vznesená, premlčujú sa všetky nároky za viac ako tri roky, teda pred
podaním návrhu zo dňa 27.3.1996, t. j. pred 27.3.1993 a zmenou návrhu spočívajúceho v rozšírení

úrokov z omeškania nad 3 % ročne, t. j. pred 10.3.2002. Okresný súd zistil, že nárok na zaplatenie istiny
bol uplatnený vo všeobecnej premlčacej lehote, rovnako ako návrh na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 3% ročne od 1.1.1996 do zaplatenia, vo všeobecnej premlčacej dobe nebol uplatnený nárok
na zaplatenie úroku z omeškania ročne odo 1.1.1996 do 10.3.2002 zo sumy 1.600.000,-Sk. Vzhľadom
na uvedené okresný súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy

1.550.000,-Sk vo výške 3 % ročne od 1.1.1996 do 14.2.1996, čo predstavuje čiastku 5.605,48 Sk;
1.500.000,- Sk vo výške 3 % ročne od 15.2.1996 do 14.8.2000, čo predstavuje čiastku 202.438,36 Sk;
1.400.000,-Sk vo výške 3 % ročne od 15.8.2000 do 9.3.2002, čo predstavuje čiastku 65.704,11 Sk;
1.400.000,-Sk vo výške 19,5 % ročne od 10.3.2000 do 16.11.2007, čo predstavuje čiastku 1.435.206,85Sk; spolu vyčíslené úroky z omeškania vo výške 1.709.054,79 Sk, zo sumy ktorej okresný súd odpočítal
zaplatenú čiastku 150.000,-Sk a na úrokoch z omeškania priznal navrhovateľovi sumu 1.559,054,79
Sk, čo prepočtom podľa konverzného kurzu predstavuje sumu 51.751,14 € a návrh vo zvyšku 50.003,79

€ zamietol z dôvodu premlčania. Okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodne podľa § 151
ods. 3 O.s.p. až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku okresného súdu odvolanie odporcovia v 1/ a 2/
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedli, že navrhovateľ sa pôvodným návrhom zo
dňa 22.3.1996 domáhal zaplatenia istiny 1.600.000,-Sk s 3 % úrokom z omeškania odo dňa splatnosti

druhej splátky. V návrhu nového žalobného petitu navrhovateľ navrhol, aby súd uložil odporcom
povinnosť zaplatiť istinu s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne od 1.1.1996 do zaplatenia a
zmluvnú pokutu zo sumy 1.600.000,-Sk vo výške 0,5 % týždenne od 1.1.1996 do zaplatenia, pričom na
pojednávaní dňa 29.3.2005 vyhlásil okresný súd uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu spočívajúcu
v rozšírení nárokov na zaplatenie úrokov z omeškania o 19 % ročne od 1.1.1996 do zaplatenia a
zmenu návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty nepripustil. Odporcovia zároveň namietali, že

okresný súd o tomto späťvzatí návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške sadzby 3 %
ročne nerozhodol. Odporcovia mali za to, že okresný súd uvedené podanie navrhovateľa nesprávne
vyhodnotil, navrhovateľ vzal pôvodný návrh na zaplatenie úroku z omeškania 3 % späť a podal úplne
nový návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 22 % a teda rozhodnutie súdu o rozšírení
úroku z omeškania o 19 % nezodpovedá návrhu na zmenu návrhu a nič na tom nemení ani vyjadrenie

navrhovateľa na pojednávaní dňa 29.3.2005, podľa ktorého týmto návrhom rozširuje pôvodne uplatnený
návrh. Ďalej odporcovia uviedli, že navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 22 % novým návrhom
až dňa 10.3.2005, odporcovia vzniesli v konaní námietku premlčania, čím nárok navrhovateľa na
zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 1.1.1996 do 10.3.2002 zanikol, no okresný súd aj napriek
tomu napadnutým rozhodnutím priznal navrhovateľovi premlčaný úrok z omeškania, čím pochybil. Mali

za to, že z nového zmeneného návrhu môžu nastať zákonom predpokladané účinky iba odo dňa jeho
podania. Odporcovia sa nestotožňovali ani s prezentovaným názorom okresného súdu, ktorý prijal
záver, že odporcami namietaná existencia vady konania z dôvodu vady spočívajúcej v podpise návrhu
neoprávnenou osobou, pre ktoré chceli konanie zastaviť, nie je takou vadou konania, pre ktoré by
nebolo možné pokračovať v konaní a že odporcovia v konaní nepreukázali, že návrh podpísala osoba,

