Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2010

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/222/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej,

v právnej veci navrhovateľa: J. B., nar. XX.XX.XXXX,. bytom B. XXXX/XX,. XXX. XX. Ž., práv. zast. JUDr.
M. W., advokátka, so sídlom S. S. X,. Ž., proti odporcovi: L. (S.), s.r.o., IČO: XXXXXXXX,. so sídlom D.
R. X, Ž., práv. zast.. JUDr. M. P., s.r.o., so sídlom N. X,. Ž., v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/94/2009-49 zo
dňa 25.3.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi listom

odporcu zo dňa 9.4.2009, doručeným navrhovateľovi dňa 14.4.2009 je neplatná. Odporcovi uložil
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 214,45 € na účet právnej zástupkyne
navrhovateľa JUDr. M. W., advokátky, číslo účtu: XXXXXX-. XXX/XXXX,. v lehote troch dní od jeho
právoplatnosti.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s poukazom na ust. § 61 ods. 1, 2, ust. § 63 ods. 3
Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Prvostupňový súd mal v prejednávanej veci preukázané, že výpoveď
odporcu bola písomná a bola navrhovateľovi doručená. Ako dôvod výpovede však na listine bolo len

všeobecným nekonkrétnym spôsobom uvedené, že dôvodom výpovede je, že navrhovateľ prichádzal
na pracovisko po začiatku dohodnutej pracovnej doby. Rovnako tak aj v písomnom upozornení odporcu
zo dňa 15.1.2009, ktoré predchádzalo výpovedi, bolo tiež len všeobecným nekonkrétnym spôsobom
uvedené, že navrhovateľ prichádzal na pracovisko po začiatku dohodnutej pracovnej doby. Ani v jednej
tejto listine, teda ani vo výpovedi, ani v písomnom upozornení nebolo uvedené, v ktorých dňoch mal
navrhovateľ prichádzať oneskorene, nebolo tiež uvedené, o akú dobu sa mal omeškať s príchodom
oproti stanovenému začiatku pracovnej doby. Prvostupňový súd konštatoval, že vzhľadom k tomu, že

výpovedný dôvod bol tak vo výpovedi, ako aj v predchádzajúcom písomnom upozornení vymedzený
len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych dní alebo aspoň obdobia, kedy mal navrhovateľ prichádzať
na pracovisko oneskorene, nebolo možné skúmať, kedy sa navrhovateľ dozvedel o týchto príchodoch,
nebolo tak vôbec možné skúmať zachovanie prekluzívnych lehôt podľa § 63 ods. 3 ZP, čo samo o
sebe preukazuje nedostatočnú konkretizáciu výpovedného dôvodu. Prvostupňový súd konštatoval, že
pokiaľ právna zástupkyňa odporcu predložila na pojednávaní dochádzkový lístok, nepovažoval doklady
o príchodoch navrhovateľa na pracovisko za spôsobilé odstrániť nedostatok konkretizácie výpovednéhodôvodu vo výpovedi, navyše predložené doklady o dochádzke navrhovateľa (č. l. 32 až 37 sa týkali
mesiacovjúl2008,august2008,september2008,november2008,december2008,január2009,február
2009, a teda za tieto mesiace by nebola zachovaná zákonom stanovená lehota dvoch mesiacov na

podanie výpovede podľa § 63 ods. 3 ZP. Pokiaľ ide o dochádzku navrhovateľa za mesiace marec a apríl
20099,prípadnéneskorépríchodynavrhovateľabysvojouintenzitounemohlivžiadnomprípadenapĺňať
výpovedný dôvod. Prvostupňový súd uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že výpovedný dôvod uvedený
vo výpovedi len všeobecne pripúšťa, že tento by bolo možné zo strany odporcu dodatočne meniť, a to aj
s poukazom na zachovanie uvedených prekluzívnych lehôt podľa § 63 ods. 3 ZP. Vzhľadom na uvedené

