Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 3, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/617/1995
Identifikačné číslo súdneho spisu:

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľa O. B.,
zastúpeného advokátom JUDr. J. K., T., L. X proti odporcom 1/ J. T., bytom B. XX,. 2/ L. M., bytom N.
M. N. V., S. X a 3/ A. M., bytom N. M. N. V., S. X,. odporcovia 2/ a 3/ zastúpení advokátom JUDr. S. Š.

so sídlom v T., M. N.. X o určenie vlastníctva s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trenčín trovy konania štátu 565,- Sk, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom 2/ a 3/ trovy konania 20.892,50 Sk a zaplatiť ich
JUDr. S. Š., advokátovi, T., M. N.. X,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi 1/ s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18.10.1991 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vyslovil, že kúpna zmluva na
nehnuteľnosti k. ú. B., a to parc. č. 130/161 súp. č. 88 a parc. č. 130/167 zo dňa 08.03.1991, uzavretá
medzi právnou predchodkyňou odporcu 1/ na strane jednej a odporcami 2/ a 3/ na strane druhej, je
neplatná.

Návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti prešli v rámci pozemkovej reformy do vlastníctva M.
N. V. B. a právna predchodkyňa odporcu 1/ nebola vlastníčkou týchto nehnuteľností.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.01.1993 súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 08.03.1991
je čiastočne neplatná v časti prevodu domu č. XX. na parcele č. 130/161, k. ú. B. a vo zvyšnej časti

návrh zamietol.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcov proti rozsudku v časti, v ktorej bolo navrhovateľovi
vyhovené, zmenil rozsudkom zo dňa 28.09.1994 rozsudok prvostupňového súdu tak, že návrh v
napadnutej časti zamietol.Najvyšší súd SR na dovolanie navrhovateľa (rozsudok zo dňa 31.05.1995) zrušil rozsudky
prvostupňového i druhostupňového súdu a vrátil vec Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

V priebehu konania zobral navrhovateľ na pojednávaní dňa 08.06.1999 návrh v časti vyslovenia

neplatnosti kúpnej zmluvy na parcelu č. 130/167 späť, a preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Okresný súd v Trenčíne rozsudkom 7C 617/95-223 zo dňa 08.06.1999 návrh vo zvyšku zamietol
a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľa proti výroku o zamietnutí návrhu, náhrade trov
konania štátu a trov konania odporcov uznesením 5Co 520/99-250 zo dňa 03.10.2001 rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení nariadil doplniť dokazovanie na skutočnosti, týkajúce sa
vlastníctva pozemku, ktorý je tiež predmetom návrhu (parc. č. 130/161, k. ú. B.), či táto parcela, ktorá
podľa zmluvy mala výmeru 1.350 m2, je totožná s parc. č. 114, zapísanou na LV č. 193.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí o dovolaní nariadil doplniť dokazovanie úplnými výpismi
predmetných pozemno-knižných vložiek, s rozhodnutiami o pravdepodobnej konfiškácii a znárodnení,

ako aj inými listinami k tomuto sa vzťahujúcimi a vykonať aj iné dôkazy, ktorých potreba vyvstane v
priebehu konania.

Na pojednávaní dňa 29.10.2002 navrhovateľ zmenil návrh tak, že žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ
je vlastníkom parc. č. 130/161, k. ú. B. o výmere 1.350 m2.

Rozsudkom 7C 617/95-291 zo dňa 04.04.2003 súd návrh zamietol, zaviazal navrhovateľa k náhrade

trov konania a náhrade trov konania štátu.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne uznesením 5Co 28/04-309 zo dňa 30.09.2005
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže
vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované.

OdposlednéhorozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčíneúčastnícikonanianenavrhližiadneďalšiedôkazy
než tie, ktoré sa už nachádzajú v spise a právny zástupca odporcov 2/, 3/ doložil do spisu uznesenie
bývalého štátneho notárstva D 36/58-10 zo dňa 21.04.1958 o prejednaní dedičstva po neb. M. Š., keď
celé dedičstvo prebral manžel C. Š..

Pri určení, či parcela 130/161 o výmere 1.350 m2, k. ú. B., ktorá je predmetom sporu, vychádzal súd

zo znaleckého posudku, nachádzajúceho sa v spise a ktorý nebol účastníkmi konania v žiadnom smere
spochybnený.

Podľa tohto znaleckého posudku zo dňa 11.12.1992 znalca Dr. Ing. J. G. mal súd za preukázané, že
označenej parcele č. 130/161 zodpovedá parcele č. 114 dom súp. č. 88 o výmere 131 m2 a parc. č.
109/1 zastavaná plocha (dvor) o výmere 1.163 m2. Predmetná sporná parcela bola časťou pôvodnej

parcely č. 130/96 orná pôda o výmere 6.821 m2.Súd mal taktiež za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť získal bývalý
Československý štát, a to pozemky a budovy vo vlastníctve O. V. G. W. konfiškáciou na základe zákona
č. 104/1945 Zb. a ostatné budovy na týchto pozemkoch znárodnením, nakoľko neboli vo vlastníctve

menovaného, ale boli postavené stavebnou firmou L. úč. spol. ako dočasné budovy, zabezpečujúce
výstavbu vodného diela na V.. Teda predmetné nehnuteľnosti získal bývalý Československý štát.