ktorá nie je oprávnená konať v mene navrhovateľa. Podľa odporcov objektívne nie je možné, aby oni
stotožňovali osobu, ktorá návrh podpísala, naopak v prípade pochybností je dôkazné bremeno na strane
navrhovateľa, ktorý musí súdu preukazovať, že podanie návrhu je jeho konaním, a že sú splnené
zákonom požadované náležitosti, ktoré preukazujú, že taký návrh podpísala oprávnená osoba. Je však
predovšetkým povinnosťou súdu skúmať, či má žalobný návrh všetky náležitosti a či návrh na začatie

konania je úkonom navrhovateľa. Odporcovia dostatočne preukázali, že žalobný návrh nepodpísal
štatutárny orgán, ktorým je primátor, v tom čase Ing. J. S., pričom tento fakt je preukázaný napr. kúpnou
zmluvou, kde je jeho podpis. Odporcovia poukázali na znenie z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
ktorý prioritne vymedzuje, kto môže konať v mene navrhovateľa, ďalej aj na Občiansky zákonník a
Občiansky súdny poriadok, z ktorých predpisov vyplýva, že žalobný návrh by mohli podpísať primátor

navrhovateľa, v jeho neprítomnosti za podmienok zákona o obecnom zriadení jeho zástupca, osoba
splnomocnenáštatutárnymorgánomnavrhovateľaapoverenýzamestnanecnavrhovateľa.Osoba,ktorá
podpísala návrh nebol primátor, a či to bol zástupca, musí preukázať navrhovateľ. Ak osobou, ktorá
návrh podpísala je iná osoba ako primátor, jeho právo podpísať návrh musí byť súdu preukázaný pri
zástupcovi plnou mocou alebo poverením. Preto možno konštatovať, že nie odporcovia, ale navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno, teda súd vec nesprávne právne posúdil. Odporcovia ďalej uviedli, že pri
posudzovaní odstrániteľnosti vady absencie podpisu na žalobnom návrhu je potrebné rozlišovať dve
situácie, buď návrh nie je podpísaný vôbec, v takom prípade môže túto vadu konvalidovať dodatočným
popísaním návrhu osoba na to oprávnená. Ak je návrh podpísaný, v takom prípade možno odstrániť
vadu len tak, že bude v konaní navrhovateľom preukázané, že na taký podpis je oprávnený, pričom až do

preukázania oprávnenia treba podaný návrh kvalifikovať ako podanie podpísané neoprávnenou osobou,
teda podanie s vadou. S poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o obecnom
zriadeníodporcoviakonštatovali,ženávrhnazačatiekonanianepodpísalštatutárnyorgánnavrhovateľa,
pričom v priebehu konania nielenže nepreukázal oprávnenosť inej osoby podaný návrh podpísať, ale
dokonca ani nestotožnil osobu, ktorá návrh podpísala. Mali za to, že podanie žalobného návrhu je právny

úkon, v danom prípade ho urobila neoprávnená osoba a pre rozpor so zákonom o obecnom zriadení a
Občianskym zákonníkom je takýto úkon absolútne neplatný a treba naň hľadieť, akoby sa nestal. Pretosa nejedná ani o prejav vôle navrhovateľa a právny úkon podania žalobného návrhu treba hodnotiť
ako neplatný. Podľa názoru odporcov bolo možné odstrániť vadu podpisu do vydania rozhodnutia vo
veci samej (rozsudku 14C/229/1996-110 zo dňa 29.3.2005), tak, že by navrhovateľ predložil poverenie

udelené zamestnancovi, plnú moc udelenú inej osobe alebo by bola návrh podpísala oprávnená
osoba, teda primátor. Okresný súd sa s týmito okolnosťami vôbec nezaoberal a nevysporiadal a svoje
rozhodnutie riadne nezdôvodnil a tým odporcom odňal právo na presvedčivé odôvodnenie nepadnutého
rozhodnutia, ako aj možnosť konať pred súdom. Odporcovia boli presvedčení, že okresný súd mal
pre vadu absencie podpisu oprávnenou osobou na žalobnom návrhu konanie zastaviť. Odporcovia