výsledky dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi
listom odporcu zo dňa 9.4.2009, doručeným navrhovateľovi dňa 14.4.2009 je neplatná pre absenciu
formálnych náležitostí predpísaných zákonom, konkrétne ustanovením § 61 ods. 2 ZP, a preto žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Prvostupňový súd poukázal na to, že návrhy na dokazovanie navrhnuté
odporcom na pojednávaní dňa 25.3.2010 nevykonal z dôvodu, že výsluch navrhovaných svedkov
nemohol mať žiadny význam pre rozsudok, nakoľko prvostupňový súd žalobe vyhovel pre absenciu

formálnych náležitostí výpovede, a preto nemohol preskúmavať existenciu samotného výpovedného
dôvodu a jeho intenzitu. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd na základe ust. § 142 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého priznal navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania proti odporcovi
náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia v hodnote úkonu 53,49 € + režijný paušál 6,95 €

2. písomné podanie na súd -žaloba v hodnote úkonu 53,49 € + režijný paušál 6,95 €

3. účasť na pojednávaní dňa 25.3.2010 v hodnote úkonu 55,49 € + režijný paušál 7,21 €

+ 19% DPH, spolu teda trovy právneho zastúpenia vo výške 214,45 €.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Uviedol, že navrhovateľ (teda zamestnanec) sa o svojich neskorých príchodoch dozvedel vždy

bezprostredne v čase svojho neskorého príchodu do práce. Navrhovateľ sa opakovane dopúšťal
porušovania pracovnej disciplíny, ktoré odôvodnilo rozviazanie pracovného pomeru a skutkový dôvod je
vo výpovedi vymedzený tak, že je nezameniteľný s iným výpovedným dôvodom. Odporca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 155/99. Mal za to, že prvostupňový súd vo veci nevykonal
dostatočné dokazovanie a preto nemohol vyhlásiť výpoveď zo dňa 9.4.2009 doručenú navrhovateľovi

dňa 14.4.2009 za neplatnú. Ďalej odporca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 86/98 a konštatoval, že zamestnanec si musel byť vedomý svojich neskorých príchodov do
zamestnania aj s ohľadom na opakované písomné i ústne napomenutia, ktoré však boli neúčinné a
preto bol s odporcom ukončený pracovný pomer výpoveďou. Odporca uviedol, že zákon nestanoví,
akým spôsobom má byť dôvod vo výpovedi uvedený, preto spôsob uvedenia dôvodu je otázkou výkladu.

Pritom musí byť zaistená právna istota toho, komu výpoveď bola daná, že k rozviazaniu pracovného
pomeru došlo z určitého v zákone výslovne uvedeného dôvodu. Preto ak dôvod vo výpovedi je uvedený
nejakým spôsobom, môže súd vyhlásiť výpoveď za neplatnú pre neuvedenie dôvodu len vtedy, ak
zistí, na základe vykonaného dokazovania a za použitia výkladu podľa ust. § 15 ZP, že uvedený
výpovedný dôvod je medzi účastníkmi sporný. Inak výpoveď spĺňa náležitosti ust. § 61 ods. 2 ZP.

Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ prišiel v mesiaci február 2009 do práce po začatí pracovnej
doby (ktorá mu začínala o 10.00) v dňoch 13.2.2009 a 24.2.2009. Mal za to, že výpoveď zo dňa
9.4.2009 bola navrhovateľovi doručená dňa 14.4.2009 a teda bola zachovaná zákonom stanovená
výpovedná lehota 2 mesiacov na podanie výpovede podľa § 63 ods. 3 ZP, nakoľko táto uplynula až
24.4.2009, teda po doručení výpovede navrhovateľovi. Odporca namietal aj odôvodnenie napadnutého

rozsudku, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedá zákonným požiadavkám, je neurčité, nepresvedčivé,
absentuje vyhodnotenie ním tvrdených a preukázaných rozhodujúcich skutočností. Prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku dostatočne a presvedčivo neodôvodnil, prečo nevykonal odporcom navrhnuté
dôkazy, žalobe vyhovel a predmetnú výpoveď určil za neplatnú z formálnych dôvodov - absencia
uvedenia výpovedného dôvodu, avšak súd môže vyhlásiť výpoveď za neplatnú pre neuvedenie dôvodu