Z dielčieho dočasného zoznamu nadobúdateľov skonfiškovaných poľnohospodárskych nehnuteľností
k. ú. B. mal súd za preukázané, že právny predchodca odporcov nadobudol predmetnou listinou len
vlastníctvo pozemkov parc. č. 128/17, 130/96 a 130/132, k. ú. B.. Išlo o prideľovanie skonfiškovaných

poľnohospodárskych nehnuteľností, a teda muselo ísť len o pozemky.

Predmetom návrhu na určenie vlastníctva je parcela 130/161, ktorá po prečíslovaní v roku 1989
pozostáva z parcely č. 114 dom súp. č. 88 o výmere 131 m2 a parc. č. 109/1 zastavaná plocha dvor
o výmere 1.163 m2.

Predmetnú parcelu nadobudli právni predchodcovia odporcov prídelom skonfiškovaných majetkov grófa
W., ktorému boli skonfiškované na základe zákona č. 104/1945 Zb. a následne boli pridelené prídelovou

listinou právnym predchodcom odporcov. Títo boli aj na základe týchto prídelových listín zapísaní ako
vlastníci. Ich vlastníctvo nebolo žiadnym spôsobom v predchádzajúcich obdobiach spochybnené a
bolo riadnym spôsobom zapísané v pozemkovej knihe a v katastri nehnuteľností. Dispozícia s týmto
majetkom nebola u právnych predchodcov odporcov žiadnym spôsobom obmedzená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností,
ustanovených zákonom.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli právni predchodcovia
odporcov rozhodnutím štátneho orgánu, a to prídelom skonfiškovaných majetkov grófa W.. Okamžikom
splatenia určenej finančnej náhrady za prídel boli títo zapísaní v pozemkovej knihe ako vlastníci.

Predmetná nehnuteľnosť potom v súlade s vtedy platnými predpismi prechádzala na právnych
nástupcov dedením. Ich vlastníctvo nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

Súd v tomto prípade neakceptoval tvrdenia navrhovateľa, že mohlo dôjsť k prechodu vlastníctva
pozemkov pridelených prídelovou listinou na štát znárodnením alebo iným spôsobom. Navrhovateľ v
tomto smere nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz a neuviedol ani právny predpis, ktorý by mohol

byť a bol v takýchto prípadoch použitý.

Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že nehnuteľnosti odovzdané na základe prídelových listín
po roku 1945 boli znárodnené a ich vlastníctvo prešlo na štát.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastnícke právo k predmetnej parc. č. 130/161
neprešlo na navrhovateľa a ani právny predchodca navrhovateľa vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
nemal a ani s ňou nenakladal. Súd preto návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p., keď odporcom 2/, 3/ priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. Odporcom 2/, 3/ priznal náhradu trov

právneho zastúpenia advokátom, a to za zastupovanie troch osôb za 9 úkonov po 600,- Sk, 5.400,-
Sk znížené o 20 % podľa § 17 ods. 2 zák. č. 240/90 Zb., spolu 4.320,- Sk (prevzatie veci, vyjadrenie
k návrhu, 7-krát účasť na pojednávaní), za zastupovanie 2 osôb 6 úkonov po 200,- Sk znížené o 20% podľa zák. č. 240/90 Zb. § 17 ods. 2, spolu 1.920,- Sk (vyjadrenie k dovolaniu, 5-krát účasť na
pojednávaní), 1 úkon po 1.872,- Sk (účasť na pojednávaní 29.10.2002), 1 úkon po 468,- Sk (účasť
na odročenom pojednávaní 06.12.2002), tri úkony po 2.050,- Sk (účasť na pojednávaní 07.02.2003,

písomné vyjadrenie k veci, vyjadrenie k odvolaniu), 1 úkon po 1.815,- Sk (účasť na pojednávaní
31.10.2006), 1 úkon po 907,50 Sk (účasť na vyhlásení rozsudku 03.11.2006), 12 x paušálna náhrada
po 45,- Sk a 5 x paušálna náhrada po 100,- Sk, 3-krát po 120,- Sk, 2-krát po 164,- Sk, strata času za
20 polhodín po 20,- Sk, súdny poplatok z podaného odvolania 500,- Sk, cestovná náhrada 2 x N. M. N.
V. - B. a späť dve osoby po 256,- Sk a správne poplatky 3 x po 100,- Sk, a uložil zaplatiť ich k rukám

právneho zástupcu žalovaných 2/ a 3/.

Náhradu trov konania odporcovi 1/ nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Súd zároveň zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania štátu 565,- Sk podľa výsledku sporu, keď
navrhovateľ bol v konaní neúspešný. Trovy štátu spočívali v odmene znalca 565,- Sk, ktoré boli znalcovi
vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v

dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2
O.s.p.).