poukázali na to, že k záveru, že podanie návrhu na začatie konania vykazuje vadu v jeho podpise dospel
aj okresný súd, nakoľko pojednávanie konané dňa 19.2.2009 odročil za účelom odstránenia uvedenej
vady a vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby podpísala návrh v lehote 10 dní. Na výzvu reagoval
navrhovateľ tak, že dodatočný podpis návrhu považuje za bezpredmetný a mohol by byť vyhodnotený
v neprospech navrhovateľa, pretože by de facto uznal a potvrdil, že návrh od začiatku trpel vadou.
Odporcovia mali za to, že okresný súd mal potom podľa § 43 ods. 2 O.s.p. postupovať tak, že podanie

odmietne. Ak tak neurobil, zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Ďalej odporcovia uviedli, že okresný súd o ich nároku na náhradu škody a následne aj o vykonanom
jednostrannom započítaní rozhodol predčasne. Vzájomný návrh odporcov týkajúci sa náhrady škody
vyčlenil na samostatné konanie vedené na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 18C/190/2008. Za týchto
okolností mal súd konanie 6C/235/2008 prerušiť až do právoplatného skončenia konania 18C/190/2008,

pretože tu existuje prekážka veci začatej, čo je vada konania podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p..
Odporcovia nesúhlasili s názorom okresného súdu, podľa ktorého nepreukázali zavinenie navrhovateľa,
nakoľko mali za to, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj návrh vo veci samej boli
plne v dispozičnej moci navrhovateľa, preto pokiaľ sa návrhy ukázali ako nedôvodné, je takéto konanie
spôsobilé vyvolať škodu. Zároveň poukázali na znenie ust. § 77 ods. 3 O.s.p. a uviedli, že nie je

pravdou, že uplatnenie nároku v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti
navrhovateľa, naopak, práve v príčinnej súvislosti s týmto konaním navrhovateľa vznikla odporcom
škoda. Odporcovia považovali úvahy súdu, ktorý uviedol, že neboli preukázané zmluvné vzťahy o nájme
nehnuteľnosti, za nepochopiteľné, keď na jednej strane im predbežným opatrením zakázal akokoľvek
nakladať s nehnuteľnosťou a na druhej strane požadoval, aby preukázali, že v danej dobe nehnuteľnosť

prenajímali. Úvahy súdu, že odporcovia nemali v danej dobe dostatočné prostriedky na opravu a
rekonštrukciu nehnuteľnosti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú len jeho domnienkou. Z
tohto pohľadu je odôvodnenie rozsudku v rozpore s výsledkami dokazovania a preto je napadnutý
rozsudok nepreskúmateľný. Ďalej odporcovia uviedli, že svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v zmysle
kúpnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom splnili najneskôr dňa 20.9.2000, doručením jednostranného

započítania navrhovateľovi a preto okresný súd pochybil, keď navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie
úrokov z omeškania aj za obdobie po 20.9.2000. Aj z toho dôvodu mal okresný súd prerušiť konanie
6C/235/2008 do právoplatného skončenia konania 18C/190/2008 a potom s ohľadom na jeho závery
prejudiciálne posúdiť platnosť úkonu jednostranného započítania. Na základe uvedených skutočností
odporcovia navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh v celom

rozsahu zamietne a prizná odporcom trovy konania, alebo aby ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že tvrdenie odporcov, že priznaný úrok z omeškania nereflektuje podanie
navrhovateľa dňa 10.3.2005, ani fakt, že odporcovia kúpnu cenu zaplatili už doručením oznámenia

o započítaní pohľadávok, t. j. dňa 20.9.2000, sa nezakladá na pravde, nakoľko ako vyplýva zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.3.2005 okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu a teda o
podaní navrhovateľa riadne rozhodol. Osobitne poukázal aj na tvrdenia právneho zástupcu odporcov
na pojednávaní dňa 4.5.2010, kedy síce vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom, avšak
nie čo do existencie nároku navrhovateľa na úrok z omeškania, ale čo do ich výšky presahujúcej

3% ročne. Ohľadne tvrdenia odporcov, že kúpna cena bola zaplatená dňom doručenia oznámenia o
započítaní pohľadávok, t. j. dňom 20.9.2000, sa v plnom rozsahu stotožnil navrhovateľ so záverom
okresného súdu o nepreukázaní existencie pohľadávky odporcov, ktorá by mohla byť započítaná
oproti ich dlhu na kúpnej cene. K námietkam odporcov týkajúcich sa skutočnosti, že návrh na začatie
konania nebol podpísaný oprávnenou osobou a navrhovateľ nepreukázal opak, navrhovateľ uviedol,