len vtedy, ak na základe vykonaného dokazovania zistí, že výpovedný dôvod je medzi účastníkmi
sporný. Zároveň odporca vyčíslil trovy odvolacieho i prvostupňového konania spolu v sume 293,04 €.
Odporca podal odvolanie aj proti tej časti rozsudku, ktorou prvostupňový súd navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania vo výške 214,45 €, nakoľko navrhovateľ nemal mať úspech vo veci, a preto munáhrada trov konania neprináleží. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhoval, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu o určenie neplatnosti výpovede v celom
rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa aj na znášanie všetkých trov konania a právneho zastúpenia

vrátane trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. §
156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa zároveň v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom nenašiel nijaké vecné ani procesné pochybenie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, predloženého spisu a vyhodnotení tvrdení
uvedenýchodvolateľom,malodvolacísúdpreukázané,žeprvostupňovýsúdvdanomkonanípostupoval
správne a vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe čoho dospel k správnym

skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

Odvolací súd mal z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom preukázané, že navrhovateľ
pracoval u odporcu ako projektový manažér od 1.6.2008 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.5.2008
na dobu neurčitú. Písomnú výpoveď odporcu zo dňa 9.4.2009 prevzal navrhovateľ dňa 14.4.2009,
v ktorej ako dôvod výpovede bolo uvedené porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľom tým, že

prichádzal na pracovisko opakovane po začiatku pracovnej doby a že na oneskorené príchody bol
písomne upozornený listom odporcu zo dňa 15.1.2009. V písomnom upozornení zo dňa 15.1.2009 bol
navrhovateľ odporcom upozornený, že opakovane prichádza na pracovisko po začiatku pracovnej doby
a v prípade opakovaného akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny mu bude daná výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce (ďalej len „ZP“).

Odvolací súd preskúmal, či v prejednávanej veci je danosť jednotlivých formálnych podmienok platnosti
výpovede, tak ako ich vymedzuje Zákonník práce, t. j. písomná forma výpovede, jej doručenie
zamestnancovi, skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu vo výpovedi tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom.

Po preskúmaní vyššie uvedených zákonných podmienok platnosti výpovede, odvolací súd dospel k

záveru, zhodne s prvostupňovým súdom, že v prejednávanej veci neboli splnené formálne náležitosti
výpovede predpísané ust. §61 ods. 2 ZP a z uvedeného dôvodu je výpoveď neplatná. Odvolací
súd sa stotožnil s konštatovaním prvostupňového súdu, že vo výpovedi aj v písomnom upozornení
bol výpovedný dôvod vymedzený len všeobecne, bez uvedenia konkrétnych dní, počas ktorých mal
navrhovateľ prichádzať na pracovisko oneskorene (po začatí pracovnej doby) a z uvedených dôvodov

nebolo možné skúmať ani existenciu samotného výpovedného dôvodu, ani zachovanie prekluzívnej
lehoty podľa ust. § 63 ods. 3 ZP. Odvolací súd sa zároveň stotožnil so záverom prvostupňového súdu,
ktorý konštatoval, že dochádzkové lístky predložené právnou zástupkyňou odporcu na pojednávaní
nie sú spôsobilé odstrániť nedostatok konkretizácie výpovedného dôvodu vo výpovedi, keď navyše
predložené doklady o dochádzke navrhovateľa sa týkali mesiacov júl 2008 až september 2008,november 2008 až február 2009 a teda nebola zákonom zachovaná zákonom stanovená lehota dvoch
mesiacov na podanie výpovede podľa § 63 ods. 3 ZP.

Pokiaľ odporca v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že prvostupňový súd vo veci nevykonal

dostatočné dokazovanie, nevykonal výsluchy ním navrhovaných svedkov - zamestnancov odporcu a ani
presvedčivo neodôvodnil, prečo nevykonal takýto dôkaz, odvolací súd poukazuje na str. 4 napadnutého
rozhodnutia, kde prvostupňový súd dostatočne a presvedčivo odôvodnil, prečo nevykonal návrhy na
dokazovanie produkované odporcom.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odporcu,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 v
spojení s ust. § 224 ods. 1 Os.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorému však trovy v odvolacom konaní

nevznikli a preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.