že už v dovolacom konaní Najvyšší súd SR k predmetnému dôvodu dovolania uviedol, že námietky
odporcov týkajúce sa vád konania neboli dôvodné a preto uvedený argument považoval navrhovateľza účelový. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že žalobný návrh je riadne podpísaný a odporcovia
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali opak. Len samotné tvrdenia odporcov o tom, že návrh
nie je podpísaný niekdajším štatutárnym zástupcom navrhovateľa, nepostačujú na vyrátanie faktu,

že návrh disponuje všetkými náležitosťami v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Odporcovia v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v priebehu konania ani raz nepredložili alebo
neoznačili dôkaz, ktorý by ich tvrdenia preukázal, z čoho vyplýva, že dôkazné bremeno neuniesli
odporcovia. Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ odporcovia poukazovali na nesprávne právne posúdenie
otázky započítania pohľadávok účastníkov konania, mal za to, že doteraz nebol nijako preukázaný nárok

odporcov na náhradu škody, bol vyčlenený na samostatné konanie (18C/190/2008), preto vysporiadanie
sa s touto problematikou v napadnutom rozhodnutí považoval zo strany okresného súdu síce za
právne správne, avšak nadbytočné, nakoľko bude predmetom ďalšieho konania a rozhodovania. Podľa
navrhovateľa sa nemožno stotožniť s tvrdením odporcov, že ide o predčasné rozhodnutie, najmä pokiaľ
následne argumentujú tým, že konanie malo byť do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp.
zn. 18C/190/2008, prerušené. Jedná sa o účelovú argumentáciu zameranú na oddialenie právoplatného

rozhodnutia v danej právnej veci. Navrhovateľ zastával názor, že ide o samostatné nároky, odlišujúce
sa hlavne tým, že kým pohľadávka navrhovateľa v skutočnosti existuje, je riadne preukázaná, čo do
titulu i výšky, údajná pohľadávka odporcov je doposiaľ sporná, nakoľko nárok na náhradu škody nebol
preukázaný z hľadiska jeho základných podmienok, t. j. existencie príčinnej súvislosti medzi riadne
vyčíslenou škodou a konaním navrhovateľa, ktoré by bolo v rozpore s akoukoľvek jeho zákonnou alebo

zmluvnou povinnosťou. Na základe uvedených skutočností mal navrhovateľ za to, že okresný súd
rozhodol správne z hľadiska vecnej i právnej stránky a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokpotvrdilakovecnesprávnyaodporcovzaviazalnazaplatenietrovodvolaciehokonania,pričom
zároveň špecifikoval trovy odvolacieho konania spolu v sume 634,67 €.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom

ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu v časti o uložení povinnosti
odporcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 51.751,14 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny. Rozsudok okresného
súdu v časti, v ktorej vo zvyšku návrh zamietol, ponecháva nedotknutý.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a
vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a
preto sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu. Odvolací
súd konštatuje, že okresný súd preukázaný skutkový stav vyhodnotil v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. K jednotlivým odvolacím
námietkam, odvolací súd konštatuje, že so všetkými namietanými skutočnosťami sa vysporiadal okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom odporcovia neuviedli a ani nepreukázali žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu prípadne zrušenie napadnutého rozsudku. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 4.10.1994
kúpnu zmluvu č. 174/Pravne/94, na základe ktorej odpredal navrhovateľ odporcom v 1/ a 2 / rade
nehnuteľnosť KN parc. č. 152 zast. plocha o výmere 244 m2 spolu s domom č. s. 209 v katastrálnom
území Ž.. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov bol povolený dňa 28.10.1994 pod č. 2287/94.

Kúpna cena predstavovala na základe dohody strán sumu 2.600.000,-Sk, s tým, že odporcovia bolipovinní v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy, ako aj dodatku k nej zo dňa 12.10.1994 zaplatiť kúpnu
cenu v dohodnutých splátkach do 31.12.1995. Ďalej z dokazovania vykonaného pred okresným súdom
vyplynulo, že odporcovia do podania návrhu na začatie konania zaplatili navrhovateľovi z kúpnej ceny

sumu 1.050.000,-Sk, pričom postupne v priebehu konania zaplatili dňa 15.8.2000 čiastku 100.000,-Sk
a čiastku 1.600.000,-Sk dňa 12.6.2007. Vzhľadom k tomu, že odporcovia zaplatili navrhovateľovi celú
sumu predstavujúcu kúpnu cenu, navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie istiny späť, konanie v
tejto časti žiadal zastaviť a pokračovať v konaní o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, teda úroku z
omeškania.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd správne posúdil ako predbežnú, otázku platnosti
resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a dospel k správnemu právnemu názoru, že uvedená
kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcami v 1/ a 2 / rade je platná a účinná,
nakoľko skutočnosť, že nebola uhradená kúpna cena riadne a včas nespôsobuje rozpor predmetnej
zmluvy s dobrými mravmi, pretože rozpor s dobrými mravmi sa vzťahuje na právny úkon a nie na
omeškanie s platením kúpnej ceny. Rovnako ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy neobstálo ani v

konanívedenompodsp.zn.13C/156/1998navrhovateľomtvrdenéuvedeniedoomyluodporcami,podľa
ktorého odporcovia už pri uzatváraní zmluvy vedeli, že nebudú môcť zaplatiť kúpnu cenu, čím uviedli do
omylu navrhovateľa, ktorý by v takom prípade mal možnosť predať nehnuteľnosť niekomu inému.

Pokiaľ išlo o odporcami namietanú vadu návrhu na začatie konania, odvolací súd konštatuje, že okresný
súd uviedol, aké úvahy ho viedli k záveru, že vo vzťahu k námietke odporcov týkajúcej sa vady návrhu na

začatiekonaniaspočívajúcejvpodpísanínávrhuneoprávnenouosobounezistilžiadnevadykonania,pre
ktoré by nebolo možné pokračovať v konaní. Okresný súd správne konštatoval, že návrh navrhovateľa
netrpí žiadnymi vadami, ktoré by bolo potrebné odstraňovať, navyše navrhovateľ v konaní nenamietal tú
skutočnosť, že návrh podpísala osoba, ktorá nie je spôsobilá vykonávať úkony za navrhovateľa, práve
naopak navrhovateľ v konaní konal, udelil plnomocenstvo právnym zástupcom, žiadal zmenu návrhu a

teda je správne aj konštatovanie okresného súdu, že ak prejavil účastník vôľu konať na základe návrhu,
ktorý by aj sám nepodpísal a súd s ním aj konal, zastavenie konania pre nedostatok podpisu by bolo
odňatím možnosti konať pred súdom.

Okresný súd zároveň podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil akými úvahami sa
riadil, keď dospel k záveru, že započítaním zo strany odporcov listom zo dňa 14.9.2000 pohľadávka

navrhovateľa nezanikla, t. j. zanikla až zaplatením poslednej dlžnej splátky odporcami dňa 12.6.2007
a teda odporcovia v 1/ a 2/ rade boli v omeškaní a preto správne okresný súd rozhodol aj o priznaní
úrokov z omeškania navrhovateľovi. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj s námietkou premlčania
uplatnenou odporcami vo vzťahu k nároku navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací
súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru, že sa premlčujú v tomto prípade všetky nároky za viac

ako tri roky, t. j. pred 27.3.1993 a vzhľadom na zmenu návrhu týkajúcu sa rozšírenia úroku z omeškania
nad 3 % ročne, aj pred 10.3.2002. Z uvedeného vyplýva, že nárok na zaplatenie istiny bol uplatnený
vo všeobecnej premlčacej dobe, ako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne
od 1.1.1996 do zaplatenia, s výnimkou nároku na zaplatenie úroku z omeškania ročne od 1.1.1996 do
10.3.2002 zo sumy 1.600.000,-Sk. Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom okresného súdu pri aplikácii

sadzby 3 % a 19,5 % úroku z omeškania v súvislosti s omeškaním s plnením jednotlivých splátok,
vzhľadom na dátum uplatnenia jednotlivých nárokov. Pokiaľ odporcovia v podanom odvolaní namietali,
že okresný súd doposiaľ nerozhodol o späťvzatí návrhu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške
sadzby 3 % ročne, pričom nesprávne vyhodnotil podaný návrh, keď pripustil zmenu návrhu spočívajúcu
v rozšírení nárokov na zaplatenie úrokov z omeškania o 19 % ročne od 1.1.1996 do zaplatenia, odvolací

súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil zmenený návrh navrhovateľa zo dňa 10.3.2005 ako
rozšírenie pôvodne uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania o 19 % ročne od 1.1.1996
do zaplatenia aj vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní konanom pred okresným súdom
dňa 29.3.2005 a o jeho procesnom návrhu rozhodol uznesením na uvedenom pojednávaní konanom
dňa 29.3.2005.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odporcov, na
ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Odvolací súd konštatuje, že o trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd v súlade s ust. §
224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorýmnebolorozhodnutéotrováchkonaniazdôvodupostupupodľa§151ods.3,otrováchodvolacieho

konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.